Uznesenie Judgement was issued on Friday, May 12, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12Csp/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817204489
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817204489.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobkyne: S. E., Q.. XX.XX.XXXX, U. N.G., Y. XXXX/XX, zast.
JUDr. Michal Sklenár, advokát, so sídlom Bratislava, Dunajská 30, IČO: 42 266 629, proti žalovanému:
Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, o zaplatenie 978,97
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala žalobu vo veci samej, o zaplatenie sumy 978,97 Eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy, za čas od 20.03.2017 do zaplatenia.

2. Súčasne podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „NO“), kde žiadala, aby súd
uložil žalovanému zložiť do úschovy na Okresnom súde Rožňava peňažnú sumu vo výške 1.123,45Eur,

a to do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Návrh na vydanie NO odôvodnila tým, že dňa
11.03.2013 uzatvorila žalobkyňa so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 56855748 (ďalej
len „Zmluva“). Dňa 11.04.2017 podala na tunajší súd žalobu o zaplatenie sumy 978,97 Eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, za čas od 20.03.2017 do zaplatenia a nahradenie trov
konania. Dôvodom bezdôvodného obohatenia je absencia povinných náležitostí v Zmluve a existencia
neprijateľných zmluvných podmienok, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

Žalovaný ako subjekt pôsobiaci na slovenskom trhu, začal koncom roku 2016 vyvíjať aktivity smerujúce
k ukončeniu činnosti na slovenskom trhu, v dôsledku ktorých vznikla u žalobkyni dôvodná obava,
že uspokojenie pohľadávky voči žalobkyni môže byť zmarené. Podľa informácií, ktoré uverejňuje
žalovaný na svojej webovej stránke Provident Financial s.r.o., prestal poskytovať nové spotrebiteľské
úvery od 18.12.2015, vzhľadom na legislatívne zmeny týkajúce sa poskytnutia spotrebiteľských úverov.
Živé pohľadávky voči subjektom žalovaný postupuje na iné subjekty, pravdepodobne chce odísť

zo slovenského trhu a zbavuje sa svojho majetku. Podľa vedomostí žalobkyne, žalovaný nemá na
území Slovenska žiaden nehnuteľný majetok, jeho imanie je tvorené finančnými prostriedkami na jeho
bankových účtoch a väčšinový podiel jeho majetku tvoria nesplatené pohľadávky voči svojim klientom.

3. Nevyhnutnosť nariadenia NO a naliehavý právny záujem žalobkyne spočíva v uložení povinnosti
zložiť finančnú hotovosť vo výške 1.123,45 Eur (hodnota sporu je 978,97 Eur, príslušenstvo zahŕňajúce

úrok z omeškania vo výške 5 % od 20.03.2017 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške
144,48Eur).NariadenieNOodôvodnilažalobkyňaopakovanýmiporušeniamiZákonaospotrebiteľských
úveroch, ktoré sú zrejmé zo Zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, a to neprimeraná výška úrokovej
sadzby (viac ako dvojnásobok priemeru úroku bánk v danom období), neplatné určenie poplatkov,
nepomer výšky istiny vo výške 600,- Eur a celkovej čiastky, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť 1.578,97
Eur, pričom doba splatenia bola iba 100 týždňov a absencia ďalších povinných náležitostí v zmysle

zákona, ktoré majú za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalobkyňa navrhla, aby súd
nariadil NO v zmysle ust. § 325 ods. 1 písm. b.) CSP. Poukázala aj na predchádzajúcu rozhodovaciuprax súdov Slovenskej republiky, z ktorých vyplynulo, že ak treba po začatí konania dočasne upraviť
pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať
vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh nariadi neodkladné opatrenia. Z dočasného

