Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/90/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200786
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3011200786.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Manďáka a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: Zlatá huta, spol. s r. o., so
sídlom Bratislava, Bernolákova 11/3040, Trenčín, IČO: 31 426 964, právne zastúpený JUDr. Bohumilom
Novákom, advokátom, so sídlom Banská Bystrica, Horná 27 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 (predtým Daňové riaditeľstvo Banská
Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/226/1149-91565/2011/994159-r, č.
I/226/1149-91566/2011/994159-r, obe zo dňa 13. septembra 2011, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom č. k. 11S/90/2011-85 zo dňa 17. apríla 2012 zamietol žalobcom podané žaloby,
ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/226/1149-91565/2011/994159-
r, č. I/226/1149-91566/2011/994159-r, obe zo dňa 13. septembra 2011. Žalovaný rozhodnutím č.
I/226/1149-91565/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011 na odvolanie žalobcu zmenil prvostupňové
rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91032/10/Feč zo dňa 12.
októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

jún 2008 v sume 355.406,95 eur tak, že znížil vyrubenú sumu dane o 9.535,95 eur. Rozhodnutím č.
I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011 žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil
rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín (ďalej aj ,,správca dane“) č.
645/230/91042/10/Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2008 v sume 353.175,06 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom sp. zn. 2Sžf/39, 40/2012 zo dňa 19.

júna 2013 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho krajského súdu č.k. 11S/90/2011-85 zo dňa 17. apríla
2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že z odôvodnenia rozsudku
krajského súdu nevyplýva, v akom rozsahu súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup
im predchádzajúci. V odôvodnení krajský súd k námietkam žalobcu len uviedol, že jednotlivé žalobné
dôvody považuje za nedôvodné bez ďalšieho zdôvodnenia, alebo že sa v celom rozsahu stotožňuje

s dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v preskúmavaných rozhodnutiach, na ktoré
súčasne v podrobnostiach poukázal. Vzhľadom k tomu rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov, odôvodnenie je nepresvedčivé.Krajský súd v Trenčíne postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. s prihliadnutím na dôvody uvedené v
zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/39,40/2012 zo dňa 19. júna
2013opakovanepreskúmalzákonnosťnapadnutýchrozhodnutíakonaní,ktoréimpredchádzaliadospel

k záveru, že žalovaný v preskúmavaných veciach rozhodol v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu
súd žaloby zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/1149-91565/2011/994159-
r zo dňa 13. septembra 2011 (DPH za 06/2008) je vedené pod sp. zn. 11S/90/2011 a konanie

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13.
septembra 2011 (DPH za 07/2008) je vedené na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 11S/91/2011.
Krajský súd uznesením zo dňa 17. apríla 2012 spojil podľa § 112 ods. 1 O.s.p. z dôvodu hospodárnosti
konania veci vedené na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 11S/90/2011 a sp. zn. 11S/91/2011 na
spoločné konanie, ktoré je vedené až do právoplatného skončenia veci pod sp. zn. 11S/90/2011.

Žalobca v oboch žalobách o preskúmanie zákonnosti horeoznačených rozhodnutí žalovaného
tvrdil, že napadnuté rozhodnutia, ako aj prvostupňové rozhodnutia je potrebné zrušiť a veci
vrátiť na ďalšie konanie, pretože ide o rozhodnutia nezákonné a vecne nesprávne. Nezákonnosť
napadnutých rozhodnutí videl v tom, že tieto sú pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov čiastočne
nepreskúmateľné a skutkové závery žalovaného sú vyvodené v rozpore s obsahom jednotlivých

dôkazov, ako i v rozpore s dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca v žalobe uviedol 15 námietok,
pričom podľa jeho tvrdenia každá ním uvedená námietka preukazuje nezákonnosť postupu a rozhodnutí
daňových orgánov a každá z nich je dôvodom na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

V 1. námietke žalobca tvrdil, že postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu,

keď vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie, nakoľko daňová kontrola nie je daňovým
konaním. Je vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej a aby za
daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane, ktorým bolo vydanie
prvostupňového rozhodnutia. V daňovom konaní mali byť vykonané dôkazy, ktoré v daňovej kontrole
vykonané neboli, ale vykonané byť mali na to, aby sa potvrdili tvrdenia žalobcu a odstránili rozpory v

dôkazoch, ktoré boli vykonané v daňovej kontrole. Protokol z daňovej kontroly je len jedným z dôkazov
predaňovékonanie,nievšakjediným.Vprvostupňovomkonanímalibyťvykonanédôkazy,ktoréžalobca
navrhol vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole, najmä dôkaz výsluchom Ing. N. a p. S..

V 2. námietke žalobca tvrdil, že daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním protokolu o

daňovej kontrole, pretože žalobca neporozumel poučeniu, ktoré uviedol správca dane dňa 8. októbra
2010 do zápisnice o ústnom pojednávaní. Ak zákon správcovi dane určuje povinnosť účastníka riadne
poučiť, táto povinnosť musí byť v plnom rozsahu splnená i tým, že musí správca dane vysvetliť poučenie
účastníkovi tak, aby mu porozumel. V opačnom prípade ide o procesnú prekážku, pre ktorú v konaní
nemožno pokračovať.

V 3. námietke žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu základnej zásady daňového konania správcom dane,
ktorou je rovnosť účastníkov konania tým, že Dodatok č. 1 k protokolu z daňovej kontroly bol žalobcovi
doručený dňa 8. októbra 2010 priamo pri jeho prejednaní. Správca dane porušil § 17 zákona o správe
daní a poplatkov, podľa ktorého mal byť dodatok k protokolu doručený žalobcovi súčasne s výzvou na

vyjadrenie k nemu a na jeho prerokovanie. Žalobca tvrdil, že bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k
protokolu s jeho dodatkom v lehotách stanovených zákonom. Svojím postojom žalovaný porušil i zásadu
úzkej súčinnosti daňového subjektu so správcom dane.

V 4. námietke žalobca tvrdil, že žalovaný v odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí len formálne

reagoval na jeho námietky k vykonanej daňovej kontrole, pričom sa nevyporiadal s jeho konkrétnymi
námietkami. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočnosť,
nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor v zmysle § 30 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.

V 5. námietke žalobca uviedol, že žalovaný a ani správca dane nepochopili základné princípy reálneho

obchodu so zlatom, prípadne činnosti poskytovania bezpečnostnej schránky. Žiadal vykonať dôkazy
na mieste samom tak, aby žalobca mohol vo svojich priestoroch fyzicky ukázať, ako boli reálne
uskutočňované obchody so zlatom a tzv. bezpečnostná schránka. Žiadal vypočuť Ing. N. a p. S., z
výpovedíktorýchbudepreukázané,žežalobcovinebolododanéinvestičnézlato.Žalovanýprihodnotenídôkazov neuviedol závažný dôkaz - odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií,
z ktorej je zrejmé, že spoločnosť Schöeller Münzhandel GmbH, Wien uskutočnila pre odberateľa HiB
Trade s.r.o. dodávky zlatých tehál, striebra a paládia. Z medzinárodnej výmeny daňových informácií

je zrejmé, že dodávky zlatých tehál, striebra a paládia boli určené pre HiB Trade s.r.o., nie žalobcovi.
Zásielky, ktoré boli doručené do sídla žalobcu, neobsahovali len zlato, ale aj striebro a paládium. Tým
žalobca považoval za preukázané, že nebol dostatočne zistený skutkový stav.

V 6. námietke žalobca tvrdil, že väčšina dôkazov bola vykonaná v rozpore so zákonom, a preto na tieto

dôkazy a z nich vyvodené závery nebolo možné prihliadnuť. P. S. a p. K. boli vypočutí ako konatelia
obchodnýchspoločnostívinýchkonaniach,ktorésauskutočnilipredzačatímdaňovejkontrolyužalobcu.
O výsluchu p. S. a p. K. nebol žalobca oboznámený, a preto tieto dôkazy nemohli byť použité v konaní,
ktoré sa týka žalobcu. Povinnosťou správcu dane bolo tieto osoby vypočuť ako svedkov postupom
určeným zákonom. Ich výsluchom by bolo potvrdené, že dodávané zlato nebolo investičným zlatom a
žalobca svoju činnosť vykonával ako tzv. bezpečnostná schránka pre iných obchodníkov so zlatom.

