Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200721
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200721.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov

senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu T a M trans spedition,
s. r. o., 935 52 Šarovce 545, IČO: 34 140 425, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Kašuba spol.
s r.o., Horná 41, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia
- ústredie, Jeséniova 17D, 831 01 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1394000916/3722-9291/Kaf zo dňa 5. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Administratívne konanie. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia

Banská Bystrica, Odbor inšpekcie ochrany vôd vykonal u žalobcu na Čerpacej stanici pohonných
hmôt Horná Strehová kontrolu zameranú na nakladanie s vodami a zaobchádzanie so znečisťujúcimi
látkami. Kontrola bola vykonaná 27.2.2015. Podľa protokolu o výsledku kontroly bol konateľ spoločnosti
telefonicky informovaný o účele kontroly. Protokol bol doručený žalobcovi 1.7.2015 s výzvou na písomné
vyjadrenie k protokolu. Prerokovanie protokolu sa uskutočnilo 10.8.2015, pričom sa tohto prerokovania
zúčastnil splnomocnený zástupca žalobcu, ktorý sa ku kontrole vyjadril. Žalobca nemal v kontrolovanom
časovom období od 1.1.2014 do 13.5.2015 vykonanú zákonom predpísanú skúšku tesnosti pre nádrž

a potrubné rozvody. Žalobca počas kontroly vykonal skúšku tesnosti nádrže a potrubných rozvodov
s výsledkom „Tesnostná skúška vyhovela“. Ďalší nedostatok bol, že žalobca nemal schválený plán
preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného
prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len havarijný plán) pre túto čerpaciu stanicu. Podľa
vyjadrenia žalobcu žalobca mal skúšku tesnosti platnú pre kontrolované obdobie. Stavba čerpacej
stanice bola skolaudovaná 25.1.2011 a za tým účelom bola vykonaná zákonom predpísaná kontrola
tesnosti nádrže a potrubných rozvodov. Takisto kontrolovaný subjekt má havarijný plán vypracovaný

predchádzajúcim prevádzkovateľom a schválený orgánom štátnej vodnej správy, avšak z dôvodu jeho
vecnej totožnosti ho žalobca štátnej vodnej správe opätovne na schválenie nepredložil. Žalobcovi
bolo doručené oznámenie o neopodstatnenosti námietok uvedených vo vyjadrení k Protokolu o
výsledku kontroly ako aj jeho zástupcovi. Protokol bol prerokovaný 1.10.2015, o čom bola spísaná
zápisnica. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci správneho deliktu pozvánkou
na ústne pojednávanie, ktorá bola žalobcovi doručená. Žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil
pre práceneschopnosť konateľov. A nezúčastnil sa ani ďalších dvoch vo veci nariadených ústnych

pojednávaní z toho istého dôvodu. Prvostupňový správny orgán upustil od ústneho pojednávania a
vyzval žalobcu na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Žalobca nesúhlasil s tým, že bolo upustené od
ústneho pojednávania a ani s tým, že má písomne predložiť svoje vyjadrenie.2. Prvostupňový správny orgán Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného
prostredia Banská Bystrica rozhodnutím č. 1394300216/104-1987/Ri zo dňa 25. januára 2016
ako príslušný orgán podľa § 9 a §10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné

prostredie a v súlade § 62 ods. 6, písm. c) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách (vodný zákon) na základe
výsledkov konania konaného podľa § 73 a § 80d ods. 2 vodného zákona a zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) uložil pokutu podľa § 75 ods.5 v spojitosti s § 74 ods. 1, písm.
i) vodného zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 39 ods. 2, písm. d) vodného zákona a v
§ 39 ods. 4, písm. a) vodného zákona pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami spoločnosti T a M

trans spedition s. r. o. Šarovce, čerpacia stanica pohonných hmôt Horná Strehová vo výške 1 500.-Eur
za to, že:
- spoločnosť T a M trans spedition s. r. o. Šarovce nemala v kontrolovanom období od 1.1.2014 do
13.5.2015 pre podzemnú nádrž na pohonné hmoty (nafta a benzín) a potrubné rozvody vykonanú
zákonom predpísanú skúšku tesnosti (porušenie § 39 ods. 2, písm. d) vodného zákona),
- spoločnosť T a M trans spedition s. r. o. Šarovce nemá pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt

Horná Strehová vypracovaný plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku
znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (porušenie § 39 ods. 4,
písm. a) vodného zákona).