charakteru NO vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zabezpečiť všetky dôkazy, potrebné na
rozhodnutie vo veci samej a nemusí dodržať formálny postup (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn.: č.k. 4Obo/89/2012). Žalobkyňa ďalej zdôraznila skutočnosť, že z dôvodu protiprávneho
konania žalovaného nastal stav, kedy nedobromyseľný subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť, je
oprávnený disponovať finančnou hotovosťou v rámci svojich aktivít, ktorá po právnej stránke prislúcha

poškodenému subjektu. Majetok žalovaného je tvorený len pohľadávkami voči tretím osobám, ktoré
môže postúpiť na tretiu osobu a finančnou hotovosťou na účtoch žalovaného. Voči žalovanému existuje
množstvo splatných pohľadávok, ktoré odmieta uhrádzať. Žalovaný aj keď si je vedomý porušenia
zákona, odmieta žalobkyni uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia. Navrhované NO je primerané,
vzhľadom na to, že jeho výška je pomerne nízka a úschova nie je žiadnym spôsobom schopná ovplyvniť
ekonomické postavenie žalovaného. NO sa týka finančných prostriedkov, ktoré žalovaný neoprávnene

žalobkyni zadržiava ako bezdôvodné obohatenia, žalovaný s nimi nikdy nemal nárok nakladať.

4. Žalobkyňa síce pripojila k návrhu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak v nečitateľnej podobe, z
ktorej nebolo možné zistiť žiadne údaje veriteľa, dlžníka, dátum uzavretia Zmluvy, podmienky uzavretia
Zmluvy. Pripojená Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola rovnako nečitateľná, nebolo možné z

nej získať žiadne relevantné informácie. Jedinými čitateľnými listinami, pripojenými k návrhu, bola
Predsporová výzva zo dňa 01.03.2017, adresovaná žalovanému, z obsahu ktorej súd zistil, že Zmluva
č. 568557482 bola zrejme uzavretá dňa 11.03.2013 a Oznámenie o postúpení pohľadávok zo Zmluvy
zo dňa 16.12.2016, kde číslo zmluvy, dátum jej uzavretia a suma úveru boli vymazané.

5. Súd konštatuje, že v danom prípade žalobkyňa navrhla neodkladné opatrenie po začatí konania vo
veci samej. Z týchto dôvodov súd posudzoval návrh podľa ust. § 324 ods. 1 a 3 Zákona č. 160/2015
Z. z. (ďalej len „CSP“).

6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8.Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa odseku 2 písm. b/ uvedeného ustanovenia, neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

10. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12.Podľaust.§330ods.2CSP,onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniarozhodnesúdnajneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326.

13. Podstatou úpravy neodkladných opatrení v zmysle CSP je upustenie od dočasnosti neodkladných
opatrení. Zákon rozlišuje dve skupiny neodkladných opatrení - opatrenia, ktorých účelom je bezodkladná
potreba úpravy pomerov a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. Súd musí
predovšetkým skúmať, či sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia. V zmysle ust. § 324 ods.
3 CSP, neodkladné nariadenie súd nariaďuje za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením, ktoré má prioritu vo vzťahu k neodkladnému opatreniu. Zabezpečovacím
opatrením v zmysle ust. § 343 je možné zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, žeexekúcia je ohrozená. V danom prípade sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zriadením záložného
práva.

14. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, musí žalobca tvrdiť, osvedčiť a preukázať, že
žalovaný robí právne alebo faktické úkony, v ktorých dôsledku môže vzniknúť žalobcovi ujma. Žalobkyňa
poukázala na úkony žalovaného spočívajúce v utlmovaní jeho činnosti na území Slovenskej republiky,
predovšetkým na skutočnosť, že už neposkytuje nové úvery, s odkazom na webovú stránku žalovaného.
Z označenej webovej stránky súd síce zistil, že od 18. decembra 2015 už žalovaný neposkytuje nové

úvery v dôsledku legislatívnych zmien, ale na druhej strane pokračuje popri výbere splátok od ich
klientov, vo vyhodnocovaní alternatívnych možností biznis modelov, na základe existujúcich záväzkov. Z
toho je zrejmé, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami na účtoch. Predmet činnosti žalovaného
spočívajúci v poskytovaní úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov nebol vymazaný
z Obchodného registra, čo vyplynulo z aktuálneho Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Bratislava I, z oddielu Sro vložky č. : 23439/B ( ku dňu 11.05.2017).

15. Podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“ ) sa agenda
doterajších súdnych úschov s účinnosťou od 1.7.2016 nahrádza notárskymi úschovami. Aj v súlade s
ust. § 568 Občianskeho Zákonníka, v niektorých prípadoch môže dlžník plniť svoj záväzok (dlh) nie
veriteľovi, ale notárovi do notárskej úschovy. Ide o náhradný spôsob splnenia záväzku a prichádza do

úvahy v týchto prípadoch, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi pretože veriteľ je neprítomný,
je v omeškaní, existujú pochybnosti kto je veriteľom. Podľa názoru súdu, podmienkou zloženia predmetu
úschovy do notárskej úschovy je okrem iných zákonných náležitostí, existencia záväzku a dlžníkov
záujem plniť touto formou. V konkrétnom prípade vznik záväzku žalovaného voči žalobcovi bude zrejmý
ažporozhodnutísúduvovecisamejažalovaný,ktorýjevsúčasnostivpozíciipravdepodobnéhodlžníka,

zjavne nemá záujem plniť, pretože v opačnom prípade by reagoval na predžalobnú výzvu žalobkyne. V
štádiu rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pred rozhodnutím vo veci samej, je
otázne uloženie povinnosti zložiť peniaze do úschovy, v súčasnosti len do notárskej úschovy, pretože
takýmto postupom by mohli nastať účinky splnenia záväzku. V súčasnosti sa pokračuje v konaniach o
súdnych úschovách len v konaniach začatých pred dňom nadobudnutia účinnosti CMP ( § 396 ods.

3 CMP ).

16. Právna úprava v ust. § 65 v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notárskeho
poriadku) v účinnom znení, definuje čo môže byť predmetom notárskej úschovy. Je v nej riešená otázka
úschovy závetov, listín a listinných cenných papierov a spôsoby úschovy peňazí. Peniaze prijíma notár

do úschovy, aby s nimi nakladal podľa osobitného príkazu zložiteľa alebo podľa dohody zložiteľa a
príjemcu. Ak notár prijme do úschovy peniaze, má to za následok splnenie dlhu (§ 512 ods. 2, § 568
OZ). Zákon upravuje aj prípady úschovy podľa osobitného predpisu. Takými sú napr.: ust. § 151ma
ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak ide o úschovu výťažku z predaja zálohu, § 32 ods 1, 2 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov, ak ide o úschovu výťažku dražby ,

alebo ust. § 70 ods. 2 písm. d), ods. 3 a 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii ak
ide o úschovu výťažku zo speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu v konkurznom konaní. V
súčasnosti účinný CMP upravuje len konanie o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy
zloženej na účely splnenia záväzku, konanie o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu
zloženého do notárskej úschovy a konanie o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu.

17. Predloženie listín, ktoré nie sú použiteľné pre účely preskúmania odôvodnenosti návrhu na
nariadenie NO, sú už dôvodom pre zamietnutie takého návrhu, pretože nie je možné skonštatovať, že
sa osvedčila potreba nariadenia NO, keďže sa neosvedčila ani existencia spotrebiteľského záväzkového
vzťahu v zmysle predložených nepoužiteľných listín. Súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť

návrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,jednakzdôvodovneosvedčeniahroziacejujmyžalobkyni
a jednak z dôvodu nemožnosti zloženia peňazí do súdnej úschovy podľa súčasne platných právnych
úprav. Z týchto dôvodov súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti uvedenému uzneseniu možno podať odvolanie podľa ust. § 357 písm. d) CSP, v lehote do 15

dní od dňa doručenia uznesenia na Krajský súd v Košiciach , prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.