Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213207041
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213207041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanej: G. U., bytom X., M. XXX/
X, o zaplatenie 826 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno
zo dňa 1. júla 2016, č. k. 6C/292/2013-78, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a výroku o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 01. 07. 2016, č. k. 6C/292/2013-78, zastavil konanie v
časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, čl. I
§ 75, § 5 ods. 1, 2, 3, § 33 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods.
1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon a

§ 6 zákona č. 258/2001 Z. z.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 28. 03.
2013 podanou na vzorovom tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 826 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne zo sumy 826 eur od 25. 06. 2009 do zaplatenia ako aj 6 % ročný úrok zo sumy 826 eur od

08.09.2009dozaplatenia,natomskutkovomzáklade,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchpráv
zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 04. 02. 2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok
žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 826 eur
spolu s 0,25 % denným úrokom od 25. 06. 2009 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo
prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaná doposiaľ na
zmenkovú sumu zaplatila 0,- eur. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant

nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. V úvode odôvodnenia uviedol, že žalobca
v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 23. 12. 2015 zobral
žalobuvčastiozaplateniezmenkovéhoúrokuvovýške0,19%dennespäťakonaniežiadalzastaviť.Súdvzhľadom na právne účinné čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalovaná sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť
neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávanie, a to aj napriek riadnemu a včasnému
predvolaniu.Právnyzástupcažalobcusvojuneúčasťelektronickyospravedlnilasúhlasilspojednávaním
v jeho neprítomnosti za podmienky, že ak nebude žalovaná súhlasiť so žalobou, žiadal pojednávanie
odročiť.Súdtotopodanieprávnehozástupcužalobcunepovažovalzažiadosťoodročeniepojednávania,

pretože nie je v súlade s ust. § 183 SP . Toto ustanovenie CSP nepozná pojem podmieneného súhlasu
s pojednávaním bez účasti účastníka. Účastník má právo sa rozhodnúť, či sa pojednávania (na ktoré
bol zákonným spôsobom predvolaný ) zúčastní . Ak sa rozhodne nezúčastniť sa pojednávania, má
možnosť požiadať o odročenie pojednávania aj to len pri splnení procesných podmienok podľa § 183
SP, avšak toto ustanovenie OSP za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje nesúhlas
protistrany so žalobou. Súd prvej inštancie vzhľadom k uvedenému pojednával v neprítomnosti strán

sporu a právneho zástupcu žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, dňa 04. 02. 2009 bola uzavretá písomná úverová zmluva
č. 4074070, ktorou veriteľ - Pohotovosť, s. r. o., poskytol úver vo výške 450 eur žalovanej ako fyzickej
osobe. Žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť 12 mesačnými splátkami po 74 eur, počnúc dňom

20. 02. 2009. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený len poplatok vo výške 438 eur, ktorý nie je
konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN, ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaná dňa 04.
02.2009vystavilavlastnúzmenku,obsahomktorejjejehozáväzokzaplatiťzatútozmenkupripredložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., sumu 826 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 25. 06.
2009. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez

protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s. r. o., indosovala zmenku na rad žalobcu . Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou
vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným

tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

6. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa uplatňuje právo zo zmenky, súd vychádzajúc z ust. článku I.
§ 17 ods. 1 a 2 ZZŠ predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť , ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že dohoda pôvodného veriteľa a dlžníka o vyplnení zmenky je uvedená
v VÚP pôvodného veriteľa, a to v bode 17, v ktorom sa uvádza: „Na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníkaakovystaviteľazmenky(ďalejakovystaviteľ)vyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľovi
ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková

suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú
sumu vyplnení na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane
celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí časť 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len
časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú

ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“ Podľa názoru súdu na
základe tejto dohody nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože je neurčitá dohoda o tom, čo
bude tvoriť zmenkovú sumu , či všetky nároky veriteľ vzniknuté voči dlžníkovi z tejto zmluvy, alebo všetky
jeho nároky (ktoré môžu resp. mohli vzniknúť z iného právneho úkonu). Na základe týchto skutočností

súddospelkzáveru,ževeriteľovinevznikloplatnévyplňovacie právo,pretoani platnázmenkanemohla
vzniknúť.Žalobcompredloženúzmenkusúdpovažujezaneplatnúpreabsenciuplatnéhovyplňovacieho
práva remitenta. Z neplatnej zmenky žalovanému nevznikla povinnosť žalobcovi zaplatiť predmetnú
pohľadávku.

8. Súd mal za preukázané, že žalobcom predložená zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo
spotrebiteľskej zmluvy, preto túto zmenku treba považovať za spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej
existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišnosti spotrebiteľskej zmenky
je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou odlišnosťou spotrebiteľskejzmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka vznikla a zmluvných
podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa nariadenia č. 861/2001, v ktorých
je spotrebiteľ žalovaným . Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo

neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená.