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonal v dňoch 27.2.2015 a 1.10.2015 kontrolu dodržiavania

ustanovení vodného zákona u žalobcu na jeho čerpacej stanici pohonných hmôt Horná Strehová.
Kontrola bola vykonaná na zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami za obdobie od 1.1.2014 do
1.10.2015. Kontrolou bolo zistené, že žalobca nemal v kontrolovanom období pre podzemnú nádrž na
pohonné hmoty a potrubné rozvody vykonanú zákonom predpísanú skúšku tesnosti, porušenie § 39
ods. 2, písm. d) vodného zákona a pre čerpaciu stanicu pohonných hmôt Horná Strehová žalobca nemal

vypracovaný plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich
látok do životného prostredia a na postup v prípade úniku (porušenie § 39 ods. 4, písm. a) vodného
zákona). Uvedené porušenia sú správnym deliktom podľa § 74 ods. 1, písm. i) vodného zákona a
napĺňajú skutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 5 vodného zákona.

4. Prvostupňové rozhodnutie bolo ďalej odôvodnené tým, že bolo začaté správne konanie, o čom
bol žalobca upovedomený. Bolo zvolané ústne pojednávanie na deň 22.10.2015, ktorého sa konateľ
žalobcu nezúčastnil. V tento deň predložil správnemu orgánu zástupca žalobcu potvrdenie o pracovnej
neschopnosti konateľa žalobcu a Protokol č. 4 o tesnostnej skúške zo dňa 11.5.2009 s výsledkom
„vyhovuje“. Zástupca sa napriek plnej moci k ústnemu pojednávaniu odmietol vyjadriť z dôvodu, že

plná moc nie je úradne overená, ako je to požadované v pozvánke na ústne pojednávanie. Predložený
protokol prvostupňový orgán vyhodnotil tak, že v protokole je uvedená iba spoločnosť KOVOMAT-L
spol. s r.o. Holice, čo je nevyhovujúce, pretože podľa § 39 ods. 7 vodného zákona skúšky tesnosti
podľa § 39 ods. 2, písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu
na nedeštruktívne skúšanie. Následne bolo zvolané ďalšie ústne pojednávanie na deň 10.12.2015 a

deň 14.1.2016, na ktoré sa žalobca nedostavil z dôvodu pracovnej neschopnosti konateľov. Žalobca sa
nevyjadril ani písomne, na čo bol vyzvaný. Prvostupňový orgán preto upustil od ústneho pojednávania
a opätovne vyzval účastníka konania na vyjadrenie k protokolu z vykonanej inšpekcie. Žalobca v
písomnom vyjadrení z 20.1.2016 prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s postupom
inšpekcie a nesúhlasí s upustením od ústneho pojednávania a tiež nesúhlasí so žiadosťou na písomne

predloženie vyjadrenia k podkladom vydania rozhodnutia. K tomu prvostupňový orgán uviedol, že
správny orgán konal v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a opätovne mu umožňoval vyjadriť
sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, alebo navrhnúť ich doplnenie, pričom tak mohol urobiť aj
prostredníctvom zástupcu.

5. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že vychádzal z kontrolou
zisteného stavu uvedeného protokole o výsledku kontroly č. 3033-16742/42/2015/Riš zo dňa 14.7.2015
a z oznámenia o neopodstatnenosti námietok uvedených vo vyjadrení k protokolu o výsledku kontroly
zo dňa 22.9.2015 a zo zápisnice o prerokovaní protokolu zo dňa 1.10.2015. Výšku pokuty stanovil v
súlade s § 75 ods. 5 v spojitosti s § 74 ods. 1, písm. i) vodného zákona, kedy za porušenie povinností

uvedených v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami možno uložiť pokutu od 700.-Eur do
6 600.-Eur. Pri ukladaní pokuty sa podľa § 76 ods. 1 vodného zákona prihliadalo na mieru a rozsah
zistených nedostatkov, na škodlivé následky porušenia povinností. Prihliadalo sa aj na skutočnosť, že
žalobca nepredložil na schválenie havarijný plán ani do vydania rozhodnutia.6. Žalovaný rozhodnutím č. 1394000916/3722-9291/Kaf zo dňa 5. mája 2016 na základe odvolania
žalobcu toto zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zo spisového

