Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Mária Gazdačková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200639
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716200639.5
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Mário Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Q. Q., K.. XX. XX.
XXXX, O. Q., D.. Q. XX proti žalovanému Y. V., K.. XX. XX. XXXX, O. Q., I. XXXX/X právne zastúpeného
AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom v Martine, Škultétyho 472/10, IČO: 36 868 108 v konaní o
zaplatenie sumy 605 € titulom náhrady škody na zdraví, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 605 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20. 01. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 605 € titulom náhrady škody na zdraví. Uviedol, že žalovaný sa svojim podpisom v
dohode o náhrade škody vo výške 805 € zaviazal nahradiť žalobcovi túto sumu z titulu bolestného v
dôsledku skutku z 26. 12. 2014, kedy žalovaný žalobcu napadol a spôsobil mu zranenia dlhodobejšieho
charakteru. Žalobca na žalovaného podal trestné oznámenie a v trestnom konaní bola uzavretá dohoda
o zmieri 23. 11. 2015, kde žalovaný uznal a podpísal dohodu, a výšku odškodnenia. K dnešnému dňu,
teda ku dňu spísania žaloby, však z celkovej škody žalovaný žalobcovi nahradil sumu 200 €, zvyšných
605 € nezaplatil. Žalobca na dôkaz svojich tvrdení pripojil do spisu kópiu uznania dlhu a dohody o
náhrade škody z 23. 11. 2015, dohodu o náhrade škody a inej ujmy spôsobenej trestným činom - zmier
sp. zn. 1M/39/2015 zo dňa 23. 11. 2015, vyhlásenie obvineného - žalovaného Y. V. zo dňa 23. 11. 2015
ku skutku, pre ktorý je stíhaný, vyhlásenie žalobcu o tom, že mu žalovaný časť škody vo výške 200 €
nahradil a náhradu vo výške 605 € považuje za postačujúce opatrenie poškodeného na náhradu škody
vo forme uznania dlhu a dohody o náhrade škody.
2. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním z 27. 01. 2016, ktorým žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že nárok žalobcu, ktorý je predmetom žaloby, ešte pred podaním žaloby vysporiadal a naopak
žalobca jemu dlhuje sumu 253 € titulom bolestného. Žalovaný potvrdil, že 23. 11. 2015 uznal dlh z
titulu náhrady škody - bolestného vo vzťahu k žalobcovi a uzatvoril dohodu o náhrade škody v konaní
pred Okresným súdom Martin sp. zn. 1M/39/2015 a dohodu o náhrade škody a inej ujmy spôsobenej
trestným činom - zmier podľa § 220 Tr. por. z 23. 11. 2015, obsahom ktorej bol jeho záväzok zaplatiť
celkovo žalobcovi sumu 805 €, z ktorého po podpise zaplatil sumu 200 € a do 10. 01. 2016 mal uhradiť
rozdiel 605 €. Žalobca však zatajil súdu vec a totiž, že žalovaný svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi
vysporiadal jednostranným zápočtom, ktorý žalobcovi doručil, a ktorým dňa 13. 01. 2016 žalovaný
započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi oproti jeho pohľadávke uplatňovanej žalobou. Jednostranný
zápočet bol 19. 01. 2016 doručený žalobcovi do vlastných rúk. V ten deň, kedy sa žalovaný dopustil
skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný, súčasne bol žalovaný napadnutý žalobcom a žalobca mu spôsobil
ublíženie na zdraví. Na základe trestného oznámenia žalovaného voči žalobcovi je vedené trestnéstíhanie pod sp. zn. ČVS: ORP-720/1/VYS-MT-2015, kde žalovaný uplatnil nárok na bolestné oproti
žalobcovi na základe odborného vyjadrenia znalca MUDr. Andreja Hajtmana PhD., ktorý bolestné za
škodunazdravížalovanéhostanovilvosvojomvyjadrenízodňa04.11.2015vovýške858€.Tentonárok
si žalovaný ako poškodená osoba v trestnom stíhaní vedenom proti žalobcovi uplatnil a na základe tejto
skutočnosti a vyčísleného nároku, ktorý sa opiera o podané odborné vyjadrenie, jednostranne započítal
svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu, ktorá bola uplatnená žalobou.
