Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/434/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615217709
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615217709.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: Sociálna poisťovňa
Bratislava,pobočkaSpišskáNováVes,sosídlomvSpišskejNovejVsi,Elektrárenská10,protižalovanej:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o
zaplatenie 17.342,66 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 06.06.2016 č.k. 4C/420/2015 - 78 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v astranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 17.342,66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 1.040,50 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalovaná domáhala voči žalovanej zaplatenia 17.342,66 eur ako
náhrady dávok poskytnutých poškodenému D. I. z dôchodkového poistenia, ktoré boli vyplatené v

súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 25.09.2006, pri ktorej utrpel D. I. ako poškodený pracovný úraz.
Následkom tohto pracovného úrazu bol poškodený D. I. práceneschopný, pričom žalobou sa žalovaná
domáhala voči žalovanej náhrady peňažného plnenia spočívajúceho v náhrade dávok vyplatených
titulom invalidného dôchodku.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 25.09.2006 utrpel poškodený D. I.
pracovný úraz v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil vodič nákladného motorového vozidla

značky Z. D. XXX.XX, EČV: H. XXX N. E. J.. Uznesením Okresnej prokuratúry v Poprade sp.zn. 2Pv
910/06 zo dňa 06.03.2007 bolo vo veci podmienečne zastavené trestné stíhanie E. J. za prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, keďže E. J. vyhlásil, že skutok, za ktorý
bol stíhaný, spáchal. Vlastníkom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda bol Š. E., ktorý
bol zároveň aj prevádzkovateľom tohto motorového vozidla a ktorý mal uzavretú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení so žalovanou. E. J. škodu spôsobil pri výkone pracovnej činnosti, keď pracoval ako
vodič nákladného motorového vozidla pre spoločnosť Eurotrans - Š. E.. Pri dopravnej nehode dňa

25.09.2006 utrpel úraz poškodený D. I., následkom čoho bol práceneschopný a Sociálna poisťovňa
mu za obdobie pracovnej neschopnosti vyplatila nemocenské dávky od 05.10.2006 do 23.09.2007 vo
výške 2.228,17 eur, úrazové dávky vo výške 51.364,17 eur, z toho úrazový príplatok v sume 31.497,- Sk,
bolestné 416.500,- Sk a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 1.099.400,- Sk. Poškodenémubola vyplatená aj náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50 % t.j. v sume 18.246,70
eur. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava bol poškodenému od 24.09.2007 priznaný
invalidný dôchodok a Sociálna poisťovňa od 24.09.2007 do 17.11.2008 vrátane vyplatila invalidný

dôchodok v sume 7.540,43 eur, za obdobie od 18.11.2008 do 17.11.2010 vrátane invalidný dôchodok
14.627,97 eur, od 18.11.2010 do 17.10.2011 invalidný dôchodok vo výške 6 951,35 eur, za obdobie od
18.10.2011 do 17.10.2012 vrátane invalidný dôchodok vo výške 7.801,71 eur. Za obdobie od 18.10.2012
do 17.12.2014 vyplatila žalobkyňa invalidný dôchodok v sume 17.342,66 eur a v tomto konaní sa
domáhala náhrady dôchodkových dávok za toto posledné obdobie. Pôvodne žaloba smerovala aj voči E.

J., avšak v priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu voči nemu späť a súd konanie voči nemu zastavil.

4. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle § 1 ods. 1, § 2 písm. g), § 4 ods. 2, 3 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení účinnom od 01.11.2003 do 31.03.2007, § 4 ods. 2, 3 tohto zákona v znení
účinnom od 01.04.2007 dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa (žalobkyňa) je v prípade náhrady škody

vzniknutej úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia poškodenou, ktorá
je oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo od poisťovateľa (§ 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z.z.). Oprávnenie žalovanej uplatňovať tento nárok vyplýva z ust. § 4 ods. 2, 3 zákona
č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2003 do 31.03.2007, ale aj v znení tohto zákonného
ustanovenia účinnom od 01.04.2007. Zmenou právnej úpravy tohto zákonného ustanovenia zákonom

