Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/149/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8699899216
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8699899216.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. F. X., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q., Q. S. XX, 2. L. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., V. XX, 3. X. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., P. XXX, 4. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., V. F. XX, žalobcovia v 1. - 4. rade zastúpení
JUDr. Janom Sopiakom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefániková 7, proti žalovaným: 1. F. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, 2. F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, 3. S. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A., V. F. XX, 4. X. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., A. X/XX, Y., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou žalovanou v 3.rade, 5. X. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, žalovaní v 1., 2. a 5. rade

právne zastúpení JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom v Stropkove, Hrnčiarska 1619/42, o určenie
rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcov v 1. - 4.rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 09.
01. 2015, č. k. 8C/502/1999-583 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, zaviazal
žalobcov v 1. - 4.rade zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania

2 114,64 Eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Dušana Maruščáka do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaným v 3. - 5.rade náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobcovia v 1. - 4.rade
vo vzťahu k žalovaným v 3. - 5.rade nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti žalovaným
určenia, že do dedičstva po neb. W. X., zomrelom XX. XX. XXXX patria spoluvlastnícke podiely k
pozemkom zapísaným na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, k. ú. P.. Žalovaní

v 1.a 2.rade previedli spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré sú predmetom konania na seba
osvedčením o vydržaní vlastníctva spísaným formou notárskej zápisnice N 50/96, Nz 39/96 notárom
JUDr. Jánom Červeňákom. Pozemky, ktoré sú predmetom konania boli pôvodne zapísané v pozemkovej
knihe č. 589, 21 a 34 k. ú. P. a pôvodným pozemnoknižným spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností
bol otec žalobcov W. X.. Zo zápisov z pozemnoknižných zápisníc vyplýva, že otec žalobcov W. X.
nadobudol svoje podiely buď dedením v roku 1910 po D. X. (po otcovi) alebo kúpou od X. X., rod. A.
(čo bola nesporne jeho matka). Obrana žalovaných v konaní spočívala v tom, že podiely k pozemkom,

ktoré nadobudli do vlastníctva na základe osvedčenia nemôžu žalobcovia žiadať určiť, že patria do
dedičstva po ich otcovi z dôvodu, že podiely k predmetným pozemkom prešli zo zákona na štát. Právny
predchodca žalobcov W. X. optoval pre štátnu príslušnosť ZSSR a presídlil sa so svojou rodinou na
jeho územie podľa zmluvy medzi vtedajšou ČSR a ZSSR o C. Y. zo dňa 29. 06. 1945 č. 186/1946 Sb.,resp. podľa dohody zo dňa 10. 07. 1946 o práve opcie a vzájomného presídlenia. Majetkové záležitosti
v súvislosti s majetkom zanechaným optantmi na území ČSR upravoval zákon č. 183/1950 Zb., ktorý sa
vzťahoval na úradne spísaný majetok zanechaný na území Československej republike osobami, ktoré

optovali pre štátnu príslušnosť Zväzu Sovietskych Socialistických Republík a presídlili sa na jeho územie
podľa zmluvy medzi Československou republikou a ZSSR o C. Y. zo dňa 29. 06. 1945, č. 186/1946
Sb., alebo podľa dohody zo dňa 10. 07. 1946 o práve opcie a vzájomného presídlenia. Podľa ust.§ 2
ods. 1 citovaného zákona, tento majetok prešiel dňom súpisu do vlastníctva Československého štátu,
pokiaľ sa v § 9 neustanovuje inak. Ust.§ 9 ustanovilo, že sa nevzťahuje na majetok, ktoré nadobudli

za primeranú odplatu osoby, ktoré nemohli vedieť, že ide o prevod majetku uvedeného v § 1. O tom či
ide o takýto majetok rozhodol v pochybných prípadoch Okresný národný výbor. Toto však nebol jediný
zákon, ktorý upravoval otázku majetku zanechaného optantmi na území Československej republiky. V
tejto súvislosti žalovaní poukázali aj na ust.§ 2 ods. 1 zákona č. 42/1958 Zb. o úprave niektorých nárokov
a záväzkov so zjednotením C. Y. s Y. sovietskou socialistickou republikou, podľa ktorého nehnuteľný
majetok zanechaný na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre ZSSR a presídlili

na jeho územie, prešiel na Československý štát, a to dňom, ktorými tieto osoby presídlili. Žalovaní v 1.a
2.rade v konaní zdôraznili, že bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé (§ 2 ods. 1 zákona č. 42/1958
Zb.), že nehnuteľný majetok optanta W. X. zanechaný na území Československej republiky prešiel na
Československý štát, a to dňom presídlenia, a preto W. X. nemohol byť ku dňu smrti vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX,

k. ú. P..

