Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/517/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207711
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: C. X.,
bytom N., I. XXX/X, o zaplatenie 777,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 11. septembra 2015, č. k. 13C/99/2014-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd pripúšťa čiastočné späťvzatie žaloby v časti 0,19 % úroku denne zo sumy 777,17 eura
od 13. 07. 2011 do zaplatenia, v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej zamietajúcej časti výroku o zaplatenie 0,06 % úroku denne zo sumy 777,17 eura od 13. 07.
2011 do zaplatenia napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. 09. 2015, č. k. 13C/99/2014-59, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 777,17 eura spolu s 0,25 % úrokom denne zo
sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011 do 12. 07. 2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 777,17

eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,59 eura, to všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 777,17 eura od 13. 07. 2011
do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na článok I. § 5 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 1, § 13 ods. 1,
§ 14 ods. 1, § 33 ods. 1, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 druhej časti zákona
č. 191/1950 Zb.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že žalobca doručil súdu prvej inštancie dňa 17. 04.
2014 vyplnené tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu. Uvedenou žalobou si uplatnil voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie zmenkovej
sumy vo výške 777,17 eura s 0,25% zmenkovým úrokom denne zo sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011
do zaplatenia a so 6% úrokom ročne zo sumy 777,17 eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia, ako aj

nárok na zmenkovú odmenu vo výške 2,59 eura. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár
nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú žalovaný vystavil dňa 08. 12. 2010 na zmenkovú sumu
777,17 eura, pričom sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
nielen zmenkovú sumu, ale aj zmenkový úrok 0,25 % denne od 30. 05. 2011. Indosovaná zmenka jevistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenková
listina je opatrená aj doložkou „ bez protestu“, preto indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ nič nezaplatil. Žalobca

súdny poplatok za žalobu zaplatil do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu z 16. 06. 2014
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak súd uznesením z 18. 07. 2014 zrušil
uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a uznesením z 25. 09. 2014 prerušil
konanie vo veci do skončenia prejudiciálneho konania vedeného Súdnym dvorom Európskej únie v
Luxemburgu pod číslom C-328/14. Keďže vec C-328/14 bola na základe rozhodnutia zo 17. 06. 2015

vymazaná z registra Súdneho dvora, uznesenie tunajšieho súdu o prerušení konania vo veci stratilo
účinnosť a súd uznesením z 11. 08. 2015 oznámil stranám, že pokračuje v prerušenom konaní. Žalobca
so žalobou doručil súdu listinu - zmenku - vystavenú v Imeli dňa 08. 12. 2010 na zmenkovú sumu 777,17
eura. Podľa tejto zmenky sa žalovaný ako vystaviteľ zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., zaplatiť sumu 777,17 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 30. 05. 2011.V
uvedenej listine je uvedený aj text Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o. ......"bez protestu", „na platenie

predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný krstným menom a
priezviskom, pričom v zmenke je uvedená aj adresa trvalého bydliska vystaviteľa a jeho rodné číslo. Na
zmenke je podpis vystaviteľa.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že skúmal predloženú zmenku ako cenný papier. Teda či žalobcom

predložená zmenka spĺňa náležitosti zákona č. 191/1950 Zb. a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym
vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, keď kauza je skúmaná len v prípade
námietok (obrany) účastníka (žalovaného), pričom bez podnetu súd kauzu neskúma. Námietky zo strany
žalovaného uplatnené neboli.

5. Z obsahu listiny predloženej žalobcom a označenej ako zmenka, na základe ktorej sa žalobca
domáha uplatnených nárokov, súd zistil, že ide o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti
požadované čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná.
Označenie zmenka je zahrnuté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina
spísaná; nachádza sa v nej bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj

zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, listina taktiež obsahuje
dátum a miesto vystavenia zmenky a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na
zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými náležitosťami vlastnej zmenky a nemajú vplyv na jej platnosť.
Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., na žalobcu. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I § 12 a § 13

zákona č. 191/1950 Zb. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný
na zmenku, v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len
čiastočný, neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto
zmenkovým vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 citovaného zákona s takýmto prejavom vôle spája,
t. j. došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - žalobcu.

