Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 12C/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200657
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715200657.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci žalobcov I./ Y. M.,

K..XX.XX.XXXX,I.O.X..D..Z.XXX/XX,XXXXXG.,R.Y.E.aII./X.S.,K..XX.XX.XXXX,I.O.Z.XXX/XX,
XXX XX S., R. W., zastúpených Mgr. Iankom Troiakom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie
Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu žalobcov na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. Y.-V.-XXX/
XX-A. z a s t a v u j e.

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-A. zo dňa 27.11.2014 vydaný Stálym
rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01
Žilina konajúcim prostredníctvom rozhodcu X.. A. S..

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21.01.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 22.01.2015 sa žalobcovia domáhali toho,
aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-A. zo dňa 27.11.2014 vydaný Stálym

rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01
Žilina konajúcim prostredníctvom rozhodcu X.. A. S. s tým, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou
nahradiť žalobcom trovy konania. Zároveň žalobcovia žiadali odložiť vykonateľnosť označeného
rozhodcovského rozsudku, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili skutočnosťou, že žalobca 1./ ako dlžník a žalobca 2./ ako spoludlžník
uzatvorili so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2012 (ďalej

len „zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi 1./ úver vo výške
1.500,- Eur. Podľa uvedenej úverovej zmluvy mali žalobcovia poskytnutý úver splatiť spolu s úrokmi
v 42 mesačných splátkach v zmluvne dohodnutých termínoch, pričom výška splátky predstavovala
sumu 80,37 Eur, teda celková čiastka, ktorú mali žalobcovia žalovanému vrátiť predstavovala sumu
3.375,54 Eur. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere dňa 16.08.2012 žalovaný predložil žalobcom
na uzatvorenie aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), podľa
ktorej bol na prejednanie akýchkoľvek sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere príslušný niektorý z

nasledujúcich rozhodcovských súdov, a to podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských
súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude vecoprávnený prejednať a rozhodnúť spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe
tej skutočnosti, že žalobcovia splatili žalovanému zo sumy poskytnutého revolvingového úveru iba
sumu 793,33 Eur, pričom s ďalšími splátkami sa dostali do omeškania, žalovaný si uplatnil právo

na zosplatnenie celého úveru. Žalovaný dňa 14.04.2014 podal na Stály rozhodcovský súd Victoria
rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina (ďalej len „rozhodcovský
súd“) žalobu o zaplatenie sumy 2 582,21 Eur, na základe čoho rozhodcovský súd vydal dňa 28.04.2014
rozhodcovský rozsudok sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-A., ktorý bol zaslaný žalobcom spolu s výzvou na podanie
žalobnej odpovede. Následne na to žalobcovia podali žalobnú odpoveď, v ktorej namietali príslušnosť

rozhodcovského súdu na prejednanie tejto veci poukazujúc pritom na skutočnosť, že tento rozhodcovský
súd nebol medzi sporovými stranami v rozhodcovskej zmluve zo dňa 16.08.2012 a ani nikdy neskôr
dohodnutý. Napriek tejto skutočnosti bol dňa 22.12.2014 právnemu zástupcovi žalobcov doručený
rozhodcovský rozsudok zo dňa 27.11.2014, ktorý opätovne uložil žalobcom povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 2 582,21 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške
0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,15 % ročne: zo sumy 80,37 Eur od 21.07.2013 do

21.07.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.09.2013 do 30.10.2013, zo sumy 15,37 Eur od 31.10.2013 do
11.12.2013, zo sumy 10,37 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od 21.10.2013 do
zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 21.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 80,37 € od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 2 250,36 € od 24.01.2014 do zaplatenia, a to až
dodňa,kedytátozmluvnápokutaspolustýmtoúrokomzomeškaniadosiahnecelkovosumu1.500,-Eur,

pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy boli žalobcovia (v rozhodcovskom konaní
v postavení žalovaných) povinní platiť žalobcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) iba
úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 582,21 Eur do zaplatenia. Zároveň boli žalobcovia
rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 31,80
Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 393,45 Eur ako aj poplatku za podanie žalobnej odpovede vo