Poukazujúc na ust. § § 1, 2 ods. 1, 3, 9 zákona č. 183/1950 Sb. o majetku zanechanom na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre ZSSR a presídlili na jeho územie, § 2 ods. 1
zákona č. 42/1958 Sb. o úprave niektorých nárokov a záväzkov súvisiacich so zjednotením C. Y. s Y.

Sovietskou V. republikou, § 132 ods. 1 , § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 80
písm. c), § 153 ods. 1 O. s. p., súd uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny
predchodca žalobcov W. X. optoval pre štátnu príslušnosť ZSSR a presídlil sa so svojou rodinou na jeho
územie podľa zmluvy medzi vtedajšou ČSR a ZSSR o C. Y. zo dňa 29. 06. 1945 č. 186/1946 Sb.;, resp.
podľa dohody zo dňa 10. 07. 1946 o práve opcie a vzájomného presídlenia. Preto, ak majetok právneho

predchodcu žalobcov W. X. neprešiel na štát už podľa zákona č. 183/1950 Sb., prešiel na štát bez
akýchkoľvek pochybností ex lege, t. j. podľa zákona č. 42/1958 Sb.. Tento zákon totiž upravoval prechod
majetku na Československý štát dňom, ktorým sa osoby presídlili do bývalého ZSSR. Zákonodarca
týmto zákonom zabezpečil pre prípad majetkových a finančných otázok súvisiacich so zjednotením C. Y.
s Y. Sovietskou Socialistickou Republikou jednotnú právnu úpravu, a keďže od 01. 01. 1951 nadobudol

účinnosť nový Občiansky zákonník, ktorý znamenal zmenu v pozemnoknižnom práve v tom, že prešiel
z intabulačného princípu na princíp zmluvný, z intabulačného princípu sa pripúšťali určité výnimky a
takouto výnimkou bol aj prechod vlastníckeho práva ex lege, t. j. na základe osobitného zákona. Týmto
bol zákon č. 183/1950 Sb., ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň
súpisu majetku a neskôr zákon č 42/1958 Sb., ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého

štátu viazal na deň, kedy osoby vlastniace majetok presídlili z územia Československého štátu. Zápis
nadobudnutia vlastníckeho práva v pozemkovej knihe nebol v období od 01. 01. 1951 do 01. 04. 1964
už podmienkou prechodu vlastníctva, ale zostal mu iba význam deklaratórny (od 01. 04. 1964 bolo v
zmysle ust.§ 10 ods. 2 zákona č 22/1964 Sb. vykonávanie zápisov v pozemkových knihách celkom
zastavené). Preto, ak majetok právneho predchodcu žalobcov W. X. neprešiel na štát už podľa zákona

č. 183/1950 Sb., bez akýchkoľvek pochybností ex lege prešiel na štát podľa zákona č. 42/1958 Sb.. Za
takéhoto stavu právny predchodca žalobcov W. X. v čase svojej smrti (zomrel XX. XX. XXXX) nebol
vlastníkom, resp. spoluvlastníkom podielov k sporným nehnuteľnostiam, lebo ich vlastníkom bol štát.
Tým nie je v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcov, ktorí v konaní odvodzovali právny
vzťah k sporným nehnuteľnostiam od svojho právneho predchodcu W. X.. Nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobcov je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu
zamietol.

