Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203249
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4216203249.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: C. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J. T. XXXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 2. novembra 2016 č. k. 10C/99/2016-46 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmluve
o revolvingovom úvere č. 8500043570 medzi stranami sporu dňa 21. 03. 2014 je v celom rozsahu
neplatná. Žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21. 03.
2014 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 1.500
eur. V zmluve sa dlžníčka zaviazala úver splatiť 36 splátkami v mesačnej výške 85,15 eura počnúc
dňom splatnosti prvej splátky 01. 05. 2014 a poslednej splátky 01. 04. 2017. Ročná úroková sadzba
bola medzi nimi dohodnutá 70 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 67,61 %, priemerná

hodnota RPMN 46,30 %. Pohľadávka bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
podľa § 551 OZ. V tejto dohode strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek
mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške
nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačnej zrážky zo mzdy
v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy
pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník nemá

oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť, alebo iným spôsobom
jednostranne ukončiť. Pre porušenie zmluvných povinností žalovaný listom zo dňa 10. 11. 2015 požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážky zo mzdy na uspokojenie jeho pohľadávky vo výške
2.837,34 eura. Z takto zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa preukázala
naliehavý právny záujem tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku,
čím dochádza (alebo ešte môže dochádzať) bez právneho dôvodu k zásahu do jej majetkovej sféry,
pričom zamestnávateľ žalobkyne bude musieť, rešpektujúc uzatvorenú dohodu, vykonávať zrážky zo

mzdy žalobkyne a žalovaný za daného stavu sa môže na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacovať.
Podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, ako to potvrdil aj žalovaný, bolo uzatvorenie dohody o
zrážkach zo mzdy povinnej. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa bola akýmkoľvek
spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani ojeho následkoch. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa - žalobkyne, vstúpiť do
dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.

Preto neinformovanosť, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.
Súd je názoru, že takýto postup žalovaného sa dá s poukazom kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v
zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993, ako aj podľa ust. § 52 a nasl. OZ nemôže požívať
právnu ochranu. Naviac samotná zmluva o revolvingovom úvere obsahuje viaceré, Zákonu o ochrane
spotrebiteľa, odporujúce dojednanie, napr. nesprávnu výšku RPMH, chýbajúce zmluvné dojednanie

o výške, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zák. č.
129/2010 Z. z.) pre ktoré je úver bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že v
danom prípade boli peňažné prostriedky poskytnuté za ročnú úrokovú mieru 70 % ročne. Z prehľadu
priemerných úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk za rok 2014 bola úroková sadzba 12,7
%. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve účastníkov konania je vyše 5,5-násobok priemernej
úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom.

Skoro trojnásobné navýšenie úrokov hraničí s úžerou a súd takému dojednaniu nemôže poskytnúť
ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou
je aj dojednanie uvedené v druhej vete posledného odseku dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého
dlžník nemá oprávnenie pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom
jednostranne ukončiť. Táto zmluvná podmienka zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť

z neprijateľnej zmluvnej podmienky nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Dlžník preto
tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho
rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
jej príslušenstva. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva

spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných, resp. neplatných
právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a preto z týchto dôvodov
dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa mala vo
veci plný úspech, napriek tomu jej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa zrušenia
rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutie žaloby. Svoje odvolanie podal z dôvodov ust. § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania uviedol, že súd prvej inštancie neuviedol žiadny zákonný
dôvodneplatnostidohodyozrážkachzomzdy,tedažiadnekonkrétneustanovenie(právnunormu)ajeho

použitie - aplikáciu na konkrétny prípad. Poukazuje na fakt, že napadnutý rozsudok neobsahuje žiadne
dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
spotrebiteľa tak, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou, vylučuje aj to, že ide
o spôsob zabezpečenia upravený právnou normou (§ 551 OZ, § 3 ods. 13 zák. č. 129/2010 Z.z.).
Súd prvej inštancie súčasne uvádza, že žalobkyňa nemala vôľu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy

so žalovaným. Toto tvrdenie pritom žalobkyňa uplatnila až v súvislosti s týmto konaním, dovtedy ho
nikdy netvrdila. Postup súdu a hodnotenie výsledkov dokazovania sú v rozpore s § 191 ods. 1 CSP.
Ak by sa zaoberal aj obsahom samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, minimálne by mal vyhodnotiť jej
obsah spočívajúci v tom, že predmetná dohoda je na samostatnom liste a je označená ako Dohoda o
zrážkach zo mzdy. Tiež nie zrejmé, na základe čoho má vyjadrenie žalobkyne pred súdom pravdivejšiu

hodnotu,akojejskoršiereálnekonaniezavŕšenépodpisomdohodyozrážkachzomzdy.Vtejtosúvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2011. V závere uviedol, že tvrdenia súdu
je jednostranné, nemajú oporu v zákone a porušujú právo žalovaného na spravodlivý súdny proces len
preto, že takýto postup sa javí ako vhodnejší pre spotrebiteľa.

3. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že poukazuje na bod 18 rozhodnutia súdu, v ktorom cituje
zákonné ust. § 37 ods. 1 OZ, v ktorom podrobne odôvodňuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. V
bode 20 rozhodnutia súd jasne a zrozumiteľne vymenoval tzv. neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Preto odvolanie žalovaného v týchto bodoch považuje za nesprávne v súvislosti s pravdepodobným
nedostatočným oboznámením sa s obsahom odvolania. Podľa ustálenej judikatúry, systém ochrany
spotrebiteľa zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenompostavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpeniu na podmienky pripravené vopred s predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu

kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku. V
ďalšom poukázala na jednotlivé články Smernice Rady 93/13/EHS. Súd posudzoval v konaní súladu
obsahu zmluvy, ako i dohody o zrážkach zo mzdy zo všeobecne záväznými predpismi, ako i okolností,

za ktorých boli uzatvorené a po náležitom posúdení dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná, a že viaceré ustanovenia zmluvy o úvere sú neplatné. Opätovne uviedla, že pri uzatváraní
dohody o zrážkach zo mzdy nebola schopná rozpoznať následky podpisu takejto dohody. Až následne,
po začatí výkonu zrážok zo mzdy sa jej tieto skutočnosti a následky objasnili. Nemala skutočnú
vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, táto jej bola predložená zo strany žalovaného spolu so
zmluvou o úvere a ostatnými dokladmi na podpis. Nemala možnosť riadne sa oboznámiť s podrobným

znením všetkých predložených dokladov, nakoľko tieto jej boli predložené na podpis v časovej tiesni. Z
uvedených dôvodov je postup súdu a hodnotenie dôkazov nie v rozpore s ust. § 191 ods. 1 CSP. Je
preto toho názoru, že v tomto prípade nie sú splnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP
ako ich uvádza žalovaný.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou konania, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti
ustanovenej v § 319 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajeodôvodnenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

9. V súdenej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 21. 03. 2014. Keďže v danom prípade ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/
CSP,procesnoupodmienkouprípustnostitakejtourčovacejžalobyjepreukázanienaliehavéhoprávneho
záujmu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na

danom určení a odvolací súd sa v tomto smere s právnym posúdením súdu prvej inštancie plne
stotožňuje. Je nesporné, že žalobkyňa uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej
bola poskytnutá čiastka 1.500 eur a z vykonaného dokazovania bolo doposiaľ preukázané, že žalovaný
predložil zamestnávateľovi žalobkyne dohodu o zrážkach zo mzdy a žiadal na základe tejto dohody
uspokojenie neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2.837,34 eura k 10. 11. 2015, teda sumu, ktorá

prevyšuje peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným žalobkyni, a preto odvolací súd dospel k záveru,
že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.10. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 21. 03. 2014 ako zmluvu
spotrebiteľskú a aj v tomto smere sa odvolací súd s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje.
Žalovaný poskytuje za odplatu službu, ktorú žalobkyňa využila na základe žalovaným pripravenej

zmluvy. Žalobkyňa nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, a preto k týmto skutočnostiam
treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Tým sa zároveň otvára priestor pre
tzv.súdnukontroluzmluvnýchpodmienok,činespôsobujúhrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Nemali by byť pritom žiadne pochybnosti, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou
stranou či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už

vopred naformulovanej (predtlačenej) zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným k zmluve o revolvingovom
úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 OZ z dôvodu, že žalobkyňa
ako spotrebiteľka nebola akýmkoľvek spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o forme
tohto zabezpečovacieho inštitútu ani o jeho následkoch. Podmienkou poskytnutia revolvingového úveru
ako potvrdil sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, bolo uzavretie dohody o zrážkach zo

mzdy povinnej. Takéto zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa zákona je neprípustné a tiež v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný a je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 OZ,
podľaktoréhovýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebezprávneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Na absolútnu neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy súd prihliada z úradnej povinnosti. Neurčitosť
obsahu dohody spočíva i v tom, že sa vzťahovala na akékoľvek, aj budúce pohľadávky žalovaného až
do momentu, keď sám uzná za vhodné oznámiť zamestnávateľovi, že jeho pohľadávky sú splatené.
Nemožno preto prisvedčiť námietkam žalovaného uvádzaných v odvolaní, že by z odôvodnenia
rozsudku nevyplývalo uvedenie žiadneho zákonného dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,

teda žiadne konkrétne ustanovenie (právnu normu). Z obsahu rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že
súd prvej inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ, ako aj
§ 52 a nasl. OZ a § 53 OZ. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je
vyčerpávajúce,správneskutkovoaprávnezdôvodnenéazodpovedázákonnýmpožiadavkámkladeným

na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu v prejednávanej
veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Odvolací súd sa plne stotožňuje s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a ako na vecne správne poukazuje bez toho, aby opakoval výsledky
vykonaného dokazovania (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).