materiálu zistil, že žalobca v kontrolovanom období od 1.1.2014 do 1.10.2015 zaobchádzal so
znečisťujúcimi látkami (nafta a benzín) v rozpore s § 39 vodného zákona, pretože: 1/ prevádzkoval
nádrž na pohonné hmoty ako aj potrubné rozvody bez zákonom predpísanej skúšky tesnosti, čím
porušil § 39 ods. 2, písm. d) vodného zákona a 2/ nemal vypracovaný plán preventívnych opatrení na
zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v

prípade ich úniku, čím došlo k porušeniu povinností uvedených § 39 ods. 4, písm. a) vodného zákona.
Tým spáchal správny delikt podľa § 74 ods. 1, písm. i) vodného zákona a naplnil skutkovú podstatu
pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 5 vodného zákona. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti a ani nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili skutkový stav
zistený vykonanou kontrolou prevádzky Čerpacia stanica pohonných hmôt Horná Strehová patriacej
žalobcovi. Žalobcovi bola daná možnosť aj počas výkonu kontroly a počas celého konania vyjadriť sa k

podkladom, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia alebo navrhnúť ich doplnenie, čo však žalobca nevyužil.
Poukázal na znenie § 2 písm. aa) vodného zákona, § 39 ods. 2 vodného zákona, § 39 ods. 4, písm.
a) vodného zákona. Konštatoval, že odvolateľ nevyužil možnosť doplniť odôvodnenie svojho odvolania.
Ďalej, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom pri rozhodovaní o výške pokuty a jeho
rozhodnutie je vecne správne a právne opodstatnené, a preto bolo potvrdené v celom rozsahu.

7. Žalobca sa v zákonom stanovenej lehote podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie alebo rozhodnutia o
znížení výšky sankcie alebo o upustení od uloženia sankcie a náhrady trov konania.

8. Žalobca uplatnil ako dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nedostatočné podklady na
rozhodnutie, keď správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol relevantné dôkazy ním tvrdeného
skutkového stavu a ani ich hodnotenie a v správnom spise sa žiadne dôkazy nenachádzajú.

9. Žalobca namietal nedostatočne zistený a nepreukázaný skutkový stav, na základe ktorého žalovaný

rozhodol.

10. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov najmä žalobcom predložených listín
o skúške tesnosti podzemnej nádrže na pohonné hmoty.

11. Žalobca ďalej namietal, že nebol riadne upovedomený o vykonaní kontroly a počas vykonávania
kontroly a ani počas vypracovávania a prerokovania protokolu o výsledku kontroly nebol prítomný a
ani zastúpený, pričom správny orgán prvého stupňa nekonal v správnom konaní o uložení pokuty so
splnomocneným zástupcom žalobcu, hoci mal k dispozícii takéto splnomocnenie.

12. Žalobca ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie výšky uloženej pokuty.

13. Pre prípad, že sa súd nestotožní so žalobcom vytknutými vadami a nezákonnosťou napadnutého
rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia, žiadal o zníženie výšky sankcie alebo o upustenie od uloženia
sankcie, pretože 1 500.-Eur žalobca považuje za sankciu neprimerane vysokú.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v správnom konaní bolo preukázané, že žalobca
prevádzkoval podzemnú nádrž na pohonné hmoty naftu a benzín a potrubné rozvody bez zákonom
predpísanej skúšky tesnosti v čase od 1.1.2014 do 13.5.2015 a pri začatí kontroly nepredložil havarijný
plán, hoci zaobchádzal so znečisťujúcimi látkami v takých množstvách, pre ktoré ho bolo potrebné

vypracovať a je v plnom rozsahu zodpovedný za nedostatky zistené pri kontrole, a preto mu bola pokuta
uložená v súlade so zákonom.

15. Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že nebol riadne upovedomený o začatí kontroly uviedol,
že postupoval podľa § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe a

začatie kontroly oznámil konateľovi žalobcu telefonicky. Takéto oznámenie je štandardné a osvedčené
za účelom operatívneho dohodnutia si termínu kontroly. Súčasne umožňuje kontrolovanému subjektu
pripraviť sa na kontrolu. Je to prejav súčinnosti, ktorou sa dosahujú aj ciele ďalších zásad, ako napr.
rýchlosti a hospodárnosti a účelnosti konania. Poukázal na to, že pracovník prvostupňového orgánuvykonával kontrolu podľa § 68 ods. 2 vodného zákona štátny vodoochranný dozor, podľa ktorého „osoby
vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať sa preukazom
orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor“. Toto bolo splnené, kontrolujúci

sa preukázal preukazom a poverením a obsluha čerpacej stanice bola súčinná a poskytla všetky
relevantné údaje pre vykonanie kontroly a pri vypracovaní protokol o výsledku kontroly. Inšpektorát
životného prostredia Banská Bystrica postupoval v súlade so zákonom o kontrole a s vodným zákonom.
Protokol bol zaslaný žalobcovi spolu so žiadosťou o písomné sa vyjadrenie k protokolu so stanovením
lehoty na vyjadrenie, čo žalobca nevyužil, preto bol vyzvaný opakovane. Ani na opakovanú výzvu

nereagoval. K prerokovaniu protokolu sa dostavil zástupca žalobcu na základe plnej moci, ktorý vzniesol
námietky. Námietky boli vyhodnotené ako neopodstatnené, o čom bol žalobca informovaný a opätovne
bol predvolaný na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly vrátane jeho súčasti. Zástupca žalobca
v zápisnici o prerokovaní protokolu zo dňa 1.10.2015 vyjadril nesúhlas s vyjadrením prvostupňového
správneho orgánu k vzneseným námietkam a trval na svojich námietkach. Nepredložil žiadne iné
relevantné skutočnosti ani dokumenty. Žalobca si zabezpečil skúšky tesnosti až po vykonaní predmetnej

kontroly a to Protokolom o skúške tesnosti zo dňa 14.5.2016, ktoré vykonal pán O. H.. Fotokópie skúšok
nádrží, ktoré predkladal žalobca v priebehu konania, nenahrádzajú skúšky tesnosti nádrží a rozvodov,
ktoré mali byť vykonané podľa vodného zákona. Žalovaný nesúhlasil ani s nesprávnym vyhodnotením
predloženého plánu preventívnych opatrení, pretože žalobca pri kontrole predložil havarijný plán, ktorý
bol vypracovaný a schválený pre spoločnosť PMP Oil, spol. s r.o. Závada a nie pre žalobcu. Žalobca

bol povinný takýto plán zostaviť pre Čerpaciu stanicu pohonných hmôt Horná Strehová a predložiť ho
na schválenie, to však neurobil.

16. K žalobným námietkam nedostatočného alebo nesprávneho zistenia skutkového stavu uviedol, že
napadnutého rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne

posúdený. Rozhodnutie je zrozumiteľné, je odôvodnené, a preto tieto námietky nie sú relevantné.

17. K námietke týkajúcej sa výšky uloženej pokuty uviedol, že bola stanovená v zákonnom stanovenom
rozpätí, pričom bolo prihliadnuté na mieru a rozsah zistených nedostatkov ako aj na to, že ani do
vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca nepredložil havarijný plán pre predmetnú čerpaciu stanicu

pohonných hmôt.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal
na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná.

19. Podľa § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 10/1996 Z. z. (2) Pracovníci kontroly sú v súvislosti s
výkonom kontroly povinní a) vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania
kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich
totožnosť, ak to osobitný predpis neustanovuje inak; 9) ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo

viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontrol.

20. Podľa § 39 ods. 2, písm. d) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2016 (2) Ten, kto
zaobchádza so znečisťujúcimi látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, 49) ktoré ustanovujú, za
akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd

a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú
osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri
zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu.
Takýmito opatreniami sú najmä: d) pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti
potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu znečisťujúcich látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu

a opravu.

21.Podľa § 39 ods. 4, písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2016 (4) Ten, kto
pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými znečisťujúcimi látkami
v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými znečisťujúcimi látkami v množstve väčšom ako 1 m3

alebo zaobchádza s tuhými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s
kvapalnými prioritnými nebezpečnými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m3, je povinný vykonať okrem
opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia: a) zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie
vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ichúniku (ďalej len "havarijný plán"), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť
s ním zamestnancov.

