Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Ladislav Duditš

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/344/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814211346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814211346.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu AB 1 B.V., so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07 043, zastúpeného
Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, pobočka
kancelárie Piešťany, Teplická 7434/147 proti žalovanému C. V.Q., G.. XX.XX.XXXX, K. A. XXX, o

zaplatenie2.405,15eursprísl.,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduRožňavaz12.2.2015
č.k. 6C/4/2014-37 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12.2.2015 zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi 1.397,29 eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 16.3.2014 do zaplatenia, v
mesačných splátkach po 30,00 eur počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť vždy do konca toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod hrozbou
stratyvýhodysplátoknezaplatenímktorejkoľveksplátky.Žalobuvprevyšujúcejčastizamietolarozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe na zaplatenie 2.405,15 eur, ktorá vyplýva z úverovej
zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. a žalovaným. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 2.600,00 eur zo strany právneho predchodcu žalobcu
žalovanému. Žalobca nesplácal dlh dohodnutým spôsobom, v dôsledku čoho došlo ku ukončeniu
úverovej zmluvy a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie celého zostatku úveru pozostávajúceho z istiny
116,18 eur, úroku vo výške 154,42 eur, zosplatnenej istiny vo výške 2.055,85 eur, poistenia a poplatkov

za upomienky. Súd prvej inštancie zistil, že úver bol poskytnutý žalovanému vo výške 2.600,00 eur,
žalovaný celkovo zaplatil sumu 1.260,76 eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi len plnenie 2.600,00
eur, od ktorého odpočítal zaplatenú sumu 1.260,76 a priznal mu aj poistenie v sume 58,05 eur. Priznaná
suma preto predstavuje 1.397,29 eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na ust. § 9 ods. 2
a§11ods.1písm.a/zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomdo30.11.2011,
teda ku dňu uzavretia zmluvy a s poukazom na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Súd

prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá sa neriadi režimom
Obchodného zákonníka. Zistil, že úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. § 9
ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny úroku
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve je
uvádzaná mesačná splátka v sume 56,08 eur a je tam uvedený počet splátok 84 s termínom splatnosti

prvej splátky, ktorý nie je určený konkrétnym dňom a nasledujúcich splátok vždy 15. deň v kalendárnom
mesiaci, pričom bolo určené, že poplatok za vedenie účtu je vo výške 1,99 eur, avšak z toho nevyplýva,aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca
uviedol v úverovej zmluve celú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jednotlivé zložky. Takéto vymedzenie
považuje za neurčité a nezrozumiteľné. Neuvedenie splátok istiny, úrokov a poplatkov považoval súd

prvej inštancie za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 5 OZ. Navyše v prípade absencie náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a
bezpoplatkov.Zuvedenýchdôvodovpriznalsúdprvejinštancieistinu1.397,29eursúrokmizomeškania
vo výške 8,25%, priznanú sumu povolil podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v splátkach a výrok o trovách konania
odôvodnil podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým mu bola spôsobená materiálna ujma,
teda proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o trovách konania. V odvolaní
odôvodnil existenciu odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. a/
O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. Odvolateľ nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie
spočívajúce v zistení, že úverová zmluva zo dňa 15.11.2011 je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona

o spotrebiteľských úveroch, že neuvedenie výšky splátok, istiny a úrokov je neprijateľnou podmienkou a
žejepotrebnépovažovaťúverzabezúročnýabezpoplatkov.Vtejtočastispočívarozhodnutiesúduprvej
inštancie na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolateľ poukazuje na ust. Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá v čl. 10 ods. 2 písm. h/ vyžaduje
poskytnutie informácií o úvere v rozsahu, že zmluva zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa. Podľa tabuľky zhody k tejto smernici z návrhu zákona o spotrebiteľských
úveroch je čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice transformovaný v ust. § 9 ods. 2 písm. k / zákona. Žalobca
v zmluve uviedol v súlade so smernicou výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. V jednotlivých
splátkach je zahrnutá príslušná časť úveru istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadne
aj úhrada za poistenie. Termín splátok je uvedený jasne tak, že prvá splátka je splatná mesiac od dátumu

poskytnutia úveru a dátumy splatnosti nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Súd prvej inštancie tak svoje rozhodnutie
odôvodnil z formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokomformného výkladu práva. V
tejto súvislosti poukazuje na stanovisko sudcu Ústavného súdu SR Milana Ľalíka vo veci I.ÚS 547/2012.
V ďalšej časti argumentuje aj výkladom ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