výške 15,90 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcov sa
rozhodcovský súd dostatočne nevysporiadal s nimi namietanými skutočnosťami ako aj s povinnosťou
rozhodcovského súdu skúmať ex offo platnosť resp. neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Neplatnosť
zmluvy o revolvingovom úvere namietali žalobcovia z dôvodu neprimerane vysokých úrokov 70,01 %
p.a., ktoré je možné považovať podľa nich za úžernícke, keď potom takáto zmluva vykazuje známky

jednoznačného rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobcovia v žalobe namietli
platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1. a 4., a to z dôvodu, že bola už vopred
naformulovaná v štandardnej podobe, pričom obsahovala aj neplatné označenie Rozhodcovského súdu
vBanskejBystriciakoajzdôvodu,žerozhodcavrámcirozhodcovskéhokonaniaignorovalanedôsledne
aplikoval na danú situáciu predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa, zároveň sa dostatočne

nevyporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmluvy, samotnou príslušnosťou rozhodcovského súdu na
prejednanie a rozhodnutie vo veci ako ani s platnosťou zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej žalobcovia
namietali neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že v prípade, ak rozhodcovské konanie
vyvolá v tomto prípade žalovaný, tak žalobcom neostáva iná možnosť, ako sa rozhodcovskému konaniu
podrobiť a riešiť tak spor pred zvoleným rozhodcom, ktorí je pre nich nepredvídateľný s tým, že už takáto

voľba je podľa nich markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Napokon
žalobcovia poukázali aj na to, že ich presvedčenie o neprijateľnosti uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy
podčiarkuje samotná geografická vzdialenosť rozhodcu (Žilina), ktorý vo veci konal oproti príslušnému
všeobecnému súdu spotrebiteľa (Zvolen) v zmysle ustanovenia § 87 písm. f) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pričom pravidlá rozhodcovského konania sú

nedostatočne transparentné a priemerný subjekt práva a žalobcovia sa s nimi vôbec neoboznámili, čím
je podľa žalobcov v tomto prípade naplnená neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle § 53 ods. 4 písm.
a) zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“).

Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 20.08.2015 došlým súdu dňa 31.08.2015, keď okrem

iného v ňom poukázal na to, že z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva skutočnosť, že jej uzatvorenie
nie je podmienkou uzatvorenia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere ako aj to, že dlžník má možnosť
jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez uvedenia
dôvodu, a teda potom, ako mu boli v deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý je totožný s
dňomuzatvoreniarozhodcovskejzmluvy,poskytnutépeňažnéprostriedky,čižebezobavy,žebymuúver

nebol poskytnutý v prípade neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol, že poučenie
dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzatvorenie hlavnej
zmluvy o revolvingovom úvere sa nachádza hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy, z čoho možno
odvodiť skutočnosť, že účinky uzatvorenia resp. neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy boli žalobcomozrejmené. Žalovaný dodal, že rozhodcovská zmluva nemôže byť neplatným právnym úkonom ani pri
jej posudzovaní vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V nadväznosti na uvedené žalovaný
poukázal na to, že nie je v súlade s platnou právnou úpravou stotožňovanie možnosti výberu medzi
rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby
podanej dodávateľom, nakoľko ani zákon a ani smernica č. 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že

rozhodcovské konanie je prípustné len v prípade, ak sa začne na základe žaloby podanej zo strany
spotrebiteľa. V súvislosti so svojim tvrdením žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia a rozhodovaciu
činnosť súdov SR. K argumentácii žalobcov týkajúcej sa neprijateľnosti miesta konania rozhodcovského
konania žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie je prevažne konaním písomným, pričom žalobná
odpoveď žalobcov neobsahovala požiadavku ústneho prejednania veci pred rozhodcovským súdom
resp. žalobcovia nenavrhli vypočutie k veci cestou dožiadaného súdu, keď potom možno tvrdenie