O trovách konania medzi žalobcami v 1. - 4.rade a žalovaným v 1. - 2.rade súd rozhodol podľa ust. §
142 ods. 1 O. s. p.. Súd vychádzal z hodnoty sporu 995,82 Eur, ktorú určil právny zástupca žalobcov a s

ktorou súhlasil aj právny zástupca žalovaných. Základná sadzba tarifnej odmeny je 1 550 Sk, zníženie
základnej sadzby tarifnej odmeny o 20 % je v sume 1 240 Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z 13 úkonov právnej služby po 1 240 Sk x 2 účastníci, k tomu patrí 2 x režijný paušál po 100 Sk, 1 x
128 Sk, 2 x 136 Sk, 1 x 164 Sk, 4 x 178 Sk, 3 x 190 Sk. Tieto trovy právneho zastúpenia (bez DPH súza úkony právnej služby vykonané do 31. 12. 2008 v sume 34 286 Sk (prepočítané konverzným kurzom
Sk : Eur) v sume 1 138,08 Eur. Trovy právneho zastúpenia (bez DPH) za úkony právnej služby vykonané
po 01. 01. 2009 sú v sume 564,29 Eur. Tarifná hodnota sporu je 995,82 Eur, základná tarifná odmena je

51,45 Eur. Zníženie základnej tarifnej sadzby odmeny o 20 % je 41,16 Eur. Trovy právneho zastúpenia
pozostávajú z odmeny za zastupovanie za 3 úkony po 41,16 Eur x 2 účastníci, k tomu patrí 3 x režijný
paušál po 6,95 Eur, zníženie základnej tarifnej odmeny o 50 % v sume 25,72 Eur (od 01. 06. 2010) za
tieto úkony: účasť na pojednávaní 31. 05. 2013, podanie žalovaných vo veci samej dňa 10. 06. 2013,
účasť na pojednávaní dňa 25. 10. 2013, podanie žalobcov zo dňa 07. 11. 2013, odvolanie žalovaných

zo dňa 03. 01. 2014, účasť na pojednávaní dňa 09. 01. 2015, teda 6 úkonov po 25,72 Eur x 2 účastníci,
k tomu patrí 4 x režijný paušál po 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur, 1 x 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 352,44 Eur.
Náhrada trov konania je spolu 2 114,64 Eur, ktorú súd zaviazal zaplatiť neúspešných žalobcov v 1. -
4.rade úspešným žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu (§
149 ods. 1 O. s. p.).

O trovách konania medzi žalobcami v 1. - 4.rade a žalovanými v 3. - 5. rade súd rozhodol podľa ust.§
142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaným, ktorí mali v konaní plný úspech žiadne preukázateľne trovy konania
nevznikli a žalobcovia ako neúspešní účastníci nemajú právo na ich náhradu.“

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1. - 4.rade, ktorí

navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Odvolanie podávajú v súlade s ust. § 205
ods. 2 písm. d), f) O. s. p., lebo rozsudok súdu prvého stupňa bol vynesený v rozpore so zisteným
skutkovým stavom a súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, čo ho potom viedlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Pre odvolateľov
je nepochopiteľný záver súdu, ktorý zamietavý výrok rozhodnutia zdôvodňoval poukazujúc na to, že

právny predchodca žalobcov nemohol byť v čase smrti vlastníkom pozemkov, ak toto jeho vlastníctvo
bolo rešpektované zo strany štátu a naviac ak v čase vydania osvedčenia o vydržaní vlastníctva v
prospech žalovaných bol právny predchodca žalobcov zapísaný ako vlastník sporných podielov, ktoré si
žalobcovia neoprávnene osvedčili. Nemôže predsa byť to, čo je posudzované v neprospech odvolateľov,
teda vlastníctvo štátu k sporným pozemkom, zároveň posudzované v prospech žalovanej strany. Tým

ako súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci samej, bola porušená základná zásada
nielen ústavného, ale akéhokoľvek práva, teda zásada rovnosti účastníkov konania pred zákonom. Ak
teda vlastníkom sporných pozemkov bol najneskôr už v roku 1958 Československý štát, potom žalovaní
v 1. a 2.rade tie isté pozemky nemohli nadobudnúť vydržaním. Pri tomto výklade potom (z pohľadu
právneho, gramatického, logického či iného vysvetlenia), v žiadnom prípade nemôžu byť žalovaní v

