Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 29, 2010

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/150/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109215319
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2010:8109215319.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa H.. P. B., O. V., Q. W.

Č.. XX, proti odporcovi Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom v Bratislave,
Štúrova č. 2, v konaní o zaplatenie 497.908,78 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 10.7.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny
vo výške 497.908,78 Eur s úrokom z omeškania od 19.1.2009 do zaplatenia. Svoj nárok opieral o zákon
č. 514/2003 Zb..

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Navrhovateľ počas konania viackrát pozmenil žalobný návrh a súd viackrát pripustil zmenu žalobného
návrhu. Urobil tak uznesením zo dňa 23.2.2010, ďalej uznesením na pojednávaní dňa 17.5.2010 a
uznesením na pojednávaní dňa 13.9.2010. Upravený žalobný návrh znel:
1/ odporca je povinný uhradiť rozdiel medzi ušlou mzdou vyplývajúcou z funkcie V. S. Ú. Ž. V. B. V. a

skutočnou za obdobie od októbra 2006 až do júna 2010 nasledovne:

- za október 2006 čiastku 709,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2006 až do zaplatenia,
- za november 2006 čiastku 917,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2006 až do
zaplatenia,
- za december 2006 čiastku 896,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2006 až do zaplatenia,
- za január 2007 čiastku 896,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. februára 2007 až do zaplatenia,

- za február 2007 čiastku 958,- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. marca 2007 až do zaplatenia,
- za marec 2007 čiastku 1.103,- Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2007 až do zaplatenia,
- za apríl 2007 čiastku 1.539,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. mája 2007 až do zaplatenia,
- za máj 2007 čiastku 1.023,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júna 2007 až do zaplatenia,
- za jún 2007 čiastku 1.023,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júla 2007 až do zaplatenia,
- za júl 2007 čiastku 1.039,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2007 až do zaplatenia,
- za august 2007 čiastku 1.053,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2007 až do

zaplatenia,
- za september 2007 čiastku 1.056,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2007 až do
zaplatenia,- za október 2007 čiastku 1.048,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2007 až do
zaplatenia,
- za november 2007 čiastku 1.197,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2007 až do

zaplatenia,
- za december 2007 čiastku 1.072,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2008 až do
zaplatenia,
- za august 2007 odmenu 996,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2007 až do
zaplatenia,

- za december 2007 odmenu 1.378,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2008 až do
zaplatenia,
- za január 2008 čiastku 897,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. februára 2008 až do zaplatenia,
- za február 2008 čiastku 902,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. marca 2008 až do zaplatenia,
- za marec 2008 čiastku 902,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2008 až do zaplatenia,
- za apríl 2008 čiastku 893,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. mája 2008 až do zaplatenia,

- za máj 2008 čiastku 893,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júna 2008 až do zaplatenia,
- za jún 2008 čiastku 1.012,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. júla 2008 až do zaplatenia,
- za júl 2008 čiastku 878,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2008 až do zaplatenia,
- za august 2008 čiastku 878,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2008 až do zaplatenia,
-zaseptember2008čiastku897,-Eurs8,5%úrokomzomeškaniaod15.októbra2008aždozaplatenia,

- za október 2008 čiastku 890,- Eur s 6,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2008 až do zaplatenia,
- za december 2008 čiastku 977,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2009 až do
zaplatenia,
- za august 2008 odmenu 1.574,- Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2008 až do
zaplatenia,

- za december 2008 odmenu 1.228,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od 15. januára 2009 až do
zaplatenia,
-zajanuár2009čiastku1.190,-Eurs10,5%úrokomzomeškaniaod15.februára2009aždozaplatenia,
- za február 2009 čiastku 1.110,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od 15. marca 2009 až do zaplatenia,
- za marec 2009 čiastku 1.074,- Eur s 10,0 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2009 až do zaplatenia,

- za apríl 2009 čiastku 1.086,- Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. mája 2009 až do zaplatenia,
- za máj 2009 čiastku 1.411,- Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. júna 2009 až do zaplatenia,
- za jún 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. júla 2009 až do zaplatenia,
- za júl 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2009 až do zaplatenia,
- za august 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2009 až do

zaplatenia,
- za september 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2009 až do
zaplatenia,
- za október 2009 čiastku 1.447,50 Eur s 9,0 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2009 až do
zaplatenia,

