Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/101/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8206203734
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8206203734.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobkyne: A. Q., J..:

XX.XX.XXXX, G. I. J. Y., X. XXX/XX, právne zastúpenej: Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so
sídlom Prešov, Puškinova 16, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: S. Q., J..: XX.XX.XXXX, G. G., H. XX,
právne zastúpenému: JUDr. Ľubica Višňovská - advokátka, sídlo AK Košice, Štúrova 20, o zaplatenie
6.638,78 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 6.638,78 Eur spolu s úrokom vo výške 17,6% ročne od
28.10.1997 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Súd štátu voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.08.2006 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 6.638,78 Eur (pôvodne 200.000 Sk) spolu s úrokom vo výške 17,6% ročne od
28.10.1997 do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX požičala žalovanému sumu 200.000 Sk, ktorú bol

povinný vrátiť do XX.XX.XXXX s úrokom 17,6% ročne. Žalovaný požičanú sumu nevrátil ani po
opakovaných výzvach.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore podanom proti platobnému rozkazu dňa 19.09.2006. Uviedol,
že nemá vedomosť o tom, že by so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke, ani že by mu žalovaná
takúto sumu požičala. Zdalo sa mu nepravdepodobné, že by žalovaná požičala taký objem peňazí bez
písomnej zmluvy. Zrejme len ústne bolo dohodnuté, že peniaze má žalovaný vrátiť do XX.XX.XXXX.

Namietal, že žalobkyňa nepredložila žiaden listinný dôkaz, výzvu a ani neuviedla svedka, ktorý by mal
dosvedčiť, že došlo v požičaniu peňazí žalovanému. Tiež uviedol, že žalobkyňa sa domáha vrátenia
požičaných peňazí aj od jeho strýkov. Záverom vzniesol námietku premlčaniam ktorú odôvodnil tým,
že ak by išlo o bezdôvodné obohatenie, mala si žalobkyňa právo uplatniť do dvoch rokov. Preto, ak by
sa preukázalo, že žalovaný si peniaze požičal XX.XX.XXXX, mohla žalobkyňa podať žalobu na súde
najneskôr XX.XX.XXXX. Ak by sa preukázalo, že peniaze požičala do XX.XX.XXXX,. potom žalobu
mohla podať najneskôr do XX.XX.XXXX.

4. Súd vykonal dokazovanie výdavkovým pokladničným dokladom (čl. 3), predžalobnou výzvou z
XX.XX.XXXX (čl. 4), výsluchom žalobkyne a žalovaného, výsluchom svedka Ľ. U., W. K. O. L.XX.XX.XXXX (čl. 68), znaleckým posudkom č. 35/2013 (čl. 96), K. K. Č. V. L. XX.XX.XXXX (čl. 160),
ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v Q. XXXX ju vyhľadal jej brat spolu so žalovaným. Prišli za ňou
domov, v tom čase bývala u rodičov. Pôžičku žalovaný najprv žiadal od jej brata Ľ. U., ale ten nemal takú
hotovosť, preto ho odporúčal na žalobkyňu. Žalobkyňa s tým súhlasila. Pri tomto jednaní boli prítomní
žalobkyňa, žalovaný a brat žalobkyne Ľ. U.. Výdavkový pokladničný doklad bol vystavený v ten istý deň,
XX.XX.XXXX.Žalobkyňamalavhotovosti200.000Sk,pretoichpožičala.Výdavkovýpokladničnýdoklad

vystavilanadobu6rokovstým,žekeďžalovanýbudemaťpeniaze,môžeichvrátiťskôr.Potvrdilaale,že
vráteniapeňazísadomáhalaeštepredlehotousplatnosti.Písomneajtelefonicky.Uznaniedlhužalovaný
podpísal v G. v jednej reštaurácii v ten deň, kedy je datované. Neskôr ale uviedla, že si nepamätá, či to
bolo v ten istý deň. Na stretnutí bol aj brat žalobkyne Ľ. U..

6. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalobkyňu pozná. Spoznal ju v súvislosti s tým, že chcela pripraviť

o dom jeho strýkov. Išlo o zabezpečovací prevod práva, lebo strýkovia uzavreli so žalobkyňou zmluvu
o pôžičke a ako zábezpeka bol dohodnutý prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K výdavkovému
dokladu uviedol, že takýto nikdy nepodpisoval. Podpis sa javí ako jeho, ale skôr to vyzerá tak, že
ho niekto chcel napodobniť. Od žalobkyne žiadnu upomienku na vrátenie dlhu nedostal. Uznanie
dlhu z XX.XX.XXXX nikdy nepodpísal. V Obci H. nikdy nebol. Navyše v čase, kedy bolo uznanie

dlhu vyhotovené a podpísané sa zdržiaval v zahraničí. Uviedol, že v dome žalobkyne a jej rodičov
za ňou nebol. Žalobkyňou nebol na vrátenie peňazí vyzývaný písomne ani telefonicky. Ďalej uviedol,
že zatiaľ čo podpis na výdavkovom doklade nie je jeho, na uznaní dlhu sa podpis už viac podobá.
Vylúčil, aby XX.XX.XXXX G. G., pretože XX.XX.XXXX nastúpil na pracovný 3-týždňový turnus v Českej
republike. Pracoval ako obchodný manažér, nemal stále pracovisko, na stretnutia cestoval aj mimo

územia Slovenska. O. XX.XX.XXXX mu v K. vykradli auto, má o tom potvrdenie. Skôr ako okolo XX.M.X.
nebol na Slovensku. Svoje tvrdenia podporoval tým, že ukradnuté mu boli občiansky preukaz, pas aj
povolenie na pobyt v Českej republike. Bez týchto dokladov na Slovensko vycestovať nemohol a doklad
totožnosti mu bol vydaný až XX.XX.XXXX.

7. Z výsluchu svedka Ľ. U. súd zistil, že žalovaného pozná. Keď ho oslovil s tým, že by potreboval
požičať peniaze, odporúčal ho na svoju sestru. Boli za ňou v rodičovskom dome. Uviedol, že žalovaný
sa so žalobkyňou dohodol tak, že pôžičku môže splácať každý rok, môže splatiť istinu alebo úrok
alebo všetko spolu. Maximálne ale v dohodnutej dobe. Uznanie dlhu vypracoval svedok, potom v G.
vyhľadali žalovaného, aby to podpísal. Predžalobnú výzvu na čl. 4 spísal pre žalobkyňu svedok, ona

ju len podpísala. K dátumu vrátenia peňazí, ktorý je tam uvedený ozrejmil, že nakoľko sa žalobkyňa a
žalovaný dohodli, že pôžičku môže splatiť aj skôr, je tam uvedený skorší dátum ako na výdavkovom
doklade. Ďalej uviedol, že uznanie dlhu mohlo byť podpísané aj neskôr, ako bolo vyhotovené. Žalovaný
sa vyhováral na povinnosti, že sa nemôže na stretnutie dostaviť, preto svedok nevylúčil, že uznanie mal
pripravené s dátumom 07.04.2006, ale k podpisu došlo až neskôr.

8. Zo znaleckého posudku, ktorý vo veci pod č. 35/2013 podala PhDr., PaedDr. Erika Straková vyplynulo,
že podpis príjemcu nachádzajúci sa na výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 27.10.1997, ako
aj podpis nachádzajúci sa nad menom „Q. S.“ na listine označenej ako „Uznanie práva dlžníkom“ zo
dňa 07.04.2006 boli podpísané žalovaným S. Q.. Znalkyňa záverom znaleckého posudku dodala, že

na listine označenej ako Uznanie práva dlžníkom z 07.04.2006 je pravým podpisom žalovaného za
predpokladu, že sa kópia dokladu zhoduje s originálom.

9. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.12.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

14. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“), Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

15. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

16. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

17. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

18. Podľa § 219 odsek 1 C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

19. Podľa § 219 odsek 2 C.s.p., rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie
na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade použijú.

20. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

21. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný podpísal výdavkový pokladničný doklad
vystavený žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že žalovaný si požičal od žalobkyne sumu

200.000 Sk za úrok 17,6% ročne a bol peniaze povinný vrátiť do XX.XX.XXXX. Podpis na výdavkovom
pokladničnom doklade znalkyňa skúmala z jeho originálu a zo záverov znaleckého dokazovania
nevyplynula žiadna pochybnosť o jeho pravosti. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila
i listinu označenú ako Uznanie práva dlžníkom z XX.XX.XXXX, ktorej originál bol úradne overený Q. H.
dňa XX.XX.XXXX. Z tejto listiny, na ktorej podpis žalovaného bol podľa záverov znaleckého dokazovania

jeho podpisom vyplýva, že žalovaný uznal požičanie sumy 200.000 Sk žalobkyňou spolu s úrokom
17,6% ročne (v listine sa uvádza, že s úrokom z omeškania). V omeškaní so zaplatením tejto sumy bol
žalovaný počnúc dňom XX.XX.XXXX. Dlh sa zaviazal žalovanej zaplatiť do konca Z. a pre prípad, že sa
tak nestane, súhlasil s tým, že jej zaplatí zmluvnú pokutu 50.000 Sk. Ako svedok je K. Ľ. U..

22. Súd vec právne posúdil ako pôžičku peňazí žalobkyňou žalovanému. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o pôžičke je určenie doby, do ktorej má byť pôžička vrátená. Zmluva nemusí mať písomnú
formu (§ 46 OZ opakom). V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaná poskytla titulom pôžičky
žalovanému sumu 200.000 Sk dňa XX.XX.XXXX. Tento ich bol povinný vrátiť do XX.XX.XXXX. spolu s
úrokom 17,6% ročne. V priebehu konania vyšlo najavo, že strany sa dohodli na tom, že požičanú sumu

môže vrátiť aj skôr, pokiaľ bude mať na to prostriedky. Tak žalobkyňa odstránila rozpor v tom, prečo
predžalobná výzva je datovaná dňa XX.XX.XXXX a žiada pôžičku vrátiť do XX.XX.XXXX. Žalovaný,
nakoľkopopieralpožičaniepeňazíúplne,ktomuneuviedolnič.Akojetouvedenévsamotnejupomienke,
strany sa na prípadne skoršom plnení dohodli podľa všetkého ústne. Podľa výdavkového dokladu, ktorýje listinou, bol čas plnenia určený do XX.XX.XXXX., preto sa žalobkyňa najskôr dňom XX.XX.XXXX
mohla prvýkrát súdnou cestou domáhať zaplatenia tejto sumy. Právo na podanie žaloby by sa potom
premlčalo dňom XX.XX.XXXX. Žaloba bola na súd podaná XX.XX.XXXX,. teda včas. Navyše bolo

preukázané, že žalovaný dlh uznal, preto pre plynutie premlčacej lehoty treba aplikovať § 110 ods. 1
OZ. Na druhej strane, ak sa mal žalovaný za to, že údaj na doklade o konečnej splatnosti bol vpísaný
dodatočne a strany sa na vrátení pôžičky dohodli do skoršieho dátumu, mal svoju pozornosť sústrediť
na preukázanie toho, že bol povinný plniť skôr, a že právo žalobkyne, domáhať sa zaplatenia požičanej
sumy cestou žaloby, je premlčané. Žalovaný práve naopak, tvrdil, že si nikdy od žalobkyne nepožičal, a

že žiadne uznanie ani výdavkový doklad nepodpísal, čo bolo vyvrátené. K námietke premlčania, ktorú
žalovaný odôvodnil bezdôvodným obohatením súd uvádza, že uvedené sa netýka prejednávanej veci.
V priebehu konania už žalovaný bezdôvodným obohatením neargumentoval. Nakoniec, bolo by to na
jeho ťarchu, pretože ak by aj medzi stranami došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, tak to by bolo
na strane žalovaného. Ak si ale žiadne peniaze nepožičal, ako tvrdil, nemohlo dôjsť k vzniku žiadneho
bezdôvodného obohatenia.