1. a 2.rade zapísaní ako spoluvlastníci k sporným pozemkom, lebo nemožno dospieť k záveru, že
na základe osvedčenia o vydržaní boli oprávnene zapísaní ako tzv. domnelí vlastníci k pozemkom
patriacimčizapísanýmvkatastrinehnuteľnostinameneprávnehopredchodcužalobcov.Priobjektívnom
vyhodnotení vykonaného dokazovania súd musí žalobe vyhovieť, lebo podľa žalobcov iná možnosť
pri zistenom skutkovom stave ani neprichádza do úvahy. Odvolatelia žiadajú, aby súd vytýčil verejné

odvolacie pojednávanie, v ktorom budú tlmočiť, v čom vidia nespravodlivosť, ba až skrivodlivosť toho,
ak zostane v platnosti rozhodnutie súdu prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcov sa žalovaní písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas
žalobcovia proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.
s. p.) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa je určenie, že do dedičstva po právnom
predchodcovi žalobcov W. X., zomrelom XX. XX. XXXX patria spoluvlastnícke podiely k pozemkom
zapísaným na LV č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX, k. ú. P..

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá a žalobcovia boli zaviazaní žalovaným v 1. a 2.rade nahradiť
trovy konania.Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.).

Odvolací dôvod v zmysle ust.§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov
súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust.§ 132 O. s. p., pretože súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ust. § 122 - § 135 O. s.
p.. Odvolací dôvod v zmysle ust.§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil
vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne

určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia, že ich otec bol v čase smrti spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností a že tieto podiely k nehnuteľnostiam uvedených v žalobe patria do dedičstva
po ňom. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedičia domáhajú určenia, že tá ktorá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti
vlastníkom tejto veci.

Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni nemôžu
mať vplyv na rozhodnutie súdu. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne významné
skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napr. vydržaním); v konaní,
vktoromsazisťuje,čiurčitávecbolavčasesmrtiporučiteľavjehovlastníctve,súvšaktakéto(neskoršie)

skutočnosti právne bezvýznamné.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, poručiteľ W. X. zomrel XX. XX. XXXX. Preto v danej veci
nemohli byť pre posúdenie opodstatnenosti žaloby relevantné tie skutkové okolnosti, ktoré nastali po
tomto dni. Odvolací súd preto poukazujúc na základnú odvolaciu námietku odvolateľov, nemohol za

základ pre svoje rozhodnutie vziať spísanie notárskeho osvedčenia o vydržaní nehnuteľností urobeného
formou notárskej zápisnice N 50/96, Nz 39/96 notárom JUDr. Jánom Červeňákom, na základe ktorého
došlo k vyznačeniu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti záznamom v prospech žalovaných v 1. a
2.rade. Inak povedané odvolací súd nemohol vziať na zreteľ spísanie notárskeho osvedčenia v prospech
žalovaných v 1. a 2.rade, lebo táto skutočnosť nastala až po smrti poručiteľa.

Odvolatelia namietajú, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pri posudzovaní či bol právny predchodca žalobcov v čase smrti spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností súd prvého stupňa zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery a na zistený

skutkový stav aplikoval aj správnu právnu normu.

Žalobcovia v konaní tvrdili, že majetok ich právneho predchodcu W. X. (optanta) neprešiel na
Československý štát podľa § 2 ods. 1 zákona č. 183/1950 Sb. v dôsledku nedostatočného súpisuurobeného štátom, a preto sa v pozemkovej knihe, resp. neskôr v katastri nehnuteľnosti nachádzal
zapísaný ako vlastník naďalej optant W. X..

S týmto názorom žalobcov sa nemožno stotožniť, pretože zákon č. 42/1958 Zb. upravuje prechod
majetku na Československý štát, ktorým sa osoby presídlili do bývalého ZSSR a nekladie na účinok
prechodu majetku žiadne ďalšie podmienky. Preto je dôvodné, aby sa citovaný zákon aplikoval aj
na právny status W. X., ktorý sa v roku 1947 presťahoval do bývalého ZSSR s úmyslom zostať
tam natrvalo. Zákonodarca zákonom č. 42/1958 Zb. zabezpečil pre prípad majetkových a finančných