- za január 2010 čiastku 923,- Eur,
- za február 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- za marec 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- za apríl 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- za máj 2010 čiastku 1.625,50 Eur,

- za jún 2010 čiastku 1.625,50 Eur,
- čiastka 1.625,50 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 15.8.2010 až do zaplatenia a za august 2010
čiastka 1.625,50 Eur,

2/ odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi čiastku 99.900,- Eur s 10,5 % úrokom z omeškania od

19. januára 2009 až do zaplatenia ako nemajetkovú ujmu za to, že bol perzekuovaný za celé obdobie
od podania obžaloby 1.7.2004 do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku 24.10.2007,

3/ odporca je povinný verejne sa ospravedlniť navrhovateľovi za perzekúciu, ktorú mu spôsobila
Okresná prokuratúra v Humennom. Ospravedlnenie je povinný zverejniť na svojej webovej stránke

minimálne po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.“

4/ odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi odstupným v júni 2010 a septembri 2006
v čiastke 2.464,50 Eur.Odporca ani s upravovanými návrhmi nesúhlasil.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žaloval ako odporcu Generálnu prokuratúru SR. Vo svojom podaní zo
dňa 9.8.2010 upresnil žalobný návrh s tým, že odporcom je Slovenská republika, zast. Generálnou
prokuratúrou SR.

Generálna prokuratúra SR k takémuto upresneniu uviedla, že sa podľa nej nejedná o upresnenie

odporcu, ale o návrh zámeny v osobe odporcu, ktorý súdu podal navrhovateľ. Podľa odporcu tým
navrhovateľ chcel obísť zákon, keďže na zámenu sa vyžaduje súhlas, pričom odporca by k takejto
zámene súhlas nedal. Tieto okolnosti uviedol zástupca odporcu aj na poslednom pojednávaní dňa
13.9.2010. Súd však mal za to a na poslednom pojednávaní to aj účastníkom zdôvodnil, že navrhovateľ
nepodal návrh na zámenu účastníkov, ale len na upresnenie označenia odporcu, pretože od počiatku
podania žaloby bolo zrejmé, z akého titulu mieni svoj nárok navrhovateľ uplatňovať, opierajúc sa o zákon

č. 514/2003 Zb.. Pasívna legitimácia v týchto sporoch je daná zákonom. Bolo zrejmé, čoho, voči komu
a za čo sa navrhovateľ od počiatku domáhal, preto má súd za to, že v tomto prípade neobstojí upätý
právny formalizmus a je potrebné návrh na upresnenie odporcu chápať len ako návrh na upresnenie a
nie ako zámenu. Súd chce poznamenať, že nech by bol v tomto prípade odporca uvedený od začiatku
ako Slovenská republika, zast. Generálnou prokuratúrou, tak vždy by v konaní vystupovala Generálna

prokuratúra SR, a teda neboli ukrátené jej procesné práva.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výsluchom
svedkov, spisom Ministerstva spravodlivosti SR č. 18108/2008, spisom Okresného súdu v Humennom
sp. zn. 4T/109/2004, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ si podal žalobu z dôvodu, že Okresná prokuratúra v Humennom vzniesla voči nemu
obžalobu, ktorá bola podľa neho nezákonná a vykonštruovaná. Pracoval ako V. S. Ú. Ž. V. a v tom čase
informoval svojho priameho nadriadeného o používaní alkoholických nápojov na pracovisku. Uvádzal,
že to bola jeho povinnosť, informoval o tom len nadriadeného a nie zamestnancov. Ak by tak nekonal,

dopúšťal by sa trestného činu. Nejako sa to dozvedeli aj iní ľudia, ktorí porušili zákon a vyniesli to vonku.
Následne sa voči nemu začalo trestné stíhanie za trestný čin ohovárania a celé trestné konanie sa viedlo
na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 4T/109/2004. Navrhovateľ uviedol, že bol šikanovaný zo
strany prokuratúry aj vyšetrovateľov, 18-krát sa celkovo zúčastnil pojednávaní. Prvý rozsudok ho uznal
za vinného, nebol právoplatný a tento rozsudok rozposlal poškodený po úradoch a znevážilo sa jeho

