Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/191/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213216044
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213216044.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ Z.-K. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. X/XX, XXX XX A., a 2/ D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. XX/XX, XXX XX A., o zaplatenie

sumy 1.417,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 8C/230/2014-116 zo dňa 25.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 1.417,50 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská
sporiteľňa, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 -
uzatvoril so žalovanými dňa 28.04.2006 zmluvu o úvere č. 0212205972, ktorou im bol poskytnutý úver
vo výške 57.000 Sk so splatnosťou 96 mesiacov v splátkach po 949 Sk, pričom konečná splatnosť bola
určená dňom 20.04.2014. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že predmetná zmluva o úvere bola
skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca, a zároveň mal za preukázanú aj zmluvu o postúpení

pohľadávok zo dňa 27.09.2012, kedy postupca postúpil na postupníka pohľadávky so všetkými právami
a výhodami. Žalovaní počas konania nič nenamietali a na svoju obranu žiadne dôkazy nenavrhovali.
Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže
pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaní boli v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah
aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ktorésivyložilvsúladesobsahomaúčelomeurópskejochranyspotrebiteľovobsiahnutýchvpríslušných

smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 2 písm. a),b), § 3 ods. ods.
1,2, § 4 ods. 1,5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tiež o ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej o ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd z prílohy k zmluve
o postúpení zo dňa 27.09.2012 zistil, že už v tento deň bol počet dní omeškania 1213, čo je viac ako
3 roky. Vzhľadom na to konštatoval, že nárok zo zmluvy o úvere bol premlčaný už v čase postúpenia
pohľadávky, lebo žaloba bola podaná až dňa 24.07.2013. O trovách konania súd rozhodol podľa 142
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do

30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) tak, že úspešným žalovaným náhradu
trov nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýžiadal rozsudokvnapadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, ako aj nedostatočné zistenie skutkového stavu.
Uviedol, že súd pri posudzovaní premlčania vychádzal z počtu dní omeškania, ako údaju uvedeného
v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Tento údaj vyjadruje počet dní, ktoré uplynuli od
splatnosti splátky, s ktorou sa žalovaní dostali prvýkrát do omeškania. Uvedený počet dní nemožno
spájať s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu a ani s iným právnym

úkonom, na základe ktorého by došlo k splatnosti všetkých splátok úveru do budúcna. Veriteľovi vzniklo
právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ale toto právo nevyužil a k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti žalobca pristúpil až podaním zo dňa 16.10.2012 pre nesplnenie splátky, ktorá využitiu tohto
práva predchádzala po dobu 3 mesiacov, t.j. splátky splatnej dňa 20.07.2012. Žalobca trval na tom, že
ide o právny vzťah založený podľa Obchodného zákonníka, podľa ktorého je všeobecná premlčacia
doba štvorročná. Pri aplikácii ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka je nesporné, že pri plnení v

splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky. Zároveň podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak veriteľ toto svoje oprávnenie k zosplatneniu
celého dlhu nevyužije, plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Súd prvej inštancie podľa
žalobcu aplikoval nesprávny právny predpis a tento právny predpis navyše aj nesprávne interpretoval.
Keďže premlčacia doba v tomto prípade začala plynúť dňa 05.11.2012, uplynula by až dňa 05.11.2016.

Žaloba bola podaná na súd dňa 24.07.2013, a teda jeho právo premlčané nie je. Čo sa týka posúdenia
premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka, poukázal aj na niektoré iné súdne rozhodnutia. Okrem
toho žalobca namietal aj aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
účinného až od 01.06.2014, v dôsledku čoho súd porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie v tejto veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom
1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom, čo znamená, že odvolací súd už vo veci rozhodoval
v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, a teda v konaní postupoval v súlade s ustanovením §
470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 1.417,50
eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky
uzatvorenej dňa 27.09.2012 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, ako
postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovanými 1/,2/ uzatvoril dňa 28.04.2006 zmluvu o úvere

č. 0212205972 s výškou úveru 57.000 Sk, s dohodnutou dobou splatnosti 96 mesiacov a s poslednou
splátkou splatnou dňa 20.04.2014 s odkazom na ustanovenie § 497 až § 507 Obchodného zákonníka.
Žalobcavkonaníuvádzal,žezmluvaoúverejetzv.absolútnymobchodomvzmysle§261ods.3písm.d)
Obchodného zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka

mu mala byť postúpená v celkovej výške 2.698,66 eura, pozostávajúcej z istiny 2.176,72 eura, riadneho
úroku 274,03 eura, úroku z omeškania 206,05 eura a ostatného príslušenstva 41,86 eura. Žalobou si
uplatnilsplátkyúverusplatnéod20.08.2010do20.04.2014,teda45dohodnutýchsplátokúveruvovýške
po 31,50 eura, spolu s 8,75% úrokmi z omeškania z každej splátky s počiatkom odo dňa splatnosti tej
- ktorej splátky do 04.11.2012 a 8,75% úroky z omeškania zo sumy 1.417,50 eura od 05.11.2012 do

zaplatenia. Podľa žalobcu splátky pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.04.2014 sa stali splatnými dňa
04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva žalobcu, nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), a to najmä v