č. 110/2007 Z.z. nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, bol len explicitne
osobitným odsekom ustanovený rozsah poistenia zodpovednosti a okruh oprávnených subjektov -
poškodených, ktorým je poisťovateľ povinný plniť za poisteného, s odkazom na konkrétne právne
predpisy. Na základe výkladu týchto právnych úprav súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa má právo
voči tretím osobám uplatniť náhradu škody predstavujúcu vyplatené dávky už od 01.01.2003. Žalobe

preto v celom rozsahu vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Žalobkyňa mala v konaní úspech, avšak trovy konania jej nevznikli a ani náhradu
trov konania neuplatnila.

6. O povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok rozhodol v zmysle § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobkyňa bola pre
toto konanie osobne oslobodená od súdnych poplatkov a nakoľko jej návrhu bolo vyhovené, žalovanej
vznikla povinnosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. uhradiť súdny poplatok vo výške

1.040,50 eur.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a
prizná jej náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní

vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniavecikeďuzavrel,žežalobajedôvodná.Zozneniaust.§4
ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2003 do 31.03.2007 nemožno vyvodiť,
žeby Sociálna poisťovňa bola v prípade uplatnenia svojho regresného nároku v zmysle tohto zákona
poškodenou. Regresný nárok verejnoprávneho poisťovateľa, ktorý poskytuje plnenie svojmu poistencovi
na základe právnej povinnosti v zmysle osobitných právnych predpisov, nemá charakter nároku na

náhradu škody v zmysle tohto zákona. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení možno hovoriť
o škode vzniknutej Sociálnej poisťovni momentom výplaty dávok poškodenému v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretích osôb, pričom Sociálna poisťovňa má voči týmto tretím osobám nárok na
náhradu vzniknutej škody. Sociálna poisťovňa však nikdy nemala, nemohla mať a ani nemá postavenie
poškodenej v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., keďže prevádzkou motorového vozidla žiadnu škodu

neutrpela. Uvedený záver vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 110/2007 Z.z., kde zákonodarca
v jej osobitnej časti uvádza, že „regresy zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne voči poisťovniam
nie sú škodou, nakoľko zdravotné poisťovne a Sociálna poisťovňa nie sú v pozícii poškodenej strany“.
Vychádzajúc z legálnej definície obsiahnutej v ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. sa na účely
tohto zákona poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a (súčasne)

má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Poukázala aj na ust. § 5 ods. 1 písm. h) tohto
zákona. V súvislosti s otázkou príčinnej súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.03.2007 sp.zn. 3Cdo/32/2007. Žalobkyňa nie je poškodenou, preto sa nemôže voči žalovanej
domáhať plnenia nárokov za vyplatené poistné. Prezentovaný názor potvrdila aj rozhodovania praxsúdov. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ktoré uviedla v odvolaní. Týmto
nie je dotknuté právo Sociálnej poisťovne podľa odvolateľky domáhať sa voči poistenému ako škodcovi
s účinnosťou od 01.01.2004 náhrady škody podľa ust. § 238 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Až

novelou zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 110/2007 Z.z. sa s účinnosťou od 01.04.2007 za ods.
2 vložil nový ods. 3, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobkyne uplatňovať takýto nárok. Z prechodných
ustanovení k právam účinným od 01.04.2007 tohto zákona (§ 28c ods. 6), nemožno vyvodiť iný záver
ako ten, že žalobkyňa má právo domáhať sa náhrady vyplatených dávok poškodenému od poisťovne
za poisteného vzniknutých po 01.04.2007, vrátane. Keďže k poistnej udalosti došlo 25.09.2006, nie je

daný nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu vyplatených dávok z dôchodkového poistenia.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa s
právnymi úvahami súdu prvej inštancie a v tej súvislosti poukázala na to, že Sociálna poisťovňa je v
zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jediným inštitútom vyplácajúcim dávky sociálneho
zabezpečenia. Nikomu inému škoda výplatou týchto dávok vzniknúť nemohla. Aj z toho vyplýva, že ust. §

