Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9Er/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212204932
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8212204932.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave,
pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K plus L s.
r. o., so sídlom Miškovského 3, 085 01 Bardejov, IČO:44 250 967, o vymoženie 146,42 € a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 9Er/128/2012-28 zo
dňa 11.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi, Exekútorský
úrad so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, trovy exekúcie vo výške 42,16 € do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.06.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny a jej príslušenstva spolu s návrhom

oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.06.2012 a s exekučným titulom - rozhodnutie č.
700-2810351912-GC/04-12 zo dňa 03.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
05.06.2012. Exekučné konanie sa začalo dňa 15.06.2012.

2. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie
číslo 5701 * 053743 dňa 27.06.2012.

3. Okresný súd Bardejov uznesením č. k. 9Er/128/2012-28 zo dňa 11.12.2014 vydaným vyšším súdnym
úradníkom exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol, že oprávnený
je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 64,43 €. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť vo výroku o zastavení exekúcie dňa 21.01.2015.

4.Protiuvedenémuuzneseniupodalvčasodvolanieoprávnenýprotivýrokuotrováchexekúcie,vktorom
namietal výšku priznaných trov, konkrétne priznanú náhradu za kancelárske potreby s odkazom na § 25
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 7/2011
zo dňa 28.05.2012 a poštovné. Oprávnený navrhol zrušiť uznesenie v časti týkajúcej sa trov exekúcie.

5. Podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

účinného do 30.06.2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého
stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie
podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo
justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.6. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v
exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

7. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 30.06.2016 na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

8. Keďže odvolanie oprávneného smeruje proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, podaním
odvolania sa predmetné uznesenie zrušilo v namietanej časti, konkrétne vo výroku o trovách exekúcie.

9. O trovách exekúcie súd rozhodol v uznesení č. k. 9Er/128/2012-28 zo dňa 11.12.2014 podľa § 196,
§ 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie
pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 € a hotových výdavkov na poštovné a kancelárske potreby vo

výške 20,50 €, a spolu s 20 % DPH, t. j. vo výške 64,43 €.

10. Podľa § 200 ods. 1 a 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone

exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie
nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti
exekúcii, ak sa námietkam vyhovela (§ 50). Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

12. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

13. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady
za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

14. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura.

15. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

16. V danom prípade súd o trovách exekúcie vzniknutých súdnemu exekútorovi rozhodol podľa § 203

ods. 2 Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal nahradiť mu nevyhnutné trovy exekúcie, nakoľko
k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

17. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 64,43 € s tým, že suma 33,19 € predstavuje odmenu
za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, suma 10,50 € náhradu hotových výdavkov

titulom poštovného, suma 10 € náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného
spisu a suma 10,74 € predstavuje DPH.18. Súd považoval za účelné a preukázané trovy exekúcie vo výške 42,16 €. Podľa § 16 ods. 2 Vyhlášky
v spojení s § 5 ods. 1 Vyhlášky vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu vo výške najmenej
33,19 €. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19

€, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa
§ 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 1,94 €, teda súdnemu
exekútorovi vznikol nárok na hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi
na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora. Na rozdiel od vyúčtovania súdneho

exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia priznal náhradu poštovného iba
v alikvotnej výške, a to vo výške 0,07 € ( 1/20 požadovanej náhrady) pri žiadosti o udelenie poverenia,
keďže z exekučného spisu vyplýva že doručovaných bolo jednou zásielkou 20 žiadostí o udelenie
poverenia, a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len
jej zodpovedajúcu časť. Rovnako súd postupoval aj pri priznaní náhrady za poštovné v súvislosti s
doručovaním upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a priznal súdnemu exekútorovi náhradu

iba v alikvotnej čiastke vo výške 0,47 € (1/3 požadovanej náhrady), nakoľko súdny exekútor zasielal
povinnému celkovo 3 upovedomenia o začatí exekúcie jednou zásielkou, a preto je nesporné, že nie
je možné priznať mu plnú náhradu poštovného, ale iba jej zodpovedajúcu časť. Ďalej súd nepriznal
poštovné za „upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému“ „žiadosti o poskytnutie súčinnosti Soc.
poisťovňa, OR PZ, ODI, Správa katastra, DÚ“ a „odblokovanie vozidla“, nakoľko v predloženom

exekučnom spise súdneho exekútora sa nenachádza žiaden doklad o tom, že boli tieto dokumenty
zaslané poštou. Súd nepriznal požadované poštovné za zásielku označenú súdnym exekútorom ako
„žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti“ a „vrátenie poverenia“, keďže ide o
náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré
ešte neboli účelne vynaložené. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, k trovám

exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny a poštovného, čo predstavuje 7,03 €.

19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10 € súdnym exekútorom
špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu - spis.
obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov

exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale
o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti so založením a celkovým vedením exekučného spisu“.
Súdtentonázorsúdnehoexekútoranezdieľaamázato,žepožadovanúnáhraduvovýške10€súdnemu
exekútorovi priznať nemožno, a to z nasledujúcich dôvodov.

20. Vyhláška náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods. 1 tak, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a
záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá

aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

21. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne

koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny

exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej
- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady
na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier,
toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi
v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22

Vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za
ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 a § 25 Vyhlášky a ustanovení
upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane
nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútoroviúmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju
činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom
číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne

resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu
predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa
27.9.2012 sp. zn. 17CoE/199/2012, v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22

vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a

kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.
2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“

22. V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.

23. Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k § 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú

súčasťou administratívnych prác“.

24. V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce

vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,
kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.

25. Navrhované zmeny schválené neboli.

26. Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou
administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky

papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva, dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
Vyhlášky bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena
za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na
náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté

nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác
(administratívne náklady).

27. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky
a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná

ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci
(jednalosaoprávny názorKrajskéhosúduvKošiciachvyslovenývuzneseníč.k.3CoE4/2006-28z25.
júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení
exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami,
avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej

činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné
náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov.
Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkonekonkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení
zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické,
a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj

náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu, keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím

príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

28. V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný

kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu
nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora
teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach
iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery
súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú

od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013
sp.zn.13CoE/7/2013; Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 -

všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk ).

29. Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč
republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu
nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením

exekučného spisu, dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá
v odmene súdneho exekútora.

30. Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného
kancelárskeho materiálu vo výške 10 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho

dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom
exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov či aspoň úradného záznamu a pod..
Súd pripomína, že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne
vynaložených v tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných
exekučných konaní. Taktiež súd dodáva, že predložený exekučný spis súdneho exekútora celkovo

pozostával z osem strán, pričom posledná strana je prázdna, a nachádzajú sa na nej iba odtlačky
pečiatky súdneho exekútora s jeho podpisom. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že za takýto obsah
súdneho spisu nie je žiadnym spôsobom možné priznať súdnemu exekútorovi náklady vo výške 10 €,
ktoré evidentne niekoľkonásobne prevyšujú reálne náklady na zavedenie takéhoto exekučného spisu.

31. V zmysle § 22 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd však nepriznal exekútorovi
náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré
ešte neboli účelne vynaložené.

32. Celkovo priznal súd trovy exekúcie vrátane 20 % DPH z odmeny a náhrady hotových výdavkov,
nakoľko súdny exekútor preukázal, že je jej platcom, vo výške 42,16 €.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.