žalobcov o vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu považovať za účelové, nakoľko aj konanie pred
všeobecným súdom môže prebiehať iba písomne. Namietanie nepríslušnosti rozhodcovského súdu,
ktorý vo veci rozhodol je podľa žalovaného nedôvodné aj na základe tej skutočnosti, že zmluvné
strany si v rámci samostatnej rozhodcovskej zmluvy dohodli alternatívny spôsob riešenia sporov pred
rozhodcovským súdom Victoria legal arbiter, ktorý však odo dňa uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy

zmenil svoje sídlo z pôvodného v Banskej Bystrici na súčasné v Žiline, pričom to že, sa jedná o jeden
a ten istý subjekt možno odvodiť z jeho identifikačného čísla, ktoré je verejne dostupné v obchodnom
registri. Žalovaný namietol aj neodôvodnené a nepreukázané tvrdenia žalobcov o porušení zásady na
spravodlivý súdny proces pred rozhodcovským súdom ako aj tvrdenie, že im nebola poskytnutá možnosť
oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, a to s poukazom na to, že možnosť oboznámiť

sa s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzatvorenia rozhodcovskej
zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne, a to s poukazom na
ustanovenie § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 2
ods. 3 a 4 zákona č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný dodal,
že posúdenie súladu uplatňovaných zmluvných sankcií so zákonom vyplýva zo samotného obsahu

rozhodcovského rozsudku, z ktorého vyplýva aj to, že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal právnymi
predpismi na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z platnej zákonnej úpravy týkajúcej sa regulácie odplaty
za poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa
žalovaného podstatným spôsobom neprevyšovala hodnotu priemernej odplaty určovanej Ministerstvom
financií SR, ktorá bola v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere na hranici 45,60 %. Podľa

žalovaného žalobcovia v žalobe žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali ktorý konkrétny zákonný
predpis alebo ustanovenie malo byť porušené v rámci rozhodcovského konania, keď vzhľadom aj na
túto skutočnosť žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobcov na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 25.09.2015 žalobcovia uviedli, že prvotný rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
zrýchlenom konaní podľa čl. 15 ods. 1 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, napriek tomu, že
zákon o rozhodcovskom konaní takúto formu nepozná, preto je rokovací poriadok rozhodcovského súdu
nezákonný. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v rámci rozhodcovského konania im bola doručená
výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 28.04.2014 v ktorej sa uvádza, že akúkoľvek komunikáciu

so súdom je možné uskutočňovať výlučne písomnou formou, čo sa podľa nich rovnako javí ako
protizákonné. Porušenie zákona o rozhodcovskom konaní vidia žalobcovia aj v tom, že im v postavení
žalovaných neboli doručené všetky písomnosti do vlastných rúk pred doručením rozhodcovského
rozsudku, nakoľko tie boli doručené až spolu s rozhodcovským rozsudkom a rovnako tak ani rozhodnutie
o menovaní konkrétneho rozhodcu, ktorého by bolo možné eventuálne namietať z dôvodu jeho

zaujatosti.

Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a právneho
zástupcu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnili žalobcovia I./ a II./ a právny zástupca žalobcov,
žalobcovia I./ a II./ zotrvali na podanej žalobe ako aj na dôvodoch, ktoré v nej uviedli. Žiadali zrušiť

rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline aj
s poukazom na skutočnosť, že žalobca I./ a II./ pri podpisovaní rozhodcovskej zmluvy neboli nijakým
osobitným spôsobom poučení o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej doložky o tom, čo táto pre neho
znamená a aké práva a povinnosti z nej pre nich vyplývajú.Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou právneho zástupcu žalobcov a oboznámením sa s
obsahom listín založených v spise, a to so žalobou o zaplatenie pohľadávky vo výške 2 582,21

€ s príslušenstvom zo dňa 21.01.2015, výzvou na podanie žalobnej odpovede zo dňa 28.04.2014,
žalobnou odpoveďou žalovaných 1/ a 2/ v rozhodcovskom konaní sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-A. zo dňa
05.06.2014, s rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v
Žiline sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-A. zo dňa 27.11.2014, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa
16.08.2012, rozhodcovskými zmluvami č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2012, vyjadrením žalovaného a

ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť súdneho spisu. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca I./ v postavení dlžníka a žalobca II./ v postavení spoludlžníka dňa 16.08.2012 uzatvorili so
žalovanýmZmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX, nazákladektorejbolažalobcomschválená
výška úveru 1.500,- Eur. V ten istý deň uzatvorili žalobcovia so žalovaným rozhodcovskú zmluvu č.

XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa so žalovaným dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace z ustanoveniami zmluvy o revolvingovom
úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý

bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Zo žaloby žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. podanej v rámci rozhodcovského konania proti
žalovanému 1.Y. M., K.. XX.XX.XXXX a žalovanému 2. X. S., K.. XX.XX.XXXX, doručenej
rozhodcovskému súdu dňa 14.04.2014 súd zistil, že predmetom bolo plnenie zo zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2012. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
vyplynulo, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. ako veriteľom a Y.
M., K.. XX.XX.XXXX ako dlžníčkou a X. S., K.. XX.XX.XXXX ako spoludlžníkom. V zmysle bodu 6
zmluvy o revolvingovom úvere bol revolvingový úver schválený do výšky 1.500,- Eur, pričom celková
čiastka ktorú mali dlžníci vrátiť bola 3.375,54 Eur. Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá

na 76,21%, RPMN za úver 69,21%, priemerná RPMN za úver 45,60% a ročná úroková sadzba
úveru vo výške 70,01 % s počtom splátok 42 a výškou mesačnej splátky 80,37 Eur. Zmluva bola
podpísaná žalobcom I./ ako dlžníkom a žalobcom II./ ako spoludlžníkom dňa 07.08.2012 a žalovaným
ako veriteľom dňa 16.08.2012. Dňa 16.08.2012 bola uzatvorená rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
medzi veriteľom PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., dlžníčkou Y. M., K.. XX.XX.XXXX a spoludlžníkom

X. S., K.. XX.XX.XXXX. Okrem už vyššie zmienených ustanovení obsahovala rozhodcovská zmluva
v bode 7 dojednanie, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do
štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie bol povinný dlžník vykonať v písomnej
forme. Z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je

povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti
bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Vo výzve na podanie žalobnej odpovede zo
dňa 28.04.2014 bolo Y. M., K.. XX.XX.XXXX žalovanej (v rámci rozhodcovského konania v postavení
žalovanej 1.) oznámené, že proti vydanému rozhodcovskému rozsudku má možnosť podať písomnú
žalobnú odpoveď v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Súčasne bola žalovaná vyzvaná na

zaplatenie poplatku za žalobnú odpoveď vo výške 15,90 Eur. Z poučenia obsiahnutého vo výzve na
podanie žalobnej odpovede okrem iného vyplynulo, že pokiaľ žalovaná podá žalobnú odpoveď riadne
a včas, rozhodcovský rozsudok sa zruší a vykoná sa rozhodcovské konanie. V opačnom prípade sa
rozhodcovský rozsudok vydaný v zrýchlenom konaní považuje za riadny rozhodcovský rozsudok.

Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. Y.-V.-XXX/XX-A. zo dňa 27.11.2014, právoplatným dňa 22.12.2014
a vykonateľným dňa 30.12.2014 boli žalovaní (v prejednávanej veci žalobca I./ a II./ ) zaviazaní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi (v prejednávanej veci žalovaný) sumu vo výške 2.582,21 Eur spolu so
zmluvnoupokutouvovýške0,04%denneaúrokomzomeškaniavovýške1,15%ročne::zosumy80,37Eur od 21.07.2013 do 21.07.2013, zo sumy 80,37 Eur od 21.09.2013 do 30.10.2013, zo sumy 15,37 Eur
od 31.10.2013 do 11.12.2013, zo sumy 10,37 Eur od 12.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 Eur od
21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 21.12.2013