9. Súd dohodu o vyplnení zmenky podrobil súdnej kontrole aj z toho pohľadu, či toto zmluvné dojednanie
nie je pre svoju neprijateľnosť neplatné. Dospel k záveru, že túto zmluvnú podmienku treba považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, bola

vopred spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol
ovplyvniť, pritom táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach
zmluvných strán na škodu spotrebiteľa. Je zrejmé, že veriteľ aj tým, že predložil spotrebiteľovi na
podpis zmenku sledoval jedine svoj obchodný zámer a využil neznalosť zákona žalovaným ako aj jeho
odkázanosť na poskytnutie ním žiadaného úveru. Takéto konanie veriteľa súd považoval za nekalú
obchodnú praktiku, ktorej sa v žiadnom prípade nemôže poskytnúť súdna ochrana. Takúto neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ súd považoval za neplatnú, preto remitent na základe
neplatnej dohody o vyplnení zmenky nemohol doplniť chýbajúce náležitosti blankozmenky. Súd vo svojej
činnosti má pritom zabrániť uplatňovaniu takejto neprijateľnej, a preto neplatnej zmluvnej podmienky.

10. Na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej a na zabezpečenie práva vyplývajúceho z tejto

zmluvybolavystavenápredloženázmenka,trebaaplikovaťaj príslušnéustanoveniazákonač.258/2001
Z. z. Vzhľadom na túto skutočnosť sa súd zaoberal aj tým, či veriteľ túto zmenku mohol prijať v súlade s
ust. § 4 ods.6 zákona č. 258/2001 Z. z. Uvedené ustanovenie zákona stanovuje, že zmenková suma v
čase vyplnenia je max. vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo
výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. To potom znamená, zmenku prijatú, resp.

vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. Súd mal za preukázané, že predmetná zmenka bola vyplnená v
rozpore s týmto zákonným ustanovením, pretože ako zmenková suma je uvedená v nej celá úverová
istina spolu s poplatkom. Aj táto skutočnosť má za následok neplatnosť zmenky podľa § 39 OZ pre

rozpor so zákonom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 CSP a v konaní plne úspešnej žalovanej nepriznal
náhradu trov konania, pretože neboli preukázané výdavky, ktoré žalovanej týmto konaním vznikli (§
251 CSP).

12. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyhovel žalobe v celom
rozsahu. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sporu sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Argumentoval, že súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950
Sb., dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky
zo strany žalovanej neboli vznesené námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala

vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z

dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširovalokruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov
v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Súd navyše

pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,
že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o., uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá
je predmetom tohto konania, je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere
ako spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania.
Súd tieto nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Žalovaná, ani žalobca

sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k
nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na týchto nesporných skutočnostiach,
toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

14. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom

zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať
inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd vec
posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie

je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia
vykonané bez návrhu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002,
sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového
záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a

že tomuto zákonu odporuje. Argumentoval, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku, teda jeho nárok je tak v celom rozsahu dôvodný.

15. Záverom uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťa, aby
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola

len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Z uvedeného vyplýva, že
prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne
po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany
veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

17. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nezistil dôvod na
nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti
upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18. V tomto konaní sa žalobca svojou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia zmenkovej sumy
s príslušenstvom dôvodiac, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky vystavenej
žalovanou, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia" a indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
neuhradil. Žalobca návrh uplatnil podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len
"nariadenie").19. Cieľom nariadenia je zjednodušenie a urýchlenie zahraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8
preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý

proces a zásadu kontradiktórneho konania a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly
a článok 9 nariadenia). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch,
bez ohľadu na povahu súdu a celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky
nepresahuje čiastku 2.000 eur v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1

nariadenia). Veci vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia sú taxatívne vypočítané v článku 2 ods. 2
nariadenia, pričom nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ
vystupuje ako účastník konania či už na strane žalobcu alebo žalovanej. Konanie je v zásade písomné,
ide o tzv. "formulárové konanie", podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovanej so súdom
prostredníctvom vzorových tlačív. V prípade, ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol žalobca,
nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár žaloby nie je správne vyplnený a pokiaľ

sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá žalobcovi možnosť
formulár žaloby doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady alebo
vziať návrh späť a to v lehote, ktorú určí (článok 4 ods. 4 nariadenia). V prípade, že súd dospeje k
záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo žaloba je neprípustná alebo ak žalobca formulár
žaloby v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd žalobu zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo

neprípustnosť žaloby sa posudzuje podľa vnútroštátneho práva - ods. 13 preambuly nariadenia). Z
článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. S
ohľadom na uvedené je na mieste konštatovať, že nariadenie nekladie žiadne prekážky pre aplikáciu
všetkých procesnoprávnych princípov použiteľných v slovenskom právnom poriadku a v možnosti súdu

preskúmavať predložené listinné dôkazy. Z procesného hľadiska teda k žalobe môže súd pristupovať
s rovnakou mierou ingerencie, ako k akejkoľvek inej žalobe uplatnenej v konaní pred súdom, vo veci
môže konať aj formou nariadeného pojednávania a to nielen na základe žaloby žalujúcej strany, ale aj
keď to sám považuje za potrebné. Rovnako tak môže aplikovať svoje znalosti určitých okolností z jeho
činnosti(notoriety)azohľadniťochranuslabšiehovkonaní,čiochranudobrýchmravov.Znariadeniatotiž

nevyplýva povinnosť súdu automaticky žalobe vyhovieť a pokiaľ vzhliadne v žalobe také skutočnosti,
ktoré ho vedú k záveru o jej neprípustnosti, žalobu zamietne a to aj v prípade absencie aktivity žalovanej
strany v konaní, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Nariadenie je tak len alternatívnym
nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu.

20. Z hľadiska hmotného práva žalobca v návrhu uplatnil právo zo zmenky vystavenej žalovanou podľa
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ktorý je prevzatím textu Ženevského dohovoru o
jednotnom zmenkovom zákone zo dňa 07. 06. 1930. Ide o kogentnú a súkromnoprávnu normu, ktorá
je prísne formálna, čo si vyžaduje jej špecifický predmet, ktorým sú zmenky. Zároveň ide o zákon „lex
specialis", pričom všeobecným právnym predpisom k nemu je Občiansky zákonník.

21. Podľa článku I. § 16 ods. 1 veta prvá ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách platí, že je oprávneným
majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament.

Podľa článku I. § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri
nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1/ zmenkovú sumu, pokiaľ nebola

zmenka prijatá alebo zaplatená s úrokmi, ak boli dojednané, 2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti,
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy, 4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy, alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa § 459 OZ, platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník

povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť
nemá.22. V tejto súvislosti však nemožno opomínať, že judikatúrou Súdneho dvora EÚ bola vyslovená
všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú

ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť
poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 Smernice 87/102/EHS. Smernica rady č. 87/102/EHS z 22. 12.
1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré
sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len "smernica") síce používanie zmeniek v spotrebiteľských
zmluvách nezakazuje, ale podľa článku 10 smernice jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie

zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa.
Pojem "vhodná ochrana" spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na článok 14 smernice, ktorá zakazuje
znížiť štandard ochrany spotrebiteľa, a preto je ju potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany
spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, ktorá zahŕňa aj
povinnosťvnútroštátnychsúdovexoffoskúmaťnekalosťzmluvnýchpodmienok.Vprípadezáveru,žepri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy

a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej,
išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by totiž spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až
následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Znamená to potom, že pokiaľ súd spoľahlivo
zistí, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, bez ohľadu podľa akého procesného predpisu sa

nárok uplatňuje, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto
smere už Ústavný súd ČR vo svojich nálezoch judikoval, že súčasné napätie spojené so zmenkami
je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, na ktorých nemožno
znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. V prípade spotrebiteľov,
ktorých práva boli dotknuté konaním remitenta (prvého majiteľa ako veriteľa) zmenky, všeobecné súdy

nesmú odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia a pri svojej rozhodovacej činnosti musia
hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie
zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tiež
vyslovil pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom, a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje, a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v

skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy
nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami (sp. zn.
Pl. ÚS 16/12 zo dňa 16. 10. 2012, IV. ÚS 457/10 zo dňa 18. 07. 2013, I. ÚS 210/15 zo dňa 16. 09. 2015).

23. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.

2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
prechádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom (§ 4 ods. 7 zák. č.
258/2001 Z. z.).

24. Reagujúc aj na ďalšie námietky žalobcu uplatnené v jeho odvolaní odvolací súd dodáva, že jeho
argumentácia spochybňujúca postup súdu prvej inštancie pri vykonávaní dôkazov je neopodstatnená z
dôvodov podľa už zhora podaného výkladu odvolacieho súdu. Rovnako tak neobstojí tvrdenie žalobcu,
podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej

zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Abstraktný charakter
zmenky bol totiž spochybnený už v ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom v danom prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit
zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na
žalobcu. Zmenka tak bola vystavená v rozpore s vnútroštátnym právnym poriadkom a aj v rozpore s

právom Európskej únie. Navyše, rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
aj z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ.25. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vo veci riadne zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. Keďže odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancieakovyčerpávajúcimapresvedčivým,využijúcpostuppodľa§387ods.2CSPsaobmedzujelen

na skonštatovanie jeho správnosti, a preto súdom prvej inštancie uvádzané dôvody duplicitne opakovať
nebude.

