Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200786
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3011200786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr.
Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Zlatá huta, spol. s r.o., IČO: 31 426
964, so sídlom Bernolákova 11/3040, Trenčín, právne zast. JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom,
so sídlom Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova
2, Bratislava (Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného

č. I/226/1149-91565/2011/994159-r, č. I/226/1149-91566/2011/994159-r obidve zo dňa 13. septembra
2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal včas žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.
I/226/1149-91565/2011/994159-r, č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011, ktoré

žiadal zrušiť z dôvodu ich nezákonnosti.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 13. septembra 2011, č. I/226/1149-91574/2011/994159-r, zmenil
prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca
dane) č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 355.406,95 eur tak, že uvedenú sumu

znížil o 9.535,95 eura, pretože podľa dodávateľskej faktúry č. 10/2008 predmetom dodávky bol granulát
striebra. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že keďže daňová povinnosť
dodávateľom A Energie s.r.o. a A.J. Secret Consulting, s.r.o. v preverovaných prípadoch o dodaní zlata
nevznikla, nevzniklo žalobcovi ako odberateľovi ani právo na odpočítanie tejto dane, v zmysle § 49 ods.
1 zákona o DPH.

Žalovaný ďalším rozhodnutím, zo dňa 13. septembra 2011 č. I/226/1149-91566/2011/994159-r, potvrdil

rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane) č.
645/230/91042/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 353.175,06 eur. Žalovaný v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď neuznal platiteľovi
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume 353.175,06 Eur z dôvodu porušenia
§ 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.Krajský súd uznesením zo dňa 17. apríla 2012 spojil, podľa § 112 ods. 1 O.s.p., veci vedené na tunajšom
krajskom súde pod sp. zn. 11S/90/2011, sp. zn. 11S/91/2011 na spoločné konanie. Konanie bude vedené
až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 11S/90/2011.

Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia, ako aj prvostupňové rozhodnutia za nezákonné a vecne
nesprávne. Mal za to, že napadnuté rozhodnutia sú pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov
čiastočne nepreskúmateľné a skutkové závery žalovaného sú vyvodené v rozpore s obsahom
jednotlivých dôkazov, ako i v rozpore s dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti, následkom čoho je

nesprávnosť rozhodnutí vo veci samej. Žalobca v identických žalobách namietal, že v postupe správcu
dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňové
konanie. Podľa jeho názoru je vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci
samej a aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane, a to
vydanie prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že v prvostupňovom konaní jednoznačne malo byť
vykonané dokazovanie základných dôkazov, ktoré navrhol vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole,

najmä výsluch Ing. N. a p. S.. Ďalej žalobca namietal, že daňová kontrola nebola riadne ukončená
prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, pretože poučeniu správcu dane žalobca neporozumel. K
dodatku č. 1 k protokolu žalobca namietal, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k protokolu i s jeho
dodatkom v lehotách stanovených zákonom. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že dodatok protokol
nenahrádza, a preto sa naň nemôžu vzťahovať procesné úkony, ktoré patria pre protokol z daňovej

kontroly. Žalobca ďalej namietal, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú takmer doslovným opísaním
spisu a ide len o formálnu reakciu žalovaného a správcu dane na námietky žalobcu vznesené k daňovej
kontrole bez toho, aby sa vysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu. Zo záverov žalovaného mal
žalobca za to, že správca dane nepochopil základné princípy reálneho obchodu, prípadne činnosti
poskytovania bezpečnostnej schránky. V tejto súvislosti naďalej trval na vykonaní dôkazu na mieste

samom, a to aby v priestoroch spoločnosti žalobcu mohol tento fyzicky ukázať ako reálne obchod
so zlatom a tzv. bezpečnostná schránka boli uskutočňované. Žalovaný vôbec pri hodnotení dôkazov
neuvádzal veľmi závažný dôkaz, a to odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií,
z ktorej je zrejmé, že spoločnosť Schöeller Münzhandel GmbH, Wien uskutočnila pre odberateľa HiB
Trade s.r.o. dodávky zlatých tehál, striebra a paládia. Žalobca mal za to, že z toho dôkazu je zrejmé,