otázok súvisiacich so zjednotením C. Y. s Y. Sovietskou Socialistickou Republikou jednotlivú právnu
úpravu, keďže od 01. 01. 1951 nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník, ktorý znamenal zmenu
v pozemkovo-knižnom práve v tom, že prešiel z intabulačného princípu na princíp zmluvný. Pred
účinnosťou Občianskeho zákonníka z roku 1950 (teda v čase odchodu optanta W. X.) platilo uhorské
obyčajové právo, ktoré bolo založené na intabulácií do pozemkovej knihy, resp. inej verejnej knihy s
hmotno-právnymi účinkami. Z intabulačného princípu sa však pripúšťali určité výnimky (napr. vydržanie,

vznik zákonných záložných práv a pod.). Takouto výnimkou bol aj zákonný prechod vlastníckeho práva
na základe osobitného zákona, ktorým v predmetnom prípad bol zákon č. 183/1950 Zb., ktorý prechod
majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň súpisu majetku (neskôr zákon č. 42/1958
Zb., ktorý prechod majetku do vlastníctva Československého štátu viazal na deň, kedy osoby vlastniace
majetok sa presídlili z územia Československého štátu).

Preto, ak Československý štát si najmä v dôsledku nedostatočného súpisu nezapísal v pozemkovej
knihe, resp. neskôr v katastri nehnuteľnosti svoj majetok (ako to vyplýva z predmetného súdneho
konania a dokazovania), neúplný súpis majetku nemohol mať vplyv na zákonnú podmienku pre
prechod majetku na Československý štát. Tomu, že sa počítalo s neúplnými údajmi pri súpise majetku

nasvedčuje aj vyhláška Ministerstva financií zo dňa 14. 07. 1951 č. 304/1951 Ú.v. I..; ktorá v § 1 uložila
okresným národným výborom, v obvode ktorých je majetok, aby vykonali všetky opatrenia na zistenie
a zabezpečenie majetku.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu v súpise zanechaného majetku boli pojaté aj nehnuteľnosti

právneho predchodcu žalobcov, pričom podľa zákona č. 183/1950 Zb. takto spísané nehnuteľnosti
podliehali režimu buď podľa § 2 alebo podľa ust. § 9 citovaného zákona. Po vykonaní súpisu teda
vlastníctvo k majetku optanta prešlo do vlastníctva Československého štátu.

Aj za predpokladu, že spísaný majetok nebol z pohľadu jeho identifikácie postačujúci, resp. určitý,

keďže v ňom nie sú uvedené konkrétne parcely, ktorých sa súpis týkal, bez akýchkoľvek pochybností
je však zrejmé (§ 2 ods. 1 zákona č. 42/1958 Zb.), že všetok nehnuteľný majetok zanechaný na území
Československej republiky osobami, ktoré optovali pre ZSSR a presídlili sa na jeho územie, prešiel
na Československý štát dňom, ktorým sa tieto osoby presídlili. Zákon č. 42/1958 Zb. oproti zákonu č.
183/1950 Sb. už nevyžadoval, vykonanie žiadneho súpisu a vzťahoval sa na všetok optantský majetok,

ku ktorému svedčilo v čase presídlenia vlastnícke právo osoby, ktorá optovala. Ak teda aj v prípade, ak
by majetok právneho predchodcu žalobcov W. X. neprešiel na štát už podľa zákona č. 183/1950 Sb.,
bez akýchkoľvek pochybností prešiel na štát ex lege podľa zákona č. 42/1958 Sb..

Za takéhoto skutkového stavu právny predchodca žalobcov W. X. v čase svojej smrti (XX. XX.

XXXX) nebol vlastníkom, resp. spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, lebo ich vlastníkom, resp.
spoluvlastníkom bol Československý štát. Tým nebola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia
žalobcov, ktorí v konaní odvodzovali právny vzťah k sporným nehnuteľnostiam od svojho právneho
predchodcu - W. X.. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov je vždy dôvodom pre zamietnutie
žaloby, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu zamietol.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa za vecne
správne, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku vo veci samej.

Dôvody odvolania podaného žalobcami nemajú výhradu voči výroku, ktorým súd zaviazal žalobcov v 1.

a 4.rade zaplatiť žalovaným v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania 2 114,64 Eur na
účet ich právneho zástupcu. Pri absencii takýchto odvolacích dôvodov nebol odvolací súd oprávnený,
ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto smere preskúmavať.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, vrátane rozhodnutia podľa ust. § 142 ods. 1 O.
s . p. o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože títo na
priznanie náhrady trov konania nepodali návrh.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.