Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/741/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715200001
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715200001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Obec Stretava, IČO: XX XXX XXX,
zastúpenej JUDr. Dušanom Sninským, advokátom so sídlom v Michalovciach, Okružná 14, proti
žalovanému COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, so sídlom v Michalovciach, Obchodná
2, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Obchodná 2, o zaplatenie 1.240 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 9. septembra 2015 č.k. 19C/1/2015 - 91 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zo dňa
9.9.2015, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu
1.240 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 17.12.2014 do zaplatenia a tiež trovy konania 74 eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 349 eur na účet právneho zástupcu žalobcu.

2. V odôvodnení poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že je vlastníkom parcely Č.. XXX o

výmere X.XXX A., zapísanej na P. Č.. XXX D..Ú.. S., na základe delimitačného protokolu a jeho
dodatku č. 99/00395 zo dňa 8.9.1999, ktorú užíva žalovaný bez právneho dôvodu, nakoľko nemá so
žalobcom uzatvorenú žiadnu zmluvu, upravujúcu vzájomné vzťahy pri užívaní tohto pozemku žalobcu,
na ktorom stojí budova súp. č. 160 vo vlastníctve žalovaného, zapísaná na P. Č.. XXX D..Ú.. S., a
preto od žalovaného žiada vydať bezdôvodné obohatenie vyčíslené vo výške, ako bola prijatá dňa
12.12.2008 všeobecným záväzným nariadením obce č. 5/2008 o úhradách za služby poskytované
Obcou Stretava a prílohy č. 1 k tomuto nariadeniu, ktorou stanovil sadzobník cien, v zmysle ktorého

cena za prenájom pozemkov žalobcu činí 5 eur za 1 m2 a rok. Ďalej súd poukázal i na tvrdenie žalobcu,
že otázka bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu ako vlastníka pozemku už bola
právoplatne vyriešená v konaniach vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 21C/82/2007,
resp. 19C/127/2010, v spojení s rozsudkami Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co 288/2008 resp.
5Co 87/2011, ktoré napriek ich záväznosti pre sporové strany, žalovaný nerešpektoval a užíval pozemok
žalobcu bez nájomnej zmluvy aj v roku 2014 bez toho, aby za užívanie zaplatil cenu, ktorú za užívanie
pozemku parc. č. XXX o výmere 248 m2 v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 žalobca vyúčtoval

žalovanému faktúrou č. 140007 zo dňa 8.12.2014 vo výške 1.240 eur, a to so splatnosťou určenou na
deň16.12.2014.Pretožežalovanýtútofaktúrudoposiaľneuhradil,uplatnilsižalobcaiúrokyzomeškania
vo výške 5,05 % ročne od 17.12.2014 do zaplatenia. Napokon súd poukázal tiež na obranu žalovaného,
že cena určená všeobecne záväzným nariadením obce nemôže byť cenou obvyklou, že žalobcovi patrínájomné 59,02 eura tak, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Dušana Posypanku, ktorý stanovil
jednotkovú hodnotu pozemku na sumu 3,58 eura/m2 a nájomné za rok 0,238 eura za 1 m2, nakoľko
ako nájomca je povinný platiť žalobcovi nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvykle s prihliadnutím na

hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania, a ktorý vzniesol námietku rozporu všeobecne záväzného
nariadenia Obce Stretava č. 5/2008 s Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom.

3. Výrok o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou
ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a skutočnsoťou, že v posudzovanom spore výška bezdôvodného

obohatenia je predmetnom právneho posúdenia sporu, pričom určenie ceny nájomného za prenájom
majetku obce nariadením nie je v rozpore so zákonom, lebo toto právo obci priznáva zákon, žalovaný
okrem všeobecnej argumentácie neuviedol, v čom konkrétne je všeobecne záväzné nariadenie Obce
Stretava č. 5/2008 v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi a odkaz žalovaného na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 54/00 je nenáležitý, nakoľko z neho
plynie, že obec svoje právomoci prekročila v prípade, ak vydávala stanoviská k začatiu podnikateľskej

činnosti právnických osôb na území svojej obce.

4. Pri rozhodovaní sporu súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že na základe delimitačného
protokolu v spojení s jeho dodatkom č. 99/00395 zo dňa 8.9.1999 je žalobca vlastníkom parc. č. 499,
zastavaná plocha o výmere 1.457 m2, zapísanej na P. Č.. XXX D..Ú.. S., E. ktorej stojí budova Č.. S..

