Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/278/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202025
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4217202025.1

Uznesenie

Krajský súd v Nite, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Ingrid
Doležajovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: I. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom N., O. Q. XX, zastúpená Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Bratislava, Jána
Poničana 9, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so

sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov
a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 30. mája 2017, č. k.
14C/11/2017-84, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku p o t
v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 30. 05. 2017, č. k. 14C/11/2017-84, nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o revolvingovom
úvere č. 8500132120 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 18. 10.
2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, 3, § 325
ods. 1, 2 a § 326 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že dňa 10. 02. 2017 žalobkyňa doručila súdu prvej
inštancie žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 18. 10. 2015 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov. Tiež sa domáhala

určenia, že dohoda o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzavretá medzi stranami
sporu je neplatná. Dňa 01. 05. 2017 žalobkyňa súdu doručila návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne
vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa
18. 10. 2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Tiež sa domáhala nariadenia

neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží jej zamestnávateľovi Y., s. r. o., so sídlom O. XX, XXX XX
B., IČO: 36 472 549 povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného
vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k zmluve o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa zdôvodnila tým, že žalovaný predložil
jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorej žiadal jej zamestnávateľa ovykonávanie zrážok z jej mzdy vo výške 34,35 eura mesačne až do vyrovnania celého dlhu. Ako
prílohu žiadosti priložil dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú mala žalobkyňa podpísať dňa 18. 10.
2015, avšak na podpísanie takejto dohody si nepamätá a spochybňuje pravosť svojho podpisu na

tejto dohode. Konštatovala, že žalovaný takto postupoval (t.j. predložil jej zamestnávateľovi dohodu o
zrážkach zo mzdy) napriek vedomosti o existencii súdneho sporu medzi nimi o určenie úveru titulom
zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 za bezúročný a bez poplatkov
a určenie neplatnosti dohody o poskytnutí služieb uzavretej v súvislosti so zmluvou o revolvingovom
úvere (predmet konania v tomto spore vo veci samej). Na základe predloženej žiadosti, zamestnávateľ

skutočne vykonáva zrážky zo mzdy napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by
žalobkyni uložilo povinnosť plnenia v súvislosti so spornou zmluvou o revolvingovom úvere a dohodou
o poskytnutí doplnkových služieb. Jej zamestnávateľ je pritom povinný vykonávať tieto zrážky zo mzdy
bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ sám diktuje výšku dlhu bez akéhokoľvek odsúhlasenia
súdom. Doplnila, že napriek skutočnosti, že voči žalovanému vedie súdny spor a že jej zamestnávateľ
začal vykonávať zrážky zo mzdy, žalovaný na ňu denne vyvíja hrubý nátlak, telefonicky sa jej vyhráža

osobnými návštevami, rozhodcovským konaním a následne exekúciou. Z titulu správania sa žalovaného
je žalobkyňa v každodennom strese, čo s ohľadom na jej zdravotný stav ohrozuje jej život. Vyslovila
presvedčenie, že žalovaný si výkonom zrážok zo mzdy uspokojí svoje nároky voči nej skôr, než súd
rozhodne vo veci samej. Konštatovala existenciu dôvodnej obavy, že žalovaný naplní zásah do jej
majetku a dočasne ju v príjmoch a majetku obmedzí bez riadneho súdneho prieskumu zmluvných

ustanovení a bez výkladu unijného práva.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila žiadosť žalovaného o
vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14. 03. 2016 adresovanú jej zamestnávateľovi - obchodnej
spoločnosti Y., s.r.o., z ktorej vyplynulo, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie

zrážok zo mzdy z titulu dlhu vzniknutého riadnym neplnením zmluvných povinností v zmysle zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015, keď dlžníčka je od 11. 03. 2016 v omeškaní
s úhradou splátky vo výške 34,35 eura a jej celkový dlh k tomuto dňu je 1 338,49 eura. Tiež ho požiadal,
aby na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy začal vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne
vo výške 34,35 eura mesačne a zrazenú sumu poukazoval na jeho účet. Ďalej predložila dohodu o

zrážkach zo mzdy zo dňa 18. 10. 2015 a výplatnú pásku za mesiac marec 2017, z ktorej vyplynulo, že
jej zamestnávateľ zo mzdy za mesiac marec 2017 vykonal zrážku vo výške 34,49 eura.

