Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206775
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1716206775.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcov: 1/ A. K., E. XX, Š., 2/
A. K., E. XX, Š., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok
č.k. 4C/194/2016-20, zo dňa 8.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa návrhom podaným na súde 3.11.2016 domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia v tomto znení: „Odporca je povinný zdržať sa s výkonom záložného práva
a vydražení nehnuteľnosťami spojené s nakladaním nehnuteľnosťami v okrese Pezinok, v obci Š., v
katastrálnom území N. Š., zapísané Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV č. XXXX dňa
21.12.2012 pod č. k. N. XXXX/XXXX, ako: stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX, orientačným
číslom XX, na ulici E., ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXXX/XX o výmere 256

m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
o výmere 344 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku ostatné plochy
o výmere 848 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o
výmere 346 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C- KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku ostané plochy
o výmere 38 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda
o výmere 66 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o

výmere 56 m2, v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.“ Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobcovia skutkovo odôvodnili tým, že na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX z 18.12.2012, v znení neskorších dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky, poskytol žalovaný dlžníkom Ľ. H. a A. H. úver na 166.000 eur, na nadobudnutie, úpravu
a údržbu nehnuteľností, zaistený zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach: v okrese Pezinok,
v obci Š., v katastrálnom území N. Š., zapísané Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor na LV

č. XXXX dňa 21.12.2012 pod č.k. N. XXXX/XXXX, ako: stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX,
orientačným číslom XX, na ulici E., ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXXX/XX
o výmere 256 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria o výmere 344 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh
pozemku ostatné plochy o výmere 848 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku orná pôda o výmere 346 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C- KN parc. č. XXXX/XX,

druh pozemku ostané plochy o výmere 38 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku orná pôda o výmere 66 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX, druh pozemku orná pôda o výmere 56 m2, v podiele 1/1 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Z odôvodnenia
návrhu vyplýva, že od roku 2009 bola žalobkyňa 1/ spolu s Ľ. H. konateľkou JL Reality, s. r. o.; v tom
čase potrebovali peniaze, tak sa dohodli, že vyplatia úver, ktorý mali v OTP Banka Slovensko, a.s. a

preto požiadali H.Ý., ktorí na ich dome mali tiež ťarchu OTP Banka Slovensko, a.s., že si od žalovaného
zoberú úver a vyplatia z toho staré úvery. Skoro dva roky žalobcovia splácali žalovanému úver po
1.014,84 eura mesačne; potom sa dohodli, že úver bude ďalej splácať Ľ. H., ktorý ho ale nesplácal, čo im
neoznámil a neoznámil im to ani žalovaný. O nesplácaní úveru sa dozvedeli až od žalovaného po tom,
čo zosplatnil úver a oznámil im výkon záložného práva a vykonanie dobrovoľnej dražby spoločnosťou

Platiť sa oplatí s.r.o. Dražobnú vyhlášku ani oznámenie o dobrovoľnej dražbe doposiaľ neobdržali. So
žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili. Vo veci samej budú podávať návrh na neexistenciu
záložného práva podľa § 336 ods. 1 C.s.p. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili
tvrdením o obave, že by výkon záložného práva prípadnej dražby ohrozil ich práva a spôsobil im vážnu
ujmu, vrátane ich prípadného vysťahovania, pričom nemajú zaistené náhradné bývanie, vrátane ich detí.
Podpisovali iba záložnú zmluvu, zmluvu o úvere ani všeobecné podmienky nepodpisovali, pričom z nich

vyplynulizostranyžalovanéhoprenichneprijateľnéažlikvidnépožiadavkyčodovýškyplnenia;žalovaný
po nich požaduje zaplatenie dlžnej sumy, ktorá aj po vykonaní dražby nebude stačiť na splnenie dlhu,
pritom hodnota ich nehnuteľností je rozhodne vyššia než nárokovaná čiastka. V ďalšom texte návrhu
(mimo žalobného petitu) uvádzali, že sa domáhajú, aby žalovaný nenakladal s nehnuteľnosťami, alebo
ich právami, aby žalovaný nehospodáril s nehnuteľnosťami, nezdržiaval sa tam, či do nej nevstupoval

a aby sa zdržal nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobný petit (údaj o tom, čoho sa žalobcovia návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú) musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie
práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a

jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná
exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované;
dôvodil tiež, že žalobný petit sa musí zároveň svojim rozhodnutím celkom vyčerpať a nesmie ho
prekročiť (nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu). Ozrejmil, že ak sa návrh
týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, bráni nedostatok náležitostí (ak

nie sú stanovené náležitosti v návrhu alebo v žalobe uvedené vôbec, alebo ak sú uvedené neúplne,
nezrozumiteľne alebo neurčito) pokračovať v konaní, teda v možnosti vecného prejednania návrhu alebo
žaloby súdom okrem iného aj vtedy, ak návrh alebo žaloba neobsahuje presné označenie žalobného
petitu. S poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR pripomenul, že súdy ako orgány štátu zabezpečujúce
ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) môžu konať iba na základe

ústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,ktorýustanovízákon.ZožiadnehoustanoveniaCivilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), prípadne z iného všeobecne záväzného právneho predpisu
upravujúceho civilné sporové konanie mu nevyplynula povinnosť v záujme úplnosti návrhu alebo žaloby
nahrádzať prejav vôle jedného zo subjektov konania o tom, voči komu konkrétne sa chce domáhať
poskytnutia súdnej ochrany a ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. S

ohľadom na čl. 12 ods. 1 Ústavy SR dôvodil, že splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana
sporu prenášať na súd, pretože súd na to nemá žiadne zákonné oprávnenie a aktivitu strany v tomto
smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú
zásadu rovnosti občanov pred zákonom, resp. by porušil zásadu rovnosti strán sporu (Čl. 6 Základných
princípov C.s.p.).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
založil na konštatovaní, že písomné podanie žalobcov z 2.11.2016, podané na súde 3.11.2016,
ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, obsahuje
nezrozumiteľný petit, lebo nie je z neho zrejmé, či sa má žalovaný zdržať výkonu záložného práva,

alebo vydraženia nehnuteľností, alebo nakladania s nehnuteľnosťami, alebo všetkých uvedených
činností (súd prvej inštancie považoval petit aj z gramatického hľadiska za nezrozumiteľný); okrem
toho v rámci skutkového odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v ňom
uvádzajú aj ďalšie činnosti ako nenakladanie s nehnuteľnosťami, alebo ich právami, nehospodárenie
s nehnuteľnosťami, nezdržiavanie sa tam, nevstupovanie do nehnuteľností, zdržanie sa nežiaduceho

obťažovania akýmkoľvek spôsobom, ktorých sa žalobcovia domáhajú žalovanému zakázať tiež, ale
ktoré nie sú obsiahnuté v žalobnom petite. Na uvedenom základe súd prvej inštancie v súlade s § 327
C.s.p. podanie žalobcov pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť s poukazom na § 343 ods. 1, § 324 ods.
1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a § 327 C.s.p. odmietol.5. Proti uzneseniu podali žalobcovia odvolanie a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
a nariadiť neodkladné opatrenie tak, že žalovanému a spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56,

Bratislava,saukladápovinnosťzdržaťsavýkonuzáložnéhoprávavovzťahuknehnuteľnostiamvokrese
Pezinok, v obci Š., v katastrálnom území N. Š., zapísané Okresným úradom Pezinok - katastrálny odbor
na LV č. XXXX dňa 21.12.2012 pod č.k. N. XXXX/XXXX, ako: stavba - rodinný dom so súp. číslom XXXX,
orientačným číslom XX, na ulici E., ktorý je postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXXX/XX,
o výmere 256 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria o výmere 344 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/X, druh
pozemku ostatné plochy o výmere 848 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku orná z pôda o výmere 346 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/XX,
druh pozemku ostatné plochy o výmere 38 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku orná z pôda o výmere 66 m2, v podiele 1/1, pozemok - parcela C-KN parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku orná z pôda o výmere 56 m2, v podiele 1/1 a to až do právoplatného skončenia vo

veci samej; žalobcom sa ukladá, aby podali do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na príslušnom
súde žalobu o určenie neexistencie záložného práva viaznuceho v prospech žalovaného Slovenská
sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov.

6. Žalobcovia s poukazom na § 19 zákona č. 527/2002 Z.z. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

rozšírili o ďalšieho žalovaného: Platiť sa oplatí s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, ako
stranu konania o navrhovanom neodkladnom opatrení. Boli názoru, že doložili dôkazné prostriedky
na podporu svojich tvrdení; prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany podľa §
366 C.s.p., ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, používajú preto, že sa týkajú
procesných podmienok a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolatelia bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní
pred súdom prvej inštancie, pretože iné podklady nevlastnia. Boli názoru, že ich mal súd prvej inštancie
uznesením vyzvať, aby v určenej lehote doplnili a opravili svoje podanie z 2.11.2016 pod následkom
odmietnutia podania v zmysle § 129 ods. 3 C.s.p. o upravenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 326 ods. 1, ods. 2, § 132, § 133, § 136, § 336 ods. 1 a § 337 ods. 1 C.s.p. a