XXX vo vlastníctve žalovaného, zapísaná na P. Č.. XXX k.Ú.. S.. Ďalej súd zistil, že Obec Stretava
všeobecne záväzným nariadením č. 5/2008 s účinnosťou od 1.1.2009 stanovila cenu nájmu za svoje
pozemky na 5 eur za 1 m2 a rok, že sporové strany neuzatvorili zmluvu upravujúcu ich vzájomné
vzťahy pri užívaní pozemku žalobcu žalovaným, že faktúrou č. 140007 žalobca vyúčtoval za užívanie
jeho pozemku vo výmere 248 m2 žalovaným v období od 1.4.2014 do 31.12.2014 sumu 1.240 eur,

vychádzajúc z ceny určenej všeobecne záväzným nariadením obce č. 5/2008, t.j. z ceny 5 eur za 1
m2 a rok, a že znaleckým posudkom Ing. Dušana Posypanku, vypracovaným v konaní vedenom pred
Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 11C/89/2014, bola všeobecná hodnota nájmu za užívanie
nehnuteľnosti na parcele č. XXX D..Ú.. S. vo výmere XXX A. stanovená na sumu 0,238 eura za 1 m2
a rok. Napokon zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 12C/43/2012 bol

právoplatne zamietnutý návrh žalovaného na určenie neplatnosti dodatku k delimitačnému protokolu,
na základe ktorého žalobca nadobudol vlastnícke právo k označenej parcele č. 499.

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 451, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

1.1.2014 do 31.12.2014 je dôvodný vo výške 1.240 eur, fakturovanej žalobcom žalovanému faktúrou č.
140007. Vychádzajúc zo zistenia, že žalobca je zapísaný ako vlastník označeného pozemku Z.. Č.. XXX
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva a keďže v konaní nebol preukázaný opak, údaje uvedené v
katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., uzavrel,
že žalobca je na základe delimitačného protokolu z 27.9.1994, resp. jeho dodatku zo dňa 8.9.1999,

vlastníkom označeného pozemku, na ktorom stojí nehnuteľnosť žalovaného. Z nespornej skutočnosti,
že medzi sporovými stranami nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní pozemku žalovaným, vyvodil, že
žalovaný užíva pozemok žalobcu bez právneho dôvodu, preto je povinný žalobcovi vydať bezdôvodné
obohatenie, a to vo výške požadovanej žalobcom, nakoľko cena určená vo všeobecne záväznom
nariadení obce sa musí považovať za cenu obvyklého nájomného. Konštatoval, že v zmysle § 1 ods. 3

nariadenia stanovenie a určenie ceny sa odvíja od platnej právnej úpravy, a to najmä zákona č. 18/1996
Z.z. o cenách, pričom podľa názoru súdu suma nájomného 5 eur za 1m 2 a rok nie je neprimeraná ani
neúmernevysoká,berúcpritomdoúvahyiskutočnosť,žežalovanýnehnuteľnosťvyužívanapodnikanie,
anaopakcenuobvykléhonájomnéhourčenúvposudkuznalcaIng.Posypankuvčiastkenecelých60eur
ročne, vyhodnotil ako značne podhodnotenú vzhľadom k činnosti, ktorú žalovaný na pozemku žalobcu

prevádzkuje. Dodal, že nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním na určenie
výšky bezdôvodného obohatenia, nakoľko ho považoval za nadbytočný vzhľadom na fakt, že Obec
Stretava svojím všeobecne záväzným nariadením stanovila výšku nájomného za užívanie obecných
pozemkov, ktorým určila zároveň, že tieto ceny sú záväzné a nemôže ich meniť ani starosta obce, ktorý
za obec uzatvára zmluvy, eventuálne tak môže urobiť len v určitých prípadoch, ak ide o sociálne prípady

(§ 7 ods. 5 nariadenia) alebo o prípady, kde je cena určená minimálnou alebo maximálnou hodnotou
(§ 4 ods. 2 nariadenia). Doplnil, že ak by žalovaný chcel uzavrieť nájomnú zmluvu, nemohol by ju
uzavrieť za iných podmienok, než ako ich určuje všeobecne záväzné nariadenie Obce Stretava, pretože
obec je týmto nariadením viazaná, a otázka právneho základu nároku žalobcu bola medzi stranamisporu už vyriešená právoplatnými rozsudkami súdov, ktoré sú v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. pre nich
záväzné. O príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517
Občianskeho zákonníka a vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný bol podľa výzvy žalobcu povinný zaplatiť

sumu 1.240 eur od 16.12.2014, uzavrel, že pokiaľ tak žalovaný neučinil, je od nasledujúceho dňa, teda
od 17.12.2014, v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, od ktorého dňa patria žalobcovi úroky
z omeškania vo výške určenej v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal procesne úspešnému