meno. Trestné konanie sa napokon skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, ale spôsobilo mu to veľké
problémy v zamestnaní. Bol odvolaný zo svojej funkcie, utrpel zdravotne, zhoršil sa jeho zdravotný a
psychický stav. Pripadal si ako v 50-tych rokoch, keď sa kvôli takejto veci, ktorá nebola protizákonná
urobil takýto pohon na neho. Podľa neho prokuratúra postupovala nezákonným spôsobom. Zo zákona
potom mali stíhať za krivé obvinenie a krivé svedectvá ďalších účastníkov trestného konania, čo sa ale

nestalo. Ministerstvo spravodlivosti mu uhradilo čiastku 1.384,66 Eur, Generálna prokuratúra SR mu
neuhradila nič. Tieto peniaze, ktoré mu boli uhradené, boli za advokáta v trestnom konaní. Podal návrh aj
voči JUDr. J., ktorý vystupoval ako poškodený v trestnom konaní, ale návrh bol zamietnutý. Toto konanie
sa viedlo pod sp. zn. 18C/189/2009 na Okresnom súde v Humennom. Čiastku, ktorú žaloval v prvej
žalobe zahrňovala ušlú mzdu, ktorú mal od októbra 2006, trovy konania, náklady na zastupovanie.

Odporca poukazoval na to, že navrhovateľ nepreukázal dôvody podania takejto žaloby, ako aj na to, že
navrhovateľ opiera svoju žalobu o podanie obžaloby, čo sa ale udialo pred 1.7.2004, kedy platil pôvodný
zákon č. 58/1969 Zb.. Podľa tohto zákona je pasívne legitimované jedine Ministerstvo spravodlivosti SR.

Na to navrhovateľ uvádzal, že obžaloba bola podaná na súd 1.7.2004 a on namietal podanie takejto
obžaloby na súd, preto si to uplatňuje podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Vo veci boli vypočutý viacerí svedkovia.

Svedok H.. U. S. pozná navrhovateľa ako bývalého V. S. Ú. Ž. V.. V tom čase bol poslancom Národnej
rady Slovenskej republiky za SNS a po voľbách v roku 2006 pripadol Slovenskej národnej strane rezort
životného prostredia. Svedok uviedol, že pracoval ako V. S. Y. W.. Po voľbách si preverovali jednotlivé
úrady životného prostredia tak krajské ako aj okresné. Keď tam boli nejaké problémy, tak prednostovmenili, ak nie tak tam zostávali. Čo sa týka navrhovateľa, svedok uviedol, že sa dozvedeli, že beží trestné
stíhanie, že už boli vydané nejaké rozsudky a hoci neboli právoplatne skončené on sám mal pocit, že to
môže uškodiť strane, preto to vyhodnotili ako riziko. Inak bol navrhovateľ kladne hodnotený od ostatných

prednostov, ktorých on osobne poznal. Ak by nebol navrhovateľ trestne stíhaný, svedok uviedol, že vo
funkcii prednostu by zostal. Dokedy, to sa nevedel vyjadriť, pretože sa mohlo stať, že by bol následne
odvolaný aj počas volebného obdobia. Čo sa týka toho, kto ho odvolával, tak to svedok presne nevedel,
ale podľa neho to bol minister životného prostredia. Oni dávali návrh ako koaličná rada a šéf koaličnej
rady predkladal návrh ministrovi vlády na odvolanie.

