Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/468/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210698
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214210698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. P., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko V., F. XXX/XX, o zaplatenie sumy 212,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 1. marca 2016 č.k. 6C/346/2014-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 212,30 eura, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 20.01.2011
vo výške 5,42 eura, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 206,88 eura od 21.01.2011
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,
2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Považoval zmluvu, ktorú uzatvoril žalovaný
a právny predchodca žalobcu dňa 27.01.2006, za spotrebiteľskú zmluvu. Konštatoval, že základnou

črtou spotrebiteľských zmlúv je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto
charakteristikuspĺňa.Súčasťoutejtospotrebiteľskejzmluvysastaliajvšeobecnépodmienkyposkytnutia
úveru, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, boli pripravené vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny
predchodca žalobcu má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
žalobcom tvrdené ani preukázané, že sporný úver bol poskytnutý žalovanému za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na

výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a nič nenasvedčuje, aké je povolanie žalovaného
a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti uzavretie tejto zmluvy má. Na
právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, s prihliadnutím na ust. § 52 ods. 2 vetu tretia Občianskeho
zákonníka, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Poukázal na to, že predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka
nadobudlo účinnosť 1. mája 2014 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia.
To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Preto

predmetný právny vzťah považoval za spotrebiteľský právny vzťah a posudzoval ho podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, a to aj z hľadiska premlčania. Poukázal, že tento záver je v súlade s
rozhodnutím NS SR zo dňa 21.4.2015 sp.zn. 3MCdo 12/2014. Plniac si povinnosť vyplývajúcu z ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 01.05.2014) zisťoval, či spornéprávo bolo na súde uplatnené v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Konštatoval, že premlčanie
je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou
premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania vedie súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k

rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Z výsledkov
vykonaného dokazovania mal preukázané, že splatnosť celého dlhu vyplývajúceho z predmetnej
zmluvy o úvere nastala dňa 20.01.2011. Odo dňa nasledujúceho (21.01.2011) začala plynúť trojročná
premlčacia doba na uplatnenie sporného práva na súde a uplynula dňa 21.01.2014. Žaloba podaná na
súd dňa 03.06.2014, bola podaná o uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. O trovách konania

súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, ale v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil tak, že žalobe vyhovie, respektíve ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd

prvej inštancie na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa
premlčacej doby. Bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere, teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je
spotrebiteľ. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa 27.01.2006, kedy sa ustanovenia § 52 až
54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v

8. časti OZ. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v ustanovení
§ 879f OZ a právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M
Cdo 3/2011 a sp.zn. 6MCdo/4/2012, a rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/34/2015 a
sp.zn. 25Co/132/2015. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové

plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok
plynie premlčacia doba od splatnosti nesplneného záväzku. Preto, ak bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku, plynie premlčacia doba od tohto
vyhlásenia. Jeho nárok nemožno považovať za premlčaný, lebo ho uplatnil na súde pred uplynutím
premlčacej doby.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.7.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na

tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník uzavreli dňa
27.01.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212150238, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 29.000,- Sk, s úrokom 17,30 % ročne. Poplatok za správu úveru bol 50,- Sk mesačne.
Výška splátky bola dohodnutá na 779,- Sk s periodicitou mesačne k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou
prvejsplátky20.02.2006aposlednejsplátky20.01.2011.Zmluvouopostúpenípohľadávokč.0915/2011/

CE uzavretou dňa 28.06.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a žalobcom, ako
postupníkom, bola pohľadávka z predmetnej zmluvy postúpená na žalobcu. Slovenská sporiteľňa, a.s.,
postúpenie pohľadávky oznámila žalovanému listom zo dňa 18.07.2011.

11. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností, pričom z vykonaného dokazovania vyvodil i správny právny záver. Súd prvej
inštancie správne posúdil predmetný zmluvný vzťah ako vzťah spotrebiteľský a správne postupoval, keď
podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmal, či nedošlo k premlčaniu uplatneného
nároku. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že splatnosť úveru nastala dňa

20.01.2011, preto je správny jeho záver, podľa ktorého je nárok žalobcu premlčaný, nakoľko bol na
súde uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby (dňa 03.06.2014). Odvolací súd sa s uvedeným
záverom v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny,
potvrdil. Odvolací súd sa tiež stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje za
potrebné opakovať, vrátane citácie právnych predpisov, a na tieto dôvody a zákonné ustanovenia ďalej

iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní. Námietku žalobcu voči aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich
sa premlčacej doby a tvrdenie, že bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka,

keďže ide o zmluvu o úvere, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Dňa 01.04.2015 nadobudla
účinnosť novelizácia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v ktorom bolo explicitne stanovené, že
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 tretia veta
Občianskehozákonníka).Uvedenouprávnouúpravouzákonodarcareagovalna ustálenúpraxsúdovpri

rozhodovaní sporov, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv. Preto aj v danej veci bolo
premlčanie uplatneného nároku správne posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Takýto
záver odvolacieho súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp.zn. 3
MCdo14/2014,podľaktoréhoustanovenie§52ods.2tretejvetyObčianskehozákonníka,podľaktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).