Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 14, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204415
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116204415.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, T., 2.
G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, T., obaja zastúpení: Mgr. Katarínou Šangalovou, PhD.,
advokátkou, Hurbanova 81, Hlohovec proti žalovanej: K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, T.,
o určenie nedôvodnosti námietok v stavebnom konaní, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania sa vec p o s t ú p i stavebnému úradu - Mesto
Hlohovec, Spoločný obecný úrad v Hlohovci, Podzámska 39, 920 01 Hlohovec, ako príslušnému orgánu.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. sa žalobou zo dňa 24.04.2016, doručenou súdu dňa 29.02.2016, doplnenou
a zmenenou podaním zo dňa 27.02.2017, doručeným súdu dňa 07.03.2017, domáhali určenia, že
námietka žalovanej vznesená v konaní vedenom na stavebnom úrade Mesta T., spoločný stavebný úrad
v T. pod č. XXX/XXXX-D. týkajúca sa nesúhlasu s povolením stavby žalobcov - Rodinný dom s dvoma
bytovými jednotkami na ul. D. v T., na parc. reg. "., parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom v T., katastrálnym

odborom, okres T., obec T., k.ú. T., z dôvodu, aby bol akýmkoľvek spôsobom realizovaný zásah na
majetok žalovanej - rodinný dom na ul. D., T. so súp. č. XXX druh stavby rodinný dom, postavený
na parcele registra „V., parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
zapísaná na LV č. XXXX, vedené Okresným úradom v T., katastrálnym odborom, okres T., obec T.,
k.ú. T., nesúhlasu s umiestnením stavby žalobcov na hranici pozemku žalovanej, vyriešenia osadenia
stavby prekrývajúcej okenné otvory a presahu časti strechy žalovanej, ktorá zasahuje do pozemku

žalobcov, nie je dôvodná a nahradiť žalobcom trovy konania. Žalobcovia žiadali, aby súd prípadne
rozhodol eventuálnym petitom tak, že žalovaná je povinná strpieť realizáciu stavby - rodinný dom s
dvomabytovýmijednotkamiaul.D.vT.,naparc. reg."V.",parc.č.XXX,druhpozemkuzastavanéplochy
a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXXX vedené Okresným úradom v T., katastrálnym
odborom, okres T., obec T., k.ú. T., podľa projektovej dokumentácie predloženej v stavebnom konaní
vedenom na stavebnom úrade Mesta T., Spoločný stavebný úrad v T. pod č. XXX/XXXX-PD.

.
2. K žalobe priložili rozhodnutie Mesta T., Spoločného obecného úradu v T., č. XXX/XXXX-PD zo dňa
21.01.2016, ktorým stavebný úrad odkázal žalobcov 1. a 2. ako účastníkov konania na súd za účelom
vyriešenia námietky žalovanej týkajúcej sa nesúhlasu s povolením stavby „Rodinný dom s dvoma
bytovými jednotkami“ parc. č. XXX v kat. území T., ul. D. v T., z dôvodu, aby bol akýmkoľvek spôsobom
realizovaný zásah na jej majetok, nesúhlasu s umiestnením stavby na hranici jej pozemku, vyriešenia

osadenia stavby prekrývajúcej okenné otvory a presahu časti strechy, ktorá zasahuje do pozemkovstavebníkov. Stavebný úrad zároveň konanie prerušil do doby predloženia dokladu o podaní uvedeného
návrhu.

3. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“), ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je rozhodnutie o umiestnení stavby.

4. Podľa § 33 ods. 1 Stavebného zákona, na územné konanie je príslušný stavebný úrad.

5. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný
pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa
požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa
vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

6. Podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým
životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc

pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,
c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

7. Podľa § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

8. Podľa § 137 ods. 1 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona,
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.

9. Podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona, ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie
alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a
konanie preruší.

10. Podľa § 137 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz,
že na súde, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh
nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť
vo veci.

11. Podľa čl. 1 Civilného sporového poriadku spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom
zverená inému orgánu.

12. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

13. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Právomocou je sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva,
ktoré sú uplatňované pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov,fyzických alebo právnických osôb. Právomoc súdov predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov
pri prejednávaní a rozhodovaní vecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv. Ak
určitá vec nespadá do právomoci súdu, ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá nevyhnutne vedie k

rozhodnutiu o zastavení konania.

15. V konaniach podľa Stavebného zákona sa môžu vyskytnúť námietky, ktoré svojou povahou
sú občianskoprávne a o ktorých môže rozhodovať len súd. Takéto námietky sa môžu týkať
vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Aj v takomto prípade však stavebný úrad

má povinnosť dosiahnuť dohodu medzi účastníkmi a až vtedy, keď nie je úspešný, môže odkázať
účastníkov na konanie pred súdom. Povinnosťou stavebného úradu je dôsledne vyhodnotiť charakter
námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky, alebo námietky územno-technického, prípadne
stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými právnymi predpismi (napr. vyhláškou
532/2002 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie).

16. Súd po preskúmaní naplnenia podmienok konania dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu
na prejednanie a rozhodnutie veci. K uvedenému dospel z dôvodu, že právomoc súdu v zmysle §
137 ods. 2 Stavebného zákona (teda rozhodovať o občianskoprávnych námietkach) sa zakladá len v

prípade, ak ide o námietky vyplývajúce z vlastníckych práv alebo z iných práv k pozemkom a stavbám.
Námietka žalovanej, aby bol akýmkoľvek spôsobom realizovaný zásah na majetok žalovanej, podstata
ktorej spočíva v nesúhlase s umiestnením stavby žalobcov na hranici jej pozemku, vo vyriešení osadenia
stavby prekrývajúcej okenné otvory a presahu časti strechy zasahujúcej do pozemku žalobcov, nie je
námietkou, ktorú rieši súd, lebo uvedená námietka je povahy územno-technickej a stavebnotechnickej.

Súd nezistil, že by išlo o také práva, ktoré patria do právomoci súdu v zmysle ustanovenia čl. 1
Civilného sporového poriadku. Zo žaloby nevyplýva, že by bolo akýmkoľvek spôsobom popierané
právo účastníkov vyplývajúce z občianskoprávnych vzťahov, keď výrok, ktorý požadujú žalobcovia
vydať, nezodpovedá žiadnemu konkrétnemu právu, ktoré by bolo možné posúdiť v zmysle Občianskeho
zákonníka.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že o takto uplatnenom nároku nemôže
rozhodovať súd v občianskoprávnom konaní, keďže uplatnený nárok nevyplýva z občianskoprávnej
námietky majúcej základ vo vlastníckom alebo užívacom práve k pozemkom, či k stavbe, ale vyplýva

z námietok územno-technického a stavebnotechnického charakteru, posudzovaných podľa stavebných
predpisov stavebným úradom.

18. Súd preto v súlade s ustanovením § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku vo výroku I. zastavil
konanie, nakoľko nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľným nedostatkom konania majúci za

následok, že súd nemôže spor prejednať a vydať rozhodnutie vo veci samej.

19. Keďže v zmysle § 39a ods. 1 Stavebného zákona umiestnenie stavby a podmienky na umiestnenie
stavby sa určujú rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré v zmysle § 33 ods. 1 Stavebného zákona
vydáva príslušný stavebný úrad, súd vo výroku II. rozhodol, že po právoplatnosti zastavenia konania

bude vec postúpená na konanie a rozhodnutie príslušnému stavebnému úradu, ktorý má v zmysle
stavebného zákona právomoc o umiestnení stavby rozhodnúť. Stavebným úradom v prejednávanej veci
je Mesto T., ktorému bude vec po právoplatnosti postúpená.

20. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

21. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O náhrade trov konania žalovanej rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 256 ods. 1 CSP v

spojení s čl. 4, 17 CSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, hoci jej nárok na náhradu trov
konania vznikol, keď procesne zastavenie konania zavinili žalobcovia, avšak zo spisového materiálu mal
súd preukázané, že žalovanej v konaní žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky
nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd
konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).