Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sp/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200032
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3016200032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti odporcovi:
Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor so sídlom Prievidza, M. Mišíka 28 za účasti D. R., trvale
bytom H., J. D. XXX/X o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 6827/2014 zo dňa 14. apríla
2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j rozhodnutie odporcu č. V 6827/2014 zo dňa 14. apríla 2015.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jeho podania vo výške 3 eurá do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 20.05.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu predložené
odporcom na rozhodnutie dňa 15.01.2016, žiadal, aby odporca napadnuté rozhodnutie č. V 6827/2014
zo dňa 14. apríla 2015 zrušil a vklad záložného práva povolil, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil
súd a vec vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti. Súčasne žiadal priznať náhradu

trov konania.

Napadnutým rozhodnutím č. V 6827/2014 zo dňa 14. apríla 2015 odporca zamietol podľa § 31
ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (ďalej len ,,zákon č. 162/1995 Z.z.“) návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností na podklade Zmluvy o zriadení záložného práva č. 624/2014-RAČ uzatvorenej
medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a D. R. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o

splnomocnení zo dňa 13.05.2013 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Bratislava, Povraznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce
sa v k. ú. H., zapísané na LV č. XXXX, a to byt č. 8 vo vchode č. 7 na 3. poschodí bytového domu
súp. č. 10451 postavený na parcele č. XXXX/XX v spoluvlastníckom podiele 1/1 a nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX ako parcela C KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 247
m2 v spoluvlastníckom podiele 56/928. Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že Dohoda o

splnomocnení je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca ovplyvniť,
keďže je súčasťou tzv. "úverového balíka". Z predloženej dohody o splnomocnení je možné usudzovať,
že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral záložcu sám, ale záložný veriteľ presadil ním vybranéhosplnomocnenca, a teda že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale
z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný
výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa došlo podľa odporcu k vzniku rozporu záujmov

definovaných v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného zákonného
ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje
vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľov zakázaná, pretože
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Odporca zároveň
uviedol, že v zmluve o zriadení záložného práva sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej

zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka
nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia povinného z úverovej
zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez pomenovaného právneho dôvodu a v
končenom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie, v ktorom s poukazom na ustanovenia §

22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46
Správneho poriadku, § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vyjadril názor, že dohoda o splnomocnení
je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení
sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp -

združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam.
Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu podľa názoru navrhovateľa vychádza z ničím nepodložených
predpokladov a správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal zo spoľahlivo zisteného
stavu veci. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie,
že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pričom takáto správna úvaha nespĺňa

podľa navrhovateľa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode
uvedenom v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, avšak podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto
ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, rozpor
musí reálne existovať. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že

splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľ ďalej konštatoval, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý

je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by
veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného
veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení použité v rozhodnutí podľa názoru navrhovateľa neobstojí,
nakoľko uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a
uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva.

Navrhovateľ zastával názor, že dohodu o splnomocnení nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných
zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň vyslovil, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nevedno, či správny orgán vidí rozpor s
dobrými mravmi v poskytnutí úveru, alebo v poplatku, alebo v úroku z omeškania. Ak sa námietka

správneho orgánu mala týkať poplatku, navrhovateľ uviedol, že odplata za poskytnutie peňažných
prostriedkov nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a ak by aj táto odplata bola postihnutá
neplatnosťou, môže ísť v prvom rade o neplatnosť čiastočnú a ak by aj napriek tomu išlo o neplatnosť
celkovú, nemá to vplyv na celkovú platnosť zmluvy o úvere. Vytýkal správnemu orgánu, že neuviedol,
prečo uprednostnil aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre

rozpor s dobrými mravmi pred § 265 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods.
6 Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a teda špeciálna právna norma obsiahnutá v
Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho zákonníka. V súvislosti s odplatou
za poskytnutie úveru poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Pokiaľ
ide o úroky z omeškania uviedol, že nie je možné vychádzať len z jej číselnej výšky, ale je potrebné aj

zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu, pričom odkázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
a Slovenskej republiky. Mal za to, že záložca riadne podpísal úverovú zmluvu a ani jej súlad s dobrými
mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy a správnemu orgánu
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vyjadriť neplatnosť takéhoto právneho úkonuz dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Záverom vytkol správnemu orgánu, že nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Správny orgán tak vydal podľa názoru navrhovateľa nezákonné rozhodnutie.