do zaplatenia, zo sumy 80,37 € od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 2 250,36 € od 24.01.2014 do
zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne
celkovo sumu 1.500,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy boli žalovaní
povinní platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 582,21 Eur do zaplatenia.
Zároveň boli žalovaní rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na zaplatenie poplatku za rozhodcovské

konanie vo výške 31,80 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 393,45 Eur ako aj poplatku za podanie
žalobnej odpovede vo výške 15,90 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh
spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,

alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa,
ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o
ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo
fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo
k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru
alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu
alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k

zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak
sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet

tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania
úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť
bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa
zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami zapoužívanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú
sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a

prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov
nesplácaniaspotrebiteľskéhoúveru,q)veriteľomvyžadovanéručeniealebopoistenie,r)výškupoplatkov
hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a
podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup
pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského

úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na

príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „O.z.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 O.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r)O.z., zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskejzmluvesapovažujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 54b zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“), ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok
môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej
proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže,
že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade
s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva

uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2.
nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor,
pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej
doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej
doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému

konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší
rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské
konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto
dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v
rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej

alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského
rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
vlehote60dníododňadoručeniarozhodcovskéhorozsudkuúčastníkovirozhodcovskéhokonania,ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2015 domáhali zrušenia rozhodcovského

rozsudku, keď žalobu podali na tunajšom súde v zákonnej lehote 60 dní odo dňa, kedy im bol
rozhodcovský rozsudok doručený tu do rúk právneho zástupcu žalobcov dňa 22.12.2014, v dôsledku
čoho možno konštatovať, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola
zachovaná a žaloba bola podaná včas.

Zvýsledkovvykonanéhodokazovania,zistenéhoskutkovéhostavuanáslednejprávnejkvalifikácietohto
stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a to z týchto dôvodov:

Súd má za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 16.08.2012 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane

vystupujú fyzické osoby - spotrebitelia, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonajú v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď
podľa výpisu z obchodného registra dodávateľa - žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je
aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Na druhej strane treba

podotknúť, že žalobcovia ako zmluvné strany zmluvy o revolvingovom úvere v postavení dlžníka resp.
spoludlžníka boli identifikovaní menom a priezviskom, rodným číslom a adresou miesta trvalého pobytu.
S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere má charakter
spotrebiteľskej zmluvy nesúcej črty zmluvy uzatváranej opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov s
tým, že návrh takejto zmluvy je vopred pripravený na predtlačených formulároch žalovaného, pričom

spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. V nadväznosti na uvedené je súd toho
názoru, že v rámci právneho posúdenia veci je potrebné aplikovať na danú zmluvu zákonné ustanovenia
týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, nakoľko predmetná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom
predtlačenom formulári žalovaného s vopred pripraveným znením, pričom v takejto podobe bola
predloženáspotrebiteľom-žalobcomnapodpis.Vzhľadomnauvedenéskutočnostijepodľanázorusúdu

nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce žalobcom ako spotrebiteľom ochranu ich
práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce
sa spotrebiteľských zmlúv s tým, že predmetnú zmluvu posudzoval súd aj v zmysle ustanovení zákonač. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

Súd predovšetkým skúmal okolnosti, za ktorých bola predmetná rozhodcovská zmluva dojednaná,
a to v kontexte ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda či sa v danom prípade
nejednáoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuspôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov za danej situácie žalobcov. Jedným z určujúcich kritérií
je aspekt individuálneho dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď za individuálne dojednané

zmluvné ustanovenia obsiahnuté jednak v návrhu zmluvných podmienok a jednak v pripojených
všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za individuálne dojednané také, ktoré
boli dodávateľom pripravené vopred a s ktorými sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť pred samotným
podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade sa spotrebiteľ ocitol v situácii,
kedy mal na výber dve možnosti, a síce buď predložený návrh zmluvy podpíše, alebo ho odmietne.
Súd musí konštatovať, že hoci rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine, tvorila

