Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210091
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215210091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci
navrhovateľa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X/XXX, S., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom
Klementisom, so sídlom Mudrochova 2, Bratislava proti odporcovi: Diligentia R.C., s.r.o., IČO: 46 008
616, so sídlom Ivánska cesta 12, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa
27.02.2015 je neplatné.
Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 364,84 euro do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20.04.2015 domáhal aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 je neplatné. Vo svojom návrhu uviedol,

že dňa 29.03.2013 uzavrel pracovnú zmluvu s odporcom, na základe ktorej bol počnúc dňom
01.04.2013 zaradený do pozície IT managera. Odporca počnúc mesiacom december 2014 doručoval
navrhovateľovi každý mesiac oznámenie o trvaní prekážok na strane zamestnávateľa pre príslušné
obdobie s tým, že zamestnanec sa nemusí dostavovať na pracovisko a to až do oznámenia zmeny.
Dňa 27.02.2015 bolo navrhovateľovi doručené posledné oznámenie o trvaní prekážok na strane
zamestnávateľa a zamestnanec sa nemusí

2
17Cpr/2/2015
dostavovať na pracovisko. Listom zo dňa 27.02.2015, doručeného navrhovateľovi dňa 20.03.2015
mu bolo oznámené, že zamestnávateľ s ním končí pracovný pomer okamžite z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Navrhovateľ zdôvodnil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru tým, že odporca vo svojom zrušovacom prejave neuvádza akékoľvek skutkové vymedzenie
údajného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, nešpecifikuje akékoľvek údajne o čase,

období, v ktorom malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, nepreukázal existenciu dôvodov, ktoré
majú zakladať porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa.
Listom zo dňa 24.03.2015 oznámil navrhovateľ odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné a trvá na ďalšom zamestnávaní.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2015 poukázal na to, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom, ktorý smeruje k skončeniu pracovného

pomeru. Pre jeho platnosť Zákonník práce vyžaduje písomnú formu, doručenie druhému účastníkovi
pracovného pomeru a zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod taxatívne uvedený v ustanovení
§ 68 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby honebolo možné zameniť s iným dôvodom. Platnosť právnych úkonov, vrátane okamžitého skončenia
pracovného pomeru, je potrebné posudzovať k okamihu a so zreteľom na všetky okolnosti, za
ktorých bol právny úkon urobený s poukazom na ustanovenie § 15 Zákonníka práce. Ohľadne

konkretizáciedôvodovokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruvdanomprípadeodporcapoukazoval
na konštantnú judikatúru tak slovenských ako i českých súdov, ktorá sa jednoznačne ustálila v tom, že
skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo

bol pracovný pomer okamžite skončený. Odporca mal za to, že zo znenia textu ako i z odkazu
na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce je nepochybné z akého dôvodu zamestnávateľ okamžite
skončil pracovný pomer so zamestnancom. Dôvodom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny s
uvedením skutočnosti, ktoré tento dôvod konkretizujú. Skutočnosti spočívali v jednotlivých konaniach
zamestnanca,ktorýmiporušovalpracovnúdisciplínu.Naviacvzhľadomkokolnostiam,ktoréokamžitému
skončeniu pracovného pomeru predchádzali muselo byť zamestnancovi zrejmé, čo je dôvodom

okamžitého skončenia pracovného pomeru, v akom konkrétnom konaní spočívalo porušenie pracovnej
disciplíny. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že ako zamestnávateľ mal podozrenie,
že navrhovateľ viedol IT oddelenie nehospodárnym spôsobom a vykonáva popri pracovnom pomere
aj prácu pre seba, pre iné subjekty a úmyselne tak poškodzoval záujmy a majetok zamestnávateľa.
Po výmene managementu začal odporca vykonávať rozsiahly vnútorný audit a kompletnú

inventúru jednotlivých oddelení spoločnosti za účelom zistenia stavu spoločnosti práve pre podozrenie
z neprofesionálneho riadenia a hospodárenia s finančnými prostriedkami zo strany managementu. Po
vykonanom audite bolo zistené, že navrhovateľ opakovane spôsobil škody na majetku zamestnávateľa
tým, že vynakladal nehospodárne veľké finančné prostriedky na zabezpečenie konfigurácie sieti, servisu
fiskálnych modulov a servisu na sieť skladov jednotlivých prevádzok, ktoré mohli byť zakúpené lacnejšie

v rovnakom rozsahu aj kvalite. Boli zistené, že len pri konfigurácii sieti za rok 2014 vznikla odporcovi
škoda za viac ako 100 000 €. Odporca má tiež dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných
výhod, vďaka ktorým boli zákazky za poskytnutie služieb umelo navyšované. Špecifikované konania a
správanie odporcu sú závažným porušením pracovnej disciplíny a od odporcu nemožno
3