že tieto dodávky boli pre HiB Trade s.r.o. (nie pre žalobcu) a boli doručované do spoločnosti žalobcu,
pričom ich obsahom nebolo iba zlato, ale aj striebro a paládium. Žalobca považoval výpovede p. S. a
p. K.a za získané správcom dane nezákonne (nešlo o výsluch svedkov, ale výpoveď konateľov, a preto
podľa žalovaného žalobca nemusel byť oboznámený s ich vykonaním) a mal za to, že povinnosťou
správcu dane bolo tieto osoby vypočuť postupom určeným zákonom a tým potvrdiť jeho názor, že

dodávané zlato nebolo investičným zlatom a žalobca svoju činnosť vykonával ako tzv. bezpečnostná
schránka pre iných obchodníkov so zlatom. Ďalej žalobca poukázal na spôsob získania dôkazov -
fotokópií faktúr získaných Daňovým riaditeľstvom SR, pričom dokazovanie môže vykonávať len správca
dane a nikto iný, teda Daňové riaditeľstvo SR vykonávalo dôkazy bez toho, aby na to bolo oprávnené.
Podľa názoru žalobcu správca dane konal na základe pokynov Daňového riaditeľstva SR, čo je v úplnom

rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu. Dôkazom takéhoto nezákonného
postupu,tzn.zasahovaniadorozhodovacejautonómieprvostupňovýchorgánovjeajvydanie"Pracovnej
pomôcky č. 143/3/2008" zo dňa 7. mája 2008, kde Daňové riaditeľstvo SR upravuje jednotný postup
pri kontrolách daňových subjektov, ktoré obchodujú s investičným zlatom a usmernenie Daňového
riaditeľstva SR k uplatňovaniu osobitnej úpravy pri dodaní investičného zlata podľa § 67 zákona o

DPH. Žalobca mal za to, že takýto postup nemôže byť jednotný, pretože každý obchodný vzťah u
každého jednotlivého daňového subjektu je rôzny a nemožno ho paušalizovať. Ďalej žalobca namietal,
že správca dane vykonal také dôkazy, ktoré presahovali zákonom určený nevyhnutný rámec daňovej
kontroly pre správne určenie a vyrubenie dane, keď skúmal skutočnosti v tzv. reťazcoch, čo je podľa
európskej judikatúry neprípustné. Žalovaný preukazoval pohyb zlata iných subjektov, avšak nepreukázal

dodanie investičného zlata žalobcovi. Žalobca vytýkal žalovanému, ako aj správcovi dane, že sa snažili
od začiatku kontroly preukázať skutočnosti, ktoré žalobca nikdy netvrdil, pretože neexistovali, t.j., že
predmetom dodávok v rámci obchodných aktivít žalobcu malo byť tzv. investičné zlato. V tejto súvislosti
žalobca opätovne skonštatoval, že zásielky, ktoré mu boli doručované rakúskym dodávateľom boli
doručované len ako miesto určenia, pričom boli reálne určené pre spoločnosť HiB Trade s.r.o. a túto

skutočnosť potvrdil aj rakúsky dodávateľ aj výpovede p. S., p. K. a Ing. N.a. Ďalej žalobca namietal, že
žalovaný ani správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzali zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,
ale dôkazy hodnotili svojvoľne a účelovo v neprospech žalobcu. Žalobca v rámci svojich podnikateľských
aktivít nikdy neobchodoval s investičným zlatom, ale vždy len so zlatom ako surovinou na ďalšiepriemyselné spracovanie. Uviedol, že na sporných faktúrach je uvedené, že ide o zlato vo forme plátov
a nie tehly, čo je jedna z požiadaviek na to, aby mohlo byť zlato klasifikované ako investičné. Navyše
sporné dodávky zlata obsahovali viac kusov zlata s rôznou hmotnosťou neakceptovateľnou trhom so

zlatom, pričom na faktúrach bola uvedená len celková hmotnosť celej dodávky. Žalobca mal za to, že
jeho tvrdenia sú podporené aj skutočnosťou, že cena zlata faktúrovaná spornými faktúrami absolútne
nezodpovedá trhovej cene investičného zlata, ktorá je podstatne vyššia než cena priemyselného zlata.
Taktiežjezrejmé,žerozmeryplátov,resp.pásovzlatanezodpovedajútvaruaobchodovateľnejhmotnosti
akceptovanej trhom drahých kovov. Ďalej žalobca namietal, že nie je správne, aby správca dane svoje

