Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416212614
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4416212614.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti o
maloleté dieťa: C. B. K., nar. XX. XX. XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: A.. H. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., D. XXX/XX,
zast. JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7 a H.. F. R., nar. XX. XX.

XXXX, bytom Y., Sv. Y. XX, toho času H., R. utca XX, XXXX F., zast. Advokátní kancelář Sekanina, Šmíd
a partneři s.r.o., so sídlom Boskovice, Hybešova 2378/17, o návrhu otca o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. marca 2017
č. k. 11P/225/2016-56 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu, že nemá právomoc vo veci
konať a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami článku I odsek 2, čl. VII ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, § 2 Zákona o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 161 ods. 1, 2 CSP a § 52 CMP a uviedol, že otec

sa podaným návrhom domáhal úpravy práva a povinností voči maloletému dieťaťu a žiadal ho zveriť
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z vyjadrenia matky vyplynulo, že sa matka zdržuje v
Maďarsku. Na výzvu súdu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka oznámila, že sa zdržuje
spolu s maloletým dieťaťom v Maďarsku na adrese R. N. XX, XXXX F. a zároveň oznámila, že maloleté
dieťa navštevuje školu v H. na adrese E. D. T. A., C. tér XX, XXXX F.. Súd po oznámení bydliska matky
a maloletého dieťaťa právnym zástupcom matky v prvom rade skúmal, či má právomoc vo veci konať.

Matka s maloletou dcérou majú bydlisko v H., kde sa aj zdržiavajú. Maloletá dcéra navštevuje školu v H..
H. je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003
o súdnej právomoci a uznávaní a o výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností, ktorým sa zrušuje Nariadenie (ES) číslo 1347/2000. Právomoc členských štátov v
otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa
článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k

dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení
článkov 9, 10 a 12. Článok 9 nariadenia upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu
dieťaťa, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a
nadobudne tam nový obvyklý pobyt a článok 10 nariadenia upravuje zachovanie právomoci súdov
členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojím neoprávneným
premiestnením alebo zadržaním v prípadoch únosu dieťaťa, jeho neoprávneného premiestnenia alebo

zadržiavania, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a je súčasne splnená
jednazpodmienokuvedenýchvpísmenea)alebob)článku10nariadenia.Zoznenianariadeniavyplýva,že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré
sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý
pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním chápe,

kde sa chce osoba zdržiavať, kde sa reálne fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jej záujmu
ako práca, škola bez úmyslu sa tam zdržiavať trvalo. Podľa názoru súdu, obvyklým pobytom maloletého
dieťaťa je Maďarsko. Maloleté dieťa v H. navštevuje školu a matka sa s maloletým dieťaťom v H.
zdržiava. Súd nemal preukázané, že by maloleté dieťa bolo neoprávnene presťahované do H., prípade
unesené do H.. Na konanie v tejto veci má teda právomoc maďarský súd. Vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti, kedy slovenský súd nemá právomoc vo veci konať, ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý je neodstrániteľný a ten má za dôsledok, že súd nemôže rozhodnúť vo veci samej, ale
musí konanie zastaviť. Otec sa môže svojim návrhom obrátiť na miestne a vecne príslušný súd v H.. O
trovách konania súdu rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonom stanovej lehote odvolanie, odôvodniac

ho tým, že súd skutkovo aj právne pochybil, keď rozhodol o zastavení konania. Poukázal na článok
8 a 10 Nariadenia (ES) č. 1347/2000 a uviedol, že pod obvyklým pobytom sa rozumie miesto, kde
sa dieťa reálne fyzicky nachádza minimálne po dobu jedného roka. V predmetnej veci bolo miestom
obvyklého pobytu dieťaťa mesto Štúrovo, čo zakladalo príslušnosť konania vo veci. Dieťa bolo zapísané
aj do Základnej školy v Y.. Otec už v návrhu uviedol, že matka sa mieni s maloletou presťahovať

do H., s čím on nesúhlasí. Zmena obvyklého pobytu dieťaťa a vycestovanie sa do zahraničia je takou
zásadnou otázkou, ku ktorej sa vyžaduje súhlas aj druhého rodiča, preto matka nebola oprávnená sa s
dieťaťom vysťahovať do zahraničia bez súhlasu otca alebo rozhodnutia súdu v súlade s ustanovením
§ 35 Zákona o rodine. Matka žiaden návrh na súd v tomto zmysle nepodala a proti vôli druhého
rodiča opustila územie Slovenskej republiky, neoprávnene dieťa presťahovala do H. a bez súhlasu