23. Súd tiež uvádza, že žalovaný nepredložil vlastnú verziu skutkových tvrdení. Prečo si žalobkyňa
práve od neho žiada vrátenie sumy 200.000 Sk s úrokom, keď si od nej nikdy nič nepožičal a ani
jej nič nepodpísal. I keď § 151 C.s.p. pre toto konanie nemožno použiť, ide o okolnosť, na ktorú
súd pri hodnotení dôkazov prihliada. Od začiatku konania podpísanie výdavkového dokladu i uznania

práva žalovaný popieral. Svoju obranu neskôr založil na tvrdení, že sa O.Ň. XX.XX.XXXX nenachádzal
na území Slovenska a uznanie nemohol podpísať. K tomuto súd uvádza, že uznanie súd považoval
len za dôkaz, ktorý pôsobil podporne k tomu, čo vyplýva z výdavkového dokladu a už je dostatočne
preukázané. Okolnosti podpísania uznania dlhu v konaní nebolo potrebné preukazovať. Uznanie dlhu
celkovo podporuje skutkové tvrdenia žalobkyne, na uplatnenie práva na súde o zaplatenie požičanej

sumy ale nemá rozhodujúci vplyv. Súd preto nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným, a teda neskúmal
okolnosti odcudzenia dokladov, ktoré umožňovali žalovanému vstup na územie Slovenska. Navyše
podľa tvrdení svedka, ten uznanie dlhu pre žalobkyňu pripravoval a pripustil, že ho pripravil vopred aj s
dátumom XX.XX.XXXX. So žalovaným sa ale žalobkyni a svedkovi podarilo stretnúť až neskôr, pričom
dátumuž nebolupravený.Vykonávaniedokazovaniaohľadomokolností,zaktorýchdošlokuznaniudlhu

zo strany žalovaného by bolo nadbytočné, pretože pre uplatnenie práva postačovali údaje zachytené do
výdavkovom doklade. Žalovaný síce namietal, že zo správania žalobkyne vie, že falšovala výdavkové
doklady v iných veciach, o ktorých sú vedené spory na tunajšom súde. Nenavrhol ale vykonať žiaden
dôkaz, ani žiaden nepredložil.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že k požičaniu peňazí v sume 200.000 Sk žalobkyňou
žalovanému došlo. Tvrdenia žalovaného ohľadom nepodpísania výdavkového dokladu i uznania dlhu
boli vyvrátené dôkazmi. Tvrdenie o tom, že nikdy nebol v Q. H. je tiež bez právnej relevancie. Q. H. len
potvrdila zhodu predkladacej listiny ako originálu, s vyhotovenou fotokópiou. Nie je podstatné, prečo sa
žalobkyňa rozhodla práve na tomto mieste, dať si potvrdiť túto skutočnosť úradne.

25. Z ďalších dôkazov, ktoré súd nevykonal, a ktoré navrhol žalovaný, bolo vyhotovenie znaleckého
posudku týkajúceho sa opätovného posúdenia pravosti podpisu na výdavkovom doklade a uznaní
dlhu. Je tomu tak preto, že opätovným vykonaním tohto dôkazu by nastala situácia, že buď by
došlo k potvrdeniu záverov už vykonaného dokazovania alebo by bolo konštatované, že podpisy na

listinách žalovanému nepatria. Tak by bolo potrebné vo veci vykonávať ďalšie znalecké dokazovania, a
pravdepodobne potom vždy na návrh protistrany až donekonečna. Súd svoje rozhodnutie ale neopiera
len o tento jediný dôkaz, ale berie do úvahy všetko, čo vyšlo najavo. Na predloženie dôkazu o pravosti
podpisov mal žalovaný dostatok času, prinajmenšom od XX.XX.XXXX, kedy bol žalovanému znalecký
posudok doručený. Po XX.XX.XXXX mohol využiť aj inštitút súkromného znaleckého posudku. V konaní