5.Žalobkyňasapodanoužalobouvovecisamejdomáhaurčenianeplatnostidohodyoposkytnutíslužieb
č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzatvorenej medzi stranami a určenia, že úver poskytnutý na

základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18. 10. 2015 uzavretej medzi stranami
sporu je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Návrhom na pripustenie zmeny petitu (písomné podanie zo dňa 04. 05. 2017) žalobkyňa rozšírila
podanú žalobu aj o určujúci výrok, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.

10. 2015 je neplatná. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, táto podľa názoru súdu spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa
osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, keďže listinnými dôkazmi -
žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 18. 10. 2015 a výplatnou páskou za mesiac marec 2017 bolo osvedčené, že ku dňu podania tohto

návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy. Aby nedochádzalo
k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, keď existuje
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo forme znižovania majetku žalobkyne na základe
vyčíslenia dlžnej sumy žalovaným bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu, súd mal za preukázané, že
nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, čo do uloženia povinnosti žalovanému je

dôvodné.

6. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
osvedčila právny záujem na primeranom poskytnutí ochrany neodkladným opatrením, ktorým sa zabráni
zhoršeniu jej postavenia, pretože bez dočasnej úpravy právnych pomerov v rozsahu nariadeného

neodkladného opatrenia by bolo jej právo ohrozené. Vychádzajúc z podanej žaloby vo veci samej
mal súd za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu obavy, že bez nariadenia neodkladného opatrenia
je nebezpečenstvo vzniku ujmy reálne a bezprostredne hrozí. S poukazom na uvedené súd nariadil
neodkladné opatrenie v rozsahu uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážkyzo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) prislúchajúcej k
zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom dňa 18. 10. 2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením

neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov
žalovaného, pretože opatrenie má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v ustanovení
§ 333 a nasl. CSP, a to najneskôr právoplatným rozhodnutím vo veci samej, pričom žalovanému ako
právnickejosobehromadneposkytujúcejnebankovéúverynemôženevykonávanietýchtozrážokohroziť
jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru.

7. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne,
súd tento zamietol, pretože Civilný sporový poriadok (na rozdiel od OSP, ktorý bol od 01. 07. 2016
nahradený CSP) neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe, ktorá nie je stranou sporu.

8. O nároku na náhradu trov tohto konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

9. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o nariadení neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie neuviedol dôvody, ktoré ho viedli k predbežnému
záveru o existencii bezprostrednej ujmy na strane žalobcu. Taktiež z rozhodnutia nevyplýva, z
akých konkrétnych predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázanú zákonnú dôvodnosť na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia,resp.vakejkonkrétnejskutočnostimalobyťpostaveniespotrebiteľa
ohrozené. Súd prvej inštancie neuviedol, prečo je potrebné pristúpiť k nariadeniu neodkladného

opatrenia, v čom sú splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie a prečo je potrebné ho nariadiť v
rozsahu, v akom ho nariadil súd prvej inštancie.

10. Poznamenal, že nariadením neodkladného opatrenia sa zavádza stav, kedy žalobca nemôže byť
efektívnedonútenýuhrádzaťto,načosazaviazalvzmysledojednanýchzmluvnýchpodmienok.Dohodu

o zrážkach zo mzdy uzavrela žalobkyňa so žalovaným práve z dôvodu prípadného neplnenia záväzkov
zo zmlúv o revolvingovom úvere, ku ktorému reálne došlo, a to v značnom rozsahu a v období, kedy
suma nesplatených záväzkov zahŕňala aj veľkú časť istiny poskytnutého úveru, pričom žalobkyňa s
podmienkami zmluvy plne súhlasila, podmienky mu v čase uzavretia vyhovovali, nemala k nim výhrady,
námietky, atď. S ohľadom na postup súdu, na základe ktorého je neodkladné opatrenie nariadené (bez