časti odôvodnenia týkajúceho sa úsudku o premlčaní uplatnenej pohľadávky a v časti absentujúceho
hodnotenia námietok žalovaného 1/ vo veci samej. Záver o premlčaní súd vyvodil z prílohy č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012, podľa ktorej už v tento deň bol počet dní omeškania 1213,
čo je viac ako 3 roky, a s poukazom na to - na podklade „novely zákona o spotrebiteľovi účinnej od
1.6.2014“ - žalobu zamietol, lebo uplatnený nárok bol premlčaný už v čase 27.09.2012 a žaloba bola

podaná až 24.07.2013. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto záver
zatiaľ nepovažuje za správny a ani správne odôvodnený.

8. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nijako nevysporiadal so stanoviskom
žalovaného 1/, ktoré vo veci podal listom zo dňa 12.06.2015. V ňom výslovne uviedol, že pôvodný
veriteľ splatnosť úveru voči nemu nevyhlásil a ani ho nevyzval na splatenie zvyšnej časti úveru; žalobca

teda podľa neho nepreukázal výšku záväzku a ani porušenie zmluvných podmienok. Podľa neho banka
- podľa bodu 7.6.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok - bola síce oprávnená vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťúveru,noúverpostúpilabezvyhláseniasplatnostiatýmporušilazmluvu.Namietal
teda, že postúpenie nie je platné a žalobu podala osoba, ktorá v spore nie je aktívne legitimovaná.
Okrem toho namietal, že zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 4 zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak takáto zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm.
a),b),d) až j), k) a l), úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poukázal aj na ďalšie
ustanovenia citovaného zákona. Pri námietke neplatnosti dojednania úrokov a poplatkov zmätočne
citovalajustanoveniazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (bez označenia zákona jeho číslom), ktorý

však v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi žalovanými a Slovenskou sporiteľňou, a.s., ešte nebol
účinný.

9. Pokiaľ teda žalovaný 1/ výslovne namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu
porušenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon o bankách“)

súd prvej inštancie bol povinný sa tým zaoberať na podklade ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhoje(absolútne)neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky (27.09.2012) ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní

so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. S ohľadom na citované zákonné ustanovenie v nadväznosti na námietku žalovaného 1/ sa súd
mal zaoberať tým, či žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, listinnými dôkazmi (ktoré mu pri

postúpení banka bola povinná odovzdať) dostatočne preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky
vyzvala oboch žalovaných na zaplatenie niektorej časti ich peňažného záväzku, v dôsledku čoho by boli
s platením dlhu obaja v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a či následne žalobcovi
postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu len tomuto peňažnému záväzku. Ak totiž banka postúpila
svoju pohľadávku žalobcovi bez splnenia zákonnej povinnosti písomnej výzvy a vo výške nad rámec v

tom čase dlžných súm, potom bolo potrebné súdom prvej inštancie zhodnotiť súlad takéhoto právneho
úkonu postúpenia pohľadávky so zákonom a urobiť záver o platnosti či neplatnosti takéhoto právneho
úkonu (§39, §525 ods.2 Občianskeho zákonníka), a to v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1,2zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

11. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého
rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec
podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
najskôr posúdi dôvodnosť vyššie opísanej námietky žalovaného 1/, posúdi platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky žalobcovi a v prípade zistenia, že tento právny úkon je absolútne neplatný (§

39 Občianskeho zákonníka), žalobe nebude môcť vyhovieť z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy o
postúpení pohľadávky žalobca nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere
voči žalovaným, t.j. že nebol nositeľom práva a teda nebol aktívne legitimovaný. V prípade opačného
záveru (platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) opätovne posúdi uplatnenie práva žalobcu v rámci
premlčacej doby z hľadiska ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b
zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak ustáli premlčanie práva žalobcu, tento svoj záver nebude opierať

o počet dní zrejmých zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ale jasne vyloží, že došlo k premlčaniu práva,
kedy sa žalovaní 1/,2/ dostali do omeškania s platením dlhu, resp. jeho jednotlivých splátok a kedy veriteľ
mohol svoje právo na súde vykonať po prvý raz. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo
požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396
ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).