Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/173/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204330
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1314204330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátuMgr.IngridDegmovejPospíšilovejaJUDr.MichaelyFrimmelovejvprávnejvecižalobcu:EOSKSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: A. D. E., bytom Z. Z. Č.. XX,
XXX XX Z. Z., o zaplatenie 345,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 5. novembra 2014 č. k. 44C 215/2014-60 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal
uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 345,20 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom jej
dlhu zo Zmluvy o splátkovom úvere.

2.

Rozhodol tak právne vec posúdiac poukazom na ust. §§ 497, 502 ods. 1 a 506 Obchodného zákonníka,
§ 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, §§ 52 ods.
1, 3 a 4, 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., §§100 ods. 1, 2, 101
a 103 Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca
žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s., uzavrel so žalovanou dňa 27.10.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorou jej poskytol splátkový úver v sume 50.000,-Sk (1.659,70 Eur) s pevnou úrokovou

sadzbou 17,30 % p. a. Podľa čl. 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalovaná bude úver
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.300,-Sk vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.11.2005 a s konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.10.2010. Zistil, že žalovaná
si zmluvnú povinnosť neplnila. Pohľadávka v čase postúpenia na žalobcu na základe zmluvy o jej
postúpení č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2010 predstavovala sumu 2.494,43 Eur. Žalobca si žalobou
uplatnil splátky splatné za obdobie od 20.3.2010 do 20.10.2010. Ďalej zistil, že po postúpení pohľadávky
došlo k čiastočnej úhrade záväzku žalovanou vo výške 160,-Eur.

3.Súd prvej inštancie mal za to, že je povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku, keď uviedol,
že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že podľa judikatúry súdov SR všetkých stupňov nie je
otázka aplikácie Obchodného či Občianskeho zákonníka rovnaká. Konštatoval, že normy obchodného

práva sú v danom prípade použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej prednosť, teda úprave
spotrebiteľských vzťahov, keď primárne sa použije špeciálny predpis. Obchodný zákonník možno použiť
len tam, kde nenarazí na obmedzenia Občianskeho zákonníka a jeho vykonávacích predpisov. Do
pozornosti dal i nález ÚS SR zo dňa 19.6.2013 č. k. I. ÚS 402/2013-10. Z týchto dôvodov na posúdenie
premlčania nároku aplikoval Občiansky zákonník, keďže ide o úpravu pre žalovanú ako spotrebiteľku

výhodnejšiu.

4.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalovanou a právnym predchodcom
žalobcu bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej

poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 1.300,-Sk do 20.10.2010, ktoré podmienky nedodržala. Mal za to, že dňom
21.10.2010 (dňom nasledujúcim po uplynutí splatnosti poslednej splátky úveru) mohol žalobca uplatniť
právo po prvý raz, premlčacia doba teda podľa súdu prvej inštancie uplynula dňom 21.10.2013. Žalobu
podanú dňa 20.2.2014 teda vyhodnotil za podanú oneskorene po márnom uplynutí zákonnej premlčacej

lehoty.

5.

O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

platného a účinného do 30.6.2016 (ďalej len „OSP“), keď v konaní úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnila.

6.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca
a žiadal ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zastal názor, že na daný vzťah bol nesprávne aplikovaný Občiansky
zákonník, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 27.10.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa ust. § 52
až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené

v jeho 8. časti a na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka. Poukázal na výsledky súdnej praxe
v tomto smere (2M C do 3/2011, 6M C do 4/2012 a ďalšie rozhodnutia krajských súdov Slovenskej
republiky). Namietal tiež správnosť aplikácie ust. § 5b Zákona o spotrebiteľoch účinného od 1.5.2014. V
zmysle zásady prezumpcie ústavnosti poukázal na porušenie princípov právneho štátu a privilegovaním
postavenia spotrebiteľa porušenie zásady rovnosti účastníkov (strán) občianskeho súdneho konania,

rovnako porušenie zákazu retroaktivity.

7.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

8.

Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Vzhľadom na dikciu príslušného prechodného ustanovenia CSP o priamej a okamžitej aplikabilite
nového procesného poriadku podaním odvolania proti danému rozsudku tento nenadobudol
právoplatnosť a je potrebné ho odvolacím súdom prejednať za použitia príslušných ustanovení CSP a
v ich zmysle o odvolaní i rozhodnúť.9.

Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s
poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom z hľadiska skutočností potrebných pre
posúdenie uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil a na vec aplikoval

zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP), náležite sa vysporiadal s podstatnými tvrdeniami
stránsporu,zktoréhodôvodusaodvolacísúdsjehoprávnymizávermistotožňujeakonštatujesprávnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce,
preto si nežiada ani doplniť dôvody na zdôraznenie jeho správnosti, nakoľko by došlo len k opakovaniu
vecných a právnych záverov súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé

privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o premlčaní nároku uplatneného
žalobou, ktorý je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy a je naň nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka pre žalovanú ako spotrebiteľku výhodnejšie. Z uvedených dôvodov sa odvolací
súd vyjadruje len k odvolacím námietkam žalobcu.

10.

Odvolací súd sa tak najskôr nestotožnil s námietkou žalobcu, že vzhľadom na právny vzťah
medzi stranami sporu charakterizovaný ako absolútny obchod je potrebné pri jeho posudzovaní
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní. Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako

absolútneho obchodu na otázku premlčania nároku z nej vyplývajúceho je potrebné vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán sporu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto právne posúdenie je už v aplikačnej praxi súdov ustálené
a odobril ho aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, na ktoré poukázal
i súd prvej inštancie. Odvolací súd nemal dôvod sa od ním vysloveného právneho názoru odchýliť.

Napokon novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
práva obchodného. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý,
pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky právneho ručenia, zmluvnej pokuty, odstúpenia od

zmluvy,uznaniazáväzkuapodobne,ajkebysanaprávnyrežimmalapoužiťprávnaúpravaObchodného
zákonníka. I keď je toto ustanovenie účinné od 1.5.2014, predstavuje výkladový status, ktorého cieľom
je iba expresis verbis vyjadriť aj dovtedy platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské záväzky. I NS SR vo svojej aktuálnej rozhodovacej praxi zaujal názor, že
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa inak mali použiť
normy práva obchodného, sa od jeho účinnosti (1.5.2014) vzťahuje aj na právne vzťahy založené
pred jeho účinnosťou (napr. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015, 2MCdo 2/2015 zo
dňa 29.2.2016). Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom stotožnil, keď spotrebiteľské zmluvy
vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom (občanom) a so zreteľom na nepodnikateľský

účel zmluvy je nutné považovať za typické občianskoprávne vzťahy. Je potom náležité a plne v
súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je nutné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie právo podnikateľské.
Niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania
v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna prax regulujúca vzťahy medzi biznismenmi, ak

Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa
výhodnejšia.

11.

Ak žalobca v rámci podaného odvolania namietal aplikáciu ust. § 5b, ktoré bolo do zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa zavedené s účinnosťou od 1.5.2014 novelou č. 102/2014 Z. z. argumentujúc
tým, že je ho ako hmotnoprávne ustanovenie možné použiť len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po
jeho účinnosti, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.v znení novely č. 102/2014 Z. z. účinnej od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúcemu voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Niet pochýb o tom, že ust. § 5b má
procesnoprávny charakter, nakoľko pojednáva o rozhodovaní orgánu, čo je jeho procesná činnosť, a
zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní so spotrebiteľským charakterom preskúmať, či nárok nie je
premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by znemožňovala nárok priznať. Napriek

tomu, že samotné premlčanie má charakter hmotnoprávny, procesná povaha citovaného ustanovenia §
5b vyplýva ź jeho znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho
o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Keďže ide teda o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej
novely, platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie bolo účinné ust. § 5b citovaného zákona, bol súd prvej inštancie

povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo pred jeho účinnosťou. Ide o režim okamžitej
aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch. Tento výklad je v súlade so Stanoviskom
Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave prijatom na jeho rokovaní dňa 5.2.2015, podľa
ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014 je možné
aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t. j. aj na konania začaté pred 1.5.2014.

12.

S poukazom na ust. § 103 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie správne ustálil začiatok plynutia
premlčacej doby najneskôr v deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky (21.10.2010) a žalobu
žalobcu podanú dňa 20.2.2014 za podanú po márnom uplynutí tejto premlčacej lehoty.

13.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP a ich náhradu priznal v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej v
plnom rozsahu, keď o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§262 ods. 2 CSP).

15.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehoty plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).