22.Podľa § 39 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2016 (7) Kontrolu a skúšky
tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na
kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.

23.Podľa § 74 ods. 1, písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2016 (1) Orgán

štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá i) porušuje
povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami.

24.Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 11. 2016 (5) Pokutu podľa § 74
ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť od 700 eur do 6 600 eur.

25.Podľa § 198 ods. 1, 2 SSP (1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej
uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku
alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho
trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. (2) Správny súd môže podľa odseku 1

rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

26. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, zistil, že
napadnuté rozhodnutie netrpí nezákonnosťou zo žiadneho dôvodu uvedeného v § 195 SSP a nejde ani
o vec uvedenú v § 134 ods. 2 SSP.

27.Správny súd preskúmal vec z dôvodov uplatnených v žalobe. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Žalobca dôvody nezákonnosti uvedené v bodoch 8-10
tohto rozsudku uplatnil všeobecne. Namietal, že nezákonnosť spočíva v nedostatočných podkladoch
na rozhodnutie, keď správny orgán vo svojom rozhodnutí neuviedol relevantné dôkazy ním tvrdeného

skutkového stavu a ani ich hodnotenie a v správnom spise sa ani žiadne dôkazy nenachádzajú, resp.
v nedostatočnom zistení a nepreukázaní správnym orgánom tvrdeného skutkového stavu a súčasne
aj nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov. Takéto všeobecné námietky neumožňujú súdu
preskúmať napadnuté rozhodnutie bez toho, aby súd tieto námietky konkretizoval podľa obsahu spisu.
V zmysle SSP súd preskúmava napadnuté rozhodnutie a je pri prieskume napadnutého rozhodnutia

viazaný dôvodmi žaloby. Všeobecné tvrdenia o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia neumožňujú
súdu vykonať prieskum zákonnosti. Správny súd nie je oprávnený všeobecne uplatnené dôvody za
žalobcu na základe obsahu správneho spisu konkretizovať, resp. vyhľadávať a ani za žalobcu dopĺňať.
Ako vyplýva z odôvodnení tak napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vyššie
opísaných v bodoch 3 až 6 tohto rozsudku žalovaný založil svoje rozhodnutie na zisteniach z vykonanej

kontroly, ktoré boli zachytené v protokole z kontroly. Kontrola vykonaná oprávneným štátnym orgánom
podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe je dôkazom o skutočnostiach zistených v
rámci jej predmetu. Najmä v prípade zistenia negatívnych skutočností, ako tomu bolo v preskúmavanom
prípade, kedy zistenie predstavuje fakt, že žalobca nemal v kontrolovanom období vodným zákonom
predpísaným spôsobom vykonanú skúšku tesnosti nádrží a potrubí, nesplnil si povinnosť zostaviť

plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do
životného prostredia a na postup v prípade ich úniku a povinnosť predložil tento plán orgánom štátnej
vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov, keďže takéto doklady kontrolórovi
nepredložil a nepredložil ich ani v následnom správnom konaní o správnom delikte. Žalovaný založil
svoje rozhodnutie na skutočnostiach zistených z takejto kontroly. Z toho vyplýva, že žalobné námietky,

tak ako boli uplatnené, neobstoja. Takisto námietka o nesprávnom hodnotení žalobcom predkladaných
listín o skúške tesnosti podzemnej nádrže je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením, ktoré vykonal
žalovaný. Žalobca neuvádza, v čom by mala byť nesprávna úvaha, ktorou boli tieto dôkazy hodnotené.
Súd v hodnotení, ktoré použil správny orgán nenašiel žiadnu odchylnosť od zásad logického uvažovania
alebo od obsahu hodnotených listín. Žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, že predkladané dôkazy o

vykonaných skúškach tesnosti nie sú skúšky tesnosti vykonané na to oprávnenou osobou, a preto ich
nemohol zobrať do úvahy. Takéto hodnotenie je v súlade s právnou úpravou citovanou v bode 22 tohto
rozsudku, ktorá upravuje podmienky, za akých takéto skúšky tesnosti musia byť vykonané.28.Námietkyžalobcu,ktorésmerujúvočinesprávnemupostupupočaskontrolyneobstoja.Prvostupňový
správny orgán v protokole o vykonaní kontroly uviedol, že o vykonaní kontroly informoval konateľa
žalobcu.Žalobcavžalobetvrdil,ženebolriadneinformovanýokontrole.Zožalobynebolozrejmé,čotým

