Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614202231
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3614202231.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu CD Consulting, s.r.o. so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti žalovanému H. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. XXX/XX, o zaplatenie 376,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/34/2014-81
zo dňa 11.2. 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým žalobu o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne zo sumy 376,- eur od 17.04.2011 do zaplatenia zamietol a
v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,06 % denne zo sumy 376,- eur od 17.04.2011 do zaplatenia zamietol, v časti o zaplatenie zmenkového
úrokuvovýške0,19%dennezosumy376,-eurod17.04.2011dozaplateniakonaniezastavilarozhodol,
žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonania.Vodôvodnenírozsudkuuviedol,žežalobca

sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len Nariadenie)
domáhal proti žalovanému plnenia zo zmenky, zaplatenia zmenkovej sumy 376 eur, zmenkového úroku
0,25 % denne zo sumy 376 eur od 17.4.2011 do zaplatenia, zákonného 6 % ročného úroku zo
zmenkovej sumy 376,- eur od 1.07.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, teda 1,25 eur a náhrady trov konania. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že ako indosatár je

nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 16.11.2010 na zmenkovú sumu
376 eur, pričom do jej textu bol poňatý aj záväzok žalovaného zaplatiť pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom zo zmenkovej sumy. Indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“ a doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Zmenkovú listinu
opatrenú doložkou „bez protestu“ indosant nenechal zistiť verejnou listinou.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom č.k. 3Cb/34/2014-23 zo dňa 27.8.2014, v
ktorom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 376 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy
vo výške 376 eur od 1.7.2011 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,25 eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť dňa
25.10.2014. Vo zvyšku, v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % dennej zo zmenkovej sumy súd

prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo nanáhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorým napadol časť výroku, v ktorej žalobu vo zvyšku zamietol a časť výroku o náhrade trov konania.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č.k. 16Cob/591/2014-65 zo dňa 28.7.2015
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v
časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v týchto častiach vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. V priebehu súdneho konania zobral žalobca podaním, ktoré došlo súdu dňa 22.12.2015 žalobu v časti
o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo zmenkovej sumy späť. V tejto časti súd prvej
inštancie konanie zastavil a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

5. Predmetom súdneho konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06
% denne zo zmenkovej sumy a rozhodnutie o trovách konania. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu

opätovne prejednal a spor rozhodol rozsudkom č.k. 3Cb/34/2014-81 zo dňa 11.2.2016 na pojednávaní
dňa 11.2.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p., ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. Právny
zástupca žalobcu sa z neúčasti ospravedlnil, avšak nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil.

6. Na základe dokazovania vykonaného listinou (zmenkou) a za aplikácie čl. I § 5 ods. 1, § 11 ods. 1,
§ 17 ods. 1, 2, § 34 ods. 1, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového
(ďalej len ZZŠ), čl. 19, čl. 5 ods. 1 Nariadenia, § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu 17.12.2009, § 3 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/

Občianskeho zákonníka dospel súd prvého stupňa k záveru, že žaloba v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,06 % denne zo zmenkovej sumy nie je dôvodná a žalobu zamietol. Okrem skutkových
zistení vyplývajúcich zo zmenky, súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že z vykonaného
dokazovania zistil, že žalobca sa domáha proti žalovanému práva zo zmenky, ktorá bola vystavená
ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. žalovanému ako

spotrebiteľovi. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo
sumy vyplnenej do zmenky. Je nepochybné, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu so
spoločnosťouPohotovosťs.r.o.zmluvuospotrebiteľskomúvere.Súduprvejinštanciebolozjehočinnosti
známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo spotrebiteľských zmlúv
o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na rad veriteľa. V týchto

zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne). Pri vykonávaní
dôkazov vychádzal súd prvej inštancie zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. a vykonal
aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Uviedol, že dokazovanie vykonal na pojednávaní a obe procesné strany mali možnosť vyjadriť sa k
obsahu dôkazných prostriedkov.

7. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal námietkami žalobcu, ktoré spočívali v
tvrdení, že vo veci nemalo byť nariadené pojednávanie, konanie malo byť písomné, a ak súd nariadil
pojednávanie mal tak urobiť uznesením s odôvodnením, ďalej v tvrdení, že žalovaný nenamietal
kauzálne skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky. K týmto tvrdeniam žalobcu súd prvej inštancie s

poukazom na čl. 5 ods. 1 Nariadenia uviedol, že konanie je síce v zásade písomné, ale ak to považuje
súd za potrebné, možno vo veci nariadiť ústne pojednávanie. Nariadenie pojednávania považoval
súd prvej inštancie za potrebné za účelom vykonania dokazovania na objasnenie skutkového stavu,
pričom spôsob a rozsah dokazovania určuje výlučne súd (čl. 9 Nariadenia). V zmysle č. I § 17 ods.
2 ZZŠ súd skúmal aj vlastný vzťah žalovaného k vystaviteľovi zmenky. Citované ustanovenie má

procesný charakter. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo toto ustanovenie do ZZŠ s účinnosťou od
23.12.2015 doplnené, neobsahuje prechodné ustanovenia. Preto sa nové ustanovenie použije aj na
toto konanie. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zmenky zapísaný zmenkový úrok 0,25 %
denne, čo považoval súd prvej inštancie za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z
neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je

zmenkouzabezpečovacou,vyplýva,žeúrokmámaťfunkciusankciesaomeškaniedlžníkasosplácaním
dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase
začatia úročenia zmenky vo výške 9,25% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-
násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeranýmplnením a obchádzaním zákona. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v
prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na
jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ).

Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane
zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Z vlastnej činnosti súdu prvej inštancie je známe,
že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na
žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, z množstva podaných žalôb vyplýva, že
ju vykonáva systematicky. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky.

Došloňoukvýznamnejujmenaprávachspotrebiteľa,ktorýnemoholaždo22.12.2015vznášaťkauzálne
námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. voči novému
majiteľovi zmenky. Dojednanie zmenkového úroku takmer vo výške 100 % je okolnosťou, ktorú by
dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi namietať. Veriteľ tak mohol takýmto spôsobom obísť zákonné
ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným
podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, čo považoval súd prvej inštancie za neprípustné. Podľa

názoru súdu prvej inštancie je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých
okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom)
právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich
právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske

právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane
spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany
spotrebiteľa,ktorájezakotvenáokreminéhoajvZmluveofungovaníEurópskejúnie(čl.169). Zmenkový
úrokjepodľanázorusúduprvejinštancieabsolútneneplatnýpodľa§3ods.1apodľa§53ods.4písm.k/
Občianskeho zákonníka a na túto neplatnosť prihliadol ex offo. Absolútna neplatnosť dopadá na celého

dojednanie zmenkového úroku, pôsobí od počiatku a nie je možné ju konvalidovať tým, že žalobca si
uplatní len časť tohto neplatného dojednania. Rozhodnutie o náhrade trovách konania odôvodnil súd
prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa úspechu v spore na strane žalobcu aj žalovaného.
Žalobca aj žalovaný mali vo veci úspech len čiastočný, preto súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

8. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok 0,06
% denne zo zmenkovej sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.

1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.

9. S poukazom na § 120 O.s.p. žalobca uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednávacou zásadou. Súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi konania a vykonáva
len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd vykonal
vo veci dokazovanie dôkazmi, ktoré účastníci nenavrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje

súdu vykonať v sporovom konaní aj iné dôkazy ako navrhli účastníci konania, avšak tento postup je
možný len výnimočne ak je vykonanie nenavrhovaných dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie veci a
nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať
ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť len
z predloženej zmenky ako predpokladu vydania rozsudku v konaní. Zmenka je listinný cenný papier,

ktorý inkorporuje v listine samo právo. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je zmenka jediným
legitimizačnýmprostriedkom,ktorýniejemožnéničíminýmnahradiť.Súdmusíkotázkevykonaniainých
ako účastníkmi navrhovaných dôkazov pristupovať vyvážene a svoj postup musí náležite odôvodniť.
V danom konaní súd prvého stupňa svoj postup nezdôvodnil. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu
žalovaného, a na ťarchu žalobcu, vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného

ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany nedomáhal, pohľadávku nerozporoval a svojím konaním
ju fakticky uznal. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech
uplatnenej pohľadávky a neobjektívne podporil v konaní žalovaného. Konanie súdu prvého stupňa
predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý proces garantované v článku 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný
mohol na základe článku 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak neurobil, musia
byť akékoľvek námietky odmietnuté z dôvodu koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Žalobca

je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu,
pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie
je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd
prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb.
vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ. Ak tak v sporovom

konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť
prekročením § 5 ods.1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť vôbec v
sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaný vystavil zmenku, ktorú
dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho skutočnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne
je napísaná na zmenke, bola mu známa v čase vystavenia zmenky a s takouto sadzbou žalovaný

súhlasil. Nespornosť záväzku žalovaného zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, zo dňa 22.08.2002). Na podporu svojich
tvrdeníuvedenýchvodvolanížalobcapoukázalnazáveryuvedenévrozsudkuOkresnéhosúduLučenec
zo dňa 13.02.2014, sp.zn. 13C/88/2013, v rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp.zn.