6. V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 citovaného zákona
zbavuje majiteľa zmenky povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre
neplatenie, teda dal zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na
platenie včas predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové

úkony neboli dodržané má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na
ňom leží dôkazné bremeno. Teda v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí
platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu, vzhľadom na pasivitu
žalovaného, súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. S poukazom na čl. I § 33

ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. v danej veci ide o zmenku vystavenú na videnie, teda o tzv. vistazmenku.
Táto skutočnosť vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia žalovaného, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu
zaplatiť pri predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia čl. I§ 34 ods. 1 citovaného zákona zročná
pri predložení, pričom zároveň platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do
jedného roku od dáta vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to v danej veci

urobil odporca (doložka „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“).Vzhľadom k uvedenému
mal súd za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote štyroch rokoch
odo dňa jej vystavenia, čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 citovaného zákona,
teda včas.7. Vistazmenka je zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Žalobca v žalobe požaduje 6 %
úrok odo dňa 13. 07. 2011, z čoho možno jednoznačne vyvodiť ako deň splatnosti zmenky deň 13.

07. 2011, t. j. že v tento deň bola zmenka predložená žalovanému na platenie. Vzhľadom k tomu, že
zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej
listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou jej predložením dňa 13. 07.
2011, ktorým vznikla žalovanému povinnosť plniť zmenkové nároky. Pokiaľ žalovaný nepreukázal, že
realizoval úhradu zmenkovej sumy, je povinný zaplatiť majiteľovi zmenky - žalobcovi - zmenkovú sumu

vo výške 777,17 eura, keď žalobca ako majiteľ zmenky má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy voči
vystaviteľovi bez ďalších podmienok. Za dôvodnú súd považoval aj žalobu žalobcu v časti o zaplatenie
zákonného zmenkového úroku 6 % ročne zo zmenkovej sumy vo výške 777,17 eura od 13. 07. 2011 až
do zaplatenia. Tento úrok patrí žalobcovi od splatnosti zmenky až do dňa zaplatenia zmenkovej sumy.
Súd žalobe vyhovel aj v časti odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, čo v danom prípade zodpovedá
sume 2,59 eura.

8. Žalobca ďalej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy vo výške 777,17 eura od 30. 05. 2011 až do zaplatenia. Pri zmenke splatnej na
videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Podľa § 5 ods. 2 cit. zákona sa
vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V danej veci je táto zákonom určená

povinnosť dodržaná, keďže priamo v zmenke je uvedené úroková miera 0,25 % denne. Podľa čl. I
§ 5 ods. 3 citovaného zákona sa úrok počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy je na
zmenke určený iný deň. Na predmetnej zmenke je určené, že tento úrok patrí od 30. 05. 2011, preto
možno konštatovať, že žalobca dôvodne požaduje v danej veci zaplatenie zmenkového úroku 0,25 %
denne zo zmenkovej sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011. V zásade, zmenky po splatnosti úročiteľné

nie sú, keď zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. úročenie zmenkovej sumy po splatnosti zmenky
nepripúšťa (s výnimkou zákonného 6 %úroku podľa čl. I § 48). Vo vzťahu k úročeniu zmenkovej sumy
tak zákon č. 191/1950 Zb. v čl. I § 5 ods. 1 zdanlivo preferuje vistazmenku a lehotnú vistazmenku pred
datozmenkou (splatnosť po uplynutí určitej doby po vystavení) a fixnou zmenkou (splatnosť v konkrétny
uvedený deň). V skutočnosti však môže byť úrok zo zmenkovej sumy zahrnutý aj v datozmenke a fixnej