D.I. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 a nasl. O.s.p.)

preskúmal postupom podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z.
zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov odvolania,
vecprejednalnaústnompojednávaní(§250qods.1O.s.p.)adospelkzáveru,ženapadnutérozhodnutie
je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ
a p. D.I. ako spotrebiteľ uzavreli dňa 13.05.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 308001580, na
základe ktorej poskytol navrhovateľ p. D. R. sumu 1 600 eur s príslušenstvom. Následne na to p.
D. R. dňa 13.05.2013 v Dohode o splnomocnení (bod 3. dohody) udelil plnomocenstvo Združeniu

ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody, ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva č. 624/2014-RAČ
uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava) ako záložný veriteľ a p. D. R., ako
záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava) dňa 10.11.2014.

Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie H., obec
Prievidza, okres Prievidza, a to byt č. 8 vo vchode č. 7 na 3. poschodí bytového domu súp. č.
10451 postavený na parcele č. XXXX/XX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parcela C
KN č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 247 m2, ktoré má záložca v bezpodielovom
spoluvlastníctve. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol

napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1

ods. 1 sa zapisujú do
katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.V zmysle § 29 zákona č. 162/1995 Z.z. vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia

okresného úradu.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.).

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len
"účastník konania").

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe
má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3 ,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na
obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z. okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresnom úrade, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je

rozhodnutie okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje
vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nazáklade vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladovékonaniezačína,akoajpríkladmoprílohynávrhu,ktorémáúčastníkvkladovéhokonaniaspolus
návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán
posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v

ustanovení § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Vkladové konanie tak predstavuje rozhodovací procesný
postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo
rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V prejednávanej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia)

zmluvy o úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine, na túto
závislosť nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu
úverovej zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu
dohody o splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú
dlžník (D. R.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľa získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie

dohody o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na
základe uvedeného krajský súd zastáva právny názor, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má
formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah p. D. R. nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať, alebo

odmietnuť s tým, že by mu nebol poskytnutý úver. Pán D. R. nemal teda žiadnu možnosť ovplyvniť
osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho

orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa

musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy,
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda

o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite
a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V danej veci ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe dohody
o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany p. D. R. ako

splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci ako
splnomocnenca, neboli v rozpore so záujmami p. D. R..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah p. D.

R. nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohol buď v celosti bez zmeny prijať a
podpísať, alebo odmietnuť s tým, že by mu nebol poskytnutý úver. Pán D. R. nemal ani žiadnu možnosť
ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť

to, či budú v katastrálnom konaní (v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a
akým subjektom. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení
nekonajú slobodne, ale sú k uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru
donútení. Nakoľko aj p. D. R. uzatvoril dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp - združenia občianskoprávnej
pomoci ako splnomocnenca sú v rozpore so záujmami p. D. R. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnenec namiesto toho, aby hájil záujem p. D. R.,
uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu a dokonca poveril navrhovateľa ako záložného veriteľa na podanie

návrhu na vklad záložného práva v jeho prospech do katastra nehnuteľností, nemožno takéto konanie
splnomocnenca posúdiť inak, ako konanie v príkrom rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné
dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny

názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. na povolenie
vkladu do katastra nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež

ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľ ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Prievidza, ktorý nebol v
konaní úspešný, sa stal poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorémunavrhovateľ neúspešne podal opravný prostriedok. Preto mu súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jeho podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľ elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom,
odoslaným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2016, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a oznámil
tunajšiemu súdu, že súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa,
pričom oznámenie navrhovateľa pozostávalo z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis oznámenia (t.j.

1 stranu), ktorý bol založený do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok za vyhotovenie rovnopisu
je v zmysle položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992 Zb. vo
výške 0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 eurá (oznámenie navrhovateľa je iným podaním).
Preto je navrhovateľ v súdenej veci povinný zaplatiť za vyhotovenie rovnopisu jeho oznámenia 3 eurá (čo
predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže 1 strana po 0,10 euro nedosahuje ani zákonom
predpísanú minimálnu výšku 3 eurá). Pre úplnosť súd dodáva, že aplikácia položky 20a sadzobníka

súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods. 3 O.s.p., čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto
položke 20a.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.