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd len opätovne
podčiarkuje, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho

v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje v rámci európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia. Žalobcom predložená zmenka má svoj základ v
dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach právneho
predchodcu žalobcu tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti
na to súd prvej inštancie preto dôvodne skúmal charakter tohto vzťahu, keď nariadenie je síce
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni súdu postupovať rešpektovaním vyššej

súdnej ochrany spotrebiteľa, pričom prieskum uplatneného nároku, s oporou v doloženej zmenke,
nemôže byť ovplyvnený povahou použitého procesného nástroja. V tomto smere je potrebné vychádzať
zo zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2010, t. j. v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, ktorý spotrebiteľský
úver definoval ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme (§ 2 písm. a/ zákona).
Za veriteľa označoval fyzickú alebo právnickú osobu poskytujúcu spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania (§ 3 ods. 1 zákona) a za spotrebiteľa fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel, než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2 zákona).
Je už notorietou, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred

pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. I podľa
názoru odvolacieho súdu v tomto konaní bolo preukázané výsledkami vykonaného dokazovania, že
sporom dotknutá zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, ktorej súčasťou boli všeobecné úverové
podmienkyvopredpripravenépreveľkýpočetspotrebiteľovatietožalovanáovplyvniťnemohla.Rovnako
tak právny predchodca žalobcu ako dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v konaní nebolo preukázané, že úver bol žalovanej poskytnutý za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V tomto smere žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ktorá ho
v konaní zaťažovala, na preukázanie nespotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy a to spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Takouto okolnosťou totiž nemôže byť len všeobecný údaj o
poskytnutí úveru uvedený v úverovej zmluve bez bližšieho ozrejmenia a preukázania súvislostí medzi

výkonom povolania, zamestnania, resp. podnikateľskou činnosťou dlžníka a uzatvorením konkrétnej
zmluvy. Bez preukázania, že žalovanej ako dlžníkovi bol úver poskytnutý na výkon povolania, má tak v
úverovej zmluve uvedený účel jej uzatvorenia rovnaký dôsledok, ako by tam uvedený nebol. Odvolací
súdsipretovplnomrozsahuosvojilnázorsúduprvejinštancie,ževdanejvecižalovanájespotrebiteľom,
na ktorú sa vzťahuje ochrana podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj zák.

č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), do ktorých boli transponované smernice č. 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a č. 87/102/EHS z 22. 12. 1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru a relevantná je aj príslušná judikatúra Európskeho súdneho dvora, týkajúca sa
ochrany práv spotrebiteľov, ktorú úpravu následne súd prvého stupňa i v konaní dôsledne aplikoval.

27. Odvolací súd tiež konštatuje, že pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto bola
upravená v čl. 17 všeobecných obchodných podmienok a umožňovala vystaviť povinnej zmenku, v ktorej
nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu
vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa

vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o
spotrebiteľskývzťahaktorézmluvnédojednaniemenívzťahmedziúčastníkmizozmluvnéhodojednania
na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a neposkytuje žiadnu ochranu spotrebiteľovi, musí
súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým neplatné v súlade s § 53 ods. 5 OZ, resp. ako neplatné dojednanie
v zmysle § 52 ods. 2 OZ. Okrem toho uzavretím takej dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk

oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je rozporné i s
ust. § 53 ods. 4 písm. o/ OZ. Navyše, z uzatvorenej dohody žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia
zmenky pre žalovanú ako spotrebiteľa nevyplývajú, pričom neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho
nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť na ujmu.Vystavenímzmenkyvrozsahunadzákonompovolenýlimit,vzhľadomnapovahutohtocennéhopapiera,
bolo tak žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. V tejto súvislosti je právne významné aj ust. § 54
ods. 1, 2 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke,
ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, preto odporuje ust. § 54 ods. 1, 2 OZ a
na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

28. V neposlednom rade odvolací súd odkazuje aj na spoločné stanovisko prijaté občiansko-právnym
kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20. 10. 2015 k postupu súdov
nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa,
z ktorého odvolací súd vychádzal i pri posudzovaní predmetnej veci. Podľa tohto stanoviska, ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného

nástroja, ktorý použil, že I. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; II. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženej žaloby, pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a

povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.
1 CSP tak, že procesne úspešnej žalovanej v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli a ani si žiadne neuplatnila.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).