Svedok H.. X. S. je navrhovateľov kolega zo štátnej správy. Keď navrhovateľ pôsobil ako V. S. Ú. Ž. V.,
tak on pôsobil ako V. W. Ú.. Najprv uviedol, že si nepamätá, že by bol navrhovateľ trestne stíhaný a čo
sa týka jeho odvolávania z funkcie, bral to tak, že v roku 2006, keď boli voľby a menila sa vláda, odišiel
z funkcie aj on. Poukázal na to, že V. S. Ú. je politická funkcia, a keď nastúpil SMER, tak jednoducho
boli odvolaní, pretože nepatrili do toho politického spektra. Svedok uviedol, že boli nominovaní tak on

ako aj navrhovateľ za stranu ANO a pravidelne sa zúčastňovali zasadnutí krajskej rady tejto strany. V
tom čase a bolo to ešte pred voľbami, keď sa zúčastňoval týchto stretnutí, spomenul si svedok, že bolo
tam uvádzané aj to, že navrhovateľ je trestne stíhaný a pamätá si, že záver na krajskej rade bol taký,
že ak je navrhovateľ nevinný tak zostane, ale ak bude právoplatne odsúdený tak pôjde z funkcie preč.
Napokon sa však toto nezrealizovalo, pretože medzitým boli všetci odvolaní a zmenila sa v roku 2006

politická situácia a vládne strany. Svedok uviedol, že ak by v tom čase po zmene vlády vstúpil do SNS,
tak by mohol vo funkcii zostať. Neurobil to a neurobil to ani navrhovateľ. Svedok uviedol, že pravda je
taká, že ich v tej strane nechceli.

Svedok Q.. V. O. pozná navrhovateľa od roku 1998. Nastúpil ako vedúci odboru životného prostredia

na Okresnom úrade v Q.. Bol informovaný, že na podnet pána J. sa voči nemu začalo trestné stíhanie,
čo mu znemožnilo byť V. S. Ú. Ž. V.. Dôvody, prečo bol vlastne odvolaný presne nevedel. Myslí si však,
že aj to trestné konanie zohralo svoju úlohu. Svedok poukázal na to, že medzi pracovníkmi sa vedelo,
že navrhovateľ je trestne stíhaný, nevedeli to však od neho a určite to neprispelo k dobrému menu
navrhovateľa.

Vo veci boli vypočutí aj svedkovia - prokurátori v trestnom 4T/109/2004 a to JUDr. W. E. a JUDr. W. Z..

Svedok JUDr. W. E. je prokurátorom na Okresnej prokuratúre v Z.. Pracoval ako dozorujúci prokurátor
vo veci prítomného navrhovateľa a to až do času, kedy prvostupňový súd vyniesol druhý rozsudok vo

veci. Potom prestal byť dozorujúcim prokurátorom, pretože začal chodiť s dcérou navrhovateľa, preto
oznámil okresnému prokurátorovi, aby mu vec odňal, čo aj urobil a pridelil ju prokurátorovi Z.. S dcérou
navrhovateľa už toho času nechodí. Čo sa týka samotnej veci svedok uviedol, že je pravdou, že súdy
navrhovateľa oslobodili v trestnom konaní, pretože podľa názoru súdu tam nebola splnená subjektívna
stránka zo strany obžalovaného. On ako prokurátor stále zastáva názor a svoje vnútorné presvedčenie,

že došlo k spáchaniu trestného činu ohovárania. Navrhovateľ sa mal vyjadriť voči poškodenému J., že je
alkoholik a na základe týchto nepravdivých skutočností nebol pán J. vymenovaný do funkcie vedúceho
oddelenia. On ako vyšetrovateľ skúmal pravdivosť a nepravdivosť údajov, ktoré rozšíril navrhovateľ
o poškodenom v trestnom konaní. V spise mal svedecké výpovede, ktoré nepotvrdzovali okolnosť,
že by poškodený J. bol alkoholik. Čo sa týka následku, vyšetrovateľ uviedol, že trestný čin je vtedy,

kedy je spôsobilý ohroziť jeho vážnosť. Nemusí tam dôjsť k následku, ale podľa názoru prokurátora
následok bol veľký, pretože nepovedal to navrhovateľ len priamemu nadriadenému, ale cestoval kvôli
tomu aj do Bratislavy. Na základe výpovedí svedka bolo zrejmé, že následkom negatívnej intervencie
nebol poškodený J. vymenovaný do funkcie, do ktorej vymenovaný byť mal. Prokurátor mal teda za
to, že tam bol ten následok a za obžalobou si stojí aj doposiaľ. Prokurátor poukázal na to, že súdna

