Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/268/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203948
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813203948.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu W. W., s.r.o., so sídlom E. 3, K B. I.. XXXX/XXa, B. Z., IČO: 26
429 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému D. U., bytom
Z., V. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka A. H. E. A. H., so sídlom v U., B. X, IČO: 42 244 552,
zast. JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Nám. Baníkov
17/33 o zaplatenie 1.534,- € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 8C 351/2013-53 z 9.1.2014

Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením prerušil konanie do skončenia konania Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnej otázke.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca žalobou žiadal vydať rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného
zaplatiť mu zmenkovú sumu 1.534 € s prísl. a zmenkovú odmenu. V priebehu konania zistil, že v
podobnej veci Krajský súd v Prešove konanie prerušil a vec predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115/2008 „ZFEU“) a čl. 19 ods. 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii
Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: „Či sa má čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl. 4 smernice Rady 87/102/
EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna
úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu
rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex
offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a

tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledku neuvedenia RPMN v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, z ktorej zmenka vznikla“. Na základe toho s poukazom na § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. konanie
v predmetnej veci prerušil.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Považoval predovšetkým za nevyhnutné

zdôrazniť, že uznesenie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co 156/2013 o položení prejudiciálnej
otázky a o prerušení konania nie je právoplatné, keďže proti nemu bolo podané odvolanie. Z toho
vyplýva, že súdom formulovaná prejudiciálna otázka nebola právoplatne predložená Súdnemu dvoru
Európskej únie, a teda nebol založený žiadny dôvod na prerušenie konania. Citoval ďalej znenie ust. §
109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a konštatoval, že súd vo svojom rozhodnutí ani len netvrdí, že by rozhodol
o tom, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, vzhľadom na čo neboli splnené

procesné predpoklady pre prerušenie konania podľa tohto ustanovenia a iné zákonné ustanovenia v
odôvodnenírozhodnutiasúduoprerušeníkonaniauvedenéniesú,pretojenevyhnutnézrušiťnapadnutéuznesenie. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove - uznesenie sp. zn. 10Co 79/2013 zo
dňa 5.9.2013, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom
ich vykladať. V ďalšom texte citoval príslušnú časť tohto uznesenia. Namietal ďalej, že Krajský súd v

Prešove predložil Súdnemu dvoru hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval platné procesné predpisy
uplatniteľné na konanie vo veci samej a nerešpektoval skutočnosť, že prvostupňový aj odvolací súd
má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Zdôraznil, že prejudiciálna otázka je vykonštruovaná a na

konanievovecisamejjenutnésapozeraťlenvrámciuplatniteľnýchprocesnýchpredpisov,čiNariadenie
o Európskom konaní s nízkou hodnotou sporu umožňuje napriek svojmu ustanoveniu čl. 5,7 a 9 a
napriek celkovej pasivite odporcu nariadiť pojednávanie, vykonávanie dôkazov a skúmať ex offo zmluvu
a kauzu právneho vzťahu. Krajský súd v Prešove teda nerešpektoval prednosť Nariadenia o Európskom
konaní s nízkou hodnotou sporu pred vnútroštátnym procesným predpisom. Týmto postupom Krajského
súdu v Prešove došlo k porušeniu práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ, v zmysle

ktorej vnútroštátny súd by mal pri podávaní prejudiciálnej otázky prihliadať na zásady hospodárnosti
a účinnosti konania, a teda predkladať prejudiciálne otázky až po vyjadrení účastníkov konania, hoci
znenie čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie takúto podmienku neukladá. Navrhovateľ nemal
možnosť sa k prerušeniu konania akokoľvek vyjadriť. Nakoniec uviedol, že Slovenská republika je
viazaná obsahom Ženevskej zmenkovej konvencie a Ženevského jednotného zmenkového zákona,

pričom reálnym výrazom tejto viazanosti bol úplný prenos obsahu týchto medzinárodných zmlúv do
zákona 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový zo dňa 20. decembra 1950), ktorý je naďalej bez
zmeny účinný na území Slovenskej republiky a je rozhodným hmotnoprávnym normatívnym aktom aj v
tejto prejednávanej veci. Označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom Európskej únie,
a to podľa čl. 351 Zmluvy o Európskej únii. Nie je preto možné položiť prejudiciálnu otázku tak, že

bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava, obsahovo zhodná s medzinárodnou
právnouúpravou,súpravousekundárnehoprávaEurópskejúnie.Medzinárodnáprávnaúpravamávždy
prednosť pred sekundárnym právom.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť
podľa § 221 ods. 1 O.s.p., lebo na prerušenie konania nie sú dané dôvody.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvého stupňa prerušil konanie v predmetnej
veci na tom základe, že bez vyriešenia prejudiciálnej otázky, o ktorej má rozhodovať Súdny dvor EÚ
na základe predloženia Krajským súdom v Prešove vo veci 6Co 156/2013, nemôže konať v tejto veci.
Konanie z tohto (jediného) dôvodu prerušil, a to až do skončenia konania o tejto prejudiciálnej otázke
Súdnym dvorom EÚ.

Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že Súdny dvor Európskej
únie Uznesením Predsedu Súdneho Dvora č. 9667114 zo 4. júna 2014 nariadil výmaz veci C -

558/13, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEU podaný
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vo veci W. W. s.r.o. proti D. J.. Podľa odôvodnenia tohto
uznesenia, podkladom pre uvedený postup bolo oznámenie Krajského súdu v Prešove zo 7.5.2014 o
tom, že svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania berie späť. Uvedené skutočnosti existujúce v časerozhodovania v odvolacom konaní bolo potrebné zohľadniť a urobiť tak záver, že dôvod, pre ktorý súd
prvého stupňa prerušil konanie v predmetnej veci nie je daný, so zreteľom na čo prichádzalo do úvahy
zrušenie napadnutého uznesenia.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného aktuálneho stavu, odvolací súd zastáva názor, že postup súdu prvého
stupňa pokiaľ prerušil konanie v predmetnej veci nebol správny.

V konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) pri posudzovaní procesných otázok v štádiu začatia
konania, keď súd prvého stupňa postup v tomto štádiu konania nedodržal a v rozpore s úpravou čl. 4 v
spojení s čl. 19 citovaného Nariadenia konanie prerušil.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28.3.2013 bol súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky
podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia spolu s písomnými dôkazmi (originál zmenky, plnomocenstvo, výpis z
obchodného registra, osvedčenie na registráciu pre daň z pridanej hodnoty). Po vyriešení otázky vecnej
a miestnej príslušnosti súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a následne napadnutým

uznesením zo dňa 5.12.2013 konanie prerušil.

Vzhľadom na splnenie podmienok pre konanie v zmysle Nariadenia (ide o cezhraničný spor vo veci s
nízkou hodnotou sporu) je súd povinný postupovať v zmysle Nariadenia, ktoré vo svojom čl. 19 upravuje

aj otázku rozhodného procesného práva tak, že pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa
konanie vedie.

Z vyššie citovaného článku 19 je zrejmé, že vnútroštátnu procesnú úpravu možno použiť iba v prípadoch,
že samotné Nariadenie nemá inú úpravu.

Začatie konania je upravené v čl. 4 citovaného Nariadenia a jeho ďalší priebeh upravený v čl. 5 a nasl.

Nariadenia.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
vyplnením vzorového tlačiva A ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál

osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická
pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávkyobsahujeopisdôkazov,ktorépodporujúpohľadávkuaprípadnesaknemupripojaakékoľvek
príslušné podporné dokumenty. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva,
že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky doplniť alebo opraviť alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo
dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd
alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne

neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. Z cit. čl. 4 Nariadenia (začatie
konania) treba vyvodiť, že v tomto štádiu konania súd posudzuje návrh výlučne z hľadiska splnenia
Nariadením určených predpokladov pre ďalšie konanie (či nejde o pohľadávku zjavne neopodstatnenú
alebo návrh neprípustný alebo či navrhovateľom poskytnuté informácie sú dostatočne jasné alebo

primerané, či tlačivo návrhu je správne vyplnené), teda posudzuje tento návrh výlučne z formálneho
hľadiska a odstraňuje jeho vady (obdobný postup podľa Občianskeho súdneho poriadku po doručení
návrhu na začatie konania). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v štádiu začatia konania podľa čl.
4 Nariadenia je prerušenie konania vylúčené vzhľadom na povahu tohto štádia, v ktorom súd ibaposudzuje, či na základe podaného návrhu bude pokračovať v konaní podľa čl. 5 ods. 1 a nasl.
Nariadenia alebo návrh zamietne podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia. Ak návrh má všetky náležitosti v zmysle
Nariadenia, súd pokračuje v konaní v zmysle čl. 5 ods. 1 (priebeh konania).

V zmysle čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od
doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 Nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle
navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia ( Skončenie konania) do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo
navrhovateľa v lehotách uvedených v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo :
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho

pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ustanovenejvčl.5ods.3alebo6,súdalebotribunálvydározsudokopohľadávkealeboprotipohľadávke.

Z vyššie citovaných čl. 5 a 7 Nariadenia je zrejmé, že iba v prípade, že tlačivo návrhu na uplatnenie
pohľadávky v zmysle nariadenia je správne vyplnené a nejde ani o iné nedostatky v zmysle čl. 4 ods. 1
citovaného Nariadenia, súd pokračuje v konaní podľa čl. 5 a 7, kedy si v prvom rade vyžiada odpoveď

odporcu. Teda až v tomto štádiu konania môže sa súd zaoberať hmotnoprávnym posúdením veci a ak
toto závisí od vyriešenia otázky, ktorá sa rieši v inom konaní, môže v tomto štádiu konanie prerušiť podľa
prísl. ust. O.s.p.

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd nedospel do tohto štádia konania (podľa čl. 5,
resp. 7 Nariadenia), prerušenie konania je tak predčasné a aj nesprávne, v rozpore s vyššie citovaným
Nariadením.Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.