mieni. Na pojednávaní pred súdom konkretizoval túto námietku tak, že žalobca nebol o kontrole vopred
informovaný vôbec. Doplnil, že riadnym upovedomením o začatí kontroly je len písomné upovedomenie
s náležitosťami podľa zákona č. 10/1996 Z. z.. Poukázal na to, že pri iných kontrolách, ktoré u
žalobcu vykonal prvostupňový správny orgán, bol žalobca riadne písomne upovedomený s uvedením
účelu a obsahu kontroly. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že trvá na vyjadrení k žalobe, že žalobca

bol upovedomený o vykonaní kontroly vopred. Konkretizoval, že o kontrole upovedomil telefonicky
konateľa žalobcu, pričom ho tento odkázal na komunikáciu vo veciach kontroly s vedúcim prevádzky
pánom Konôpkom, ktorý následne prvostupňový správny orgán telefonicky upovedomil o tom, že
nebude v určený deň kontroly na pracovisku prítomný s tým, že kontrole sa bude venovať a potrebné
doklady predloží kontrolórovi obsluha čerpacej stanice. Podľa § 11 ods. 2, písm. a) zákona č. 10/1996
Z. z. pracovníci kontroly majú povinnosť kontrolovanému subjektu vopred oznámiť kontrolovanému

subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly a preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu
s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť. Zo znenia tohto ustanovenia nevyplýva, že pracovníci
vykonávajúci kontrolu majú povinnosť doručiť upovedomenie o predmete, účele a dobe trvania kontroly
v písomnej forme. Žalobcove tvrdenie, že riadnym upovedomením je len písomné upovedomenie,
nevyplýva z textu zákona a nie je ani jeho výkladom, ale ide o doplnenie textu zákona. Naopak, zákon

neupravil formu, v akej má kontrolný orgán vykonať oznámenie o vykonaní kontroly, resp. o jej predmete
a účele a dobe trvania. Potom nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že na forme oznámenia
nezáleží, a preto je táto povinnosť splnená, aj keď je kontrolovanému subjektu účel, predmet a doba
trvania kontroly oznámená príslušným správnym orgánom telefonicky. Pracovníčka, ktorá vykonala
kontrolu, v protokole uviedla, že konateľ žalobcu bol o kontrole upovedomený. Na pojednávaní vyhlásila,

že išlo o telefonické upovedomenie s tým, že označila osobu, na ktorú bola konateľom odkázaná za
účelom komunikácie o kontrole. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vo vyjadrení k protokolu tvrdil, že štatutárny orgán nebol o kontrole upovedomený.
Na toto tvrdenie nenavrhol žiadny dôkaz v priebehu správneho konania, minimálne výsluch konateľa,
ktorý bol podľa protokolu o kontrole upovedomený. Potom možno tvrdenie nezákonnosti uvedené

v žalobe o tom, že žalobca nebol riadne upovedomený o kontrole, vyhodnotiť ako tvrdenie, ktoré
nebolo v preskúmavanom správnom konaní preukázané. Naopak, z obsahu protokolu a oznámenia o
neopodstatnenosti námietok uvedených vo vyjadrení k protokolu o výsledku kontroly, vyplýva, že táto
povinnosť bola pracovníkom kontroly splnená.

29.Ďalšie námietky vo vzťahu k nesprávnosti postupu prvostupňového správneho orgánu a to,
že žalobca nebol prítomný počas prerokovania protokolu o výsledku kontroly, ani zastúpený
prostredníctvom štatutárneho zástupcu a ani splnomocnencom, neboli súladné s obsahom správneho
spisu. Zástupca žalobcu sa zúčastnil tak oboznámenia s protokolom, ku ktorému sa vyjadril a takisto
prerokovania protokolu vrátane jeho súčasti. Ďalšia námietka, že správny orgán nekonal so zástupcom