Pokiaľ súd prvej inštancie svoje skutkové zistenie o neuvedení výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odňal týmto postupom možnosť konať pred súdom
žalobcovi, pretože mu bolo znemožnené pripraviť si procesnú obranu s ohľadom na absenciu jasnej
argumentačnej línie. Považuje za nesprávny názor súdu prvej inštancie o možnosti aplikovať ust. § 53
ods. 5 na toto skutkové zistenie. Výška splátok istiny, úrokov a poplatkov sa zhoduje s cenou plnenia,

predmetom plnenia, ktoré nemôže byť posudzované ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1
OZ. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, eventuálne aby rozsudok zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal náhradu
trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s ním nesúhlasí.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods.
1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú

zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta).

6. Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd
ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

7. Odvolací súd procesne prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v § 385 ods. 1 CSP a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2016.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu
uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti vychádzajúc zo skutkového
a právneho záveru, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Home CreditSlovakia a.s. žalovanému má byť posudzovaný ako úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom
na tvrdenú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a nedodržania náležitostí vyžadovaných
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Tento právny názor súd prvej inštancie však nie je správny, navyše

súd pochybil aj pri zisťovaní skutkového stavu v tom, že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli
z vykonaných dôkazov.

9. Pri posudzovaní odvolacích námietok žalobcu prihliadol odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho

konania súvisiaci s konaním Home Credit Slovakia a.s. proti C. K., ktorý sa týka výkladu viacerých
článkov Smernice Parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Podľa výroku
č. II a III tohto rozsudku čl. 10 ods. 2 písm. h/ citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že
nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny
dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ uvedenej smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že

zmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkaminemusívo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

10. Odvolací súd konštatuje, že závery tohto rozsudku sú aplikovateľné aj pre právne posúdenie nároku
žalobcu v tej časti, v ktorej ho súd prvej inštancie zamietol. Záver súdu prvej inštancie o tom, že každá
jednotlivá splátka musí podrobne obsahovať rozpis, aká časť splátky pripadá na zaplatenie istiny a aká
na zaplatenie poplatkov a úrokov, nie je správny. Pokiaľ na základe toho dospel súd prvej inštancie
k záveru, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, jeho rozhodnutie nie je

založené na správnom právnom posúdení veci. Pokiaľ sa týka názoru súdu prvej inštancie o tom,
že neexistencia takéhoto podrobného rozpisu je zároveň neprijateľnou zmluvnou podmienkou, uvádza
odvolací súd, že sa stotožňuje s názorom odvolateľa v tom, že výška, počet a frekvencia splátok
spotrebiteľa je okolnosťou týkajúcou sa predmetu plnenia a ceny plnenia, ktoré nie je možné skúmať
ako neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 1 OZ. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie sa

žiadnym spôsobom nevysporiadal s nárokmi žalobcu uplatnenými v žalobe, ktoré sa týkajú zaplatenia
upomienok, zmluvnej pokuty, poplatku za možnosť odloženia splátok. V tejto časti nedáva rozsudok
odpoveď na nárok uplatnený žalobou.

11. Uvedené nesprávne právne posúdenie veci, ktoré zároveň vyplýva aj z nesprávnych skutkových

zistení je dôvodom na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže nebolo účelné
zopakovanie dokazovania odvolacím súdom v tejto časti.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť zostávajúci nárok žalobcu uplatnený žalobou z pohľadu
vysloveného názoru odvolacieho súdu, posúdiť dôvodnosť uplatnených nárokov na príslušenstvo

pohľadávky, úroky z omeškania, zmluvnej pokuty, ako aj poplatky uplatnené žalobou.

13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o doterajších trovách konania vrátane trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.