pritom navrhol opätovne vykonať znalecké dokazovanie, potom tento návrh vzal späť a opäť ho zvažoval
po tom, čo súd vyslovil na vec právny názor. Súd má za to, že na predloženie dôkazu mal žalovaný
dostatok času a priestoru a tento nevyužil. Konanie sa vedie od roku 2006 a žalovaný na preukázanie
svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz okrem toho, že dňa XX.XX.XXXX . mu boli odcudzené doklady
totožnosti. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa i svedok doplnili svoje skutkové tvrdenia o tom, že

uznanie dlhu mohlo byť podpísané i neskôr, než je dátum na listine a uviedli aj dôvody, pre ktoré sa
tak stalo. Preto preukazovať, kde presne sa žalovaný dňa XX.XX.XXXX nachádzal, by bolo zbytočné.
Žalovaný naproti tomu dôkazy na spoju obranu nepredkladal. Nepravdivé sa ukázalo i jeho tvrdenie
ohľadom podpísania listín, ktoré preukazujú požičanie sumy 200.000 Sk žalobkyňou.26. Záverom súd súhrnne k výhradám žalovaného uvádza, že kópia uznania dlhu úradne osvedčená
Q. H. bola vyhotovená z originálu, preto s originálom súhlasí. Čo do námietky, prečo uznanie dlhu

nebolo priložené k žalobe súd uvádza, že toto pre uplatnenie práva na zaplatenie požičanej sumy
nebolo potrebné. Žalobkyňa sama určuje, čo na dôkaz súdu predloží. Výdavkový doklad pre uplatnenie
práva postačoval. Na podporu svojich tvrdení sa rozhodla v priebehu konania predložiť i uznanie
dlhu. Toto jej konanie súd nemôže považovať ani za účelové, ani za nejaké pochybenie. Len ním
podporila svoje tvrdenia. Čo do tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa tak mala urobiť pri podaní žaloby

s odkazom na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, súd odkazuje na § 470 ods. 2 C.s.p.,
a teda, že na toto konanie sa tieto ustanovenia uplatniť nemôžu. Ak sa žalovaný domnieval, že listina
neodzrkadľuje skutočnosť alebo bol jej obsah ale podpisy sfalšované, mohol a mal súdu o tom predložiť
alebo označiť dôkaz. Ak žalovaný zotrvával na tom, že nárok je premlčaný, potom nemal popierať, že
si peniaze od žalobkyne požičal, ale mal sústrediť všetku svoju pozornosť na to, aby preukázal, že
strany sa dohodli na skoršej lehote na vrátenie pôžičky, a tak ustáť námietku premlčania (ale nie z

titulu bezdôvodného obohatenia). Zmluvu o pôžičke možno uzavrieť i ústne a práve výdavkový doklad
potvrdzuje, že k požičaniu peňazí žalobkyňou žalovanému došlo. Preto nemožno vec posúdiť ako
bezdôvodnéobohatenie.StranysapreukázateľnedohodlinavrátenípôžičkynajneskôrdoXX.XX.XXXX.
Žalobkyňa potvrdila, že si sumu výzvami žiadala späť aj skôr, nakoľko sa strany ústne dohodli, že ak
bude žalovaný schopný sumu s úrokom vrátiť skôr, môže tak urobiť. Nebolo predmetom dokazovania,

prečo sa žalobkyňa domáhala vrátenia pôžičky už skôr. Nič to nemení na skutočnosti, že konečná lehota
splatnosti bola určená na XX.XX.XXXX. Na prospech žalobkyne je aj skutočnosti obsiahnutá v uznaní
dlhu, a to, že žalovanému poskytla ešte dodatočnú lehotu na splnenie, a to do konca Z.. Na to v M.
XXXX podala žalobu na súd. Súd žalobe preto vyhovel.

27. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

28. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na
uplatňovanie svojho práva, a to titulom trov právneho zastúpenia a iných trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

30. Podľa § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

31. Na základe uznesenia súdu z 23.07.2013, č.k.: 5C/101/2006 - 130 bola zo štátnych rozpočtových

prostriedkov zaplatená tá časť znalečného, ktorá nebola krytá preddavkom od strán. Štát má preto voči
žalovanému nárok na náhradu svojich trov tiež v rozsahu 100%.

32. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232
ods. 3 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,

f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.