17Cpr/2/2015
spravodlivo požadovať, aby odporcu naďalej zamestnával. Ďalším zotrvávaním navrhovateľa u odporcu
by škoda na jeho majetku len vzrastala. Navrhovateľ neustále porušoval pracovnoprávne predpisy a
predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú.
K námietke navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje špecifikáciu

časového obdobia, kedy sa mal zamestnávateľ dozvedieť o porušení pracovnej disciplíny svojím
zamestnancom odporca uviedol, že žiadna právna norma upravujúca okamžité skončenie pracovného
pomeru nevyžaduje ako obsahovú náležitosť právneho úkonu uvedenie dátumu, kedy sa zamestnávateľ
dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo kedy tento dôvod vznikol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, Michala Holíka, JUDr. Daniela Jakuboviča,

právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2013,
písomných oznámení o trvaní prekážok v práci na strane zamestnávateľa, okamžitého skončenia
pracovného pomeru ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako zamestnanec uzavrel s odporcom ako zamestnávateľom dňa 29.03.2013 pracovnú
zmluvu, na základe ktorej mal odo dňa 01.04.2013 zastávať pozíciu IT managera. V rámci tejto pozície

bol zodpovedný za zabezpečenie plynulého chodu IT oddelenia. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu neurčitú. Dňa 14.07.2014 uzavreli účastníci konania Dodatok č. 1 k pôvodnej pracovnej zmluve,
na základe ktorej došlo k zmene článku 3 odseku 1 pracovnej zmluvy týkajúcej sa výšky mzdy.
Listom zo dňa 12.12.2014, 29.12.2014, 29.01.2015 oznámil odporca navrhovateľovi, že na strane
zamestnávateľa existujú prekážky v práci, z ktorého dôvodu zamestnávateľ nevyžadoval prítomnosť

navrhovateľa na pracovisku. Posledné oznámenie o trvaní prekážok v práci na strane zamestnávateľa
oznámil odporca navrhovateľovi listom zo dňa 27.02.2015.
Následne listom zo dňa 27.02.2015 skončil odporca s navrhovateľom pracovný pomer okamžite. Vo
svojom zrušovacom prejave zamestnávateľ uviedol, že s navrhovateľom ako zamestnancom ukončuje
pracovný pomer okamžite "s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia pracovnej

disciplíny zo strany zamestnanca:
a. Dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencie zamestnanca v práci,
b. Výkonu práce pre seba, prípadne iné osoby v rámci pracovného času,
c. Nerešpektovania príkazov a pokynov nadriadených,d. Dôvodného podozrenia z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom, zamestnania, ä
zavineného porušovania bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,
e. Zavineného porušovania bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov,

f. Úmyselného poškodzovania majetku zamestnávateľa, ako aj
g. Konania zamestnanca, pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami
zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa".

Navrhovateľ sa vo svojom vyjadrení na pojednávaní pridržiaval písomne podaného návrhu. Jeho právny

zástupca dodal, že okamžité skončenie pracovného pomeru neobsahuje
4
17Cpr/2/2015
zákonom požadované náležitosti. Zamestnávateľ v písomnom prejave musí uviesť dôvod, ktorý ho
viedol k okamžitému skončeniu pracovného pomeru nezameniteľným spôsobom, čo v danom prípade
absentuje. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 nespĺňa po materiálnej stránke

náležitosti a skutočný dôvod by sa dal zistiť iba dodatočným doplnením skautových okolností, čo zákon
nepripúšťa.
Právna zástupkyňa odporcu vo svojom vyjadrení pred súdom trvala na písomnom vyjadrení a
navrhla doplniť dokazovanie o výsluch svedkov, ktorí by sa vedeli vyjadriť k nevýhodným zmluvám
a k nevýhodnému nákupu tovaru navrhovateľom, čo následne viedlo zamestnávateľa skončiť s