žalobcovi trovy konania, pozostávajúce zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku v sume 74 eur a z
trov jeho právneho zastúpenia v sume 349 eur, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z. za päť úkonov právnej služby s tým, že poradu s klientom nepovažoval za trovy právneho
zastúpenia vynaložené žalobcom účelne.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.

a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ako i podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Navrhol napadnutý
rozsudok zrušiť, eventuálne zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 59,02 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 59,02 eura od 17.12.2014 do zaplatenia
a o trovách konania rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku. Poukazom na princíp právnej istoty (mutatis
mutandis I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99) ako i predvídateľnosť práva (I. ÚS 87/93, PL. ÚS

16/95, II. ÚS 80/99), žalovaný súdu prvej inštancie vytkol, že sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal ani
s jeho argumentáciou, ktorou odôvodňoval návrh na prerušenie konania, a ani s jeho tvrdením, že výška
nájmu, ktorá nebola v zmluve dohodnutá, vo forme bezdôvodného obohatenia za 1 m2 označeného
pozemku v kat. úz. Stretava v zmysle znaleckého posudku č. 22/2015 zo dňa 16.2.2015 vypracovaného
znalcom Ing. Dušanom Posypankom, činí 3,58/m2 a nájom za rok 0,238 eura za 1 m2, t.j. v danom

spore 59,02 eura, čím mu podľa žalovaného súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods.
2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Zopakoval, že všeobecne záväzné nariadenie žalobcu
č. 5/2008, ktorým žalobca stanovil cenu nájmu nehnuteľnosti na 5 eur za 1 m2 a rok odporuje ust. §
671 Občianskeho zákonníka, § 2 zák. č. 18/1996 Z.z. o cenách a vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Žalovaný tiež namietol, že napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo sa v ňom súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia
nevyporiadal s rozporuplnosťou všeobecne záväzného nariadenia č. 5/2008 Obce Stretava a § 671
ods. 1 Občianskeho zákonníka, majúc pritom za to, že neobstojí tvrdenie súdu v odôvodnení rozsudku,
že žalovaný neuviedol, v čom konkrétne je všeobecne záväzné nariadenie v rozpore so zákonom, ani
konštatovanie súdu, že výška obvyklého nájmu, ktorý by nájomca platil v danom mieste a čase za

obdobné užívanie je v sume 5 eur/m2 na rok, pretože žalobca nikdy nepredložil nájomné zmluvy na
nehnuteľnosti v obce Stretava, ktoré by preukázali platenie obvyklého nájomného v sume 5 eur/m2 na
rok. Poukazom na nález Ústavného súdu I. ÚS 114/08 za nepresvedčivý a nepreskúmateľný označil
žalovaný i argument súdu, že cena obvyklého nájmu určená v znaleckom posudku znalca je značne
podhodnotená.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení
skutkového stavu. Dodal, že žalovaný sa nedokáže zmieriť so skutočnosťou, že medzi sporovými

stranami je otázka právneho základu nároku žalobcu už právoplatne judikovaná v konaniach pred
okresným aj odvolacím súdom a rozsudky v týchto veciach sú pre nich záväzné a takto vyriešený vzťah
medzi nimi nemôže byť riešený inak.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk žalobcom
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.), v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej
vety CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanom
spore vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, naktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych
predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými

užvkonanípredsúdomprvejinštancie, sktorýmisasúdnáležiteasprávnevyporiadalprirozhodovaní
vo veci, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
výroku rozsudku. K zmene skutkového ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo, preto
odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako i na
dôvody rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie

jeho správnosti odvolací súd uvádza nasledovné :

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je založený na závere, že žalovaný sa v dôsledku bezzmluvného
užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že užíva stavbu
vo svojom vlastníctve, postavenú na pozemku žalobcu. Tento záver je súladný s ustálenou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej obohatenie vlastníka stavby na úkor vlastníka

pozemku dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu
na cudzom pozemku užívať, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo k stavbe
realizuje. Záver prvoinštančného súdu, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka), ktoré na úkor žalobcu žalovaný získal v dôsledku
bezzmluvného užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu, tak zodpovedá judikatúre súdov, od ktorej nie

je dôvod odchýliť sa ani v posudzovanom prípade.