žalobcu v priebehu správneho konania, takisto nebola konkretizovaná a ani nezodpovedá obsahu
správneho spisu. Zo správneho spisu vyplýva, že pozvánka na ústne pojednávanie vo veci správneho
deliktu, t. j. úkon, ktorým začalo správne konanie vo veci správneho deliktu, bola doručená tak žalobcovi
ako aj splnomocnenému zástupcovi. Oznámenie o upustení od ústneho pojednávania bolo podľa
správneho spisu doručované len žalobcovi, avšak žalobca nebol ukrátený na svojich právach vzhľadom

na to, že v spise sa nachádza zástupcom žalobcu vypracované vyjadrenie, ktoré bolo predmetným
oznámením od žalobcu vyžiadané. Splnomocnenému zástupcovi bolo doručené aj oznámenie o
možnosti nahliadnuť do podkladov pre vydanie rozhodnutia pred jeho vydaním, prvostupňové a
druhostupňové rozhodnutie.

30. Námietka nedostatočného odôvodnenia výšky uloženej pokuty, je takisto nekonkrétna. Žalobca
neuvádza, čo konkrétne odôvodneniu chýba. Z takto uplatneného dôvodu nie je možné dospieť k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nedostatok dôvodov. Správny orgán pri odôvodnení
uloženej sankcie uviedol, ktoré skutočnosti zobral do úvahy pri určení výšky pokuty.

31. Žalobca podal návrh na to, aby súd žalobcovi uloženú pokutu znížil, alebo upustil od jej uloženia, čo
odôvodnil tým, že pokutu vo výške 1 500.-Eur považuje za neprimerane vysokú. Podmienky, za ktorých
je správny súd oprávnený využiť moderačné oprávnenie a správnym orgánom uloženú pokutu znížiť, či
upustiť od jej uloženia sú stanovené v § 198 Správneho súdneho poriadku. Predovšetkým správny súdmôže znížiť alebo upustiť od uloženia pokuty len vtedy, ak tak mohol urobiť podľa osobitného predpisu
správny orgán (§ 198 ods. 2 SSP). Podľa § 74 ods.1 zákona o vodách orgán štátnej vodnej správy
uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá sa dopustí konaní uvedených

pod písm. a) až o). Uvedené znenie vodného zákona nedáva žiadnu pochybnosť o tom, že správny
orgán ak zistí porušenie vodného zákona uvedené v tomto ustanovení pod písmenami a) až o), pokutu
uložiť musí. Zákon nedáva správnemu orgánu na správne uváženie, či bude pokuta uložená, a teda
správnemu orgánu možnosť pokutu neuložiť. Preto žiadosť žalobcu o upustenie od uloženia pokuty,
nemá žiadny právny základ.

32.Moderačné oprávnenie znížiť uloženú sankciu prislúcha správnemu súdu vtedy, keď na základe pred
ním vykonaného dokazovania súd zistí, že pokuta má pre sankcionovaný subjekt likvidačný charakter
a tiež vtedy, ak je neprimeraná povahe skutku. Žalobca v žalobe netvrdil, že pokuta má pre neho
likvidačnýcharakteraaninepredkladalotomžiadnedôkazy.Pretosprávnysúdtakýtodôvodnazníženie
uloženej pokuty z vykonaného dokazovania nezistil. Žalobca netvrdil, že uložená pokuta nezodpovedá

povahe skutkov, za ktoré bola uložená. Tvrdil len to, že je vysoká. Súd z vykonaného dokazovania
zistil, že pokuta bola uložená v zákonom stanovenom rozpätí od 700.-Eur do 6 600.-Eur vo výške
1 500.-Eur, pričom sankcionované boli dva správne delikty. Správny súd po vykonanom dokazovaní
oboznámením sa s obsahom správneho spisu zistil, že zo správneho spisu nevyplýva, že by uložená
sankcia nebola primeraná povahe skutkov, za ktoré bola uložená. Na základe uvedeného správny súd

nevyhovel žalobcovmu návrhu na moderáciu uloženej sankcie pre nesplnenie podmienok, za ktorých
je možné tak rozhodnúť.

33. Ako vyplýva z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP

zamietol.

34. O trovách konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobcovi patrí právo
na náhradu trov konania v prípade, že má celkom alebo čiastočne úspech. Žalobca v konaní úspech
nemal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo
podaním

kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričomjumusí
podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým,

žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred krajským súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť
spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami

tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník
konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.