navrhovateľom pracovný pomer okamžite. Namietala, že k uzavretiu pracovnej zmluvy nedošlo platne,
pretože konateľ T.. P. pracovnú zmluvu podpísal, avšak pri mene ďalšieho konateľa I.. F. jeho podpis
absentuje.
Uvedená námietka odporcu bola objasnená na pojednávaní súdu konanom dňa 14.01.2016, kedy
navrhovateľ založil do spisu originál pracovnej zmluvy zo dňa 29.03.2013, ktorý bol oparený podpisom

oboch konateľov. Súd predpokladá , že vyhotovením nekvalitnej fotokópie pracovnej zmluvy bol podpis
jedného z konateľov zle viditeľný.
L. W. ako súčasný konateľ odporcu vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že po vykonaných
auditoch bolo zistené, že navrhovateľ uzavrel nevýhodné zmluvy pre odporcu napríklad s obchodnou
spoločnosťou NA Systems, ktorá spoločnosť bola ekonomicky závislá od odporcu, pričom v roku 2014

si vykázala iba 50 % tržieb, ktoré v skutočnosti od odporcu vyfakturovali. Mnohé práce, ktoré mali byť
pre odporcu vykonané boli nadhodnotené v mnohých prípadoch išlo o práce, ktoré vlastne realizovali
zamestnanci IT oddelenia odporcu. Zistené bolo, že navrhovateľ pri výkone práce nepoužíval služobný
e-mail, všetky maily posielal zo svojej súkromnej e-mailovej adresy. Navrhovateľ ako oprávnená osoba,
neodovzdával informačné technológie ostatným zamestnancom na základe protokolu.

T.. R. T. ako konateľ odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že konaním navrhovateľa vznikla odporcovi v
roku 2014 škoda vo výške 200 000 €.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod
5

17Cpr/2/2015
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému
účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníkapracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu
pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové
náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medzi iným musí

byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce,
ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce). Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zákonníka
práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, že prejav vôle treba vykladať tak, ako to so

zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým
mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu
pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých
bol právny úkon urobený.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia je zrejmé, že dôvod okamžitého skončenia pracovného

pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo
zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu rozviazaniu
pracovného pomeru okamžite, tak aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j.
ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené,
že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného

okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník
vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer okamžite končí. Je pravdou, tak ako to uvádzal aj odporca, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom
pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, avšak

musia sa uviesť nezameniteľným spôsobom a v takom rozsahu , aby boli zrejmé skutkové okolnosti,
ktoré viedli zamestnávateľa k tomuto výnimočnému spôsobu skončenia pracovného pomeru.
Súd s názorom odporcu, podľa ktorého bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dostatočne
zrozumiteľné nesúhlasí. Odporca v liste zo dňa 27.02.2015 uviedol odkaz na ustanovenie § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru

špecifikoval pod písmenami a) až g) všeobecne, bez žiadnej bližšej konkretizácie. Týmto spôsobom
zamestnávateľ nesplnil formálno-právne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako
to vyžaduje ustanovenie § 70 Zákonníka práce, pretože ním uvedené dôvody nie sú vymedzené
nezameniteľným spôsobom. Až na pojednávaní súdu odporca konkretizoval skutkové dôvody a
žiadal v tomto smere doplniť dokazovanie o výsluch svedkov. Vzhľadom na to, že Zákonník práce

dodatočnú konkretizáciu skutkových dôvodov nepripúšťa, súd nevykonal navrhovaný výsluch svedkov
a pre nedostatok formálno-právnych náležitosti vyslovil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy konania navrhovateľa

podľa § 13a ods. 1,4, § 11 ods. 1, § 16 ods. 3vyhl.č. 655/2004
6
17Cpr/2/2015
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z trov právneho
zastúpenia advokáta za 5 úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2.

písomné podanie návrhu na súd, 3. stanovisko k vyjadreniu odporcu, 4. účasť na pojednávaní dňa
27.10.2015, 4. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2016. Jeden úkon právnej pomoci á 64,54 € + réžijný
paušál 3 x á 8,39 €, 1 x 8,58 €, spolu trovy právneho zastúpenia 364,84 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom

súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,

sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

7
17Cpr/2/2015
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.