nie ho rovno odmietnuť. Pre úplnosť poukázali na skutočnosť, že vykonávaním záložného práva na
dobrovoľnej dražbe za situácie, keď je dôvodne spochybnená existencia a vhodnosť záložnej zmluvy a
výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, im hrozí majetková ujma. Namietali, že žalovaný nikde
neuvádza, koľko bolo na predmetný úver od 18.12.2012 už zaplatené; v lehote určenej súdom (v súlade
s § 21 zákona č. 527/2002 Z.z.) budú dávať podanie vo veci samej vo forme žalobného návrhu na

neexistenciu záložného práva. Uviedli, že je tu obava, že by ich výkon záložného práva či prípadnej
dražby ohrozil v právach a spôsobí im vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním práva
žalovaného možnou dražbou s následným udelením príklepu či exekučným konaním, ku ktorému by
určite pristúpil, nehľadiac na vysťahovanie rodiny z nehnuteľnosti; naplnenie uznesenia by spôsobilo
vážnu ujmu, nehľadiac na to, že by boli postihnuté osoby, ktoré na ich dlhu nemajú žiadne pričinenie.

Zdôraznili, že od žalovaného neobdržali žiadne upomienky či výzvy na zaplatenie; neobdržali doposiaľ
dražobnú vyhlášku, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, či čokoľvek ohľadom dražby. Mali za to, že
ich návrh obsahoval opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňovali vydanie neodkladného
opatrenia,podmienkydôvodnostinároku,ktorémusamáposkytnúťneodkladnáochrana,ažezdôvodnili
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu bolo zrejmé, čoho sa chcú domáhať návrhom

vo veci samej. V tejto súvislosti tiež uviedli, že ide o spotrebiteľský vzťah; inštitút výkonu záložného
práva umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., alebo z pohľadu súladu
dojednania úrokov z úveru s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky jednostranne určuje

dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada, preto mali za dôležité spotrebiteľovi poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese dražôb na základe
záložnej zmluvy umožňuje „vymôcť“ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad. Nariadenie neodkladného opatrenia by mal odvolací súd považovať za
primerané a to práve s ohľadom na charakter záložnej zmluvy, ktorá umožňuje bez ďalšieho postihnúť

majetok spotrebiteľa (žalobcov ako záložcov) bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní
spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom základe mali za to, že prípadným nakladaním s predmetnými
nehnuteľnosťami by v prípade úspechu vo veci samej mali sťažené postavenie. Dražba nehnuteľností,
v ktorých majú zabezpečené bývanie, predstavuje podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nieje možný zvrátiť, preto by sa mala dočasná úprava pomerov strán sporu považovať za dôvodnú, vrátane
skutočnosti, že vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a s tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany,
sa ich výber procesného prostriedku mal javiť súdu prvej inštancie ako pochopiteľný a v danej situácii

ako jediný účinný prostriedok ochrany. Dôvodili, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne
žalovanému neprimeraná ujma, nakoľko nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie
uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a preto je nariadenie neodkladného opatrenia namieste.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia

pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Žalobcovia sa podaním zo dňa 2.11.2016 proti žalovanému domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia v znení: odporca je povinný zdržať sa s výkonom záložného práva a vydražení nehnuteľnosti
spojené s nakladaním nehnuteľnosťami a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. V rámci opisu

rozhodujúcichskutočností,ktorýmodôvodňovalipotrebuneodkladnejúpravypomerovžiadaližalobcovia
uložiť žalovanému, aby nehospodáril s nehnuteľnosťami, nezdržiaval sa tam, aby do nej nevstupoval
a zdržal sa nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom. Na inom mieste uviedli, že sa svojim
návrhom domáhajú vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému uložené, že nie je
oprávnený akokoľvek hospodáriť s predmetnými nehnuteľnosťami, nakladať s nehnuteľnosťami, alebo

ich právami.

11. Žalobný petit (návrh na výrok neodkladného opatrenia súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný.
Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má rozhodnúť, lebo súd nemôže
stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je petit požadovaného

neodkladného opatrenia nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom
obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, resp. úplne chýba, prevzatie takéhoto petitu
do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené
požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo
vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané.

12. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni
jeho vecnému prejednaniu a nariadeniu.

13. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobný petit (údaj o tom, čoho

sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhajú) musí byť úplný, určitý a
zrozumiteľný, a že vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých musí byť
vykonateľné presne a jednoznačne, aby po prevzatí petitu do výroku súdneho rozhodnutia mohla byť
nariadená a vykonaná exekúcia s tým, že súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné
povinnosti, než sú navrhované. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie, že písomné podanie žalobcov

obsahuje nezrozumiteľný petit, lebo nie je z neho zrejmé, či sa má žalovaný zdržať výkonu záložného
práva, alebo vydraženia nehnuteľností, alebo nakladania s nehnuteľnosťami, alebo všetkých uvedených
činností zároveň, resp. či sa má žalovaný zdržať nakladania s nehnuteľnosťami, alebo ich právami,
alebo či s nimi nemá hospodáriť, zdržiavať sa v nich, nevstupovať do nich, alebo sa má zdržať aj
nežiaduceho obťažovania akýmkoľvek spôsobom. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným

princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné
a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť
prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať
podanie strany; odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia C.s.p.nevyplýva povinnosť súdu v záujme úplnosti návrhu alebo žaloby nahrádzať prejav vôle jedného zo
subjektov konania o tom, ako má správne znieť žalobný petit a jeho skutkové odôvodnenie. C.s.p.
vymedzuje exaktne obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v § 127 C.s.p. a jednak

osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ich
vymedzuje v § 326 a § 132 C.s.p. Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže
to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal.

14. V nadväznosti na uvedené a s ohľadom na § 327 C.s.p., v zmysle ktorého sa ustanovenia o

odstraňovaní vád podania nepoužijú, sa odvolací súd nemohol stotožniť s argumentáciou žalobcov, že
ich mal súd prvej inštancie najprv uznesením vyzvať na opravu a doplnenie návrhu pod následkom
odmietnutia ich podania a nie ho rovno odmietnuť. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov
prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že ako vyplýva z normatívneho znenia § 327
C.s.p., súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia
§ 128 a 129 C.s.p. sa nepoužijú. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd prvej

inštancie preto správne žalobcov nevyzýval na doplnenie alebo opravu takéhoto podania. A keďže návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti,
ktorý bráni pokračovaniu v konaní a jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť nespĺňa predpoklady toho, aby
prípadné súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky,
ktoré žalobcovia podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sledovali, súd prvej inštancie

správne v súlade s § 327 C.s.p. návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.

15. Vychádzajúc z § 378 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého sa na odvolacie konanie nepoužije ustanovenie
o pristúpení subjektov (§ 79 C.s.p.), odvolací súd nemohol prihliadnuť na návrh žalobcov, ktorým žiadali
rozšíriť okruh žalovaných o ďalšiu stranu konania a z uvedeného dôvodu nepripustil pristúpenie ďalšieho

subjektu „Platiť sa oplatí s.r.o.“ do konania o navrhovanom neodkladnom opatrení. A aj keď v podanom
odvolaní žalobcovia jednoznačnou žiadosťou o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
vo vzťahu k nehnuteľnostiam upresnili petit neodkladného opatrenia, odvolací súd na takto opravený a
doplnený petit neodkladného opatrenia nemohol z povahy veci reflektovať; cieľom a úlohou odvolacieho
konania je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania
napadnutého uznesenia. Ak by bolo možné pripustiť odstraňovanie vád neplného a nezrozumiteľného
podania úpravou petitu neodkladného opatrenia v tomto štádiu konania, znamenalo by to, že prieskum,
ktorý má uskutočniť odvolací (opravný) súd, sa stáva irelevantným, nakoľko by sa stal irelevantným
doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie. Uvedené by malo za následok zrušenie

napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na opätovné prejednanie súdu prvej inštancie. Takýto postup
by odporoval základnému účelu civilného sporového konania, ktorým je poskytnutie rýchlej, efektívnej
a spravodlivej ochrany ohrozeným a porušeným právam za súčasnej vysokej miery zodpovednosti
strán sporu za výsledok konania. V nadväznosti na uvedené potom platí, že na posúdenie správnosti
rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce to, či boli

splnené všetky zákonom ustanovené predpoklady na vydanie takého rozhodnutia v čase rozhodovania,
t.j. v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Uznesenie o odmietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nezakladá vo vzťahu k prípadnému novému návrhu prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a žalobcom nič nebráni v uplatnení pôvodných subjektívnych práv novým
a predovšetkým úplným a zrozumiteľným (materiálne vykonateľným) návrhom.

16. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).