druhého rodiča rozhodla aj o škole, ktorú má dieťa navštevovať. Matka s dieťaťom opustila územie
Slovenskej republiky a presťahovala ho do H. v auguste 2016. Otec vzhľadom na protiprávne konanie
matky podal na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže podnet, v ktorom požiadal o
pomoc vo veci neoprávneného premiestnenia maloletej C. B. K. do H.. Podľa potvrdenia centra bolo
dieťa premiestnené bez súhlasu otca, obvyklý pobyt dieťaťa je podľa otcom predložených dokumentov

na území SR a za daného dôvodu sa matka dopustila medzinárodného únosu podľa Dohovoru o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Centrum po skompletizovaní dokumentov
postúpilo dňa 14. 02. 2017 žiadosť o návrat dieťaťa Maďarskému partnerskému orgánu. S poukazom
na uvedené skutočnosti bolo súdu oznáme, že otec nesúhlasí s presťahovaním dieťaťa do Maďarska,
dieťa sa v Maďarsku zdržiava po obdobie menej ako rok, teda nemôže byť skonštatované založenie

obvykléhopobytudieťaťavMaďarsku,pretosajavíkonštatovaniesúduopríslušnostiMaďarskýchsúdov
vo veci nesprávne a v rozpore s príslušnými ustanoveniami civilného mimosporového poriadku ako aj
Nariadenia rady (ES). Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
zrušil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení i odvolaniu otca uviedol, že súd v čase rozhodovania vychádzal
z návrhu otca, v zmysle ktorého starostlivosť o maloletú zabezpečuje stará matka dieťaťa z matkinej
strany v meste Y. a zo skutočností uvedených vo vyjadrení matky dieťaťa zo dňa 09. 12. 2016,
podľa ktorých s dieťaťom býva v Maďarsku na dres J., R. XX. Až z odvolania otca vyšli najavo
skutočnosti, ktoré dokazujú to, že matka maloletú C. B. bez súhlasu otca premiestnila na územie

Maďarska, že obvyklý pobyt dieťaťa je na území SR a že matka sa dopustila medzinárodného
únosu podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. V rámci výkonu
opatrovníckych práv vysťahovanie dieťaťa do inej krajiny treba považovať za podstatnú vec súvisiacu
s výkonom opatrovníckych práv, a že súhlas na vysťahovania maloletého dieťaťa na územie iného
štátu musia dať obaja rodičia. V danom prípade matka súhlas zo strany otca v konaní nepredložila,

ani sa k okolnostiam premiestnenie dieťaťa do Maďarska nevyjadrila. Vzhľadom na uvedené zistenia
a s poukazom na Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí by mal byť
obnovený pôvodný stav a rozhodnutie o opatrovníckom práve by mali vydať orgány štátu, v ktorej dieťa
malo obvyklý pobyt predtým, ako bolo premiestnené. Akonáhle sa dieťa navráti do miesta obvyklého
pobytu, bude daný priestor pre rozhodovanie o úprave pomerov rodičov k dieťaťu.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec v odvolaní tvrdí, že miestom obvyklého pobytu
dieťaťa bolo v dobe začatia konania Slovensko, s čím matka zásadne nesúhlasí. Maloletá mala obvyklý
pobyt na území Českej republiky, kde spoločne s matkou žila niekoľko rokov od roku 2013. V P. F.maloletá navštevovala od apríla 2014 do júna 2016 materskú školu a bola predbežne prijatá i k štúdiu
na základnej škole. Z Českej republiky sa matka a maloletou presťahovala do Maďarska s vedomím
otca. Otec bol o tomto kroku opakovane informovaný v prvej polovici roku 2016. Od júna 2016 býva

maloletá v Maďarsku, kde od septembra 2016 navštevuje základnú školu. Na Slovensku maloletá nikdy
obvyklý pobyt nemala. Na Slovensko chodila na krátkodobé návštevy k prarodičom a k otcovi. Tieto
krátkodobé návštevy nemôžu mať vplyv na určenie obvyklého bydliska. Otec po rozpade partnerského
vzťahu s matkou na prelome roku 2014/2015 a odťahovaní sa z P. F. späť do Y. pravidelne navštevoval
maloletú v Českej republike a teraz ju pravidelne navštevuje v Maďarsku v mieste jej bydliska. Styk otca

s maloletou funguje dobre a rodičia sú schopní sa na ňom dohodnúť. Zmenu bydliska maloletej matka
nepovažuje za protiprávnu a už vôbec nie, ako uviedol otec, za medzinárodný únos. Plánovaná zmena
bydliska, o ktorej bol otec včas a opakovane informovaný, naopak prispela ku komfortu styku otca s
maloletou. Matka sa s otcom dohodla, že styk bude prebiehať tak, že otec bude za maloletou dochádzať,
a to z dôvodu prejavujúcej sa fóbie maloletej z cestovania. Maloletá má viacero zdravotných potiaží,
pričom je nutné rešpektovať poruchu ADHD, ktorá vyžaduje špeciálne zaobchádzanie, najmä stabilitu