3C/8153/2013, v rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8C/198/2013, v rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010, sp.zn. 5Co/16/2010.

10. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

13. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou sporu podľa § 359 CSP, včas v zákonnej
lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP
aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd
preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

14. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorá je predmetom konania
a týka sa zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, je
potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b / CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389

ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia
nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.17. Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku

0,25 % denne zo zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny a
náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.

Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia,
v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

18. Na prejednanie veci (v jej zostávajúcej časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne
zo zmenkovej sumy) nariadil súd prvej inštancie ústne pojednávanie, pretože to považoval za potrebné.
Postupoval tak podľa čl. 5 ods. 1 druhá veta Nariadenia. V súlade s čl. 19 Nariadenia sa forma

a obsah samotného úkonu nariadenia ústneho pojednávania vo veci spravuje procesnými predpismi
vnútroštátneho práva. V podmienkach slovenského civilného procesu ovládaného zásadou ústnosti a
verejnosti je daná povinnosť súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie okrem prípadov,
ak to vylučuje zákon (§ 115a) alebo celkom výnimočne osobitný predpis. Priamo v ustanovení § 115
ods. 1 Občiansky súdny poriadok platný a účinný v čase nariadenia ústneho pojednávania súdom prvej

inštancie v súvislosti s týmto osobitným predpisom odkazoval na Nariadenie (ES) č. 861/2007 z 11.
júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods.
1 Nariadenia súd rozhoduje (vydáva uznesenie) iba v prípade, ak o nariadenie ústneho pojednávania
požiada niektorý z účastníkov konania a súd túto jeho žiadosť odmieta, pretože sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie nie je zjavne pre spravodlivé vedenie konania

potrebné. V danom prípade táto procesná situácia nenastala. Nariadenie ústneho pojednávania na
prejednanie veci samej bolo vykonané podľa podmienok vnútroštátneho procesného práva spôsobom
podľa § 115 ods. 1 O.s.p. tak, že sudca prejednávajúci vec, ktorý po posúdení všetkých výsledkov
prípravy pojednávania dospel k názoru, že vo veci je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, samostatné
uznesenie nevydal a na pojednávanie predvolal účastníkov vo forme tlačiva podľa § 254 ods. 1, 2

vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

19. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. platné a účinné v deň pojednávania umožňovalo súdu pokračovať
v konaní, aj keď je strana sporu nečinná, a vec prejednať, prípadne i vo veci meritórne rozhodnúť aj

v neprítomnosti strany sporu len za zákonných podmienok spočívajúcich v tom, že strana sporu bola
na pojednávanie riadne a včas predvolaná a zároveň nenavrhla odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu pri dodržaní podmienok podľa § 119 ods. 2, 3 O.s.p. Preskúmaním obsahu spisu odvolací
súd konštatuje, že právny zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie stanoveného na
deň 11.2.2016 dňa 22.10.2015 a žalovaný dňa 22.10.2015 spolu s poučením pre stranu sporu. Dňa

10.2.2016, jeden deň pred pojednávaním, doručil právny zástupca žalobcu ospravedlnenie neúčasti z
dôvodu, že v určenom termíne má vytýčené pojednávanie na OS Galanta. O odročenie pojednávania
požiadal len pre prípad, že vykonanie dôkazov navrhne žalovaný alebo dôkazy vykoná súd. Uvedené
za účelom oboznámenia sa s dôkazmi a vyjadrenia sa k dôkazom v súlade s § 123 O.s.p.

20. Odvolací súd konštatuje, že pre prejednanie veci súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa
11.02.2016 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a samotného žalobcu boli splnené procesné
podmienky podľa v tom čase platného a účinného § 101 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie uvádza, že na strane právneho zástupcu žalobcu nebol žiaden dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania týkajúci sa jeho osoby.

21. Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, pre ktorého od 01.07.2016 poučovacia
povinnosť o procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanoveným zákonom zanikla (§ 160 ods.
3 písm. b/ CSP).

22. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konaného dňa 11.2.2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie listinou podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a oboznámil obsah tejto listiny, ktorá bola
zmenkou. Tento rozsah vykonaného dokazovania vyplýva ajz odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (strana 3 rozsudku). Dokazovanie inými listinami, najmä
zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, súd prvej inštancie nevykonal. V tomto
smere odvolací súd považuje za nutné uviesť, že dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného spisu

5Er/748/2012,vktoromsanachádzaokreminéhoajzmluvaoúvereavšeobecnépodmienkyposkytnutia
úveru, súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 11.2.2016 nevykonal a preto nemohol súd prvej inštancie
z týchto listinných dôkazov, hoci sa v spise nachádzajú vychádzať a v písomnom vyhotovení rozsudku
uvádzať.

