Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/94/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612200646
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3612200646.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v exekučnej veci oprávneného Z. A., so sídlom N., Ul. XX.
V. X a XX, vo veci pobočky H., so sídlom v H., M. R. S. XXXX/XX, L.: XX XXX XXX, proti povinnému
X DN G., spol. s.r.o., naposledy so sídlom S. G. XXX, L.: XX XXX XXX, t.č. vymazaný z obchodného
registra, o vymoženie 903,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného

súdu Partizánske zo dňa 20. februára 2017, č. k. 2Er/77/2012-22 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1
písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Výrokom II. súdnemu exekútorovi JUDr. Z. Z., so
sídlom exekútorského úradu v D., G. XX, priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo

výške 100% a výrokom III. zaviazal oprávneného nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Z.
Z., so sídlom exekútorského úradu v D., G. XX, trovy exekúcie vo výške 70,85 eur v lehote 15 dní odo
dňa doručenia tohto uznesenia. Výrokom IV. oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 31.01.2012 domáhal
proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 903,93 eur s prísl. na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodnutie Z. poisťovne, pobočka H. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 27.02.2007.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 09.02.2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Z.
Z., so sídlom exekútorského úradu v D.. Dňa 29.09.2016 bol súdu prvej inštancie doručený podnet na
zastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku, pretoževykonanýmšetrenímbola
zistená nemajetnosť povinného. Súd prvej inštancie z výpisu z obchodného registra zistil, že povinný
zanikol ex offo výmazom z obchodného registra dňom 18.06.2016, čomu predchádzalo uznesenie
Okresného súdu Trenčín č. k. 40CbR/110/2014-21 zo dňa 21.04.2016 /právoplatné dňa 24.05.2016/

o zrušení povinného bez likvidácie. S povinným teda nie je možné v konaní pokračovať, nakoľko
zanikol bez právneho nástupcu, pričom k zániku povinného došlo bez likvidácie, keďže povinný nemal
v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Následne súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi voči
oprávnenému nárok na zaplatenie odmeny v sume 70,85 eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny v
sume 33,19 eur podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov,

z hotových výdavkov v sume 25,85 eur a z dane z pridanej hodnoty v sume 11,81 eur (20% zo sumy
59,04 eur). S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných
trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O nároku oprávneného a povinného na náhradu trov exekučného
konania súd rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd prvej
inštancie tak rozhodol, pretože oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, a povinného, ktorý

zanikol bez likvidácie a nemá právneho nástupcu nie je možné zaviazať k náhrade trov konania.2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to proti výroku I. /o
zastavení exekúcie/ a výroku II. /o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči
oprávnenému vo výške 100%/. Uviedol, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods.

1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť,
že povinný zanikol výmazom z obchodného registra a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania
a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. Strata spôsobilosti byť účastníkom konania
robíexekúciuneprípustnouapretomalabyťvyhlásenázaneprípustnúanáslednezastavená.Primárnou
skutočnosťou pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom, a nie

zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o
zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť musí dbať na to,
aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný
bol v čase rozhodovania o zastavení exekúcie už z obchodného registra vymazaný, a teda nemal
spôsobilosťbyťúčastníkomkonania.Ďalejuviedol,ževprípadezánikupovinnéhozdôvodujehovýmazu
z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu

exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd
Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08 - 16 zo dňa 16.12.2008. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. zrušil a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 100% nepriznal.

3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote,
osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku

rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní

podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavením
exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Vzhľadom na neprípustnosť
odvolanialenprotidôvodomrozhodnutia(§358CSP)odvolacísúdodvolanieoprávnenéhočodovýroku
o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie

je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

13. Pokiaľ ide o druhý napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o trovách exekúcie, odvolací súd
konštatuje, že v tomto smere došlo k nesprávnemu poučeniu účastníkov zo strany súdu prvej inštancie.14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku a pokiaľ by
zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo

v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie
ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá
osobitnú úpravu.

15. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 200 ods. 2 má súd pri zastavení

exekúcie rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie teda nie je
potrebné rozhodovať dvojfázovo (najprv o nároku, potom o výške), ako v Civilnom sporovom poriadku,
ale rozhodne sa jedným uznesením o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí.

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody
na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP.

17. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej
rozhodovacej praxi v identických resp. obdobných veciach. Medzičasom však občianskoprávne
kolégium Krajského súdu v Trenčíne, pristúpilo k zjednoteniu svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu k
trovám exekúcie, preto senát Krajského súdu v Trenčíne závery kolégia rešpektoval.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).