tvrdenie o dodávke investičného zlata odôvodnil tou skutočnosťou, že rakúsky dodávateľ, od ktorého
pôvodne zlato pochádzalo je registrovaným obchodníkom s investičným zlatom. Podľa žalobcu správca
dane dospel k nesprávnemu záveru, že od rakúskeho dodávateľa až po dodanie zlata žalobcovi bolo
zlato dodávané v nezmenej forme (ako investičné zlato), pričom svoj záver odôvodnil tým, že k predaju
zlata medzi jednotlivými obchodníkmi došlo v ten istý deň. V súvislosti s uvádzanými tzv. reťazcami pri
preprave zlata žalobca namietal, že ide o nepravdivé tvrdenie v rozpore so skutočnosťou a správca dane

svoje závery opiera o nezákonne získané dôkazy, prípadne dôkazy vymyslené alebo vyhodnotené v
rozporesichskutočnýmobsahom.Ďalejmalzato,žesprávcadanepočasdaňovejkontrolyjednoznačne
vykonával dokazovanie nad rámec jeho oprávnení v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., porušil
daňové tajomstvo v zmysle § 23 zákona č. 511/1992 Zb. ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.. Navyše žalobca tvrdil, že ak odviedli daň jeho dodávatelia,

ktorým túto daň zaplatil a zároveň odviedol daň aj žalobca, došlo by na strane štátu k bezdôvodnému
obohateniu. Napokon žalobca namietal, že správcovi dane už zanikla kompetencia na výkon daňovej
kontroly, ktorá je časovo obmedzená na maximálne jeden rok. Uzavrel, že správca dane nemal žiadny
zákonný dôvod na predĺženie lehoty na daňovú kontrolu a tiež žiadny dôvod na prerušenie daňovej
kontroly.

Žalovaný žiadal žaloby v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k jednotlivým žalobám
uviedol, že správca dane postupoval pri zisťovaní a preverovaní základu dane v súlade s platnými
právnymi predpismi. Konštatoval, že pri vypracovaní protokolu z daňovej kontroly sa v plnom rozsahu
uplatňujezásadahodnoteniadôkazov.Ztohtodôvoduvovyrubovacomkonaníužniejedôvodvykonávať

dokazovanie, ktoré prebehlo v rámci daňovej kontroly. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha
správcu dane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktoré uviedol v rozhodnutí. V tejto súvislosti uzavrel,
že rozhodnutie správcu dane prekúmavané v odvolacom konaní obsahuje hodnotenie skutkového
stavu, ako i právne predpisy a informácie, na základe akých dôkazov správca dane rozhodoval. Mal
za to, že žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly ničím a nijako obmedzený vo svojom procesnom

práve na postup zachovávajúci jeho práva a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 511/1992 Zb. K námietke žalobcu, že poučeniu správcu dane pri prerokovaní protokolu riadne
neporozumel, žalovaný uviedol, že správca dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
poučil osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal
dôvodnepokračovaťvústnompojednávaní,ktoréhopredmetombolozáverečnéprerokovanieprotokolu.

Ďalej žalovaný uviedol, že dodatok k protokolu je súčasťou už vypracovaného protokolu, pričom ho
nenahrádza. Zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly je poslednou
lehotou, kedy daňový subjekt má právo a súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy
preukazujúcejehotvrdeniavrámcikontrolyatútolehotunemožnoanipredĺžiťaniodpustiťjejzmeškanie.
Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane nie je pri rozhodovaní viazaný iba na dôkazy, ktoré mu

predloží daňový subjekt, ale má právo v súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a z dôvodu
čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním zistiť všetky
skutočnosti rozhodnujúce pre správne určenie dane. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol všetky
dôvody, ktoré považoval za dostatočné pre jeho právny záver, a preto je námietka žalobcu, že dôvody
napadnutého rozhodnutia sú len opísaním spisu neopodstatnená. K námietke žalobcu o nedostatočne

zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol, že zásielka zlata od Schöelle Münzhandell GmbH pre
HiB Trade s.r.o. bola týmto obchodníkom so zlatom faktúrovaná v roku 2008 spoločnosti A.J.Secret
Consulting s.r.o. a táto spoločnosť predala zlato nakúpené od HiB Trade s.r.o. len žalobcovi. Podľa
názoru žalovaného opakované vypočutie p. S. nebolo potrebné, pretože v priebehu kontroly
DPH spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. za zdaňovacie obdobia r. 2008 sa na pojednávaní do

zápisnice u miestne príslušného správcu dane vyjadrila, že dodané zlato malo formu plátov a nejednalo
sa o investičné zlato. Vyjadrila sa však, že jej jediným dodávateľom zlata v roku 2008 bola spoločnosť
HiB Trade s.r.o., kontrola rýdzosti a hmotnosti sa vykonávala u žalobcu a zlato bolo v nezmenenom stave
dodávané žalobcovi. K námietke vykonania väčšiny dôkazov v inom konaní žalovaný uviedol, že miestnepríslušný správca dane u spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. zistil, že vo výdavkoch spoločnosti
nie sú zaevidované žiadne výdavky spojené s opracovaním zlata, s jeho prepravou, poistením a pod..
Taktiež z účtovníctva tohto dodávateľa správca dane nezistil iného dodávateľa zlata len spoločnosť

HiB Trade s.r.o. ani iného odberateľa ako žalobcu. Konateľ spoločnosti HiB Trade s.r.o. vypovedal, že
zlato bolo od rakúskeho obchodníka dodávané priamo žalobcovi, on ho fakticky nevidel len vyhotovil
faktúry pre A.J. Secret Consulting s.r.o. ako jediného odberateľa zlata. K námietke žalobcu, že žalovaný
vykonával dôkazy bez toho, aby bol na to oprávnený žalovaný uviedol, že Daňové riaditeľstvo SR má v
zmysle organizačného poriadku vykonávať riadiacu a metodickú činnosť, a preto namietanú "Pracovnú

pomôcku č. 143/3/2008 zo dňa !7. mája 2008" mohlo vydať. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný
uviedol,žeanionanisprávcadanevosvojichrozhodnutiachneuviedli,žeuskutočnenéobchodyžalobcu
by boli fiktívne obchody so zlatom. Skutočnosti zistené v priebehu zisťovania žalovaný nepovažuje ani
za prípadné nezrovnalosti vzniknuté mimo územia SR, v konkrétnom prípade išlo o tuzemské dodávky
investičného zlata, ktorého nadobudnutie je podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od dane.
K námietke žalobcu, že žalovaný aj správca dane sa od začiatku snažili preukázať, že predmetom

dodávok pre žalobcu bolo investičné zlato, žalovaný uviedol, že na medzinárodnom nákladnom liste je
uvedený ako príjemca adresa žalobcu, prvý nadobúdateľ, spoločnosť HiB Trade s.r.o. tam vôbec nie
je uvedená, preto je táto námietka žalobcu neopodstatnená. Záver, ktorý správca dane prijal a vyslovil
ohľadom dodávok investičného zlata rakúskym dodávateľom vychádzal zo zistení rakúskej daňovej
správy podloženej objednávkami, faktúrami, dodacími listami a medzinárodnými prepravnými listami

(CMR), prepravnými dokladmi kuriérskej spoločnosti, tzn. že rakúsky obchodník napriek vysokému
bezpečnostnému riziku pri medzištátnej preprave zlata mal dostatok dokladov o uskutočnenej preprave
investičného zlata k platiteľovi. Na faktúrach od rakúskeho obchodníka je pod označením dodávaného
tovaru uvedená poznámka, že dodávka zlata je oslobodená od dane podľa rakúskeho zákona o dani
z obratu. Predmetné ustanovenie rakúskeho zákona definuje investičné zlato, a to zhodne s definíciou

investičného zlata uvedenou v § 67 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný považoval za nepravdivé tvrdenie
žalobcu, že rakúsky obchodník mu zlato nikdy nedodával, nakoľko bývalý konateľ žalobcu preberal zlato
pochádzajúce od tohto rakúskeho obchodníka, síce pre HiB Trade s.r.o., ale z podkladov k odvolaniu
vyplýva, že prepravcu si objednal rakúsky obchodník a ako cieľ dodania určil adresu žalobcu. Žalovaný
mal za to, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal svoje tvrdenie, že zlato si ako zapečatenú