12. Ak žalovaný vidí nesprávnosť právneho posúdenia sporu v závere o výške bezdôvodného
obohatenia, odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že uvedený záver (o obvyklej
výške nájomného za predmetný pozemok v danom období) nie je výsledkom aplikácie právnych noriem

na zistený skutkový stav. Nejedná sa teda o záver právny, ale skutkový, ako výsledok vykonaných
dôkazov. Pokiaľ žalovaný napáda správnosť tohto záveru, uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku dospel odvolací
súd k záveru, že ani tento odvolací dôvod nebol uplatnený žalovaným dôvodne. Súd prvej inštancie totiž

výškubezdôvodnéhoobohateniažalovanéhosprávneodvodilodčiastkyvynakladanejvdanommiestea
časenaužívanieobdobnýchpozemkov,spravidlaformounájmu.Prizisťovaníobvyklejvýškynájomného
správne pritom vychádzal z výšky nájomného za obdobné pozemky vo vlastníctve žalobcu v danom
období, stanovenej všeobecne záväzným nariadením č. 5/2008 Obce Stretava. Ak súd prvej inštancie
dovodil, že výška bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade musí odvíjať od výšky nájomného

zodpovedajúcej nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase, teda aby žalovaný mohol disponovať
označeným pozemkom žalobcu, musel by uzavrieť s jeho vlastníkom (žalobcom) nájomnú zmluvu k
tomuto pozemku, na základe ktorej by bol nútený hradiť nájomné vo výške stanovenej vyššie citovaným
všeobecne záväzným nariadením žalobcu, t.j. 5 eur za 1m 2 a rok, ide o záver správny. Majetkovým
vyjadrením prospechu je totiž peňažná čiastka, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v

danom mieste a čase za užívanie (nájom) obdobnej veci (pozemku vo vlastníctve obce Stretava), ktorú
by užívateľ (nájomca) bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. Na správnosti tohto záveru
pritom nemôžu zmeniť nič ani odvolacie námietky žalovaného spochybňujúce zákonnosť označeného
všeobecného záväzného nariadenia žalobcu, ktoré žalovaný predniesol už v priebehu konania na súde
prvej inštancie a s ktorými sa súd dostatočným, presvedčivým a zákonu zodpovedajúcim spôsobom

vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia. V tomto smere nemožno prisvedčiť odvolacej námietke
žalovaného spočívajúcej v tvrdení o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, vrátane výroku
o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. V tejto súvislosti možno len pre úplnosť doplniť,
že v prípade, ak žalovaný nesúhlasil s označeným všeobecne záväzným nariadením, mohol podať
podnet prokurátorovi na protest obci, ktorá všeobecne záväzné nariadenie vydala (§ 24 a 25 zákona

č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre), ktorý následne mohol (môže), ak by obecné zastupiteľstvo nezrušilo
na základe protestu prokurátora všeobecne záväzné nariadenie, ktoré je v rozpore so zákonom, podať
na súd návrh na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia a ak by prokurátor nepodal návrh na súd,
môže sa dotknutá osoba (žalovaný) obrátiť sám so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky.
V okolnostiach posudzovaného sporu je zrejmé, že žalovaný v tomto smere svoj návrh na prerušenie

konania argumentačne nepodporil a možno súhlasiť so súdom prvej inštancie i v tom, že poukaz
žalovaného na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 54/00 je nenáležitý,
nakoľko z neho plynie, že obec svoje právomoci prekročila v prípade, ak vydávala stanoviská k začatiupodnikateľskej činnosti právnických osôb na území svojej obce, a teda s posudzovaným sporom nemá
žiaden súvis.

13. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie opomenul niektoré dôkazy (znalecký posudok
č. 22/2015 zo dňa 16.2.2015 vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Posypankom) a nevysporiadal
sa s relevantnými námietkami žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že k žiadnemu takému
pochybeniu nedošlo, a že žalovaný iba rozporuje skutkové závery súdu prvej inštancie. K zásahu do
práva žalovaného na spravodlivý proces (odňatie možnosti konať pred súdom) neviedla ani skutočnosť,

že súd prvej inštancie odmietol pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať zo znaleckého
posudku č. 22/2015 zo dňa 16.2.2015 vypracovaného znalcom Ing. Dušanom Posypankom, na ktorý
poukazovalžalovaný,vsituácii,aksúdprvejinštancienáležiteodôvodnil,prečonepovažovaltentodôkaz
za relevantný pre svoje rozhodnutie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), keďže súd podrobne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté žalovaným a ako vec právne
posúdil. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou,
pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvíteľnosti súdneho rozhodnutia.

14. Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, odvolací súd
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku vrátane akcesorického
výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nemá.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).