Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216184
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712216184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: XX
XXX XXX, W. sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 16C/237/2012-54 zo dňa
05.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 05.11.2014 č.k. 16C/237/2012-54
zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších predpisov v súvislosti s postupom exekučného súdu. Ďalším výrokom rozhodol, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť na jeho strane k
vzniku škody a nemajetkovej ujmy postupom exekučného súdu v exekúcii vedenej proti povinnému Q.
Z.. Žalobca tvrdil, že exekučný súd rozhodol o jeho žiadosti ako oprávneného o udelenie poverenia na
vykonanieexekúciepoviac12mesiacoch.Tentopostuppovažujezanesprávnyavrozporesozákonom,
lebo neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Majetkovú
škodu vyčíslil sumou 125,- eur a nemajetkovú ujmu v sume 702,56 eur.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukazoval na zmätočnosť podania žalobcu, nakoľko v žalobe sa
vyskytujú nedostatky a to napríklad uvedenie odlišného dátumu narodenia povinného v exekučnom
konaní a v návrhu, nie sú uvedené spisové značky v príslušných exekučných konaniach, chýbajú
relevantné údaje atď. Žalobca celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno má znášať sám, s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR.

Súd prvého stupňa zistil, že v konaní pod sp. zn. 4Er/281/2010, že u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého sa vedie exekučná veci pod sp. zn. Ex/13754/2010, pričom návrh na vykonanie exekúcie u
exekútora oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava, proti povinnému Q. Z., na základe exekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 13.07.2010 sp. zn. SR 3504/10, ktorý nadobudol
právoplatnosť 02.08.2010 a vykonateľnosť 05.08.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie bola uznesením zo dňa 11.08.2011 zamietnutá a následne dňa 24.10.2011 bolo vydané
uznesenie o zastavení exekúcie.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie dňa 05.11.2014, ktorého sa však žalobca bez
ospravedlnenia nezúčastnil. Požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť,
predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu a práva na zákonného sudcu.
uvedený dôvod súd prvého stupňa nepovažoval za vážny dôvod na odročenie pojednávania ako to
predpokladá § 119 O.s.p. v spojení s § 101 ods. 2 O.s.p. a preto dňa 29.04.2014 žalobcovi oznámil, že

návrh na odročenie pojednávania neakceptuje.

Súd prvého stupňa vec právne posudzoval podľa ustanovení § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods.
1 § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola

spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok
musí oprávnená osoba uplatniť postupom upraveným v tomto zákone. Žalobca tvrdil, že jeho nárok
vyplýva zo skutočnosti, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej lehote, čím si uplatnil zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu, o žiadosti súdneho exekútora bolo

rozhodnuté 11.08.2011 zamietnutím žiadosti súdneho exekútora, teda v lehote, pričom žiadosť súdneho
exekútoraboladoručenádňa26.11.2010. Ozamietnutížiadostibolorozhodnuténiezdôvodunečinnosti
exekučného súdu, ale pre nedostatky samotnej žiadosti o udelenie poverenia . Ďalej súd prvého
stupňa mal za preukázané, že nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol uplatnený v súlade s
podmienkami na uplatnenie tohto nároku podľa zákon č. 514/2003 Z.z. a preto nie je daný ani samotný

základ nároku. Žalobca zároveň nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku
na náhradu škody, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Žalobca síce v návrhu
uviedol, že o predbežné prerokovanie požiadal, nepredložil však o tom žiadny dôkaz. Žalovaný nepoprel,
že mu bol adresovaný návrh žalobcu, tento však vykazoval množstvo nedostatkov spočívajúcich
v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky náhrady

škody, neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nároky mali týkať a pod. Súd prvého stupňa nevidel
akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie mal dokazovať súd alebo
žalovaný. Nejde tu o listinný dôkaz, ku ktorému nemá žalobca prístup. Ak si žalobca neponechal kópiu
návrhu, dostal sa do dôkaznej núdze a nemôže prenášať dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého
účastníka konania. Mal teda za preukázané, že skutkové tvrdenia žalobcu o nevydaní poverenia na

vykonanie exekúcie alebo rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote sa
nezakladajú na pravde. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedených
v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, v konaní rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, čo zakladá
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g) a h) O.s.p. a
ďalej odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ tvrdí, že
riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny spojené s
označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a ak tak spravil, odňal

žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania bola námietka,
že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím rozhodnutím v
právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na prejednanie
inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto okolností
neobstojínázorKrajskéhosúduvKošiciachvovecinestrannostiprerozporsrozhodovacoupraxouiných

krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne pojednávanie
nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní,
avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že
meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v čase jeho vydania neprichádzalo do úvahy a to vzhľadomna skutočnosť, že súd v rovnakom období rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Mal za to, že dôsledok správania súdu, kedy
predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania

z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu
ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd
vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa právo na kontradiktórne

konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a
právnym otázkam vecí. Žalobca v odvolaní tvrdil, že nebolo možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca
tiež zdôraznil, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému
návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namietal odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,
pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania
správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto
je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou

úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred
súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť

ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval,
že došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva
a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v súlade s
ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.02.2016 potom, čo miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 19.02.2016 (§ 156 ods.
1 a 3 O.s.p.).

Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré

žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu ku skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka, že žalovaná sa vo veci nevyjadrila napriek výzve súdu a doručenému

žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 05.11.2014, ktorého
sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu nariadeného pojednávania sa
odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Keďže však ústne pojednávanie

vo veci bolo nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho
pojednávania irelevantná.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho

súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by
bol daný základ žalovaného nároku.Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda
rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.

Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu
vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, ktorá sa týka vykonania pojednávania dňa 05.11.2014
po podaní žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania v súvislosti s jeho opakovanou námietkou, že vo
veci rozhoduje vylúčený sudca.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo však dospel k záveru, že ani
tento odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.

2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred
súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie

účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň
05.11.2014 písomne, pričom žalobcovi bolo doručené dňa 30.09.2014 a žalovanej a právnemu
zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené 29.09.2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu

pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalobca doručil dňa 30.10.2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V
podaní namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení

sudcov Okresného súdu Michalovce, žalobca pritom trvá na tom, aby mu rozhodnutie bolo doručené a v
prípade, že krajský súd rozhodne o nevylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce, má záujem sa proti
tomu brániť všetkými možnými zákonnými prostriedkami. V tomto podaní žalobca zopakoval námietku
zaujatosti, ktorú oznámil už v žalobnom návrhu. Navrhol pojednávanie zrušiť až do právoplatného
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu a v pojednávaní nepokračovať. V podaní

namietol, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Posudzovanie námietky musí byť
reštriktívne. Dôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je podporená pomerom sudcu k veci, ktorý má
za následok jeho zaujatosť, vylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom než z
dokazovania a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 05.11.2014 (č. l. 47 spisu) vyplýva, že konajúci súd posúdil návrh na
zrušenie pojednávania, resp. na jeho odročenie tak, že nespĺňa požiadavku ustanovenú v § 119 O.s.p.,
pretože nadriadeným súdom bolo rozhodnuté o tom, že pojednávajúca sudkyňa Mgr. Daniela Pristášová
nie je vylúčená z prejednávania veci.Súdprvéhostupňasavenovalposúdeniunávrhunaodročeniepojednávaniaajvodôvodnenípísomného
vyhotovenia rozsudku. Súd prvého stupňa k dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal odročenie pojednávania

uviedol, že žalobca má viac ako rok vedomosť o tom, že pojednávajúca sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania veci, pretože o tom rozhodol nadriadený súd. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie
dokazovania znaleckým posudkom, považoval ho za nadbytočné, vzhľadom na dôvody, pre ktoré vo
veci rozhodol.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žiadosť o odročenie pojednávania,
označenáakonávrhnazrušeniepojednávanianeobsahujedôvody,prektorébybolopotrebnénariadené
pojednávanie odročiť.

O skutočnosti, že sudkyňa Mgr. Daniela Pristášová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci,
rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 19.10.2012 sp. zn. 6NcC/52/2012.

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa teda nie je dôvodná, pretože o nevylúčení bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný.

Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení

s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní
nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle

zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 19Er/210/2011.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd preto

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vrátane výroku o trovách
konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.