zásielku preberala poverená osoba A.J. Secret Consulting s.r.o.. Tuzemská preprava zlata od žalobcu
do spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. ani náklady na opracovanie tohto zlata a jeho preprava
neboli žalobcom preukázané. Slovenskí obchodníci so zlatom (HiB Trade s.r.o. a A.J. Secret Consulting
s.r.o.) neboli prítomní pri preberaní zlata od kuriérskej prepravnej spoločnosti, v ich účtovníctve neboli
náklady na prepracovanie zlata, prepravu, poistné. Z tohto vyplýva, že faktúry vyhotovili formálne bez

toho, aby sa osobne zúčastnili preberania zlata v Trenčíne a okrem formy dodávaného tovaru nemenili
hmotnosť ani rýdzosť zlata. Hmotnosť v gramoch je na faktúrach od rakúskeho obchodníka uvedená v
celých číslach a rovnako aj vo faktúrach tuzemských obchodníkov so zlatom. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uvádzal výraz zlaté tehly tak ako ich používali správcovia daní vo svojich dokumentoch,
ale podľa autorizovaného prekladu znenia rakúskeho zákona o dani z obratu sú investičným zlatom

zadefinované tak zlaté prúty ako aj zlaté tehly. K námietke žalobcu, že žalovaný mal v súvislosti s
uvádzanými reťazcami vypočuť p. S. žalovaný uviedol, že toto nepovažoval za dôvodné. P. S. sa v
roku 2009 ako vtedajšia konateľka vyjadrovala k dokladom zaevidovaným v účtovníctve spoločnosti
A.J. Secret Consulting s.r.o. a jej výpoveď v roku 2011 už mohla byť ovplyvnená žalobcom a navyše
medzitým už došlo k zmene konateľa A.J. Secret Consulting s.r.o.. Pokiaľ ide o názor žalobcu na

porušenie daňového tajomstva má žalovaný za to, že takúto námietku by mohla podať iba poškodená
strana.Žalobcaakokontrolovanýdaňovýsubjektjeúčastníkomdaňovéhokonaniaaakotakýjevzmysle
zákonných predpisov viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a
ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom. Taktiež žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že dôkazy
správca dane hodnotil svojvoľne a účelovo v neprospech žalobcu, za neopodstatnené. Na záver svojho

vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že účelom daňovej kontroly bolo zistiť oprávnenosť žalobcom
uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH. Za všetky kontrolované obdobia žalovaný
všeobecne uviedol, že výsledkom daňovej kontroly bolo zistenie, že neboli splnené zákonné podmienky
na odpočítanie dane v dodatočnom platobnom výmere bližšie špecifikovaných prijatých zdaniteľných
obchodovplatiteľom,ktorépredstavujúnákupyinvestičnéhozlataodspoločnostíAEnergies.r.o.,Trnava

a A.J. Secret Consulting, s.r.o., Bratislava.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutých rozhodnutí
a konaní, ktoré im predchádzali v rozsahu dôvodov podaných žalôb a dospel k záveru, že všetkynapadnuté rozhodnutia žalovaného sú v súlade so zákonom, a preto žaloby podľa § 250j ods. 1 O.s.p.,
zamietol.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v jednotlivých administratívnych spisoch žalovaného tunajší krajský súd zistil,
že správca dane o výsledku daňovej kontroly zameranej na DPH žalobcu za obdobie január-apríl, jún-
november 2008 vyhotovil protokol č. 645/320/83873/2010/Vask zo dňa 9. septembra 2010. K tomuto
protokolu následne správca dane dňa 8. októbra 2010 vypracoval ešte Dodatok č. 1. Na základe zistení

bližšie opísaných v uvedenom protokole správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskýchfaktúrvystavenýchspoločnosťouAEnergies.r.o.aspoločnosťou A.J.SecretConsulting
s.r.o. (v júni 2008 v celkovej sume DPH 10.706.990,- Sk, v júli 2008 v celkovej sume DPH
10.639.752,- Sk) z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3
zákonaoDPH.ZDodatkuč.1kvyššieuvedenémuprotokolu,ktorýjetaktiežsúčasťouadministratívnych

spisov žalovaného vyplynulo, že po oboznámení s jednotlivými pripomienkami žalobcu k protokolu
správca dane dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne nové konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré
by mohli ovplyvniť záver a číselné zhrnutie výsledkov vykonanej daňovej kontroly, a preto protokol zostal
nezmenený.