V 7. námietke žalobca tvrdil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávalo dôkazy, na
vykonanie ktorých nebolo oprávnené (získanie fotokópie faktúr), keďže dokazovanie môže vykonávať
len správca dane. Ďalej správca dane konal na základe pokynov Daňového riaditeľstva Slovenskej
republiky, čo je v rozpore so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu. Za zásah
do rozhodovania prvostupňových daňových orgánov považoval žalobca vydanie "Pracovnej pomôcky

č. 143/3/2008" zo dňa 7. mája 2008, v ktorej je upravený jednotný postup pri kontrolách daňových
subjektov, ktoré obchodujú s investičným zlatom. Postup daňových orgánov pri posudzovaní, či ide o
investičné zlato, nemôže byť jednotný, pretože každý obchodný vzťah u každého jednotlivého daňového
subjektu je rôzny a nemožno ho paušalizovať.

V 8. námietke žalobca tvrdil, že správca dane vykonal aj také dôkazy, ktoré presahovali zákonom určený
nevyhnutný rámec daňovej kontroly pre správne určenie a vyrubenie dane, keď skúmal skutočnosti v
tzv. reťazcoch, čo je podľa európskej judikatúry neprípustné. Žalovaný preukazoval pohyb zlata iných
subjektov, avšak nepreukázal dodanie investičného zlata žalobcovi.

V 9. námietke žalobca tvrdil, že žalovaný aj správca dane sa snažili od začiatku kontroly preukázať,
že predmetom dodávok v rámci obchodných aktivít žalobcu malo byť investičné zlato. V tejto súvislosti
žalobca opätovne skonštatoval, že zásielky, ktoré mu boli doručované rakúskym dodávateľom, boli
doručované len ako miesto určenia, pričom boli reálne určené pre spoločnosť HiB Trade s.r.o. a túto
skutočnosť potvrdil aj rakúsky dodávateľ aj výpovede p. S., p. K. a Ing. N.. Zdôraznil, že žalobca

investičné zlato nikdy nenakupoval.

V 10. námietke žalobca tvrdil, že žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzali zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotili svojvoľne, účelovo v jeho neprospech, v
rozpore s ich skutočných obsahom a v rozpore ich vzájomných súvislostí. V danej veci ide o špecifický

prípad obchodovania, pričom jednou zo základných obchodných podmienok obchodovania so zlatom je
podmienka osobitného bezpečnostného režimu. Žalobca v rámci svojich podnikateľských aktivít nikdy
neobchodoval s investičným zlatom, obchodoval len so zlatom ako surovinou na ďalšie priemyselné
spracovanie v zmysle Smernice Rady Európy č. 2006/112/ESS z 28. novembra 2006 č. 349 ods. 1.
Uviedol, že na sporných faktúrach je uvedené, že ide o zlato vo forme plátov a nie tehly alebo prúty, čo

je jedna z požiadaviek na to, aby mohlo byť zlato klasifikované ako investičné. Naviac sporné dodávky
zlata obsahovali viac kusov zlata s rôznou hmotnosťou neakceptovateľnou trhom so zlatom, pričom
na faktúrach bola uvedená len celková hmotnosť celej dodávky. Žalobca poukázal, že jeho tvrdenia
sú podporené aj skutočnosťou, že cena zlata fakturovaná spornými faktúrami absolútne nezodpovedá
trhovej cene investičného zlata, ktorá je podstatne vyššia, než cena priemyselného zlata. Taktiež

je zrejmé, že rozmery plátov, resp. pásov zlata nezodpovedajú tvaru a obchodovateľnej hmotnosti
akceptovanej trhom drahých kovov. Správca dane svoje tvrdenie o dodávke investičného zlata odôvodnil
tou skutočnosťou, že rakúsky dodávateľ, od ktorého pôvodne zlato pochádzalo, je registrovaným
obchodníkom s investičným zlatom. Podľa žalobcu správca dane dospel k nesprávnemu záveru, že od
rakúskeho dodávateľa až po dodanie zlata žalobcovi bolo zlato dodávané v nezmenenej forme (ako

investičné zlato), pričom svoj záver odôvodnil tým, že k predaju zlata medzi jednotlivými obchodníkmi
došlo v ten istý deň. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ho o otázkach výmeny medzinárodných
informácií neinformoval, o výsledku dožiadania sa žalobca dozvedel až z protokolu kontroly DPH.Žalobca tvrdil, že v konaní bol aktívny a mal záujem na ukončení daňovej kontroly. Spochybnil aj preklad
dokladu rakúskeho dodávateľa.
V 11. námietke žalobca namietal závery správcu dane o tzv. reťazci pri preprave zlata s poukazom na to,

že ide o nepravdivé tvrdenie v rozpore so skutočnosťou a správca dane svoje závery opiera o nezákonne
získané dôkazy, prípadne dôkazy vymyslené alebo vyhodnotené v rozpore s ich skutočným obsahom.
Ide o dôkazy týkajúce sa spoločnosti Excelent Gold Plus s.r.o., Zafiras s.r.o. Bratislava, Contel s.r.o.
Poriadie, Lazza s.r.o. Poriadie, ktoré so žalobcom nesúvisia a nebolo ich potrebné vykonať.

V 12. námietke žalobca tvrdil, že správca dane počas daňovej kontroly vykonával dokazovanie nad
rámec jeho oprávnení v rozpore s § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., porušil daňové tajomstvo v zmysle
§ 23 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb.

V 13. námietke žalobca uviedol, že ak daň odviedli jeho dodávatelia a aj sám žalobca, došlo by na

strane štátu k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný sa s jeho námietkami riadne nevyporiadal, a preto
je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V 14. námietke žalobca ďalej tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné čo do dôvodov, pretože je
podľa ich obsahu len opisom dodatku č. 1 k protokolu bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a

odvolacie konanie bolo vykonané bez akejkoľvek jeho účasti, čím bolo žalobcovi znemožnené využiť
jeho procesné práva.

V 15. námietke žalobca uviedol, že správcovi dane zanikla kompetencia na výkon daňovej kontroly, ktorá
je časovo obmedzená maximálne na jeden rok podľa § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. Správca dane

nemal žiadny zákonný dôvod na predĺženie lehoty na daňovú kontrolu a tiež žiadny dôvod na prerušenie
daňovej kontroly. Podľa názoru žalobcu daňovú kontrolu bolo možné ukončiť do jedného mesiaca, neboli
dôvody na prerušenie daňovej kontroly, správca dane spôsobil vo veci zbytočné prieťahy.

Žalovaný žiadal žaloby v plnom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k jednotlivým žalobám sa

vyjadril podrobne ku jednotlivým námietkam uplatneným v žalobe a uviedol, že správca dane postupoval
pri zisťovaní a preverovaní základu dane v súlade s platnými právnymi predpismi. Konštatoval, že pri
vypracovaní protokolu z daňovej kontroly sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov.
Z tohto dôvodu vo vyrubovacom konaní už nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré prebehlo
v rámci daňovej kontroly. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha správcu dane ako výsledok

hodnotenia dôkazov, ktoré uviedol v rozhodnutí. V tejto súvislosti uzavrel, že rozhodnutie správcu dane
preskúmavané v odvolacom konaní obsahuje hodnotenie skutkového stavu, ako i právne predpisy a
informácie, na základe akých dôkazov správca dane rozhodoval. Mal za to, že žalobca nebol v priebehu
daňovej kontroly ničím a nijako obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci
jeho práva a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. K námietke

