Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 20, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/234/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303898986
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4303898986.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpený: Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti
povinnému: M. C., nar. XX. XX. XXXX, K. XX, o vymoženie sumy 414,26 eura s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 6Er/173/2003-40 zo dňa 30. apríla
2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

Napadnuté uznesenie v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 30. apríla 2012 č. k. 6Er/173/2003-40
žiadosťoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútorazamietol,exekúciuvyhlásilzaneprípustnúazároveň
ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom v Šali, P. Pazmáňa 49/3, nevyhnutné trovy exekúcie
vo výške 131,43 eura v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na obsah ust. § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ako aj

zisteným stavom. Konštatoval, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná na
Notárskom úrade v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 5, notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, pod sp.
zn. N 487/2003, Nz 13698/2003 zo dňa 25. 02. 2003, na základe ktorej súd prvého stupňa vydal dňa 07.
11. 2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 23.
11 .2010 oprávnený doručil návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal, aby bol vykonaním
exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Za preukázané považoval, že skutkovým a

právnym základom exekučného titulu je zmluva o úvere č. 4170326 uzavretá medzi oprávneným a
povinným dňa 06. 12. 2002, ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému úver vo výške 8.000,-
Sk a povinný sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť zvýšenú o príslušný poplatok 4.480,- Sk, t. j. celkovo
zaplatiť čiastku 12.480,- Sk v 13 pravidelných dvojtýždňových splátkach po 960,- Sk počnúc dňom 20.
12. 2002. V predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia
uvedeného v Zmluve o úvere č. 4170326 zo dňa 06. 12. 2002 advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom,

advokátskakanceláriaZakasárňou1,83103Bratislava3,uznalzáväzkyvyplývajúcezuvedenejzmluvy
a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na podklade ktorého je
možné vykonať exekúciu. V tomto smere súd prvého stupňa zdôraznil, že splnomocnenie za účelom
uznania dlhu je v rozpore s ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzanie
zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je

splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného ako
ajkurčeniulehotynaplneniejezrejmé,žeaniexekučnýtitul-notárskazápisnicanemôžebyťexekučnýmtitulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. S
poukazom na to, že sa v predmetnej veci vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej vykonávaní,
súd rozhodol tak, že ju v zmysle ust. §57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú

a zároveň ju z uvedeného dôvodu zastavil. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 196, §
200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že priznal oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom v Šali, P. Pazmáňa 49/3, nevyhnutné trovy
exekúcie vo výške 131,43 eura pozostávajúce z hodinovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30. 04. 2008 (ďalej

len ,,vyhláška“) za 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu, t. j. 5 x 6,64 eura, z paušálnej odmeny
podľa § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, h/, j/ vyhlášky spolu 6 úkonov, t. j. 6 x 3,32 eura,
z náhrady účelne vynaložených hotových výdavkov - poštovné v sume 20,40 eura, spotrebný materiál
3,13 eura, cestovné náhrady Šaľa - Bátovce a späť 70 km dňa 25. 02. 2004 - 140 km x 0,23 eura/1
km = 32,20 eura + 20 % DPH= 38,64 eura, z náhrady za stratu času pri súpise hnuteľných vecí mimo
exekútorského úradu za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť dňa 25. 02. 2004 - 170 min. - 7 x

0,66 eura/1 polhodina + 20 % DPH = 5,53 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania podal oprávnený samostatný
návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu
dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky
v nasledujúcom znení: „1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný
právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil

fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal
v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe
zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?“. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného
súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda
vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár
má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a

preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade
úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového
obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo
povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože
je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.

Uviedol,žeoprávnenéhoplatnánotárskazápisnicamárovnakéúčinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,
a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu.
V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že
exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným
titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré

bolipodkladomprerozhodnutiesúduojehoprávnompostavení,akoajnamietal,ženeboloboznámenýs
tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne „vadnosti“ udeleného
plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie
v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal

na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo
v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak
neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na
uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku
zápisnicu, dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať

len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom
žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje
povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo procesným postupom podľa § 212 ods. 1
OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu

prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c/ vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia

týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

(Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c/ OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle

ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú

neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého
nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku

nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak
predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci
aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových
právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu

komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či
otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010). Súdny dvor má právomoc vydať
rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov
inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo

veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP má podklad v aplikácii
vnútroštátnehopráva,nieježiadnydôvodpreprerušeniekonania,keďžeokresnýakrajskýsúdaplikovali
a interpretovali v tomto konaní vnútroštátne právne predpisy (Občiansky zákonník, Exekučný poriadok
a zákon č. 244/2002 Z. z.).S poukazom na to, že odvolací súd nie je súdom poslednej inštancie, v konkrétnej veci bolo rozhodnuté
na základe vnútroštátneho práva a okolnosti prípadu, odvolací súd nevidel význam pre postup v zmysle
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného

nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej
kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd
navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné,
preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm.
c/ OSP zamietol.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený svojím návrhom spísaným dňa 13.
04. 2003, advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára,
so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pazmáňa 51/19, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech.
Exekučným titulom je notárska zápisnica zo dňa 25. 02. 2003, pod sp. zn. N 487/2003, Nz 13698/2003
spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 5. Súdny
exekútorJUDr.ĽubomírPekárdoručildňa25.04.2003súduprvéhostupňažiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a plnomocenstvo.
Súd prvého stupňa mu následne dňa 07. 11. 2003 udelil poverenie na vykonanie exekúcie.
V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o
úvere č. 4170326, uzatvorená účastníkmi konania dňa 06. 12. 2002, ktorou sa oprávnený zaviazal ako
veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver a povinný sa zaviazal zaplatiť mu tento úver zvýšený

o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny
výkon rozhodnutia,
alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či povinný,
ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu
(Mgr. Tomáša Kušníra) bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či povinného takéto vyhlásenie o uznaní
záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných náležitostí treba

notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až
do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2

OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle
§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa
prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným

právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku
z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor
podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri
uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným,

v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú
výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje aj na
to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase,
keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať,
či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré

môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou
notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si
určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc.
Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho

dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú azastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými
argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v

tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s tým, že ich
náhradu povinnému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.