23. Aj napriek tomu, že súd prvej inštancie dokazovanie zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru na pojednávaní dňa 11.2 .2016 nevykonal podľa § 129 ods. 1 O.s.p., v odôvodnení
rozsudkutietolistinyposudzujeahodnotíprezistenieskutkovéhostavuveciajehonáslednéhoprávneho
posúdenia veci. Súd prvej inštancie bez dôkazov získaných z dôkazných prostriedkov, teda bez opory v
zistenomskutkovomstave,vyvodil,žežalovanýmápostaveniespotrebiteľa,žesprávnympredchodcom
žalobcu uzavrel spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má zároveň charakter aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

že zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého právnym predchodcom
žalobcu žalovanému ako spotrebiteľovi, že dojednanie obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou vrátane zmenkového dojednania týkajúceho sa zmenkového úroku
vo výške 0,25 % je podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.
K absolútnej neplatnosti zmenkového úroku takmer vo výške 100 % ročne prihliadol súd prvej inštancie

z úradnej povinnosti.

24. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného procesného predpisu v čase vyhlásenia a písomného
vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie platilo, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,prečonevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

25. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože obsahuje dôkazy, ktoré neboli náležite
právne relevantným spôsobom a postupom zistené z dôkazných prostriedkov. Súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdu prvej inštancie nie
je presvedčivé.

26. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa bez dokazovania právne relevantným spôsobom a
postupom vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku k neoprávnenosti uplatneného peňažného
nároku žalobcu predstavuje porušenie základných procesných podmienok v konaní pred súdom prvej
inštancie a je jedným z dôvodov pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa § 389

ods. 1 písm. a/ CSP.

27. Civilný sporový poriadok, ktorý je od 1.7.2016 právnym predpisom upravujúcim postup súdu, strán
sporu a osôb zúčastnených na konaní (§ 1 CSP), spočíva na základných princípoch vyjadrených v čl.
1 - 18. Tieto princípy tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť právne normy

Civilného sporového poriadku aplikované a interpretované.

28. Odvolací súd ďalej konštatuje, že porušením procesného postupu v konaní pred súdom prvej
inštancie bolo žalobcovi a žalovanému znemožnené uskutočňovanie procesných práv závažným a
neprípustným spôsobom v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu a žalovaného na spravodlivý

proces. Tým je daný ďalší dôvod pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podľa §
389 ods. 1 písm. b/ CSP. Dôvod zrušenia rozhodnutia súdu upravený v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP
predstavuje dôsledok porušenia čl. 2 CSP, v ktorom je vyjadrený princíp právnej istoty.

29. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí žaloby nie je z hľadiska

odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.30. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, odvolací
súd sa vecnými námietkami žalobcu nezaoberal.

31. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP vo veci
opätovne rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe
súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni
súd prvej inštancie v konaní o novom rozhodnutí vo veci. Odvolací súd v súlade s § 391 ods. 3 CSP
uvádza, že súd prvej inštancie zabezpečí a založí do súdneho spisu zmluvu o úvere a všeobecné

podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o. so žalovaným, na zabezpečenie ktorého bola vystavená zmenka a po zadovážení týchto listín
vykoná dokazovanie listinou podľa § 204 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom postupe umožní stranám
sporu realizáciu práva vyjadriť sa k dôkazom v súlade s čl. 9 CSP vrátane procesného práva podľa §
182 CSP pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania. Na prejednanie veci nariadi súd prvej
inštancie pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu za dodržania lehoty podľa § 178 ods. 2 CSP a

procesných práv strán sporu v občianskom civilnom procese. V písomnom vyhotovení rozsudku uvedie
súd prvej inštancie povinné náležitosti rozsudku upravené v § 220 CSP.

32. Odvolací súd zrušil výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výrok viazaný k
meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o

veciajonáhradetrovkonania,vrátanetrovodvolaciehokonania.Prirozhodovaníonáhradetrovkonania
bude súd prvej inštancie vychádzať zo zásady zodpovednosti za výsledok v sporovom konaní (zásada
úspechu), ktorej kritériom je miera úspechu vo veci zisťovaná u žalobcu aj u žalovaného. Miera úspechu
závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu vo veci samej. Povinnosť nahradiť trovy
konania sa týka trov spĺňajúcich podmienky v rozsahu § 251 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).