žalobcu, že poučeniu správcu dane pri prerokovaní protokolu riadne neporozumel, žalovaný uviedol,
že správca dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi poučil osoby zúčastnené na
ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom
pojednávaní, ktorého predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu. Ďalej žalovaný uviedol, že
dodatok k protokolu je súčasťou už vypracovaného protokolu, pričom ho nenahrádza. Zákonná lehota

na predloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly je poslednou lehotou, kedy daňový subjekt
má právo a súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci
kontrolyatútolehotunemožnoanipredĺžiťaniodpustiťjejzmeškanie.Žalovanýďalejuviedol,žesprávca
dane nie je pri rozhodovaní viazaný iba na dôkazy, ktoré mu predloží daňový subjekt, ale má právo v
súlade s § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového

stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane.Žalovanývnapadnutomrozhodnutíuviedolvšetkydôvody,ktorépovažovalzadostatočnéprejeho
právny záver, a preto je námietka žalobcu, že dôvody napadnutého rozhodnutia sú len opísaním spisu,
neopodstatnená. K námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave žalovaný uviedol,
že zásielka zlata od Schöeller Münzhandell GmbH pre HiB Trade s.r.o. bola týmto obchodníkom so

zlatom fakturovaná v roku 2008 spoločnosti A.J.Secret Consulting s.r.o. a táto spoločnosť predala zlato
nakúpené od HiB Trade s.r.o. len žalobcovi. Podľa názoru žalovaného opakované vypočutie p. S. nebolo
potrebné, pretože v priebehu kontroly DPH spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. za zdaňovacie
obdobiar.2008sanapojednávanídozápisniceumiestnepríslušnéhosprávcudanevyjadrila,žedodanézlato malo formu plátov a nejednalo sa o investičné zlato. Vyjadrila sa však, že jej jediným dodávateľom
zlata v roku 2008 bola spoločnosť HiB Trade s.r.o., kontrola rýdzosti a hmotnosti sa vykonávala u žalobcu
a zlato bolo v nezmenenom stave dodávané žalobcovi. K námietke vykonania väčšiny dôkazov v inom

konaní žalovaný uviedol, že miestne príslušný správca dane u spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o.
zistil, že vo výdavkoch spoločnosti nie sú zaevidované žiadne výdavky spojené s opracovaním zlata, s
jeho prepravou, poistením a pod. Taktiež z účtovníctva tohto dodávateľa správca dane nezistil miestne
príslušný správca dane iného dodávateľa zlata, len spoločnosť HiB Trade s.r.o. ani iného odberateľa
ako žalobcu. Konateľ spoločnosti HiB Trade s.r.o. vypovedal, že zlato bolo od rakúskeho obchodníka

dodávané priamo žalobcovi, on ho fakticky nevidel, len vyhotovil faktúry pre A.J. Secret Consulting
s.r.o. ako jediného odberateľa zlata. K námietke žalobcu, že žalovaný vykonával dôkazy bez toho,
aby bol na to oprávnený žalovaný uviedol, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky má v zmysle
organizačnéhoporiadkuvykonávaťriadiacuametodickúčinnosť,apretonamietanú"Pracovnúpomôcku
č. 143/3/2008 zo dňa 7. mája 2008" mohlo vydať. K ďalším námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že ani
on ani správca dane vo svojich rozhodnutiach neuviedli, že uskutočnené obchody žalobcu by boli fiktívne

obchody so zlatom. Skutočnosti zistené v priebehu zisťovania žalovaný nepovažoval ani za prípadné
nezrovnalosti vzniknuté mimo územia Slovenskej republiky, v konkrétnom prípade išlo o tuzemské
dodávky investičného zlata, ktorého nadobudnutie je podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH oslobodené od
dane. K námietke žalobcu, že žalovaný aj správca dane sa od začiatku snažili preukázať, že predmetom
dodávok pre žalobcu bolo investičné zlato, žalovaný uviedol, že na medzinárodnom nákladnom liste je

uvedený ako príjemca adresa žalobcu, prvý nadobúdateľ, spoločnosť HiB Trade s.r.o. tam vôbec nie
je uvedená, preto je táto námietka žalobcu neopodstatnená. Záver, ktorý správca dane prijal a vyslovil
ohľadom dodávok investičného zlata rakúskym dodávateľom, vychádzal zo zistení rakúskej daňovej
správy podloženej objednávkami, faktúrami, dodacími listami a medzinárodnými prepravnými listami
(CMR), prepravnými dokladmi kuriérskej spoločnosti, tzn. že rakúsky obchodník napriek vysokému

bezpečnostnému riziku pri medzištátnej preprave zlata mal dostatok dokladov o uskutočnenej preprave
investičného zlata k platiteľovi. Na faktúrach od rakúskeho obchodníka je pod označením dodávaného
tovaru uvedená poznámka, že dodávka zlata je oslobodená od dane podľa rakúskeho zákona o dani
z obratu. Predmetné ustanovenie rakúskeho zákona definuje investičné zlato, a to zhodne s definíciou
investičného zlata uvedenou v § 67 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný považoval za nepravdivé tvrdenie

žalobcu, že rakúsky obchodník mu zlato nikdy nedodával, nakoľko bývalý konateľ žalobcu preberal zlato
pochádzajúce od tohto rakúskeho obchodníka, síce pre HiB Trade s.r.o., ale z podkladov k odvolaniu
vyplýva, že prepravcu si objednal rakúsky obchodník a ako cieľ dodania určil adresu žalobcu. Žalovaný
mal za to, že žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal svoje tvrdenie, že zlato si ako zapečatenú
zásielku preberala poverená osoba A.J. Secret Consulting s.r.o. Tuzemská preprava zlata od žalobcu

do spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. ani náklady na opracovanie tohto zlata a jeho preprava
neboli žalobcom preukázané. Slovenskí obchodníci so zlatom (HiB Trade s.r.o. a A.J. Secret Consulting
s.r.o.) neboli prítomní pri preberaní zlata od kuriérskej prepravnej spoločnosti, v ich účtovníctve neboli
náklady na prepracovanie zlata, prepravu, poistné. Z tohto vyplýva, že faktúry vyhotovili formálne bez
toho, aby sa osobne zúčastnili preberania zlata v Trenčíne a okrem formy dodávaného tovaru nemenili

hmotnosť ani rýdzosť zlata. Hmotnosť v gramoch je na faktúrach od rakúskeho obchodníka uvedená v
celých číslach a rovnako aj vo faktúrach tuzemských obchodníkov so zlatom. Žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uvádzal výraz zlaté tehly tak, ako ich používali správcovia daní vo svojich dokumentoch,
ale podľa autorizovaného prekladu znenia rakúskeho zákona o dani z obratu sú investičným zlatom
zadefinované tak zlaté prúty, ako aj zlaté tehly. K námietke žalobcu, že žalovaný mal v súvislosti s

uvádzanými reťazcami vypočuť p. S., žalovaný uviedol, že toto nepovažoval za dôvodné. P. S. sa v
roku 2009 ako vtedajšia konateľka vyjadrovala k dokladom zaevidovaným v účtovníctve spoločnosti A.J.
SecretConsultings.r.o.ajejvýpoveďvroku2011užmohlabyťovplyvnenážalobcomanavyšemedzitým
už došlo k zmene konateľa A.J. Secret Consulting s.r.o. Pokiaľ ide o názor žalobcu na porušenie
daňového tajomstva, žalovaný mal za to, že takúto námietku by mohla podať iba poškodená strana.

Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt je účastníkom daňového konania a ako taký je v zmysle
zákonných predpisov viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a
ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom. Taktiež žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že dôkazy
správca dane hodnotil svojvoľne a účelovo v neprospech žalobcu, za neopodstatnené. Žalovaný ďalej
uviedol, že účelom daňovej kontroly bolo zistiť oprávnenosť žalobcom uplatneného nároku na vrátenie

dane podľa zákona o DPH. Za všetky kontrolované obdobia žalovaný všeobecne uviedol, že výsledkom
daňovejkontrolybolozistenie,ženebolisplnenézákonnépodmienkynaodpočítaniedanevdodatočnom
platobnom výmere bližšie špecifikovaných prijatých zdaniteľných obchodov platiteľom, ktoré predstavujú
nákupy investičného zlata od spoločností A Energie s.r.o., Trnava a A.J. Secret Consulting, s.r.o.,Bratislava. Na záver svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že v čase prerušenia daňovej kontroly
lehoty podľa zákona č. 511/1992 Zb. neplynú. Napriek tomuto prerušeniu správca dane daňovú kontrolu
ukončil v zákonnej ročnej lehote.