vykonania dokazovania, len na základe tvrdení žalobcu zodpovedajúcim ním predloženým argumentom
v návrhu), teda neodkladné opatrenie prichádza do úvahy len výnimočne a len v nevyhnutnej miere.
Ani jedna z uvedených požiadaviek nebola pri napadnutom uznesení dodržaná. Ak teda malo dôjsť k
nejakému narušeniu postavenia spotrebiteľa, musí existovať aj určitá právna istota pre veriteľa, ktorá
zahŕňa minimálne splnenie povinnosti doplatenia istiny poskytnutého úveru.

11. Dohodou o zrážkach zo mzdy je zabezpečovaná pohľadávka žalobkyne ako taká, t. j. nielen v časti
istiny, ale aj úrokov za úver. V dôsledku napadnutého uznesenia by bola žalovanému odňatá zákonná
možnosť domáhať sa úhrad tých plnení, na ktoré má v zmysle zmluvných podmienok legitímny nárok.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je pritom zákonným inštitútom, kde podmienky vykonávania zrážok zo

mzdy sa spravujú ustanoveniami zákona. Nariadené neodkladné opatrenie neprimeraným spôsobom
zasahuje do zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania v neprospech žalovaného. Záverom si
žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie považuje za vecne správne a navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Uviedla, že vzťah
medzi sporovými stranami je spotrebiteľským vzťahom a žalobkyňa vystupuje v rámci dodávateľsko-
spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje takými odbornými znalosťami
a informáciami o jednotlivých právnych , či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv,
ich príloh ako dodávateľ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového

práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na jej základe získava právo na výplatu zrážok
okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach
zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal zapreukázanéžeinštitútdohodyozrážkachzomzdyvspotrebiteľskýchveciachjezaloženýnasubjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré
umožňujúpostihovaťmajetokdlžníkabezsúdnejkontroly,pričomtietozrážkynemôžedlžníkvočisvojmu

zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť. Takáto podmienka je neprijateľná, pretože je v rozpore
s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná. Žalobkyňa
ako jedna zo zmluvných strán nemá možnosť ovplyvniť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani
pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene.

Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu súdnych podmienok, či nespôsobujú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

13. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa osvedčila potrebu neodkladnej úpravy
pomerovmedzistranami,keďlistinnýmidôkazmiboloosvedčené,žežalovanýžiadalodzamestnávateľa
žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy a že tieto zrážky sú aj vykonávané. Vykonávaním zrážok zo

mzdy by prišlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobkyne. Nariadenie neodkladného
opatrenia nemôže žalovanému ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej nebankové úvery,
vykonávaním týchto zrážok, ohroziť jej ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť do jej
majetkovej sféry. Prípadné práva veriteľa týmto nebudú nijako dotknuté, pretože je na mieste, aby
sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže

predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle § 52 ods. 1 OZ za spotrebiteľskú zmluvu.

14. Do pozornosti odvolacieho súdu dala skutočnosť, že žalovaný sa správa podozrivo v stovkách
spotrebiteľských súdnych sporoch, v ktorých sa rieši otázka sporných dohôd o zrážkach zo mzdy.
V predmetných sporoch spotrebitelia nevedia predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný

predkladá zamestnávateľom. Vo všetkých sporoch zhodne existujú podpísané dokumenty ako úverová
zmluva, zmluva o poskytovaní doplnkovej služby a rozhodcovská zmluva, avšak žiadna dohoda o
zrážkach zo mzdy. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že by predkladané listiny nemuseli byť pravé,
môže ísť o fotomontáž alebo kopírovanie podpisov spotrebiteľov, o ktorých spotrebitelia zrejme ani
netušia. Aj v predmetnej veci žalobkyňa spochybňuje pravosť svojho podpisu na spornej dohode o