životného prostredia. Otec zdravotné problémy maloletej podceňuje. Matka považuje tvrdenie otca v
odvolaní za irelevantné a účelové s cieľom poškodiť jej osobu, pretože zmena miesta bydliska maloletej
z Českej republiky do Maďarska otcovi priniesla značné uľahčenie v styku s maloletou. Z uvedeného
dôvodu navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne právne potvrdiť.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa stotožňuje so stanoviskom
kolízneho opatrovníka, že matka vysťahovala dieťa do inej krajiny bez súhlasu otca. Zastáva názor, že
miestom obvyklého pobytu dieťaťa nemôže byť súd v Maďarsku a príslušným súdom na rozhodovanie
je Okresný súd v Nových Zámkoch.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP), po preskúmaní napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na odvolacom
pojednávaní dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.

8. Otec sa podaným návrhom domáhal úpravy práv a povinností voči maloletému dieťaťu, a to
zverenia maloletej C. B. K., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že
počas školského roka každý párny týždeň v roku začínajúc pondelkom o 7.00 hod. končiac pondelkom
nasledujúceho týždňa o 7.00 hod. sa dieťa bude nachádzať v starostlivosti otca a každý neprávny
týždeň v roku začínajúc pondelkom o 7.00 hod. končiac pondelkom o 7.00 hod. nasledujúceho týždňa

sa bude nachádzať v osobnej starostlivosti matky. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie
zastavil, keď mal za to, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa je Maďarsko, maloleté dieťa tam
navštevuje školu a zdržiava sa tam a právomoc na konanie v tejto veci má preto maďarský súd.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

12. Podľa § 4 CSP iné spory a vec prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

13. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú plnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

14. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

15. Právomoc súdu v predmetnej veci určuje nariadenie č. 2201/2003 ES o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. V zmysle
článku 8 ods. 1 tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv apovinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1
sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

16. Obvyklý pobyt dieťaťa sa určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého
jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie
faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že
pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenie do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba
vziať trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť

a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a
rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať
do úvahy aj vek dieťaťa.

17. Súd prvej inštancie sa v danej veci správne zaoberal tým, či je na konanie vo veci daná právomoc
slovenského súdu, pričom so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci právomoc slovenského súdu

nie je daná sa odvolací súd stotožňuje, aj keď z iných dôvodov.

18. Otec podal návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti na Okresnom súde Nové
Zámky dňa 22. 07. 2016, v ktorom ako bydlisko otca aj matky uviedol Y. a návrh odôvodnil tým, že
začiatkom roka 2015 prerušil s matkou spolužitie a od doby oddeleného žitia nedošlo k úprave výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej dcére súdnym rozhodnutím, ani dohodou uzavretou medzi
rodičmi. Matka mu oznámila, že sa chce s maloletou presťahovať do Maďarska, s čím nesúhlasí. K
tomuto návrhu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 06. 12. 2016, kde uviedla ako svoje bydlisko,
ako aj bydlisko maloletej dcéry F. R. XX, J., H. republika, uviedla, že otcovi v styku s maloletou nebráni,
maloletá tam navštevuje základnú školu a otec dochádza za maloletou a to každých 14 dní od štvrtku

či piatku do nedele a má umožnený styk aj prostredníctvom Skypu. Maloletú navrhla zveriť jej do
starostlivosti. Dňa 16. 02. 2017 matka súdu predložila potvrdenie o jej príjme, z ktorého vyplýva, že
do 07. 08. 2016 pracovala vo Fakultnej nemocnici P. F. a od 01. 02. 2017 nastúpila na ORL kliniku
v Detskej nemocnici v J.. Následne súd rozhodol napadnutým uznesením, v ktorom vychádzal z toho,
že obvyklým pobytom dieťaťa je Maďarsko. Proti tomuto uzneseniu podal otec odvolanie, v ktorom

uviedol, že obvyklý pobytom dieťaťa bolo mesto Y., čo zakladalo príslušnosť konania vo veci pre
Okresný súd Nové Zámky. Matka s dieťaťom opustila územie Slovenskej republiky a presťahovala ho do
Maďarska. Z potvrdenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 28. 03. 2017,
založeného v spise vyplýva, že otec ich požiadal o pomoc vo veci neoprávneného premiestnenia mal.
C. B. K. do Maďarska, pričom obvyklý pobyt dieťaťa je podľa otcom predložených dokumentov na území