V prejednávaných veciach bolo potrebné preskúmať, či si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH z
nákupu zlata za zdaňovacie obdobia jún - júl 2008 zo sporných faktúr vystavených dodávateľskými
spoločnosťami A Energie s.r.o., so sídlom Priemyselná 1, Trnava a A.J. Secret Consulting s.r.o., so
sídlomSvetlá1,Bratislava,vsúladesozákonomoDPH. Preposúdenievecibolorozhodné,čižalobcovi,
s poukazom na § 67 ods. 3 zákona o DPH, vznikla resp. nevznikla daňová povinnosť. V závislosti od

toho potom bolo potrebné preskúmať, či si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH z nákupu zlata od
vyššie uvedených dodávateľov v súlade s § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b)

poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnejosoby,c)nadobudnutietovaruzaprotihodnotuvtuzemskuzinéhočlenskéhoštátuEurópskej
únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovaru a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a

služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Ustanovenie § 67 zákona o DPH upravuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pri investičnom zlate.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto ustanovenia investičným zlatom a) je zlato vo forme
prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac, b)
sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným

platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú
v minciach viac než o 80%.Podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie
investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo
forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane

pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa
investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré
vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie
dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

V prejednávaných veciach nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca si v sledovaných
zdaňovacích obdobiach uplatnil, v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, odpočet DPH z nákupu
zlata od dodávateľských spoločností A Energie s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o., a to na základe
predložených dodávateľských faktúr. Medzi účastníkmi konania bola sporná skutočnosť, či žalobca
mal právo na odpočet DPH, v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, v závislosti od toho, či
ním nakúpené zlato od uvedených dodávateľov spĺňalo atribúty investičného zlata, v zmysle § 67

ods. 1 zákona o DPH, a teda či jeho dodanie bolo alebo nebolo oslobodené od DPH, v zmysle §
67 ods. 3 zákona o DPH. Tunajší krajský súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými na
pojednávaní dňa 17. apríla 2012, že žalobca si splnil všetky podmienky na odpočet DPH zo
zlata nakúpeného od spoločností A Energie s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o. Taktiež krajský súd
nemal za preukázané, že by správca dane, ako aj žalovaný vykonávali v priebehu daňovej kontroly

dokazovanie účelovo so zameraním len na preukázanie, že žalobcovi bolo dodané investičné zlato a
že by žalobca faktúrami, dodacími listami a výpoveďami svedkov jednoznačne preukázal, že nakupoval
priemyselné zlato. Námietku žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný skúmal preverované skutočnosti
vtzv.reťazcochnepovažovalkrajskýsúdzaopodstatnenú.Podobneakouviedlazástupkyňažalovaného
na pojednávaní dňa 17. apríla 2012 mal krajský súd za to, že správca dane sa snažil

svojím dokazovaním zistiť, či obchodné spoločnosti (ktoré mali byť súčasťou namietaného reťazca)
obchodovali s investičným, alebo priemyselným zlatom. V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil so
závermi žalovaného a skonštatoval, že na prepravných dokladoch od rakúskeho dodávateľa Schöeller
Münzhandel GmbH, od ktorého predmetné zlato pochádzalo, bolo uvedené, že predmetom dodávky je
investičné zlato. Z uvedených dokladov tiež vyplynulo, že zlato bolo prepravcom doručené od rakúskeho

dodávateľa priamo na adresu spoločnosti žalobcu, pričom v celom správnom konaní nebola preukázaná
preprava tohto zlata zo sídla žalobcu v Trenčíne do Spišskej Novej Vsi (sídla spoločnosti HiB Trade
s.r.o.) alebo do Bratislavy (sídla spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o.). Vzhľadom na uvedené dospel
krajský súd k záveru, že dodávateľské spoločnosti (HiB Trade s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o.) len
formálne vykonali fakturáciu o dodávke zlata, pričom nebolo preukázané, že došlo k zmene investičného