zmenke. Keďže je známy deň ich splatnosti, je známe aj obdobie úročenia a možno úrok vyčísliť a
zahrnúť do zmenkovej sumy. V záujme jednoznačnosti a prehľadnosti zmenkových vzťahov preto zákon
pod sankciou neplatnosti úrokovej doložky núti vystaviteľa datozmenky a fixnej zmenky prípadný úrok
vyčísliť a zahrnúť do zmenkovej sumy. Je potom zrejmé, že zákaz úrokovej doložky v datozmenke a
fixnej zmenke umožňuje úročiť zmenkovú sumu iba do splatnosti zmenky. Záver, podľa ktorého by bolo

možné zmenkovú sumu pri vistazmenke a lehotnej vistazmenke úročiť aj po splatnosti zmenky by potom
vyústil do situácie, kedy by možnosť, či nemožnosť uplatnenia toho istého nároku zmenkou záležala iba
od spôsobu určenia jej splatnosti. Súd má však za to, že pokiaľ je konkrétny nárok pri zmenke prípustný,
musí byť prípustný pri každej zmenke, bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. A naopak, pokiaľ
nejaký nárok zmenkou uplatniť nemožno, platí to bez ohľadu na spôsob určenia jej splatnosti. Zo zákazu

úročenia zmenkovej sumy po splatnosti datozmenky a fixnej zmenky potom vyplýva, že tento zákaz sa
vzťahuje aj na oba druhy vistazmenky. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného úroku popri sebe
bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným
zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona č. 191/1950
Zb. Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje ustanovenie

čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Ide o postihové
právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v
prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno
vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Keďže zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon nepripúšťa,
žalobcovi patrí iba zmenkový úrok 0,25 % úrok denne zo sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011 do 12. 07.

2011 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky, keď žalobca si uplatnil nárok na zákonný 6 % úrok, na
ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 13. 07. 2011. Súd preto žalobu žalobcu v prevyšujúcej
časti 0,25 % úroku denne zamietol.

9.Súdpoznamenal,ževkonanínemalžiadnouzostrántvrdenéapreukázané,žebyzmenkavzniklaako

zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi, alebo že by išlo o splnenie dlhu
z úveru zmenkou. Túto skutočnosť v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. V tomto smere poukázal na
§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý však nedopĺňa zákon zmenkový a
šekový, nehovorí nič o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, aleže jeho porušenie zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný
cenný papier je nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods.
6 zákona o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť. Priznanie nárokov vyplývajúcich zo

zmenky jej majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa
zmenky)za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

10. O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní boli čiastočne úspešné obe strany, preto o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške

777,17 eura s 0,25 % zmenkovým úrokom denne zo sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011 do zaplatenia
a so 6 % úrokom ročne zo sumy 777,17 eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia ako aj nárok na zmenkovú
odmenu vo výške 2,59 eura. Súd vychádzajúc zo zisteného pomeru úspechu strán, t. j. sumy uplatnenej
pohľadávky vyčíslenej ku dňu vyhlásenia rozsudku, ktorá pozostáva zo žalobcom požadovaného úroku
0,25 % denne zo sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011 ku dňu vyhlásenia rozsudku 11. 09. 2015 v sume
3 038,04 eura, 6 % úroku, ktorý k okamihu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 194,44 eura, istiny

777,17 eura a zmenkovej odmeny 2,59 eura, spolu v sume 4 012,24 eura a žalobcovi priznanej istiny
777,17 eura, úroku 0,25 % denne do 12. 07. 2011, čo zodpovedá sume 85,36 eura, zmenkovej odmeny
2,59 eura a 6 % úroku ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške 194,44 eura, teda spolu 1 059,56 eura,
úspech žalobcu v konaní predstavuje 26,41 % a úspech žalovaného 73,59 %. Žalovanému tak vznikol
nárok na náhradu 47,18 % jeho trov konania. Žalovaný si však nárok na priznanie náhrady trov konania

neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1 OSP a súd ani nezistil, že by mu nejaké trovy konania vznikli,
preto o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

11. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky vyhovie

v celom rozsahu a zároveň prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je čiastočne nedôvodný.