4. Žalovaný do spisu pripojil jednostranný zápočet pohľadávok - list zo dňa 13. 11. 2016 a doručenku
preukazujúcu, že žalobca tento list prevzal 19. 01. 2016, odborné vyjadrenie MUDr. Andreja Hajtmana
PhD. zo dňa 04. 11. 2015 k ohodnoteniu bolestného.
5. Ešte za účinnosti predchádzajúcich procesných predpisov súd mienil vo veci rozhodnúť verejne
vyhláseným rozsudkom bez nariadenia pojednávania, potom však, čo došlo vyjadrenie žalovaného k
žalobe, od tohto zámeru súd upustil.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zistil, že proti žalobcovi je stále vedené trestné stíhanie pre skutok,
ktorého sa toho istého dňa mal dopustiť voči žalovanému pod ČVS: ORP-720/1/VYS-MT-2015, ktoré
nebolo v máji 2016 ukončené, súd rozhodol o prerušení konania do právoplatného ukončenia trestného
konania vedeného Okresným riaditeľstvom policajného zboru - OKP Martin pod ČVS: ORP-720/1/VYS-
MT-2015. Po tom, čo bolo toto konanie právoplatne skončené, súd si pripojil predmetný vyšetrovací spis
a vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch procesných strán 17. 05. 2017.
7. Žalobca na žalobe zotrval a bránil sa tvrdením, že pokiaľ žalovaný namieta, že mu žalobca spôsobil
ublíženie na zdraví skutkom z 26. 12. 2014, tak žalobca sa len proti útoku žalovaného bránil, žiadny
verbálny konflikt so žalovaným nevyprovokoval v daný deň a pri obrane voči útoku žalovaného ho sotil
v dôsledku čoho žalovaný spadol na zem, a vtedy došlo k poraneniu ruky žalovaného.
8. Žalovaná strana nespochybňovala výšku pohľadávky žalobcu ani skutočnosť, že sa skutok stal
tak, ako bolo uvedené v dokumentoch, ktoré predložil do spisu žalobca, avšak namietala, že žalobca
vyprovokoval žalovaného vmešovaním sa do jeho rodinných záležitostí, a započítaním pohľadávka
žalobcu zanikla.
9. Na pojednávaní 17. 05. 2017 súd prečítal listiny, ktoré strany pripojili do súdneho spisu, vypočul si
vyjadrenia strán a oboznámil sa aj s podstatným obsahom spisu Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Martin, odboru kriminálnej polície ČVS ORP-720/1-VYS-MT-2015.
10. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:
11. Z vyšetrovacieho spisu súd zistil, že pod danou spisovou značkou viedlo sa na polícii vyšetrovanie
na základe trestného oznámenia žalovaného, ktoré došlo na Okresnú prokuratúru Martin 11. 09. 2015
a, podľa ktorého dňa 26. 12. 2014 žalobca mal udrieť z ničoho nič žalovaného päsťou do tváre, a
následne žalovaného zdvihnúť, a hodiť na zem, v dôsledku čoho si žalovaný zlomil ruku. V spise bola
pripojená pomerne rozsiahla zdravotná dokumentácia žalovaného, výpovede žalovaného v procesnej
pozícii poškodeného, výpovede žalobcu v procesnej pozícii svedka, svedkyne P. V..
12. Žalovaný vo svojej výpovedi v procesnej pozícii poškodeného priznal, že medzi ním a žalobcom
nastala po verbálnom nedorozumení potýčka, pričom on začal rozhadzovať rukami a zrejme žalobcu
trafil do oka, ktorý ho neskôr chytil a hodil o zem. Výpoveď žalobcu a P. V. však tieto tvrdenia žalovaného
vyvrátili a vyplynulo z nich, že to bol práve žalovaný, ktorý utekal za žalobcom a odzadu proti nemu
zaútočil, pričom žalobcu buchol do oka a žalobca v snahe odstrčiť žalovaného od seba, ho zhodil na
zem, kde pravdepodobne došlo k zraneniu ruky žalovaného.