zlata na priemyselné zlato. Žalobca nepreukázal, že zlato, ktoré mu spoločnosť A.J. Secret Consulting
s.r.o. dodala, bolo iné ako bolo zlato dodané rakúskym dodávateľom spoločnosti HiB Trade s.r.o. Tiež
správcomdanebolojednoznačnezistené,žespoločnosťHiBTrades.r.o.nakúpilazlatolenodrakúskeho
dodávateľa a toto malo charakter investičného zlata. Predmetné zlato spoločnosť HiB Trade s.r.o.
predala spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. a tento dodávateľ ho predal priamo žalobcovi.

Tiež bolo preukázateľne zistené, že spoločnosť HiB Trade s.r.o. nemala iného dodávateľa zlata ako
rakúskeho obchodníka, ktorý dodal investičné zlato, ani iného odberateľa ako spoločnosť A.J. Secret
Consulting s.r.o. a táto spoločnosť dodávala následne zlato jedinému odberateľovi, a to žalobcovi.
Námietku žalobcu, že spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. poskytoval len službu tzv. bezpečnostnej
schránky nemal krajský súd za jednoznačne preukázanú. Krajský súd mal v tejto súvislosti za to, že ani

reálna ukážka fungovania tzv. bezpečnostnej schránky v sídle žalobcu, ako to navrhoval žalobca, by
nedokázala odstrániť pochybnosti o tvrdení žalobcu, že on v sporných prípadoch len poskytoval službu
tzv. bezpečnostnej schránky. Na záver krajský súd uvádza, že z dikcie § 49 ods. 1 zákona o DPH
vyplýva právo odpočítať DPH z tovaru alebo služby v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Správca dane správne pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na

odpočet DPH vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom (sporných dodávateľských
faktúr), ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, tzn. v tomto prípade,
či reálne bol uskutočnený obchod, predmetom ktorého bol tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť
alebo tovar, ktorý bol od DPH oslobodený. V rámci celého správneho konania ani tohto súdneho
konania sa žalobcovi nepodarilo jednoznačne preukázať, že daňová povinnosť mu vznikla tým, že od

dodávateľov na základe predložených sporných faktúr nakúpil priemyselné zlato a nie investičné zlato,
ktoré je v zmysle § 67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od DPH. Vzhľadom na uvedené sa tunajší
krajský súd jednoznačne stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca v daných prípadoch nepreukázal
splnenie podmienok nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia jún - júl 2008 podľa § 49 ods.1 a 2, písm. a) zákona o DPH. Námietky žalobcu, týkajúce sa viacerých pochybení žalovaného pri
vedení prvostupňového správneho konania krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné a zo strany žalobcu
ako účelové. Po preskúmaní jednotlivých administratívnych spisov žalovaného dospel krajský súd k

záveru, že správca dane postupoval pri zisťovaní a preverovaní základu dane plne v súlade s platnými
právnymi predpismi a prvostupňové správne konanie v danej veci, vrátane vykonaného dokazovania,
dodržania zákonných lehôt a poučenia žalobcu, prebehlo v zmysle ustanovení zákona č. 511/1992 Zb.
K opakovaným žiadostiam žalobcu o vypočutie p. S. a p. K. má krajský súd s poukazom na § 29 ods. 2, 3
zákonač.511/1992Zb.zato,žeopätovnévypočutietýchtoosôbvpredmetnomsprávnomkonanínebolo

dôvodné, nakoľko v súvislosti so zisťovanými skutočnosťami tieto osoby už dostatočne vypovedali v
rámci iných daňových konaní a použitie týchto ich výpovedí je v súlade s § 29 zákona č. 511/1992 Zb.
V súvislosti s námietkami spojenými s dodatkom č. 1 k protokolu sa krajský súd stotožnil s vyjadrením
žalovaného, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený protokol, a preto
sa naň ani nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre protokol. Navyše v dodatku č. 1 k protokolu
správca dane len vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu k protokolu, pričom samotný obsah protokolu

zostal nezmenený.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za jednotlivé
zdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny
záver, s ktorým sa krajský súd stotožnil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenia, ktoré sú uvedené

v jednotlivých napadnutých rozhodnutiach. Žalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd žaloby
ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.