Z podkladov pripojených v jednotlivých administratívnych spisoch žalovaného tunajší krajský súd zistil,
že:

Žalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91565/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011, zmenil

prvostupňové rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91032/10/
Feč zo dňa 12. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 355.406,95 eur. Žalovaný odôvodnil napadnuté rozhodnutie
tým, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď neuznal právo na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr v sume 10.706.989,86 Sk z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti
na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH. V súvislosti s dodávateľskou faktúrou č. 10/2008 zo dňa

06.06.2008 od spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o. vo výške 287.280,- Sk uviedol, že predmetom
dodávky bol granulát striebra, a s prihliadnutím na túto skutočnosť zmenil prvostupňové rozhodnutie.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, vyhodnotil dokazovanie a vyjadril sa k
jednotlivým námietkam uplatneným v odvolaní.

Žalovaný rozhodnutím č. I/226/1149-91566/2011/994159-r zo dňa 13. septembra 2011 potvrdil
rozhodnutie - dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín č. 645/230/91042/10/Feč zo dňa 12.
októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl
2008 v sume 353.175,06 eur tak, že znížil vyrubenú sumu dane o 9.535,95 eur. Žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď neuznal

platiteľovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v celkovej sume 353.175,06 eur z dôvodu
porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.

Správca dane v horeuvedených veciach rozhodol na základe zistení z daňovej kontroly, ktorá bola
zameraná na dodržiavanie DPH žalobcom za obdobie január až apríl 2008, jún až november

2008. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly dňa 9. septembra 2010 Protokol č.
645/320/83873/2010/Vask a jeho Dodatok č. 1 zo dňa 8. októbra 2010. Na základe zistení uvedených
v Protokole správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
vystavených spoločnosťou A Energie s.r.o. (v januári 2008 v celkovej sume DPH 8.472.449,- Sk, vo
februári 2008 v celkovej sume DPH 8.084.283,- Sk, v marci 2008 v celkovej sume DPH 10.507.804,-

Sk, v apríli 2008 v celkovej sume DPH 7.599.002,- Sk), a to z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm.
a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH. Ďalej z vyššie uvedeného Protokolu
vyplýva, že správca dane nepriznal nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených
spoločnosťou A Energie s.r.o. a spoločnosťou A.J. Secret Consulting s.r.o. (v júni 2008 v celkovej sume
DPH 10.706.990,- Sk, v júli 2008 v celkovej sume DPH 10.639.752,- Sk, v auguste 2008 v celkovej

sume DPH 7.379.977,- Sk, v septembri 2008 v celkovej sume DPH 21.423.005,- Sk, v októbri 2008 v
celkovej sume DPH 9.971.884,- Sk a v novembri 2008 v celkovej sume DPH 11.639.004,- Sk), taktiež
z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a § 67 ods. 3 zákona o DPH.
Správca dane dospel k záveru, že žalobca neuviedol vo vyjadrení k Protokolu o zisteniach z daňovej
kontroly žiadne nové konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť záver a číselné zhrnutie

výsledkov vykonanej daňovej kontroly. S námietkami žalobcu sa vysporiadal v Dodatku č. 1 s tým, že
Protokol zostal nezmenený.

Podľa§2ods.1zákonaosprávedaníapoplatkov(zák.č.511/1992Zb.)vdaňovomkonanísapostupuje
vsúladesovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi,chrániasazáujmyštátuaobcíadbásapritomna

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom

konaní vyšlo najavo.Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
určenie, alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ
dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a
to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej
daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa §

1a písm. j) prvého alebo
druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva
v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od

dane podľa osobitných zákonov.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov vyplýva, že dokazovanie vedie správca
dane,ktorývediedaňovékonanie,pričomdbá,abyskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a
ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne
podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných
evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Zákon č. 222/2004 Z.z. upravuje daň z pridanej hodnoty. Predmetom dane je: a) dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b)

poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnejosoby,c)nadobudnutietovaruzaprotihodnotuvtuzemskuzinéhočlenskéhoštátuEurópskej
únie, d) dovoz tovaru do tuzemska (§ 2 ods. 1 zákona o DPH).

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2, písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovaru a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a

služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a), má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Ustanovenie § 67 zákona o DPH upravuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pri investičnom zlate.

Podľa § 67 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a) je zlato vo forme prútu, alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť
995 tisícin a viac,

b) sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú, alebo boli
zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata
obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.Podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie
investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo
forme certifikátu na alokované, alebo nealokované zlato, alebo obchodovaného na účet zlata vrátane

pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva, alebo iné práva týkajúce sa
investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré
vedú k prevodu vlastníckych práv, alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie
dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci sú rozhodnutia a postup žalovaného správneho
orgánu, ktorými rozhodnutiami žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyrubení rozdielu dane z
pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovanie obdobie jún, júl 2008 podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod I
zák. č. 511/1992 Zb. Súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch
stupňov v rozsahu žalobných dôvodov posudzoval, či daňové orgány oboch stupňov vychádzali zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a žalobcom napadnuté rozhodnutia vydali postupom v súlade

s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov a tiež v súlade so zákonom o dani z pridanej
hodnoty. Vychádzal pritom i z účelu daňovej kontroly a daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové
subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými predpismi. Žalobné
dôvody - námietky žalobcu, ktoré boli totožné v oboch žalobách pod bodmi 1/ až 15/, súd vyhodnotil ako
neopodstatnené z týchto dôvodov:

1.

K žalobcovmu tvrdeniu, že postupom správcu dane došlo k závažnému procesnému pochybeniu, keď
vo veci vôbec neprebehlo prvostupňové daňové konanie, krajský súd uvádza, že pri posudzovaní tejto

námietky súd vychádzal z ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov. Podľa citov. ustanovenia úlohou
daňovej kontroly je zaobstaranie skutočností rozhodujúcich pre zistenie vzniku daňovej povinnosti a jej
výšky. Daňová kontrola nespadá pod procesy rozhodovacie, ale iba zisťovacie (§ 15 ods. 1). Výstup
z daňovej kontroly, ktorým sa táto ukončuje (protokol), je jedným z podkladov na začatie daňového
konania (§ 15 ods. 13) a súčasne predstavuje zákonom označený dôkazný prostriedok (§ 29 ods.

4). Obsah protokolu o daňovej kontrole je výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu a
súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov. Správca dane v Protokole uplatňuje
zásadu hodnotenia dôkazov. Daňový subjekt má v priebehu daňovej kontroly rad procesných práv (§
15 ods. 5). Až na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré sú obsiahnuté v Protokole o zisteniach
z daňovej kontroly, je daňový subjekt oboznámený s daňovou povinnosťou. Súd sa nestotožnil s

tvrdením žalobcu, že správca dane postupoval tak, že samotná daňová kontrola nahradila daňové
konanie, ktoré podľa jeho tvrdenia vôbec neprebehlo. Daňová kontrola bola ukončená Protokolom č.
645/320/83873/2010/Vask zo dňa 9. septembra 2010, ku ktorému sa žalobca dňa 27. septembra 2010
vyjadril prostredníctvom konateľky Ing. K. W. a aj advokáta. S obsahom oboch vyjadrení sa správca
dane vyporiadal v Dodatku č. 1, ktorý bol vrátane Protokolu prejednaný so žalobcom dňa 8. októbra

