Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203900
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203900.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Bratislava,
Vajnorská 100/A, proti povinnej Z. V., bytom B. č. XXX, o vymoženie sumy XXX,XX EUR s prísl., o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 1Er/80/2015 - 14 zo dňa 21.
augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 1315/2015 - 3 o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 17.01.2014 sp. zn. PV-
B/1011/0177, vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, pričom nárok oprávneného vychádza zo
Zmluvy o úvere č. 0198768407 zo dňa 15.02.2007 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s., právnym
predchodcom oprávneného, pôvodným veriteľom a povinnou. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil §
41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 2 zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012. Využijúc
oprávnenie dané Exekučným poriadkom, exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho
súlad so zákonom, pričom dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnou ide o spotrebiteľský vzťah,
založený Zmluvou o úvere uzavretou v rámci obchodných aktivít právneho predchodcu oprávneného,

banky, s fyzickou osobou, nepodnikateľom v pozícii spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná.
Formulácia predmetnej rozhodcovskej doložky obmedzila možnosť riešenia sporov zo zmluvy iba
na rozhodcovský súd, čím znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie spotrebiteľa pred
všeobecným súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, čo ho viedlo k pristúpeniu na podmienky

vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah
a individuálne vyjednať zmluvné podmienky. Rovnako podmienka geografickej vzdialenosti miesta
konania rozhodcovského konania spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má za
následok absenciu právomoci rozhodcovského súdu konať vo veci. Rovnako došlo vo veci k porušeniu
§ 93b Zákona o bankách, ktorý vyžaduje individuálnu negociáciu rozhodcovskej doložky zmluvnými

stranami po primeranom poučení o dôsledkoch, čo k konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na tieto
skutočnosti exekučný súd konštatoval, že rozhodcovské konanie vykonané na základe rozhodcovskejdoložky, ktorá je neprijateľnou zmluvou podmienkou, nemohlo riadne prebehnúť a vydané rozhodnutie
nemôže byť plnohodnotným exekučným titulom na podklade ktorého by bolo možno vykonať exekúciu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku, účinného v čase rozhodovania exekučného súdu. Oprávnený uviedol, že exekučný súd
svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané
mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred
súdom a zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v
exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j.

takýtorozsudokzakladáprekážkuresiudicataeaexekučnýsúdjenímviazanýrovnakoakorozhodnutím
všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím
a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne
narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne
bez primeraného právneho základu. Exekučný súd takto vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje

spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje do zákonom daných práv oprávneného.
Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytuje obom
stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom
priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského
konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde. Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia

zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou
návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny predchodca oprávneného plnil len svoju zákonnú
povinnosť. Postup banky, ktorý je v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť
považovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť tak postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je
možné pochybovať o zákonnej, písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky. Exekučný súd tak

svojím postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom,
ktorého účinky sú zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2

CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a §
380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec
prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinnej ako vzťah spotrebiteľský.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i.
povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného

rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie
vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri
zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného

titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie
poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný

spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, sozreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Obchodných podmienok pre úver (časť
9.2.),naktorévšeobecneodkazujezmluvaoúverezodňa15.02.2007nebolaplatneuzavretá,atedaako
taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky
je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu vo

veci konať.

8. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b
Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto
ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil
povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej
doložky. Je tak vidieť záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo vzťahu
k povinnosti ponúkať klientom návrhy na uzavretie rozhodcovských zmlúv, predovšetkým vo vzťahu

k informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv
resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma
tejto rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné

uviesť, že banka neuzatvorila s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnej
osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona),
ale výhradná rozhodcovská doložka je zakomponovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných
obchodných podmienok banky s odkazom na ne, bez možnosti túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať
ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením

a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinnou osobou. Uvedené zákonné ustanovenie,
ktorým banka ospravedlňuje svoj postup pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne
vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi
návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich
nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinná ako spotrebiteľ

nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu
konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu
výhradnej rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje
na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná
rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje v tejto

súvislosti tiež na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

9. Vzhľadom na charakter výhradnej rozhodcovskej doložky a jej začlenenie do všeobecných
obchodných podmienok sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciu exekučného súdu, že rozhodcovská
doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade s § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní,

keďže nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v
Zmluve o úvere na Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa nachádzajú na osobitnom dokumente,
pričom rozhodcovská doložka takto netransparentne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými
dojednaniami. Písomná forma je zachovaná len v prípade, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré

umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Z obsahu spisu a z
formy Zmluvy o úvere je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti. Zmluva o úvere neobsahuje
zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, o
ktorom mal byť povinný primerane oboznámený, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok zmluvnými

stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom Zmluvy
o úvere a že súhlasí s obchodnými podmienkami, resp. odkaz v zmluve na § 93b ZoB (bod 3.6
uzavretej zmluvy), nemožno nijakým spôsobom vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľaúčastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.
Táto odvolacia námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

10. Navyše, z obsahu spisu, formy predložených obchodných podmienok pre úver, ktoré neboli povinnou
osobitne podpísané a nijako z nich nevyplýva, aby fyzicky tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie je
bezpochyby zrejmé, aby mali zaväzovať práve tohto účastníka zmluvného vzťahu, tu povinnú.

11. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou

možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom
nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku
spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným
právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa
kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení Smernice Rady ako
nekalú.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená,
či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký
osobitný, prospešný význam. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože

inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Práve toto je zmyslom osobitného vyjednania
istých zmluvných podmienok. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka
predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu
ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok.

13. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Vopred formulovaná rozhodcovská doložka v podobe všeobecnej zmluvnej

podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na
geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver
podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 Pannon GSM Zrt., v ktorom sa
o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva
právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa

kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej Smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na
prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je
tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku
považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ,
v súlade s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53

ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Odvolací súd preto konštatuje, že pre vykonanie exekúcie vo veci chýba základný predpoklad,
právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

15. Je preto nepochybné, že rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa,
ale vnútená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok pre úver je za týchto
podmienok neplatná. Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný
orgánom, ktorému nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok
nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým

podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom
štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady
res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 17.01.2014 sp. zn. PV-B/1011/0177ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom
žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté.

16. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu

nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného
porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

17. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby
nakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia(porov.rozsudokGeorgiadis
proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová proti Francúzsku zo dňa 19.2.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí

1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Vzhľadom
na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa
ďalšími odvolacími námietkami.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie

postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného
súdu ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,

ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).