prax je toho názoru, že prokurátor má podať obžalobu aj vtedy, ak sú pochybnosti a sú dôkazy aj v
prospech aj v neprospech obžalovaného, pretože zásadu in dubio pro reo môže použiť len súd, ale nie
prokurátor v prípravnom konaní. Ďalej poukazoval na to, že prokurátor má obžalovaciu zásadu. Ak by
mal hodnotiť tento konkrétny spis, tak v tomto spise bolo 70 % dôkazov v neprospech obžalovaného
a len jeden svedok hovoril v prospech obžalovaného - navrhovateľa. Mal teda ako prokurátor za to,

že na základe vykonaného dokazovania je údaj o poškodenom, že je alkoholik nepravdivý, a preto v
zmysle obžalovacej zásady túto obžalobu musel podať. Prokurátor poukázal na to, že aj keby dôkazná
situácia bola 50 na 50 dokonca aj menej v neprospech obžalovaného, musel by podať takúto obžalobu.
Na prokuratúre platí princíp monokracie, to znamená, že ak aj obžalobu podpisuje on vlastným menom,dáva ju na schválenie okresnému prokurátorovi. V tomto prípade určite nepripadalo do úvahy zastavenie
trestného stíhania, pretože dôkazná situácia tam bola taká aká bola a prokurátor si za obžalobou stojí.

Svedok JUDr. W. Z. pracuje ako prokurátor na Okresnej prokuratúre v Z.. Vstúpil do konania až po
druhom prvostupňovom rozsudku, ktorý bol oslobodzujúci. Dovtedy vec nepoznal. S vecou sa stotožnil,
podalvoveciodvolanie,pretožesastotožnilspodanouobžalobouajsprvýmprvostupňovýmrozsudkom
a mal za to, že obžaloba bola podaná dôvodne.

Odporca v konaní namietal aj skutočnosť, že ak namieta navrhovateľ nesprávny úradný postup podanou
obžalobou doručenou na súd 1.7.2004, tak nárok je premlčaný najneskôr v roku 2008, pretože od
podania obžaloby má plynúť premlčacia lehota.

Z pripojeného spisu Okresného súdu v Humennom 4T/109/2004 a z posledného krajského rozsudku súd
zistil,že„podľanázorukrajskéhosúdu,vzhodesozáveromsúduprvéhostupňajepotrebnékonštatovať,

že aj keď údaj, ktorý o poškodenom obžalovaný oznamoval je nepochybne takým údajom, ktorý je
spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, najmä poškodiť ho v zamestnaní,
narušiť rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, teda údajom, ktorý by naplnil znaky trestného
činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zák., v tomto konaní nebol nepochybne preukázaný úmysel
obžalovaného oznamovať o poškodenom nepravdivý údaj.“

Z rozsudku zo dňa 20.2.2007 sp. zn,. 4T/109/2004 vyplýva, že navrhovateľ v tomto konaní tam
obžalovaný Ing. P. B. bol oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora v Humennom, pretože tento
skutok nie je trestným činom. Okresný súd poukázal na to, že nebolo možné vyvodiť záver o priamom
úmysle obžalovaného.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) zák. č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku platného v čase podania obžaloby v konaní 4T/109/2004,
prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.Podľa§2ods.3Trestnéhoporiadkuplatnéhovčasepodaniaobžalobyvkonaní4T/109/2004,prokurátor
je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona

alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 2 ods. 8 Trestného poriadku platného v čase podania obžaloby v konaní 4T/109/2004, trestné
stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

Na úvod súd chce poukázať, že argumentácia odporcu ohľadne premlčania nároku v tomto prípade
neobstojí, pretože premlčanie sa podľa názoru súdu nevzťahuje na deň podania obžaloby, ale na
ukončenie trestného konania - právoplatnosť rozsudku sa viaže ku dňu 24.10.2007. Žaloba na tunajší
súd bola podaná 10.7.2009, pričom súd chce poukázať na to, že už predtým sa navrhovateľ domáhal
a uplatňoval si svoje nároky v súlade so zák. č. 514/2003 Z.z. na Ministerstve spravodlivosti, ako aj
Generálnej prokuratúre. Nárok navrhovateľa teda nie je premlčaný.

