Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/460/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214207745
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214207745.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: R. V.,
bytom Q. D./X, 94X XX V., t.č. neznámeho pobytu, zastúpenému opatrovníčkou C. W., zamestnankyňou
Okresného súdu Komárno, o zaplatenie zmenkovej sumy 475 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5C/8/2014-79 zo dňa 05.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 475 eur od 27.04.2011 do zaplatenia, v ostatnej
časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd konštatoval, že žalobca podal
žalobu formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
upravuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), a domáhal
sa zaplatenia zmenkovej sumy 475 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 475 eur

od 27.04.2011 do zaplatenia, úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 475 eur od 11.07.2011
do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1,58 eura. Výrok o zastavení časti konania odôvodnil
späťvzatím časti žaloby podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) a výrok o trovách konania odôvodnil
podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že v konaní mu žiadne trovy nevznikli a si ich náhradu neuplatnil.
Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom na ustanovenia Nariadenia, ďalej čl. I § 75, § 5 ods.
1,2,3, § 33 ods. 1,2, § 11 ods. 1,3, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2

a § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „Zákon zmenkový a
šekový“), § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka a § 79 ods. 3,4 a § 372y ods. 1 OSP. Uviedol,
že žalobca sa domáha v rámci cezhraničného sporu zaplatenia pohľadávky nepresahujúcej 2.000 eur,
preto súd postupoval podľa tohto nariadenia. Podľa obsahu predloženého tlačiva žaloby ako indosatár
nadobudol všetky práva zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 29.11.2010 na zmenkovú sumu 475 eur,
pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.04.2011. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Keďže zmenková listina bola
opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Súd konštatoval, že zmenku skutočne vystavil žalovaný dňa 29.11.2010 na zmenkovú sumu 475 eur,
pričom sa v zmenke zaviazal i na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27.04.2011;ideoindosovanúzmenkuopatrenúdoložkou„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“a„bez
protestu“, pričom ako miesto splatenia je sídlo spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Súd po vykonanom
dokazovaní konštatoval, že zmenka obsahuje všetky zákonné formálne a obsahové náležitosti.

2. V ďalšom texte odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že s účinnosťou od 23.12.2015 v zmysle
ustanovenie § 79 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje
nárok zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, ako aj skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho

právnych predchodcov so žalovaným. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky proti fyzickej
osobe vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže žalobca nepreukázal opak, súd pri
posudzovaní jeho nároku vychádzal z toho, že uplatnený nárok zo zmenky proti žalovanému vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súdu je navyše aj z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca
sa domáha uplatnenia pohľadávky na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase vystavenia zmenky bola taká právna úprava, podľa ktorej smel

veriteľ prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov len vtedy, ak zmenková suma v čase
jej vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného úveru a príslušenstva vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého úveru (§ 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Použitie zmenky na zabezpečenie záväzku podľa
úpravy platnej a účinnej v čase vystavenia zmenky bolo prípustné, ale iba za splnenia vyššie uvedenej

podmienky, a zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s touto podmienkou, ktorá platila aj
v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky, veriteľ nesmel prijať. V súvislosti
s dodržaním zásady ochrany spotrebiteľa Občiansky súdny poriadok zaviedol povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a zaviedol nové
povinnostiúčastníkakonaniavkonaní,ktorýuplatňujenárokzozmenky,atonajmäzaúčelomzistenia,či

ide o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťou účastníka konania je nielen povinnosť
tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si v tomto prípade nesplnil povinnosť doplniť
návrh, opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným, a
zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s platnou právnou úpravou na sumu
zodpovedajúcu zákonnému limitu. Súd preto žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé, čo predstavuje odňatie možnosti
konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Namietal, že nikto nenavrhol dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími
listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On
predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne

jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany
žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov. Súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len
z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke a ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd nesprávne vykonával a hodnotil
dôkazynaskutočnosti,ktoréniktonetvrdil,atakdospelkrozhodnutiunazákladeaplikácieainterpretácie
nesprávnych právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov poukázal
na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu,

pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na
ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne
námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný; jemu

nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov explicitne
pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej
výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvnýchzáväzkov, sú záväzkami samostatnými, a vôbec nie sú závislé na úverovom vzťahu. Ak bol na súde
uplatnený nárok zo zmenky, súd nemôže bez ďalšieho rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a
po prejednaní veci rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania potvrdil. Rozsudok vo výroku o zastavení časti konania nadobudol v dôsledku
absencie odvolania právoplatnosť.

6.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je

vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní
zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy
o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania
v tomto smere. Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri

vykonávaní dôkazov. Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu
sídliaceho v Českej republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom
Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného
Nariadením. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Ak by súd prvej

inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k dispozícii všetky potrebné
dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol realizovať aj iné postupy
v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je totiž obmedziť súdy pri
zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických
a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej

zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na základe neho
nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by aj možnosť
oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9 uvedeného
Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť
sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné.

Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora
EÚ, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

7. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, účinný v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky
dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v odseku 1 tretej vete umožnilo súdu výnimočne
vykonať aj iné než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. V danom prípade z predloženej zmenky (v spise na č.l. 5) je zrejmé, že vznikla na základe

zmluvy uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
ako zmenka „bez protestu“ a s termínom: „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
zmenke je uvedené aj číslo: 409100205, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou číslom (úverovej)
zmluvy, pričom zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej v úverovej
zmluve,resp.vovšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveruprávnehopredchodcužalobcuspojených

so spotrebiteľskou úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne
uznávanej potreby súdnej ochrany spotrebiteľa súd mal skúmať charakter tohto vzťahu a výnimočne
mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré nikto zo strán sporu nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského
úveru v čase uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý v ustanovení § 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru

alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona bola fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel než na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom spotrebiteľ ich znenie ani ovplyvniť nemohol,
lebo boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Dodávateľ mal v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy
má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy
dodávateľ, resp. jeho právny nástupca, a to s prihliadnutím na zákonné ustanovenia citované súdom
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní

odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter
musíbyťbezpečnepreukázanýspôsobomnevzbudzujúcimodôvodnenépochybnosti.Žalobcasivtomto
smere nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 3 OSP, ktoré súd prvej inštancie
citoval v odôvodnení svojho rozsudku, preto podľa§ 79 ods. 4 OSP a podľa ktorého teda platí, že nárok
zo zmenky proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského

úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu
spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z

predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a
skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

9. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované

zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s
uvedenou výnimkou - nemal oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský
úver. Takéto zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny
záver o možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej

neplatnosti, či neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle
judikatúry Súdneho dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle
ktorej špecifiká súdneho konania prebiehajúceho v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje

aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky

nebolo možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený
už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania
zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
bolo zakázané splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenkualebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv z nej. Ak veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy nerešpektoval,
zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a následne ju previedol na iného, potom by bolo možné

uzavrieť, že zmenka bola vystavená v rozpore s právnym predpisom ako taká by bola podľa § 39
Občianskeho zákonníka neplatná.

10. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody

však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu
nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohto cenného papiera mohlo byť žalovanému zhoršené jeho zmluvné postavenie. V tejto súvislosti
je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, ktoré nezohľadňuje právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka

na podklade takéhoto dojednania nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

11. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé
podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou

procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo
zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna
právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v

súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže
byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky
nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na stanovisko
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu
súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok

základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka

vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu
na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností
prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak
výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“ Keďže odvolací súd na základeuvedeného rozsudok súdu prvej inštancie posúdil ako vecne správny, odvolanie žalobcu nepovažoval
za dôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 396 ods. 1, § 255 a § 262 ods. 1
CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že mu žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).