4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.03.2007 sa vzťahuje práve na Sociálnu
poisťovňu. Poukázala aj na znenie ust. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z., z ktorého nepriamo
vyplýva odôvodnenosť nároku žalobkyne. Tiež poukázal na to, že v období od 24.09.2007 do 17.10.2012
žalovaná uhradila žalobkyni dobrovoľne náhradu nemocenských, úrazových aj dôchodkových dávok,
avšak za nasledujúce obdobie už tieto úhrady odmietla plniť.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

10. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.,
potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.06.2017 o 12.35 hodine v

pojednávacej miestnosti č.dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 21.06.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

12. Žalovaná namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., teda že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

15. Odvolacie námietky žalovanej o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení veci

v otázke oprávnenosti nároku žalobkyne na výplatu dôchodkových dávok, nemožno považovať za
opodstatnené.

16. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, pričom vec správne
aj právne posúdil. Preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku.

18. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočíva v názore, že až novelou zákona č. 381/2001
Z.z. zákonom č. 110/2007 Z.z. vznikla žalobkyni možnosť domáhať sa vo vzťahu k žalovanej náhradyškody vzniknutej výplatou sociálnych dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania poisteného.
V období, kedy došlo k poistnej udalosti (25.09.2006) nemožno žalobkyňu v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z. v znení účinnom od 01.11.2003 do 31.03.2007 považovať za poškodenú, a z tohto dôvodu sa

nemôže domáhať ani nárokov voči žalovanej titulom plnenia za poisteného. S týmto názorom žalovanej
sa odvolací súd nestotožňuje.

19. V zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.11.2003 do 31.03.2007
poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené

a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknuté
úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového
poistenia.

20. Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
môžu vzniknúť len Sociálnej poisťovni, ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení. Poistený teda mal z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho
nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú úhradou dávok nemocenského a dôchodkového poistenia,
ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu
týchto dávok. Je preto nelogické tvrdenie žalovanej, že povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané
nároky na náhradu dávok zdravotného poistenia, nemocenského poistenia ako aj dávok dôchodkového

poistenia v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia, bola poisťovateľovi stanovená iba vo vzťahu k
poškodenému. Takáto škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenému v dôsledku
zranení následkom dopravnej nehody vyplatil. Takáto škoda preto nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak
na výplatu dávok je oprávnená len Sociálna poisťovňa, a.s., ktorej vznikol nárok na náhradu týchto dávok
aj v zmysle ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Z toho vyplýva, že aj v čase, kedy

došlo k poistnej udalosti bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla úhradou
nákladov dôchodkového poistenia jej bola nahradená v zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia. Toto
oprávnenie vyplýva aj z ust. § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

21. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že zákonodarca pri novej úprave ust.

§ 4 ods. 2, 3 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom od 01.04.2007, a to konkrétne v ust. ods. 3
tohto zákona precizoval túto úpravu v tom zmysle, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti,
vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto ustanovení je už pri poznámke 6b
odkaz na zákon o sociálnom poistení, ide teda o konkrétne určenie subjektu - Sociálnej poisťovne. Touto

novou úpravou vymedzenia práv a povinností nedošlo k významovej zmene predchádzajúcej právnej
úpravy, len k jej dôslednejšej úprave. Nedostatky dovtedajšej právnej úpravy týkajúce sa pojmovej
nedôslednosti nemôžu byť na ťarchu žalobkyne. Až do takto novelizovaného znenia tohto ustanovenia
sa podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa považovala za poškodenú. Až do spomínanej novely preto
nárok Sociálnej poisťovne na náhradu dávok dôchodkového poistenia, ktoré z jej strany boli vyplatené,

zákon považoval za škodu.

22. Z vyššie uvedených dôvodov výrok vo veci samej, výrok o trovách konania a výrok o povinnosti
žalovanej zaplatiť súdny poplatok, odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná bola v odvolacom
konaní neúspešná a úspešnej žalobkyni trovy odvolacieho konania nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).