2010. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený protokol, a preto sa naň ani
nevzťahujúprocesnéúkony,ktoréplatiapreprotokol.NavyševDodatkuč.1kprotokolusprávcadanelen
vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu k protokolu, pričom samotný obsah protokolu zostal nezmenený.
Následne začalo vyrubovacie konanie, v ktorom správca dane rozhodol o daňovej povinnosti žalobcu za
kontrolované zdaňovacie obdobia dodatočnými platobnými výmermi z 12. októbra 2010. Správca dane

neakceptoval návrhy žalobcu vykonať ďalšie dokazovanie výsluchom Ing. N. a p. A. S., ktorí už boli
vypočutí príslušnými správcami dane v rámci kontroly DPH spol. Secret Consulting s.r.o. a spol. HiB
Trade s.r.o., pričom obaja tvrdili, že dodávané zlato nespĺňalo vlastnosti investičného zlata. Podľa názoru
súdusprávcadanedôvodnenevypočulnavrhovanýchsvedkov(Ing.N.,A.S.),pretoženebolpredpoklad,
žezmeniasvojepredchádzajúcevysvetleniaknadobudnutiuzlata,ktorépodalipredmiestnepríslušnými

správcami dane pri daňovej kontrolách DPH, ktoré sa týkali obchodných spoločností, v ktorých boli
konateľmi. Zápisnice o výsluchu bývalých konateľov spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a spol. HiB Trade
s.r.o. nie je možné hodnotiť ako nezákonne získané dôkazy, pretože ich použitie v daňovom konaní
vykonanom u žalobcu bolo v súlade s ust. § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní a poplatkov,
pričom s obsahom uvedených zápisníc bol žalobca riadne oboznámený. Účelom vyrubovacieho konania

nie je opakovane vykonať už vykonané dôkazy, ktoré boli obstarané v rámci daňovej kontroly. Ak daňový
subjekt nepredloží také dôkazy, alebo neuvedie také tvrdenia, s ktorými sa správca dane nevyporiadal
počas daňovej kontroly, t.j. v štádiu zisťovania skutkového stavu, nie je dôvod opakovať už vykonané
dôkazy a vyrubovacie konanie sa obmedzí na vydanie rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sú uvedenézistenia a závery z daňovej kontroly. Pokiaľ teda správca dane považoval vyjadrenia svedkov, ktorých
žalobca žiadal vypočuť, za dostačujúce pre ustálenie skutkového stavu a návrhu na ich vypočutie
nevyhovel, postupoval v súlade so zákonom.

2.

Žalobca ďalej namietal procesné pochybenie správcu dane, pretože žalobca neporozumel poučeniu
od správcu dane, a teda daňová kontrola nebola riadne ukončená prerokovaním protokolu o daňovej

kontrole. K uvedenému krajský súd uvádza, že správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového
konania a tretie osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia
tejto povinnosti (§ 23 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov). Zápisnica o záverečnom prerokovaní
Protokolu z 8. októbra 2010 obsahovala toto poučenie v zmysle § 11 ods. 2 zákona o správe daní
a poplatkov. Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým
subjektom alebo jeho zástupcom, pričom dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Preto súd považuje

uvedenú námietku za účelovú.

3.

Žalobca namietal porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. K tejto námietke krajský súd uvádza,

že daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu
dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (§ 15 ods. 5,
písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov). Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa
vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia (§ 15 ods. 10, veta
druhá zákona o správe daní a poplatkov). Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že daňový subjekt má

právo vyjadriť sa v zákonom určenej lehote k protokolu o zisteniach z daňovej kontroly. Dôvody uvedené
vo vyjadrení daňového subjektu k protokolu vyhodnotí správca dane v dodatku k protokolu. Na dodatok
sa už nevzťahuje právo daňového subjektu vyjadriť sa k nemu v lehote v zmysle § 15 ods. 10, veta
druhá zákona o správe daní a poplatkov. V prípade, ak by bol právny názor žalobcu správny, mohlo
by dôjsť k situácii, kedy by sa daňovník opakovane vyjadroval k dodatkom k protokolu, a takýto postup

by oddialil, resp. až vylúčil ukončenie daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote. Námietka nie je
preto podľa súdu dôvodná.

4.

Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre
ich nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor. Náležitosti rozhodnutia vydaného
v daňovom konaní upravuje § 30 zákona o správe daní a poplatkov. Napadnuté rozhodnutia, ako
aj dodatočné platobné výmery obsahujú zákonné náležitosti a v ich odôvodneniach sú uvedené
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, ďalej sú uvedené úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie

dôkazovaajpoužitieprávnychpredpisov.Krajskýsúdnezistilichvzájomnúrozporuplnosť,skonkrétnymi
námietkami sa žalovaný vo svojich rozhodnutiach riadne vyporiadal.

5.

Žalobca namietal nepochopenie základných princípov reálneho obchodu a činnosti poskytovania
bezpečnostnej schránky zo strany daňových úradov. Krajský súd k tejto námietke žalobcu uvádza, že
z výsledkov medzinárodnej výmeny informácií z 25. augusta 2010 bolo zistené, že zásielky zlata od
Schöller Münzhandell GmbH pre HiB Trade s.r.o. boli týmto obchodníkom so zlatom fakturované v roku
2008 spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o., ktorá predala zlato nakúpené od HiB Trade s.r.o. iba

žalobcovi. Daňový úrad Bratislava I nezistil v účtovníctve A.J. Secret Consulting. s.r.o. iného dodávateľa
zlata (HiB Trade s.r.o.), ani iného odberateľa zlata okrem žalobcu. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa
opakovaného vypočutia A. S., s touto sa súd vyporiadal už v rámci námietky označenej pod číslom 1.
Je potrebné zdôrazniť, že bývalá konateľka spoločnosti A.J. Secret Consulting v rámci daňovej kontroly
vykonanej v tejto spoločnosti uviedla na pojednávaní do zápisnice u miestne príslušného správcu dane,

že dodané zlato malo formu plátov a nejednalo sa o investičné zlato. Jediným dodávateľom zlata v r.
2008 pre spol. A.J. Secret Consulting bola spoločnosť HiB Trade s.r.o., kontrola rýdzosti a hmotnosti sa
vykonávala u žalobcu a zlato bolo v nezmenenom stave dodávané žalobcovi. Daňový úrad Bratislava
I (mieste príslušný správca dane pre spol. A.J. Secret Consulting) zistil z daňových dokladov, že zlatonakúpené od HiB Trade s.r.o. bolo investičné zlato od rakúskeho obchodníka, dodávané žalobcovi. V
účtovníctve spoločnosti A.J. Secret Consulting s.r.o. neboli evidované žiadne náklady s prepravou zlata,
skladovaním, poistné a pod.

K námietke žalobcu týkajúcej sa bezpečnostnej schránky je potrebné poukázať práve na výpoveď
p. S., ktorej sa žalobca dovolával. A. S. v rámci daňovej kontroly spoločnosti A.J. Secret Consulting
pred miestne príslušným správcom dane uviedla, že žalobca neposkytol tejto spoločnosti (A.J. Secret
Consulting) žiadnu bezpečnostnú schránku a medzi týmito spoločnosťami nebola uzavretá žiadna

zmluva o službách bezpečnostnej schránky. Žalobca nepreukázal poskytnutie služieb bezpečnostnej
schránky tak, ako to namietal v žalobe, a preto súd uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.

Pokiaľ ide o dodávku granulátu striebra v zdaňovacom období jún a november 2008, žalovaný opravil
nesprávnosť rozhodnutia správcu dane tak, že znížil sumu dodatočného predpisu dane.

6.

V správnej žalobe žalobca ďalej tvrdil, že väčšina dôkazov bola vykonaná v rozpore so zákonom. S
názorom žalobcu sa súd nestotožňuje a poukazuje na to, že správne orgány postupovali v súlade so

zákonom. Miestne príslušní správcovia dane vykonávali daňovú kontrolu DPH za rok 2008 v spoločnosti
A.J. Secret Consulting s.r.o. a v spoločnosti HiB Trade s.r.o. a bývalí konatelia uvedených spoločností
podali vysvetlenia pred miestne príslušnými správcami dane v súvislosti s týmito kontrolami, teda neboli
vypočutí ako svedkovia. Bývalí konatelia sa vyjadrovali k obchodovaniu so zlatom a k dokladom, ktoré
mali zaúčtované v účtovníctve spoločností. Daňovou kontrolou bolo zistené, že spoločnosť A.J. Secret

Consulting s.r.o. nemala zaevidované žiadne výdavky v súvislosti s opracovaním zlata, s jeho prepravou,
poistením a pod. Jediným dodávateľom zlata pre spoločnosť A.J. Secret Consulting s.r.o. bola len
spoločnosť HiB Trade s.r.o. Naviac konateľ spoločnosti HiB Trade s.r.o. tvrdil, že zlato bolo od rakúskeho
obchodníka dodávané priamo žalobcovi, on ho fakticky vôbec nevidel, len vyhotovil faktúry pre A.J.
SecretConsultings.r.o.,ktorýboljehojedinýmodberateľomzlata.Žalovanýdôvodnepovažovalvýpoveď

bývalého konateľa spol. HiB Trade s.r.o. za objektívnejšiu ako žalobcom navrhované vypočutie p. A.
S., ktorej výpoveď by mohla byť v danom štádiu konania ovplyvnená žalobcom. Je pravdou, že bývalí
konateliaspoločnostiA.J.SecretConsultings.r.o.aspoločnostiHiBTrades.r.o.podalivyjadreniavrámci
daňových kontrol vykonávaných v týchto spoločnostiach, ktoré začali pred výkonom daňovej kontroly u
žalobcu. Ide o dôkazy, na ktoré daňové orgány prihliadajú podľa § 16 a § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe

daní a poplatkov, a preto ide o dôkazy získané v súlade so zákonom.