13. Uznesením vyšetrovateľa rovnakej spisovej značky zo dňa 25. 04. 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30. 09. 2016, bolo trestné stíhanie proti žalobcovi pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
ublíženímnazdravížalovanémudňa26.12.2014,zastavené,nakoľkoskutokneboltrestnýmčinomanie
je dôvod pre postúpenie veci. Z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa vyplynulo, že nebolo preukázané,
že by došlo k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví v súbehu s prečinom výtržníctva
zo strany Mariána Macka voči poškodenému Y. V.. Je zrejmé, že medzi nimi došlo k fyzickému kontaktuale ten vyvolal Y. V., čo bolo potvrdené v trestnom konaní vedenom na OO PZ Martin - západ pod
ČVS: ORP-1164/OZ-MT-2015, kde sa predmetnému skutku Y. V. aj priznal, priznal, že napadol Q. Q.
a spôsobil mu zranenia s dobou liečenia v trvaní 14 dní. Počas fyzického kontaktu medzi nimi dvoma
sa Q. Q. aktívne bránil napádaniu zo strany Y. V.S. na jeho osobu, čo uviedol vo svojej výpovedi, že on
chytil V. za jeho bundu a nejako od seba odsotil a to potvrdil aj V., ktorý uviedol, že ho Macko chytil a
hodil o zem. Pred pádom, aby si chránil ruku a zmiernil pád reflexne vystrel ruky. Ako padol na zem si už
nepamätá, ale keď padol na zem niečo ho zabolelo. Následne bol na ošetrení, pričom bolo zistené, že
má zlomeninu pravej ruky. Na základe hore uvedeného mal vyšetrovateľ za to, že Q. Q. sa nedopustil
žiadneho trestného činu, nakoľko len odvracal fyzický útok zo strany poškodeného Y. V., konal teda
v nutnej obrane, preto v dôsledku ust. § 25 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo
hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom, nie je trestným činom, preto bolo
právoplatne vyšetrovanie voči žalobcovi Q. Q. zastavené. Súčasťou predmetného trestného spisu je
aj spisový materiál, ktorý sa viedol práve na základe trestného oznámenia žalobcu pre ublíženie na
zdraví, ktoré spôsobil žalovaný žalobcovi a, ktoré vyústilo do fyzického konfliktu, počas ktorého žalovaný
žalobcovi spôsobil ublíženie na zdraví. Aj keď žalovaný pri svojom prvom výsluchu pred vyšetrovateľom
v pozícii obvineného dňa 23. 04. 2015 konštatoval, že to bol žalobca ktorý ho napadol a on sa iba bránil,
táto výpoveď žalovaného potvrdená nebola, naopak bola vyvrátená výpoveďou Q.K. Q. U. U. P. V., a
celé trestné stíhanie bolo ukončené tým, že dňa 20. 09. 2015 podal vyšetrovateľ Okresnej prokuratúre
Martin návrh na podanie obžaloby pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. proti žalovanému.
14. Z listín, ktoré pripojil do spisu žalobca je potom zrejmé, že poškodený a obvinený, teda žalobca
a žalovaný, uzavreli v konaní pred Okresnou prokuratúrou Martin sp. zn. 2Pv/79/2015 zmier spísaný
prostredníctvom probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Martin, kde žalovaný Y. V.Á.
písomne vyhlásil, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že toto
vyhlásenie vykonal slobodne, vážne a určito. Uviedol, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v návrhu na
podanie obžaloby, čiže dňa 26. 12. 2014 v čase o 18,50 hod. v Martine na parkovisku čerpacej stanice
OMW na ul. Francúzskych partizánov č. 14 napadol Q. Q. a to tak, že po tom, čo sa Q.K. Q. odobral k
svojmu osobnému motorovému vozidlu odzadu k nemu pristúpil Y. V. a udrel ho 1-krát päsťou do oblasti
tváre do pravého oka, pričom na tento útok sa poškodený otočil, zbadal, že sa jedná o osobu Y. V. a
inštinktívne si dal ruky pred svoju tvár, aby si ju kryl a bránil sa pred ďalším fyzickým útokom útočníka,
pričom ho poškodený zhodil na zem a následne odišiel aj s P. V. na ošetrenie do univerzitnej nemocnice
Martin. Toho istého dňa 23. 11. 2015 žalovaný uznal dlh a dohodol sa o náhrade škody žalobcovi, teda
žalovaný s poukazom na ust. § 558 Obč. zák. uznal svoj dlh voči veriteľovi (žalobcovi) vo výške 805 €
z titulu bolestného na základe znaleckého posudku zo dňa 01. 04. 2015 vypracovaného v súvislosti s
trestným činom, ktorý je predmetom uvedeného mediačného konania. Tento dlh uznal žalovaný čo do
dôvodu aj výšky 805 € s tým, že strany zhodne vyhlásili, že 200 € z tohto dlhu už žalovaný žalobcovi
zaplatil a sumu 605 € sa zaviazal uhradiť jednorázovo do 10. 01. 2016 na bankový účet žalobcu.