Pri svojom rozhodovaní sa súd musel v prvom rade vysporiadať so skutočnosťou, ktorá bola namietaná
zo strany navrhovateľa a to, že podaná obžaloba v trestnom konaní 4T/109/2004 na Okresnom súdu v
Humennom bola nezákonným rozhodnutím, za ktoré má štát niesť následky. Táto základná podmienka
však podľa názoru súdu splnená nebola. Podanie obžaloby v konaní 4T/109/2004 zo strany Okresnej

prokuratúry v Humennom bolo na základe vyšetrovania a po zhodnotení dôkaznej situácie. Súd chce
poukázať na to, že podanie obžaloby v tom čase odzrkadľovalo právny názor dozorujúceho prokurátora
JUDr. E., že sa navrhovateľ dopustil trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. 1 Tr. zákona. Bolo
otázkou pre súd, či takýto postup prokuratúry zahrnúť pod nezákonné rozhodnutie v zmysle ustanovení
zák. č. 514/2003 Z.z. s poukazom na právny poriadok Slovenskej republiky, obžalovaciu zásadu

prokuratúry a tak formulovaný trestný zákon ako v právnom poriadku Slovenskej republiky je a v tom
čase aj bol.

Dôležitou skutočnosťou je posúdenie, či podanie obžaloby prokurátorom je vôbec rozhodnutím v
trestnom konaní. Z citovaných zákonných ustanovení Trestného poriadku a z celého trestného práva je

však zrejmé, že podaná obžaloba nie je rozhodnutím. Podaná obžaloba na súd nemá formu uznesenia,
protiktorémubybolprípustnýopravnýprostriedok.Obžalobajenávrhompodanýmzostranyprokurátora
na súd. Prokurátor má aj možnosť ďalej ním disponovať, napríklad zobrať obžalobu späť a podobne.
Takéto právo by však prokurátor nemal, keby podanie obžaloby bolo rozhodnutím. Samotné podanie
obžaloby nie je teda podľa názoru súdu rozhodnutím a teda nemôže byť ani nezákonným rozhodnutím.

Štát v zmysle citovaného ust. § 3 zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovedá za škodu nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.

Ďalej súd uvádza, že postavenie prokuratúry v trestnom práve je nastavené tak, že prokurátor nemôže

sám uplatňovať zásadu in dubio pro reo a v náznakoch pochybnosti zastavovať trestné konanie.
Proti podaniu obžaloby, ktorý je návrhom, nie je možné, ako už bolo vyššie uvedené podať opravný
prostriedok. Opravným prostriedkom sa v širšom ponímaní môže chápať už samotné konanie pred
súdom, ktoré buď potvrdí názor prokurátora a obžalovaného odsúdi, alebo obžalovaného spod obžaloby
oslobodí a vysloví iný právny názor. To sa stalo aj v tomto prípade a po vykonanom dokazovaní

a vyslovenom právnom názore krajského súdu pri zrušujúcom prvom rozsudku Okresného súdu v
Humennom bol napokon navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. Súd má ale za to, že na základe
citovaných zákonných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. nie je možné takýto úkon prokuratúry považovať
za nezákonné rozhodnutie a ani celý postup prokuratúry hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Táto okolnosť sa javí súdu ako kľúčová a to, že súd nepovažuje podanie obžaloby za nezákonné
rozhodnutie, pretože po prvé nie je rozhodnutím v zmysle trestného poriadku, ale ani v zmysle zák. č.
514/2003 Z.z. a nie je ani nezákonným s poukazom na činnosť prokuratúry a orgánov činných v trestnom
konaní v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a
činnosť prokuratúry nie je možné ani jej postup v predmetnom trestnom konaní považovať za nesprávny

úradný postup podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..