7.

Žalobca tvrdil, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vykonávalo dôkazy, na vykonanie ktorých

nemalo právomoc (získanie fotokópie faktúr). K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že Daňové riaditeľstvo
Slovenskej republiky (do 31. decembra 2011) zodpovedalo podľa § 3 ods. 5 zákona č. 150/2001 Z.z.
o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov za jednotné uplatňovanie osobitných predpisov
(1) daňovými orgánmi a navrhovalo ich zmenu. Pod bodom (1), pod čiarou, bol uvedený Zákon č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky malo schválený

vnútorný organizačný poriadok (§ 3 ods. 4 zákona č. 150/2001 Z.z.), v zmysle ktorého vykonávalo
riadiacu a metodickú činnosť, v rámci ktorej bolo oprávnené vydávať vnútroorganizačné riadiace normy,
teda aj "Pracovnú pomôcku č. 143/3/2008 zo dňa 7. mája 2008". V nej bol upravený jednotný postup
pri kontrolách daňových subjektov, ktoré obchodujú s investičným zlatom. Vydanie tejto pomôcky
súd nepovažoval za rozpor so základnými princípmi zákonného a spravodlivého procesu a zásah

do rozhodovania prvostupňových daňových orgánov. K ďalším námietkam žalobcu obsiahnutých v
tomto bode súd uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť, že Sekcia
medzinárodných vzťahov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje súčinnosť s
finančnými orgánmi príslušných štátov, zaslala správcovi dane doklady, ktoré obdržala od rakúskej
finančnej správy, pričom obdržané doklady nevyhodnocovala. Dôkazy získané z medzinárodnej výmeny

informácií boli legálne získanými dôkazmi v zmysle § 16 a § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.
Správca dane oboznámil žalobcu s obsahom dokladov získaných z medzinárodnej výmeny informácií
a umožnil vyjadriť sa k nim v lehote 15 dní od doručenia. Žalobca prevzal predmetné oznámenie dňa
17. júna 2011, v určenej lehote sa k nemu nevyjadril. K ďalšej námietke, že počas prerušenia konanianemôže byť vo veci konané, súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že v priebehu
prerušeného konania rozhodnutím č. 645/320/78240/2010/Vask zo dňa 17. augusta 2010, t.j. od 17.
augusta do 24. augusta 2010 správca dane vykonal nejaké úkony. Správca dane oboznámil žalobcu o

ukončení prerušenia kontroly listom zo dňa 25. augusta 2010 č. 645/320/80411/2010/Vask, čím si splnil
zákonnú povinnosť oboznamovať daňový subjekt s vykonávanými úkonmi v priebehu daňovej kontroly.

8.

K žalobcovmu tvrdeniu, že správca dane vykonal aj také dôkazy, ktoré presahovali zákonom určený
nevyhnutný rámec daňovej kontroly pre správne určenie a vyrubenie dane tým, že skúmal skutočnosti v
tzv. reťazcoch, súd uvádza, že v prejednávanej veci žalobca uplatnil odpočet DPH výlučne z tuzemských
dodávok investičného zlata, ktoré nadobudnutie je oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH.
Z medzinárodnej výmeny informácií vyplýva, že žalobca, spoločnosť HiB Trade s.r.o., ako aj spoločnosť
A.J. Secret Consulting s.r.o. boli zapojení do obchodu so zlatom. Na prepravných dokladoch bol uvedený

dodávateľ Schöller Münzhandel GmbH, príjemca spoločnosť Zlatá huta spol. s r.o., Bernolákova 11,
Trenčín, alebo spoločnosť HiB Trade, Bernolákova 11, Trenčín, meno osoby, ktorá zlato preberala -
Ing. N.. Ing. N. potvrdil preberanie zásielok zlata. Správca dane v súlade so zákonom preveroval v
rámci medzinárodnej výmeny informácií, aké zlato žalobca v skutočnosti nadobudol. Rakúsky dodávateľ
Schöller Münzhandel GmbH uviedol vo faktúrach pre spoločnosť HiB Trade s.r.o. predaj investičného

zlata a spoločnosť HiB Trade s.r.o. a spoločnosť A.J. Secret Consulting s.r.o. boli obchodníci so zlatom.
Súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov, že žalobca nadobudol zlato od spoločnosti A.J. Secret
Consulting s.r.o., ktoré vykazovalo znaky investičného zlata. Súd k opakovaným námietkam žalobcu
o poskytnutej službe bezpečnostnej schránky uvádza, že Ing. N., konateľ žalobcu, preberal zásielky
zlata od rakúskeho obchodníka pre spol. HiB Trade s.r.o. Služby bezpečnostnej schránky mal žalobca

poskytovať spol. A.J. Secret Consulting s.r.o. a nie spol. HiB Trade s.r.o. Daňové orgány neodôvodnili
preskúmavané rozhodnutia tým, že žalobca uzavrel fiktívne obchody so zlatom. Žalobca v námietke
okrem iného poukázal na rozhodnutie ESD v spojených veciach ESD č. C-354/03, C-359/03 a C-484/03,
podľa ktorých právo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na odpočítanie DPH zaplatenej
na vstupe, nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné

plnenie, ktoré predchádza, alebo nasleduje po plnení platiteľa a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel,
alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. V prejednávaných veciach šlo o inú
skutkovú situáciu, t.j. o tuzemské dodávky investičného zlata, oslobodené od DPH, pričom dodávky
neboli uskutočňované v reťazci. Preto nie je dôvodné na tento stav aplikovať rozhodnutia ESD č.
C-354/03, C-359/03 a C-484/03. Tiež pokiaľ žalobca na pojednávaní poukázal na rozhodnutia ESD č.

C-285/11 a č. C-184/05, ani tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko jednak
v tomto prípade nejde o skutočnosť, že zdaniteľnej osobe sa zamietlo právo na odpočítanie DPH z
dôvodu, že zdaniteľná osoba (žalobca) vedela alebo mala vedieť, že došlo k podvodu týkajúceho sa
DPH v rámci dodávateľského reťazca a jednak druhé uvedené rozhodnutie nerieši otázku prerušenia
daňového konania, ale rieši výklad smernice o administratívnej spolupráci v oblasti DPH.

9.

Ďalšia námietka žalobcu sa týkala skutočnosti, že podľa jeho názoru z obsahu administratívneho spisu
nevyplýval úmysel daňových orgánov preukázať žalobcovi, že nadobudol investičné zlato. Je potrebné

uviesť, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či žalobca nadobudol
od spoločnosti. A.J. Secret Consulting s.r.o. zlato na ďalšie spracovanie, alebo išlo o zlato, ktoré
vykazovalo znaky investičného zlata, ktoré je oslobodené od DPH. Služby bezpečnostnej schránky
neboli preukázané, pričom práve žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom, bol povinný
preukázať bez akýchkoľvek pochybností svoje tvrdenia o poskytovaní takejto služby. Správca dane v

rámci prejednacej zásady, ktorá platí v daňovom konaní, nebol povinný vyhľadávať za žalobcu dôkazy,
ktoré by preukázali jeho tvrdenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na vypočutie A. S., konateľky
spol. A.J. Secret Consulting s.r.o., dňa 31. marca 2009 (vypočutá ako štatutárny zástupca), ktorá
potvrdila, že obchod so zlatom sa uskutočnil medzi spol. HiB Trade s.r.o. - spol. A.J. Secret Consulting
s.r.o. - spol. Zlatá huta spol. s r.o. (žalobca), pričom kontrolu hmotnosti a rýdzosti zlata vykonal žalobca.

Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že zlato od rakúskeho dodávateľa, vo faktúre deklarované
ako investičné zlato, bolo dodané v nezmenenom stave žalobcovi a že obchod medzi HiB Trade s.r.o. -
A.J. Secret Consulting s.r.o. - Zlatá huta spol. s r.o. sa považoval za uskutočnený až po prekontrolovaní
hmotnosti a rýdzosti zlata u žalobcu. Z dokladov od rakúskej finančnej správy je zrejmé, že faktúrouč. VR2008-9785 zo dňa 30. októbra 2008 s pripojeným medzinárodným nákladným listom (CMR) č.
SK5288642 a faktúrou č. VL2008-0462 z 12. novembra 2008 s pripojeným CMR č. SK5539362 bolo
fakturované dodanie investičného zlata, ktoré bolo dodané od rakúskeho obchodníka priamo žalobcovi.

Na CMR je uvedený ako príjemca adresa žalobcu, prvý nadobúdateľ - HiB Trade s.r.o. tam nie je
uvedený. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nebolo dôvodné opakované vypočutie A. S.
(dôvody uvedené pri námietke pod bodom 1) a ani konateľa prepravcu Peber s.r.o. Malacky z dôvodu, že
dôkazy z medzinárodnej výmeny informácii postačovali na prijatie záveru, že žalobca nadobudol zlato,
ktoré vykazovalo znaky investičného zlata. Z uvedeného dôvodu námietka žalobcu nebola dôvodná.

10.

Žalobca tvrdil, že žalovaný a správca dane pri hodnotení dôkazov nevychádzali zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, ale dôkazy hodnotili svojvoľne, účelovo v jeho neprospech. Závery prijaté
daňovými orgánmi majú podklad v zisteniach rakúskej daňovej správy, ktoré vychádzali z objednávok,

faktúr, dodacích listov a medzinárodných prepravných listov (CMR), prepravných dokladov kuriérskej
spoločnosti. Z medzinárodnej výmeny informácií je zrejmé, že rakúsky obchodník mal dostatok
dokladov o realizácii prepravy investičného zlata k žalobcovi. Na faktúrach rakúskeho dodávateľa je
pod označením dodávaného tovaru uvedené "Goldbarren (alebo Goldbarren Argor) 1000 Gramm" s
poznámkou, že dodávka zlata je oslobodená od dane podľa § 6 ods. 1 bod 8 písm. j) rakúskeho zákona

o dani z obratu. Rakúsky zákon definuje investičné zlato zhodne s definíciou investičného zlata podľa
§ 67 ods. 1 zákona o DPH. Z dokladov o preprave zlata vyplýva, že tovar bol prepravcom doručený na
adresu sídla spoločnosti Zlatá huta spol. s r.o., kde ho prevzal Ing. N.. Na území Slovenskej republiky sa
iná preprava neuskutočnila a nebolo preukázané ani prepracovanie zlata. Podľa prepravných dokladov
prepravca prevzal zlato na adrese sídla spoločnosti Schöeller Münzhandel GmbH, Renngasse 14,

A-1010 Wien vo forme investičného zlata a doručil ho na adresu spol. HiB Trade, s.r.o., Hr. Pavlovič,
Bernolákova 11, Trenčín a v nezmenenom stave. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, Ing. N., bývalý
konateľ žalobcu, nepreukázal existenciu bezpečnostnej schránky pre spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o.
a prevzatie zlata osobou poverenou za túto spoločnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenia
Daňového úradu Bratislava I (miestne príslušný správca dane spoločnosť A.J. Secret Consulting, s.r.o.),

ktorý kontrolou DPH v tejto spoločnosti zistil, že v jej účtovnej evidencii sa nenachádzajú žiadne doklady
súvisiace s manipuláciou s dodávaným zlatom - nakládka, vykládka, uskladnenie, kontrola rýdzosti,
hmotnosti, poistenie zásielky a pod. Spoločnosť HiB Trade, s.r.o. a spoločnosť A.J. Secret Consulting,
s.r.o. vyhotovili sporné faktúry bez toho, aby ho ich konatelia, príp. iné zodpovedné osoby videli.
Súd preto nepovažuje za vierohodné tvrdenie žalobcu, že predmetom fakturácie bolo zlato vo forme

plátov, keďže toto označenie zlata vychádza len zo sporných faktúr, ktoré boli vyhotovené formálne,
bez poznania skutočnej formy zlata. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu
sa hmotnosti zlata akceptovanú trhom drahých kovov. Z dokladov od rakúskeho dodávateľa a aj z
prepravných dokladov vyplýva, že predmetom obchodu bolo zlato o hmotnosti akceptovanej trhom
drahých kovov (nielen 1 000 gramov, ale i nižších hmotností akceptovaných trhom drahých kovov).

Žalobca nepreukázal, že nadobudol zlato o hmotnosti neakceptovanej trhom drahých kovov napriek
tomu, že bol zaťažený dôkazným bremenom. Súd tiež neprihliadol na námietku žalobcu, že bol ukrátený
na svojich právach tým, že nebol upovedomený o výpovedi svedkov, a to O. S., bývalej konateľky
spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o. a N. K., bývalého konateľa spoločnosti HiB Trade, s.r.o. Je
pravdou, že obaja sa vyjadrili k prebiehajúcim kontrolám DPH v spoločnosti A.J. Secret Consulting,

s.r.o. a spoločnosti HiB Trade, s.r.o. pred príslušnými správcami dane, a zápisnice z týchto konaní boli
predložené správcovi dane ku kontrole DPH, ktorá bola vykonávaná u žalobcu. Takto získané dôkazy
zodpovedajú ust. § 29 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., a teda nie sú to v prejednávanej veci
dôkazy získane v rozpore so zákonom. Súd ďalej neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že nebol informovaný
o otázkach, ktoré správca dane žiadal preveriť formou medzinárodnej výmeny daňových informácií.

Informácia mu bola poskytnutá dňa 1. apríla 2010 spolu s upovedomením o predĺžení výkonu kontroly.
V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti, že žalobca a aj jeho právny zástupca boli správcom dane
predvolaní na pojednávanie listom zo dňa 21. decembra 2009 (doručený 7. januára 2010). V spise sú
ďalej tri úradné záznamy správcu dane o tom, že sa mu nepodarilo kontaktovať s konateľkou žalobcu.
Následne bol žalobca oboznámený s výsledkami preverovania obchodu so zlatom počas miestneho

zisťovania dňa 22. septembra 2008, o čom bola vyhotovená zápisnica. Z úradného záznamu zo dňa
21. augusta 2008 vyplýva, že konateľka žalobcu nahliadla do zápisnice o ústnom pojednávaní z 12.
augusta 2008, ktoré sa týkalo spol. A.J. Secret Consulting, s.r.o. Žalobca bol oboznámený s obsahom
zápisnice č. 645/320/19940/2009/Vas zo dňa 7.apríla 2009 vo veci dodávok zlatých tehál od spol.Schöller Münzhandel GmbH, Wien. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol písomne
oboznámený s výsledkami medzinárodnej výmeny informácií až dňa 13. júna 2011, avšak nevyužil
možnosť vyjadriť sa k uvedeným výsledkom v lehote 15 dní. S poukazom na uvedené je námietka

nedôvodná.

11.

Žalobca namietal závery správcu dane o tzv. reťazci pri preprave zlata, ktoré vychádzali z nezákonne

získaných dôkazov. Dôvody, pre ktoré súd neakceptoval uvedené námietky, sú uvedené už v
predchádzajúcich bodoch (bod 8.) a v súvislosti s námietkou, že správca dane vykonával dôkazy,
ktoré so žalobcom nemajú žiadnu súvislosť, pretože sa týkali spol. Excelent Gold Plus s.r.o., Zafiras
s.r.o. Bratislava, Contel s.r.o. Poriadie, Lazza s r.o. Poriadie, súd poukazuje na ust. § 16 zákona o
správe daní a poplatkov, podľa ktorého môže miestne príslušný správca dane požiadať o súčinnosť
iných správcov dane a ak ide o daňovníka so sídlom v zahraničí, môže prostredníctvom Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica požiadať o súčinnosť aj finančnú správu príslušného
štátu. Dodávateľom zlata pre žalobcu bola v kontrolovanom zdaňovacom období aj spoločnosť A
Energie s.r.o. Aj v prípade tejto spoločnosti vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie a zistil, že
spoločnosť A Energie s.r.o. nekomunikuje so správcom dane, v skutočnosti v sídle uvedenom podľa
Obchodného registra nie je známa, Q. J., konateľ tejto spoločnosti, na výzvy nereaguje, predvolania a

iné písomnosti nepreberá. Polícia Slovenskej republiky oznámila, že táto osoba sa zdržiava na území
Thajska, okrem toho je naňho vydaný príkaz na zatknutie a dodanie do výkonu trestu odňatia slobody.
Daňový úrad Myjava doručil správcovi dane informácie získané na základe medzinárodnej výmeny
daňovýchinformáciiodčeskejdaňovejsprávy.Podľatýchtoinformáciížalobcanakúpilodspol.AEnergie
s.r.o. investičné zlato, pretože táto spoločnosť obchodovala výlučne s investičným zlatom, ktoré nakúpila

od spoločnosti LAZZA, s.r.o. Myjava a spoločnosti CONTEL s.r.o. Poriadie. Spoločnosť A Energie s.r.o.
bola vymazaná ex offo z obchodného registra ku dňu 30. júla 2011 a spol. CONTEL s.r.o. Poriadie ku
dňu 18. augusta 2011. Súd považoval uvedenú námietku za účelovú.