však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ustanovenia zmluvy ako zmluvy
formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera
spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým
spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Aj napriek
skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná, zároveň však bola vytlačená na

formulári a spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky
dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých
dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Zároveň je potrebné poukázať
na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po
vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc

z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ (žalovaný) od počiatku sledoval
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa. K názoru, že rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú,
dospel súd aj s poukazom na vyjadrenie žalobcov I./ a II./ poskytnutého súdu prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu na súdnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že žalobcovia I./ a II./ neboli pri podpise

zmluvy o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy informovaní resp. poučení o dôsledkoch
podpísania rozhodcovskej zmluvy ako aj o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. V nadväznosti
na to je potom zrejmé, že so znením rozhodcovskej zmluvy neboli žalobcovia I./ a II./ oboznamovaní,
pričom táto zmluva im bola daná na podpísanie.

Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy
nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu
riešeniasporuaajsubjektumajúcehovyriešiťprípadnýsporúčastníkovhmotnoprávnehovzťahuzveruje
žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu
rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom

podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere
obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle
neprijateľnejzmluvnejpodmienkysajavíužriziko,žespotrebiteľovijehozmluvnýpartnerpraktickynanúti

podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa
a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať
ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad
záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať

žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v
prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej
zmluvy druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe).

Ďalej považuje súd za potrebné uviesť, že namietanie vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu

rozhodujúceho vo veci je na mieste, nakoľko sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcov je
neprimerane vzdialené oproti miestne príslušnému všeobecnému súdu žalobcov ako spotrebiteľov, a to
v zmysle § 87 písm. f) O.s.p.Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že v danom prípade nebola platne založená
právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, keď vyššie označený
rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej

zmluvy, pričom pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa, teda sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1
zákona o rozhodcovskom konaní.

Záverom súd dodáva, že v situácii, kedy niektorý z účastníkov konania oprávnene popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom
podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd
skúma aj ex offo najmä pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ, v takomto prípade
sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či
pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa,
najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka

v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Súd preto preskúmal zmluvu o
revolvingovom úvere a zistil, že táto zmluva neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej
je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že údaj týkajúci sa predpokladanej RPMN úveru po

poskytnutí revolvingu obsiahnutý v bode 5. zmluvy o revolvingovom úvere je 63,32 %, keď však v bode
6. predmetnej zmluvy je uvedený údaj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške
60,49 %, teda veriteľ dopísal nový údaj o RPMN, pričom podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať vyššie uvedené náležitosti uvedené pod bodom a/ až k/ r/ y/, inak sa v zmysle § 11

ods. 1 uvedeného zákona, spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na
uvedenú skutočnosť dospel súd k záveru, že v tomto prípade je nevyhnutné považovať poskytnutý úver
za bezúročný a bez poplatkov a nakoľko rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcov na plnenie, ktorého
obsahom je okrem poskytnutej istiny úveru aj úrok vrátane zmluvnej pokuty, súd má za to, že v rámci
konania pred rozhodcovským súdom došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu

práv spotrebiteľa, čo možno považovať za ďalší z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v
zmysle citovaných zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodcovský
rozsudok sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-A. zo dňa 27.11.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria,
rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21,010 01 Žilina konajúcim prostredníctvom
rozhodcu X.. A. S. zrušil.

O návrhu žalobcov I./ a II./ na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku sp. zn. Y.-V.-XXX/XX-
A. zo dňa 27.11.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so
sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina konajúceho prostredníctvom rozhodcu X.. A. S. a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd rozhodol, tak že toto konanie zastavuje.

Na pojednávaní dňa 25.09.2015 žalobcovia I./ a II./ zobrali prostredníctvom svojho právneho zástupcu
svoj návrh ohľadom uznesenia, ktorým sa odkladá vykonateľnosť v celom rozsahu späť a konanie o ňom
žiadali zastaviť. Uvedené odôvodnili tým, že danej veci nebola podaná exekúcia.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokovuplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza následoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
ichúčastníkkonaniabezsvojej vinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.

s. p.).