Z dôvodu právnej istoty súd vykonal aj dokazovanie ohľadne samotnej škody, ktorá mala byť
spôsobená postupom Okresnej prokuratúry v Humennom navrhovateľovi. Súd len stručne chce uviesť,že navrhovateľ ani po vykonaní dokazovania a svedeckých výpovedí neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne tej časti svojho žalobného nároku, čo sa týka doplatenia náhrady mzdy. K samotnému odvolaniu
došlo ministrom životného prostredia a nebolo relevantne v konaní preukázané, že to bolo z dôvodu

prebiehajúceho trestného konania. Súd chce poukázať na to, že politická prax v Slovenskej republike
je taká, že pri zmene politickej garnitúry po parlamentných voľbách prebiehajú pravidelné zmeny v
politických funkciách prednostov rôznych úradov. Prednosta krajského úradu životného prostredia je
nepochybne politickou funkciou, čo v podstate nespochybnil ani sám navrhovateľ, ktorý uviedol, že bol
do tejto funkcie nominovaný cez politickú stranu ANO. To, že bol navrhovateľ odvolaný z tejto funkcie

po parlamentných voľbách a zmene politickej garnitúry a to, že nepreukázal, že to priamo v súvislosti
s trestným stíhaním, nakoľko svedecké výpovede v tomto sa rôznili, súd má za to, že tu nie je ani
príčinná súvislosť medzi odvolaním z funkcie prednostu krajského úradu životného prostredia a vtedy
prebiehajúcim trestným stíhaním vo veci. A ak by aj súd bral do úvahy svedecké výpovede svedka S.,
že bol odvolaný navrhovateľ z funkcie len kvôli prebiehajúcemu trestnému stíhaniu, súd chce poukázať
na to, že absentuje príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a odvolaním z funkcie.

Navrhovateľ si okrem doplatku za mzdu uplatňoval aj ďalšie nároky. Z dôvodu právnej istoty súd chce
zdôrazniť, že neboli dôvodné ani preukázané. Nárok na ušlú mzdu za účasť na konaniach 4T/109/2004
navrhovateľ nijako nezdôvodnil. Súd chce poukázať, že v tomto konaní vystupoval navrhovateľ ako
obžalovaný. Ďalej trovy na právne zastúpenie v konaní 18C/189/2009 zaplatenie poplatkov v rámci

tohto konania na okresnom súde ako aj krajskom súde, súd uvádza, že poplatková povinnosť za
trovy v jednotlivých súdnych konaniach sa riešia v danom predmetnom súdnom konaní. Ak toto
konanie navrhovateľ prehral, súd v tomto konaní nemôže považovať náklady v prehratom súdnom
spore za náhradu škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť odporca a mala by príčinnú súvislosť s
navrhovateľom uvádzaným nezákonným rozhodnutím okresnej prokuratúry.

Čo sa týka posledných nárokov odporcu ohľadne náhrady škody za nemajetkovú ujmu a ospravedlnenia,
súd chce poukázať, že nárok nebol nejako odôvodnený. Odporca stále počas celého konania uvádzal
nezákonný postup zo strany prokuratúry nielen podanou obžalobou, ale aj jej šikanóznym správaním,
ktoré malo zasiahnuť do jeho súkromného života, avšak okrem samotného faktu odvolania z funkcie

navrhovateľ nepredložil a nenavrhol vykonanie takého dôkazu, ktorými potvrdil zásah do jeho osobného
života.

Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd poukazuje na to, že žalobu zamietol poukazujúc na
základný a vyššie uvedený argument, že podaná obžaloba dňa 1.7.2004 Okresnou prokuratúrou v

Humennom sp. zn. 4T/109/2004 nebola nezákonným rozhodnutím v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. pre
dôvody už vyššie uvedené.

Na záver súd chce poznamenať, že si uvedomuje, že prebehnutým trestným konaním, ktoré sa viedlo
na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 4T/109/2004 mohli navrhovateľovi vzniknúť také následky,

za ktoré by mal niesť v prípade tak zdôvodneného oslobodzujúceho rozsudku zodpovednosť štát. Avšak
v súčasnej právnej úprave Slovenskej republike, ktorá sa opiera v takýchto prípadoch len o zákon č.
514/2003 Z.z., nie je možné v tomto prípade zodpovednosť štátu zastúpeného Generálnou prokuratúrou
odvodiť.

O trovách konania rozhodne súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.