Poznamenal, že zmenku vystavil žalovaný, dobrovoľne ju podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle.
Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase jej vystavenia. Žalovaný
mal teda vedomosť o tom, že sadzba zmenkového roku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. V tomto smere poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. 10. 2008 a rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 25Cdo 1839/2000

zo dňa 22. 08. 2002. Konštatoval, že záväzok žalovaného za zmenku zaplatiť je nesporný a vzťahuje
sa na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, a teda aj zmenkový úrok. Záväzok žalovaného zaplatiť aj
zmenkovýúrokjeplatnýamábyťpriznanývsúdnomkonaní.dodal,žežalovanýnavyšežiadnenámietky
voči uplatnenej zmenke neformuloval. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo dňa 03. 02. 2010, sp. zn. 5Co/16/2010, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02. 2014,

sp. zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06. 03. 2014, sp. zn. 3C/8153/2013 a
rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11. 02. 2014, sp. zn. 8C/198/2013.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
13. Žalobca písomným podaním zo dňa 21.12.2015, osobne podaným na Okresný súd Komárno dňa

23.12.2015 doručil čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 ods.1 OSP v rozsahu zmenkového úroku
vo výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, čím si uplatňuje
v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka je
platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiadal, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Uviedol, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyjadril v

zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93, a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom
označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, navrhovateľ očakáva, že napriek
značnému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7 Nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 961/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času

generuje na strane navrhovateľa majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

14. Žalovaný sa na výzvu Okresného súdu Komárno nevyjadrila k čiastočnému späťvzatiu návrhu.15. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 204 v tom čase účinného
Občianskeho súdneho poriadku „OSP“) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario ) a v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP pripustil

čiastočné späťvzatie žaloby v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 777,17 eura
od 13. 07. 2011 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. vo
zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vec Rozsudok súdu prvej inštancie vo
zvyšnej zamietajúcej časti výroku o zaplatenie 0,06 % úroku denne zo sumy 777,17 eura od 13. 07.
2011 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Súd prvej inštancie rozhodol a vyniesol napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“, ktorý bol účinný do 30.06.2016, keďže bol
zrušený v ustanovení § 473 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). Civilný
sporový poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (§ 474 CSP).

17. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

Podľa 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak
späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

Podľa 370 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich častí

primerane.

18. Odvolací súd poznamenáva, že ak sa späťvzatie žaloby týka len časti žaloby, ku ktorému došlo
po rozhodnutí súdu prvej inštancie, voči ktorému aj bolo podané odvolanie, a ak žalovaný súhlasí
s čiastočným späťvzatím žaloby, alebo ak žalovaný neuvedie vážny dôvod nesúhlasu s čiastočným

späťvzatím žaloby, odvolací súd pripustí čiastočné späťvzatie žaloby, v späťvzatej časti rozhodnutie
súdu prvej inštancie zruší a konanie zastaví a predmetom odvolacieho konania potom zostáva zvyšná
časť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19. Súd prvej inštancie doručil žalovanému čiastočné späťvzatie žaloby s tým, aby sa v lehote 10 dní

vyjadril, či súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby žalobcom. Žalovaný si výzvu súdu prvej inštancie
prevzaldňa28.04.2016,alevsúdomstanovenejlehotesanevyjadrilkčiastočnémuspäťvzatiužaloby,a
tedasúdmalzapreukázané,žežalovanýnemalžiadenvážnydôvodnesúhlasiťsčiastočnýmspäťvzatím
žaloby, čo je zároveň aj v jeho prospech ako spotrebiteľa, preto odvolací súd rozhodol tak, že pripustil
čiastočné späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 777,17 eura od

13. 07. 2011 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

20. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.22. Podľa Čl. 1, § 1 ods.1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

23. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej

inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

24. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“,
rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného
ustanovenia).

25. Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“,
rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

26. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej zamietajúcej časti výroku o zaplatenie 0,06
% úroku denne zo sumy 777,17 eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia, odvolací súd rozsudok v tejto

napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, poukazujúc na to, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a následne správne právne aj vec posúdil. Odvolací súd
poznamenáva, že vzhľadom k tomu, že viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa poukazujúc aj na
pripustené čiastočné späťvzatie žaloby zaoberal len zmenkovým úrokom vo výške 0,06 % denne zo
zmenkovej sumy od 13. 07. 2011 do zaplatenia. Odvolací súd stotožňujúc sa odôvodnením rozhodnutia

súdu prvej inštancie v uvedenej časti nebude opakovať tieto dôvody a v ďalšom na tieto dôvody v celom
rozsahu odkazuje.

27. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods.2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,

ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP) , ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

28.Namargovecnejsprávnostiodvolanímnapadnutéhorozsudkuodvolacísúdibadodáva,žeodvolateľ
podalodvolaniepaušálneakovinýchnímzačatýchveciachnasúdoch,dôvodiactým,žedohodnutýúrok
vo výške 0,25 % denne je primeranou odplatou a žalovaný ako vystaviteľ zmenky bol so zmenkovým
úrokom uzrozumený a svojim podpisom s ním vyjadril svoj súhlas.

29. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmenkovú sumu vo výške 777,17 eura spolu s 0,25 % úrokom denne zo sumy 777,17 eura od 30. 05.
2011 do 12. 07. 2011, s úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 777,17 eura od 13. 07. 2011 do zaplatenia
a zmenkovú odmenu vo výške 2,59 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej
inštancie teda žalobcovi priznal zmenkový úrok vo výške 0,25 % za obdobie od 30. 05. 2011 do 12.

07. 2011, avšak nepriznal ho za obdobie od 13. 07. 2011 poukazujúc na čl. I § 48 zákona č. 191/1950
Zb. Správne súd prvej inštancie poukázal na zákaz úročenia zmenkovej sumy po splatnosti. Keďže
po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim
z čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb., potom od zročnosti zmenky je možné požadovať od vystaviteľa
zmenkylenzákonnýúrokvovýške6%.Súčasnéuplatneniedohodnutéhoazákonnéhoúrokupoprisebe

bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje oproti ostatným
zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným v čl. I § 5 zákona č. 191/1950
Zb. Všetky nároky po splatnosti zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu vymedzuje ustanovenie
čl. I § 48 zákona č. 191/1950 Zb. ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Ide o postihové
právo, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v

prípade vistazmeniek, vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno
vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Vzhľadom k tomu, že zmenkový úrok po splatnosti zmenky zákon
nepripúšťa, mal súd prvej inštancie správne za preukázané, že žalobcovi patrí iba zmenkový úrok 0,25 %
úrok denne zo sumy 777,17 eura od 30. 05. 2011 do 12. 07. 2011 vrátane, teda do dňa splatnosti zmenky,keď si žalobca uplatnil nárok na zákonný 6 % úrok, na ktorý má nárok odo dňa splatnosti zmenky, od 13.
07. 2011. Súd poukazujúc na uvedené skutočnosti správne žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti 0,25%
úroku denne zamietol.

30. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k rovnakému právnemu záveru
ako súd prvej inštancie o nepôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku dohodnutého
vo výške 0,25 % denne zo sumy 777,17 eura od 13. 07. 2011. Odvolací súd aj na čiastočné späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19% od 13. 07. 2011, v dôsledku čoho zostal predmetom

odvolacieho konania zvyšný žalobcom uplatnený nárok vo výške 0,06 % úroku denne zo sumy 777,17
eura od 13. 07. 2011 rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods.1 , § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, pretože si žiadne trovy neuplatnil a ani mu preukázateľne žiadne
trovy nevznikli

32. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).