12.

Žalobca tvrdil, že správca dane počas daňovej kontroly vykonával dokazovanie nad rámec jeho
oprávnení v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., porušil daňové tajomstvo v zmysle § 23
zákona č. 511/1992 Zb., ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č.
511/1992 Zb. S námietkou žalobcu týkajúcou sa vykonania kontroly nad rámec oprávnení správcu dane

sa súd vyporiadal v bode 8. a 11. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobca nie je zo zákona oprávnený
domáhať sa ochrany v mene iného daňového subjektu pre porušenie daňového tajomstva, takúto
námietku by mohla účinne podať iba poškodená strana. Žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt je
účastníkom daňového konania a v zmysle zákonných predpisov je viazaný mlčanlivosťou o veciach,
ktoré sa v rámci daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom. O

povinnosti zachovávať mlčanlivosť bol podľa názoru súdu správcom dane riadne poučený, hoci tvrdil,
že poučeniu neporozumel (bod 2.). Podľa názoru súdu za dôkazy získané v súlade so zákonom je
potrebné považovať i výsledky z medzinárodnej výmeny informácií. Tieto informácie potvrdzujú skutkový
stav, ktorý zistil správca dane a ktorý je uvedený už v predchádzajúcich bodoch, t.j. že rakúsky
dodávateľ Schöller Münzhandel GmbH dodával jedine investičné zlato, ktoré fakturoval spoločnosti HiB

Trade, s.r.o., Spišská Nová Ves, táto spoločnosť dodala a fakturovala zlato v nezmenenej forme, teda
išlo investičné zlato, spoločnosti A.J. Secret Consulting, s.r.o. a táto spoločnosť fakturovala dodanie
zlata v nezmenenom stave žalobcovi. Konatelia spoločnosti HiB Trade, s.r.o., spoločnosti A.J. Secret
Consulting,s.r.o.,aniinénimipoverenéosobynebolifyzickyprítomnépripreberanízlatavTrenčíne,kam
bolo zlato priamo od rakúskeho obchodníka dodané a teda nespochybnili dodané množstvo, hmotnosť,

ani rýdzosť zlata. Žalobca nepredložil počas daňovej kontroly, ani v daňovom a súdnom konaní žiadne
dôkazy, ktorými by preukázal, že obchodoval s tzv. priemyselným zlatom, resp. že poskytoval služby
bezpečnostnej schránky. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane vôbec nezohľadnil žiadne
skutočnosti ani dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech, ani že správca dane hodnotil dôkazy svojvoľne,
účelovo, v jeho neprospech.

13.Žalobca tvrdil, že ak daň odviedli jeho dodávatelia a aj sám žalobca, došlo by na strane štátu k
bezdôvodnému obohateniu. Keďže žalovaný sa s jeho námietkami riadne nevyporiadal, je rozhodnutie
podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K uvedenej námietke súd uvádza, že

daňovou kontrolou bolo zisťované, či si žalobca v sledovaných zdaňovacích obdobiach uplatnil odpočet
DPH z nákupu zlata od dodávateľských spoločností A Energie s.r.o. a A.J. Secret Consulting s.r.o. na
základe predložených dodávateľských faktúr v súlade § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Uvedená
námietka, že žalobca a jeho dodávatelia odviedli daň do štátneho rozpočtu, je preto neopodstatnená.
14.

S tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú podľa ich obsahu len opisom Dodatku č. 1 k protokolu
bez toho, aby prebehlo prvostupňové konanie a odvolacie konanie bolo vykonané bez akejkoľvek jeho
účasti, sa súd vyporiadal v predchádzajúcich bodoch (bod 1.). Zmätočnosť napadnutých rozhodnutí súd
preskúmaním nezistil, boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

15.

Žalobca taktiež tvrdil, že správcovi dane zanikla právomoc na výkon daňovej kontroly, nemal žiadny
zákonný dôvod na predĺženie lehoty na daňovú kontrolu a tiež žiadny dôvod na prerušenie daňovej
kontroly. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že daňová kontrola na DPH začala u žalobcu dňa 8.

októbra 2009 (oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 645/320/79081/2009/Vask zo 17. septembra
2009) a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním
protokolu z daňovej kontroly dňa 8. októbra 2010, t.j. v jednoročnej lehote v zmysle § 13 ods. 3 zákona o
správe daní a poplatkov. Správca dane oboznámil žalobcu, že Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,
pracovisko Trenčín, vyhovelo jeho žiadosti a podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. predĺžilo lehotu

na vykonanie daňovej kontroly do 8. októbra 2010. Žalobca bol upovedomený o predĺžení lehoty na
vykonanie daňovej kontroly správcom dane písomne dňa 26. marca 2010. Následne správca dane
rozhodnutím č. 645/320/78240/2019 z 17. augusta 2010 prerušil daňovú kontrolu podľa § 25a ods. 1 cit.
zákona o správe daní a poplatkov z dôvodu konania o inej skutočnosti (č.l. 27 admin. spisu). Prekážky,
pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, odpadli dňa 24. augusta 2010, kedy bola správcovi dane

doručená správa o medzinárodnej výmene informácií. Správca dane upovedomil žalobcu listom z dňa
25. augusta 2010, že dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené, odpadli. Súd nezistil, že nebol
daný dôvod na prerušenie konania, pretože žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií je konanie o
inej skutočnosti (§ 25a ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov), a preto neprihliadol na uvedenú
námietku žalobcu. Správca dane ukončil daňovú kontrolu prerokovaním protokolu dňa 8. októbra 2010,

t.j. v zákonnej ročnej lehote. Preto námietky žalobcu uvedené v tomto bode neboli dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v bodoch 1 až 15 krajský súd dospel k záveru, že žalovaný
ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za kontrolované zdaňovacie obdobia, zabezpečili
potrebné dôkazy, ktoré neboli získané v rozpore so zákonom. Dôkazy správne vyhodnotili a vyvodili z

nich správny právny záver s tým, že žalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2
písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca nadobudol od svojich dodávateľov
v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach len investičné zlato, ktoré je oslobodené od dane z pridanej
hodnoty podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH. Súd nezistil procesné pochybenia na strane daňových
úradov,apretožalobcanebolukrátenýnasvojichprávachnezákonnýmpostupomžalovanéhoasprávcu

dane. Žalovaný rozhodol v napadnutých rozhodnutiach v súlade so zákonom, a preto súd žaloby ako
nedôvodné zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

Na záver je potrebné uviesť, že na základe predmetnej daňovej kontroly u žalobcu žalovaný vydal
nielen rozhodnutie napadnuté v tomto konaní, ale i ďalšie rozhodnutia, ktoré sa týkali zdaňovacích

období - mesiac august 2008, september 2008, október 2008 a november 2008. Tieto rozhodnutia boli
predmetom prieskumu v súdnom konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. 13S/103/2011, v ktorom
konaní boli žaloby zamietnuté a Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu potvrdil rozsudkom zo dňa
1. augusta 2014 pod sp. zn. 6Sžf 133-137/2013. Skutkové a právne závery v tomto konaní boli totožné
ako v prejednávanej veci a konajúci súd nezistil žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné vo

veci rozhodnúť inak.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch

vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.