zrážkach zo mzdy, pričom ona sama nedisponuje žiadnou dohodou o zrážkach zo mzdy a nie je si
vedomá, že by nejakú dohodu pri uzatváraní zmluvného vzťahu podpísala.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a dospel k záveru, že uznbesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods.1 CSP ako vecne správne.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava,
že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,

niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti

uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

16. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného

opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo

trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy
účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie
neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To
znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od

jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

17. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu

vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len
s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí
aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie.
Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len
skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací
súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku
a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno
spočíva výlučne na žalobcovi navrhovaného neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať
všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať

iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

18. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje

novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna
úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no
podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.19. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa
Občianskehosúdnehoporiadku,podľaktorejbolocieľompredbežnýchopatrenídočasneupraviťpomery

účastníkovkonaniaanáslednerozhodnúťvovecisamej,resp.cieľomboloeliminovaťohrozeniebudúcej
exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto
dočasný charakter.

20. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po

nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336
ods. 1 CSP môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia
uložiťžalobcovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Akjepredpoklad,ženeodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd
môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Neodkladné
opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP).

21. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku,
pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo
totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj

doterajšia judikatúra.

22. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

23. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je CSP zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu
do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa
menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana
účastníkovi konania/žalobcovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa

stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie môže
mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia súdu, poskytujúce ochranu
ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo nepodajú žalobu vo veci samej,
resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné
pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili

práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je
zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila
ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení
má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko

odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia,
aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu zas do práv žalovaného alebo tretej
osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu.

24. V predmetnej veci odvolací súd v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ)

predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom
návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo dočasne zamedziť realizácii zrážok z jej
mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ Y. IČO: 36 472 549. Nariadenia neodkladného opatrenia sa
žalobkyňa domáha z obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok z jej mzdy nedošlo k zhoršeniu jej
faktického postavenia v konaní vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere za bezúročnú a bez poplatkov, určenia neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere
a taktiež rozšírením žalobného petitu sa domáha aj určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
na podklade ktorej žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok z jej mzdy. Obáva
sa, že ak by bola v konaní vo veci samej úspešná, žalovaný by sa vykonanými zrážkami bezdôvodne
obohatil. V aktuálnej dobe neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, či Dohoda o zrážkach zo mzdy

bola uzavretá v rozpore s právnymi predpismi a do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci samej
úspešný. Ak však žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i v žalobe vo veci samej
spochybňuje predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, potom podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodné
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a do doby, pokiaľ v konaní nebudeprávoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy, dočasne upraviť pomery
strán. Z uvedeného vyplýva, že na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa povinnosti zdržať
sa výkonu zrážok zo mzdy postačuje, že bola podaná žaloba, ktorou sa navrhovateľ neodkladného

opatrenia domáha v konaní vo veci samej určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. V opačnom
prípadebyžalobcovi(ktorýmápostaveniespotrebiteľa,tedaslabšiehosubjektuprávnehovzťahu)mohla
vzniknúť majetková ujma (škoda), ktorá by z hľadiska ochrany jeho subjektívnych práv mal na neho
omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu)
v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy. Odvolací súd konštatuje, že nariadený rozsah

neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Nariadením
tohto neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna zásadná ujma a žiadna ujma nevznikne
ani tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu. Ide o dočasnú úpravu pomerov, ktorá bude trvať do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza ani
k zásahu do ústavného práva žalovaného na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

25. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd
prvej inštancie, a to, že bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán po začatí konania, a to do doby,
kým v konaní nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej Dohody o zrážkach zo mzdy,
a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy

žalobkynevyplývajúcehozDohodyozrážkachzomzdy(inýchpríjmov)akovecnesprávnepotvrdilpodľa
§ 387 ods. 1 CSP.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci
samej.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).