SR. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s tvrdením otca, že v čase začatia konania bolo
obvyklým pobytom maloletej Slovensko zásadne nesúhlasí. Maloletá mala obvyklé bydlisko na území
Českej republiky, kde spoločne s matkou žila niekoľko rokov, od roku 2013. Maloletá od apríla 2014 do
júna 2016 materskú školu a bola predbežne prijatá i k štúdiu na základnej škole. Z Českej republiky
sa matka a maloletou presťahovala do Maďarska s vedomím otca. Otec bol o tomto kroku opakovane

informovaný v prvej polovici roku 2016. Od júna 2016 býva maloletá v Maďarsku, kde od septembra
2016 navštevuje základnú školu. Na Slovensku maloletá nikdy obvyklý pobyt nemala. Na Slovensko
chodila na krátkodobé návštevy k prarodičom a k otcovi. Otec po rozpade partnerského vzťahu s matkou
na prelome roku 2014/2015 a odťahovaní sa z P. späť do Y. pravidelne navštevoval maloletú v Českej
republike a teraz ju pravidelne navštevuje v Maďarsku v mieste jej bydliska. Išlo o plánovanú zmenu

bydliska, o ktorej bol otec včas a opakovane informovaný. Matka k vyjadreniu pripojila zápisnicu z
pojednávania na Okresnom súde Hradec Králové zo dňa 09. 05. 2016, na ktorom prebiehalo konanie o
starostlivosti a výžive a úprave styku k mal. C. B. K.. Tohto pojednávania sa zúčastnila matka, ktorej
faktická adresa bola uvedená ako P. F., Z. F. XXX. Z tejto zápisnice vyplýva, že otec navrhoval zverenie
maloletej do striedavej starostlivosti s tým, že ak by prichádzala do úvahy, otec by si zaistil bývanie a

prácu v P. F.. Právny zástupca otca uviedol, že otec má v P. F. prenajatý byt a v januári 2016 ho matka
oslovila s tým, aby podpísal súhlas s tým, aby ona mohla s maloletou bývať v Maďarsku, v meste J..
Otec uviedol, že nikdy ich úmyslom nebolo to, že by v ČR zostali. Matka uviedla, že otec nesúhlasil s
tým, aby s dcérou žila v Maďarsku. Obaja rodičia uviedli, že maloletá bola prijatá už predchádzajúci
školský rok do ZŠ D. v P. F., ale mala povinný školský odklad na základe psychologického vyšetrenia.

Podľa vyjadrenia otca to mali naplánované tak, že po atestácii matky sa s maloletou vráti na Slovensko.
Podľa vyjadrenia matky o návrate na Slovensko nikdy konkrétne nehovorili. Zo zápisnice z pojednávania
vyplýva, že rodičia sa vyjadrili, že maloletá sa narodila vo Veľkej Británii. V októbri 2012 sa rodiča spolu
s maloletou vrátili na Slovensko a žili u rodičov matky. V januári 2013 nastúpila matka do FN v P. F. akaždý víkend chodila za maloletou a otcom na Slovensko. V decembri 2013 sa otec presťahoval za
matkou do P. F. a od decembra 2013 do apríla 2014 sa o maloleté starali na Slovensku rodičia matky,
kde ich rodičia navštevovali. V apríli 2014 do P. F. aj maloletá a začala tam navštevovať materskú školu.

V novembri 2014 sa otec vrátil na Slovensko a maloletá s matkou zostala v Čechách. Začiatkom roku
2015 rodičia ukončili vzájomný vzťah. Podľa vyjadrenia otca bola maloletá na Slovensku od 28. 06.
2015 do 21. 09. 2015 a potom týždeň na Slovensku a 3 týždne v ČR. Konanie v tejto veci bolo následne
na pojednávaní dňa 27. 06. 2016 zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu matkou, kde už bolo uvedené,
že matka sa v priebehu prázdnin bude sťahovať do Maďarska.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že maloletá od apríla 2014 bývala v
P. F., a to do novembra 2014 s oboma rodičmi a následne len s matkou a to až do júna 2016, odkedy
býva spolu s matkou v Maďarsku. V Českej republike aj navštevovala materskú škôlku a počas letných
prázdnin sa zdržiavala na Slovensku. Z uvedeného vplýva, že obvyklý pobyt maloletej v čase podania
návrhu otcom nebol na Slovensku, preto ak súd z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov

konanie zastavil, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil. Posúdenie terajšieho obvyklého pobytu maloletej nie je predmetom tohto konania.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 MSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).