Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/570/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206249
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413206249.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu: JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti
žalovanému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, s dlhodobým pobytom v J. L., J. XXXX/XX, štátny občan Bulharskej
republiky , o zaplatenie zmenkovej sumy 1052,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/249/2013-104 zo dňa 03.05.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd konštatoval, že žalobca podal žalobu formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie"), a domáhal sa zaplatenia
zmenkovej sumy 1052,87 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy
špecifikované v žalobe, 6% úroku zo zmenkovej sumy špecifikovanej v žalobe a zmenkovej odmeny

vo výške 3,51 eura. Výrok o zastavení časti konania súd odôvodnil späťvzatím časti žaloby s odkazom
na ustanovenie § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len "OSP"). Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s
odkazom na ustanovenia Čl. I. § 75,Čl. I § 5 ods. 1, Čl. I § 5 ods. 2, Čl. I § 5 ods. 3, Čl. I § 10 ZZŠ, Čl. I.
§ 11 ods. 1, 3, Čl. I. § 14 ods. 1, Čl. I. § 20 ods. 1, Čl. I § 33 ods. 1, 2, Čl. I. § 34 ods. 1, Čl. I. § 48 ods. 1
zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len "zákon zmenkový a šekový"), ustanovenia §
495, § 3 ods. 1, § 34, § 39, Občianskeho zákonníka, § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1 OSP, § 4 ods. 6 zákona

č. 258/2001 Z. z v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2010 a Čl. 4. ods. 1 Nariadenia. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v Prahe, t.j. na
území Českej republiky, a žalovaný je fyzická osoba s trvalým bydliskom na území Slovenskej republiky.
Predmetná zmenka bola vystavená na Slovensku, kde je i platobné miesto. Ide teda o cezhraničný spor v
zmysleČl.3Nariadenia,pričomhodnotapohľadávkynepresahuje2.000eur.Použitieprávnehoporiadku
Slovenskej republiky vyplýva z ustanovenia § 10, 11 a 19 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom.

1.2. Súd v dôvodoch ďalej uviedol, že dňa 15.06.2010 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so žalovaným na predtlačenom formulári Zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), podľa ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500 eur a žalovaný sa zaviazala požičanú sumu zaplatiť
zvýšenú o poplatok 334 eur, spolu 834 eur, v 6 mesačných splátkach po 139 eur počnúc dňom17.07.2010. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté na výkon
zamestnania. V bode 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení
dvoch zmeniek na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy

voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a
ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na prvej zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane v zmysle bodu 4 týchto podmienok celý
dlh splatný okamžite, t.j. keď neuhradí dlžník včas po sebe idúce splátky , prípadne uhradí len časť
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo jej časť. Zmenková suma bude pozostávať zo

sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
prvej zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh. Zároveň žalovaný dňa 15.06.2010 podpísal veriteľovi
zmenku s tým, že zaplatí za túto zmneku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava
sumu 1052,87 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 01.12.2010. Z tejto zmenky súd zistil, že do
zmenky bola dodatočne vpísaná suma 1052,87 eura a zmenkový úrok 0,25 % denne od 01.12.2010,

pričom zmenka bola splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".Zároveň zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky
boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Súd sa oboznámil aj s
obsahom spisu exekučného konania sp. zn. 6Er/1262/2011, v ktorom spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
ako oprávnený vymáhal pohľadávku z úverovej zmluvy, pričom predložil úverovú zmluvu č. 405700444

zo dňa 15.06.2010 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s exekučným titulom
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR sp. zn. 03758/11. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie však bola zamietnutá .
1.3 Vzhľadom na ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu

údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o
úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd urobil záver,
že zmenka bola vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere - konkrétne ako
blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený
dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia týchto údajov (písané technickými prostriedkami) v

porovnaní s údajmi o vystaviteľovi, mieste a dátume vystavenia zmenky (písané rukou). Vo všeobecnosti
môže mať zmenka vystavená dlžníkom pri podpise úverovej zmluvy, resp. pri prevzatí úveru buď
uhradzovaciu alebo zabezpečovaciu funkciu. V prípade spotrebiteľského úveru je však uhradzovacia
funkcia vylúčená výslovným zákazom splnenia dlhu zmenkou alebo šekom ustanoveným v § 4 ods. 6
Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,narozdielodzabezpečovacejfunkciezmenky,ktorábolavsúvislosti

so spotrebiteľskými úvermi zakázaná až s účinnosťou od 01.01.2011. Preto súd mohol v danom prípade
považovať danú zmenku, ktorá bola nesporne vystavená v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského
úveru žalovaným, len za zabezpečovaciu zmenku, a nie za samostatnú a nezávislú zmenku prijatú na
uhradenie dlhu.
1.4 Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej

žalovaným pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, súd v prvom rade posudzoval platnosť zmluvy, na základe
ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky. Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, lebo spĺňa znaky tejto zmluvy podľa §
52 Občianskeho zákonníka. Išlo o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami boli POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľ
(dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a žalovaný ako
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a teda bola spotrebiteľom. Nesporne išlo o spotrebiteľský úver upravený
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bol uvedený účel úveru

"na výkon zamestnania". Pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší
a dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na iný účel, zaťažuje toho, kto takúto
skutočnosť tvrdí. Keďže tento účel nebol preukázaný, platí, že úver bol poskytnutý na súkromné účely.
Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikania,
zamestnania alebo povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a

aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej
zmluvy má. Zámer uzavrieť zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim "absolútneho
obchodu" podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka bol vedený s cieľom vyhnúť sa uplatneniu
ustanovení chrániacich spotrebiteľa podľa Zákona na ochranu spotrebiteľa, Zákona o spotrebiteľskýchúveroch alebo Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR z 25.01.2011 sp.zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa v spotrebiteľských zmluvách za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka. Aj keby zmluvné strany uzatvorili

zmluvu o úvere ako "absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. V danom prípade ide nielen o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver podľa
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatoval, že v zmluve o úvere nie je uvedený údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, ani o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čo boli v

čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich
neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.
1.5 Preskúmaním zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru súd prijal záver,
že rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán bola hrubým spôsobom narušená, a to
najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (spísanie notárskej zápisnice prostredníctvom
splnomocnenca, uzatvorenie záložnej zmluvy prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné

zmluvné pokuty, blankozmenka). Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú v
takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom, čo
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho dôvodu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľovi
nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, a na základe takto vyplnenej zmenky nebolo možné úspešne sa domáhať

akýchkoľvek práv. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z dôvodu, že dohoda o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne
znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a
z toho dôvodu je takáto dohoda ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm.
k), l) Občianskeho zákonníka neplatná. Pôvodnému remitentovi teda nevzniklo právo na vyplnenie

blankozmenky, blankozmenka sa vôbec nestala zmenkou, pôvodný remitent nemal práva a povinnosti
zo zmenky, a preto ich ani nemohol indosamentom previesť na žalobcu. V základe jednoznačne išlo o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahoval Zákon o spotrebiteľských úveroch, preto sa súd
zaoberalajsamotnouzmenkou(hociprávonajejvyplnenieaninevzniklo),azistil,žepredloženúzmenku
podľa § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemohol prijať ani ako zabezpečovací

inštitút, pretože zmenka bola vyplnená s podstatne vyššou zmenkovou sumou, než pripúšťa uvedené
ustanovenie zákona. Z uvedených dôvodov súd návrh ako neopodstatnený zamietol. V závere poukázal
na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR

pod číslom 93/2015. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy konania nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, súd

mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Namietal, že účastníci nenavrhli dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie
vykonal, pričom ustanovenie § 120 ods. 1 OSP súdu umožňuje v sporovom konaní vykonať aj iné
než navrhované dôkazy len výnimočne. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.

Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe
čl. 5 ods. 3, 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, akékoľvek iné námietky
musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd

nesprávnevykonávalahodnotildôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,pretodospelkrozhodnutiuna
základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych
predpisov a práva Európskej únie. V ďalšom texte odvolania poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré
rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. V odvolaní ďalej uviedol, že je majiteľom zmenky na
základeindosamentuaniejeúčastníkomžiadnehospotrebiteľskéhovzťahu,pričompredmetomkonania

je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a
šekového zákona žalovaná nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu
povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásadeneprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovanou a remitentom je irelevantný; jemu nie je známy obsah
údajného zmluvného vzťahu. Ak súd konštatoval, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by
mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov, tak samotný

zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal vystavenie zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského
úveru. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP"), viazaný rozsahom a
odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3

CSP) a po prejednaní veci vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti a vo výroku o trovách konania urobil
záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. V časti, v
ktorejsúdkonaniezdôvoduspäťvzatiačastižalobyzastavil,rozsudoknadobudolprávoplatnosť;žalobca
svoje odvolanie zameral výslovne len na zamietajúci výrok a odvolacie dôvody smerovali len k tomuto
výroku.Keďžeodvolacísúddospelktomu,ženapadnutýrozsudokjesprávnyadostatočneodôvodnený,

nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie
isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení
právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

5. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia. Podľa

predloženej žaloby je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila
žalovaná, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti zmenky a
jeho námietky boli prejavom snahy o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku

zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo
zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo
zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou
hodnotousporuupravenéhoNariadením.Odvolacísúdurobilzáverotom,žeakbysúdprvejinštancievo

všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu predstavujúceho žalobu podľa uvedeného
Nariadenia k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na
doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom
Nariadenia totiž nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo

čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto
vykladať tak, že by na základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné
tlačivá, a nemal by aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou
sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie,

ak to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s
judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je
ustanovené inak, procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z
Čl. 19 Nariadenia. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod číslom 93/2015.

6. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že ak nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo

veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí
určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrýchmravov. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis dôkaznú povinnosť umožňoval
súdom v ustanovení § 120 ods. 1 tretej vety výnimočne vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté

dôkazy, ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade predložená
zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo všeobecných úverových
podmienkach právneho predchodcu žalobcu spojených so spotrebiteľskou zmluvou. S ohľadom na
výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa
súd prvej inštancie správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie dôkazy, ktoré

nikto z účastníkov konania nenavrhol. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol preukázaný bez
akýchkoľvek pochybností. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa, pričom súčasťou
zmluvy o úvere boli všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, lebo boli vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov

a v priebehu konania nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý žalovanej za účelom výkonu povolania
(ako je to uvedené v predmetnej zmluve). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní
odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter

musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným
preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania,
resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní
zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z

ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety OSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu
vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel
jej uzatvorenia uvedený nebol.

7. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku

zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak

zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa

jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

8. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o

úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej
neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle

ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenkyvnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane

ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok.

9. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v
súvislostisposkytovanímúveruodspotrebiteľaaleboinejosobybolozakázanésplniťdlhzmenkoualebo
šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
V tomto prípade právny predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval a zmenku
napriekvýslovnémuzákazuprijalanáslednejupreviedolnažalobcu.Zmenkabolavystavenávrozpores

právnympredpisom,apretoje-akotouzavrelajsúdprvejinštancie-podľa§39Občianskehozákonníka
neplatným právnym úkonom.

10. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však pre žalovanú nevyplývajú žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na
povahu tohto cenného papiera bolo žalovanej zhoršené jej zmluvné postavenie. Pritom je podstatné aj

zistenie, že potreba vystavenia a odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo samotnej zmluvy,
ale len zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie
§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa,
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto na podklade takéhoto dojednania
zmenka nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

11. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou
procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže

byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky v
nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok.
12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.13.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,uktoréhobyboldôvodnato,abymuodvolacísúdpodľa§
396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1 CSP priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho konania

s tým, že o výške tohto nároku by podľa § 252 ods. 2 CSP rozhodol súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Podľa obsahu spisu mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy
nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že sa mu nárok na náhradu týchto trov nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).