Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816200227
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816200227.3

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Quantum
Credit a.s., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného: PERSPECTA Legal,
s.r.o., Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému: R. J., nar. XX.XX.XXXX,
Q. XXX, o zaplatenie sumy 37,03 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 32,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne zo sumy 27,05 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 4,99 od 19.02.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku v
sume 16,50 eur právnemu zástupcovi žalobcu do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 37,03 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 27,05 eur od 19.01.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,99 eur od 19.02.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,99 eur od 18.04.2013 do zaplatenia
a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť
Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o elektronických komunikáciách“)
dňa 17.11.2010 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej
televízie, program MAGIO SAT KLASIK spolu s Magio príslušenstvom (satelitná anténa, MAGIO BOX,
karta k Magio Boxu, diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby,
najmä káble, spojky a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény
a Set-Top Boxu). Poskytovateľ službu riadne aktivoval a dodal príslušenstvo. Žalovaný príslušenstvo

prevzal,následnemubolonainštalovanéalebosihosámnainštalovalaslužbuvplnomrozsahuvyužíval.
Za to bol povinný za službu platiť dohodnutú cenu služby, ktorú mu žalobca vyúčtoval faktúrami za
jednotlivé fakturačné obdobia. Bola vystavená faktúra č.XXXXXXXXXX so splatnosťou do 18.1.2013
na sumu 27,05 eur, faktúra č.XXXXXXXXXX so splatnosťou do 18.02.2013 na sumu 4,99 eur, faktúra
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 17.04.2013 na sumu 396,79 eur na žalobcu bola postúpená vo
výške4,99eur..Podniksvojuzmluvnúpovinnosťriadneavčas,žalovanémuslužbuaktivoval,zabezpečil

využívaniezmluvnedohodnutéhoprogramuariadneslužbufakturoval,pretomuvznikolnároknaúhradu
faktúr.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

3. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 37,03 eur s prísl.. S poukazom k

uvedenému súd dňa 25.07.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásilv danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 18.07.2017.

4. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, Zmluvou o
poskytovaní služby Magio Sat, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2014, faktúrami a na

základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav:

8. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „ST“) ako poskytovateľ a žalovaný
ako účastník a nájomca uzavreli Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat dňa 17.11.2010, ktorou sa
poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanému službu Magio Sat Klasik s viazanosťou 24

mesiacov s tým, že v ďalšom boli uvedené parametre produktov poskytnutých žalovanému s uvedením
spôsobu ich dodania a aktivácie.

9. Faktúrou č.XXXXXXXXXX zo dňa 04.1.2013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému
za Magio a ostatné služby sumu 27,05 eur. Splatnosť faktúry bola do 18.01.2013.

10. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.01.2013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému
za Magio a ostatné služby sumu 4,99 eur. Splatnosť faktúry bola do 18.02.2012. Na žalobcu bola z fa.
č. XXXXXXXXXX postúpená suma 4,99 eur.

11. Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.06.2014. Zo dodatku k zmluve vyplýva, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bola
taktiež pohľadávka voči žalovanému, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.

12. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Ako vyplýva z § 671 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

14. V zmysle § 682 Občianskeho zákonníka ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú
vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne
nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

15. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16.Vzmysle§53ods.1Občianskehozákonníka, spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

21. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo

určený spôsob jej určenia. (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

22. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmlúv každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

28. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.29. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

30. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. V zmysle § 526 ods. Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

32. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33.Podľa§3ods.1a2nariadeniavládySRč.87/1995Z.z., vzneníúčinnomdo31.1.2013,výškaúrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z

omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku.

34. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi právnym predchodcom a
žalobcom bola dňa 17.11.2010 uzavretá podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka Zmluva o
poskytovaní služby Magio Sat s tým, že časť ich obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky
a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry, ktoré žalovaný neuhradil.

Následne právny predchodca postúpil pohľadávku na žalobcu, čo bolo v konaní preukázané a preto má
súd za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný.

35. Zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako

dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

36. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy uzavretej dňa 06.10.2010 a nesplnil svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájomné, ktoré mu pôvodný veriteľ

fakturoval jednotlivými faktúrami.

37. Žalovaný neuhradil faktúry za služby (č.XXXXXXXXXX, Č..XXXXXXXXXX,
Č..XXXXXXXXXX), ktoré mu právny predchodca žalobca poskytol.

38. Súd sa zaoberal nárokmi žalobca z jednotlivých faktúr.

39. Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku v časti na úhradu sumy 32,04 eur
za poskytnuté služby na základe žalobcom predložených faktúr a to faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
27,05 eur, faktúry č.XXXXXXXXXX na sumu 4,99 eur. Žalovaný cenu poskytovaných služieb právnemu

predchodcovi žalobcu neuhrádzal. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 32,04 eur z vyššie
uvedených faktúr za dôvodný a žalobe v uvedenej časti vyhovel.

40. Žalovaného zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
27,05 eur od 19.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,99,-

eur od 19.02.2013 do zaplatenia. Deň omeškania bol stanovený na nasledujúci deň po splatnosti tej
ktorej faktúry. K jednotlivým dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
vo výške 0,75 % a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vspojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
predstavujú výšku 8,75 % ročne.

41.Časťoufaktúryč.XXXXXXXXXXnasumu4,99euržalobcažalovanémuvyfakturovalzmluvnúpokutu
za nedodržanie doby splatnosti.

42. Z uvedenej faktúry je zrejmé, že právny predchodca žalovaného žalovanému fakturoval Zmluvnú
pokutu. Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu.

Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada,
uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu
uplatňuje.

43. V zmysle dodatku uzatvoreného k zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok, bola medzi
účastníkmi konania pre prípad porušenia zmluvných dojednaní dohodnutá zmluvná pokuta (zmluvná

podmienka) a súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39
a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

44. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu

na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

45. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu
nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok , ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný
zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

46. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

47. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

48. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008
bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho

zákonníka.

49. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní

podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

50. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k
okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom

bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola
stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa odporkyňa
zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre
porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre odporkyňu zo

zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy
v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli
vpísané zástupcom spoločnosti.

51. V danej právnej veci si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, na ktorú mu

v zmysle zmluvných podmienok vznikol nárok, nakoľko odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu
poskytnutých služieb resp. si nedobíjal stanovený kredit. Zmluvná pokuta dojednaná v dodatku k zmluve
o pripojení ho zaväzovala k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti,
teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby
poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti,

pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej
výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch
týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za
neprijateľné.

52. Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby odporkyňa len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,

ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre odporkyňu zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

53. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ.

Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného z účastníkov zmluvy. Uvedené súd
konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na
povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti aleboneprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po
uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných
dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je

neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta, tak ako bolo vyššie uvedené, je neprimeraná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná,

v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná. S prihliadnutím na uvedené návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Súd poukazuje, že takéto stanovisko v obdobných prípadoch zaujal aj Krajský súd v
Prešove a to vo veciach vedených pod sp. zn. 2Co/137/2010, 18Co/136/2010, 17Co/184/2011, kde v
závere rozhodnutia vyslovil, že takto dojednaná zmluvná pokuta ako zmluvná podmienka je neprijateľná.

55. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu v časti sumy 4,99 eur spolu s úrokom z

omeškania ako nedôvodnú zamietol.

56. Podľa § 257 č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. Súd má za to, že pokiaľ ide o trovy konania priznal žalobcovi iba sumu zaplateného súdneho
poplatku a nie aj trovy právneho zastúpenia, pretože sú v nepomernej výške oproti sume uplatnenej
pohľadávky, čo súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 CSP. Okrem toho je
zrejmé, že by nepriznaním tejto sumy podnikanie žalobcu, ktorý sa zaoberá faktoringom a forfaitingom,
teda skupovaniu a vymáhaniu pohľadávok nie je ohrozené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.