15. Medzi stranami v konaní prejednávanej veci nebolo sporné, že ku dňu vyhlásenia rozsudku žalovaný
sumu 605 € žalobcovi nezaplatil.
16. Súčasťou spomínaného vyšetrovacieho spisu je potom aj odborné vyjadrenie MUDr. Andreja
Hajtmana, PhD. zo dňa 01. 04. 2015, podľa ktorého žalobca dňa 26. 12. 2014 pri útoku žalovaného
utrpel pomliaždenie pravého oka a tváre v okolí pravej očnej štrbiny, pomliaždenie pravej očnej gule s
miernym krvácaním, povrchové zodretie rohovky a tržno-pomliaždenú ranu hornej pery. Znalcom boli
zhodnotené zranenia ako ľahké, ktoré si vyžadovali vystavenie práceneschopnosti v trvaní maximálne
8-10 dní a dobu liečenia 10-14 dní. Bolestné celkovo znalec ohodnotil na 50 bodov, čo pri sume 16,10
€ za jeden bol predstavovalo sumu 805 €. Odškodnenie bolestného medzi stranami sporné nebolo.
17. V predmetnom vyšetrovacom spise sa nachádzajú aj fotografie žalovaného, avšak čiernobiele,
žalovaný sa snažil v rámci trestného konania, ktoré on vyvolal vo vzťahu k žalobcovi preukázať, že to bol
žalobca, ktorý ho napadol a spôsobil mu aj modriny v oblasti tváre. Pokiaľ však ide o zdravotné nálezy
žalovaného, ktoré sú pripojené v trestnom spise, tak súd konštatuje, že zo zdravotných nálezov, ktoré
boli spísané do konca januára 2015, sa nepopisujú modriny alebo podliatiny v oblasti tváre žalovaného.
Zdravotné nálezy a tam pripojené odborné vyjadrenie MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. zo dňa 04. 11.
2015, ktorý sa vyjadroval aj k zraneniam žalovaného (toto odborné vyjadrenie žalovaný v kópii pripojil
do občianskoprávneho spisu v prejednávanej veci) svedčia o tom, že žalovaný dňa 26. 12. 2014 utrpelzlomeninu dolného konca vretennej kosti pravej hornej končatiny bez posunu úlomkov, ktoré si vyžiada
práceneschopnosť 6-7 týždňov, dobu liečenia 8-10 týždňov a odškodnenie bolestného znalec ohodnotil
na 50 bodov, čo pri hodnote 17,16 € za 1 bod predstavovalo sumu 858 €.
18. Ako súd potom zistil z listín, ktoré pripojil do spisu žalovaný, tak žalovaný svoju pohľadávku
titulom bolestného stanoveného na základe tohto odborného vyjadrenia MUDr. Hajtmana jednostranne
započítal listom zo dňa 13. 01. 2016 proti pohľadávke žalobcu, ktorú žalobca proti nemu uplatnil v
prejednávanom súdnom konaní, pohľadávku započítal ku dňu 10. 01. 2016, keď bol splatný zvyšok
pohľadávky žalobcu vo výške 605 € a z tohto započítania vyplývalo, že žalobca by mal žalovanému
doplatiť sumu 253 €. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu proti žalovanému, ktorú žalovaný inak
nespochybňoval, zanikla týmto jednostranným započítaním po tom, čo podľa podpísanej doručenky list
z 13. 01. 2016 žalobca prevzal 19. 01. 2016 (č. l. 17 a 16 súdneho spisu) bola hlavným predmetom
obrany žalovaného voči nároku, ktorý žalobca žalobou uplatnil.
19. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná a naopak
obrana žalovaného dôvodná nie je.
20. Medzi stranami nebol sporný nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví vo forme bolestného ani
pokiaľ ide o dôvod, ani pokiaľ ide o výšku. Sporné však bolo, vzhľadom na obranu žalovaného, či táto
pohľadávka žalobcu ku dňu vyhlásenia rozsudku trvá alebo nezanikla započítaním.
21. Vykonaním dokazovaním súd nadobudol nepochybné vnútorné presvedčenie, že žalobca voči
žalovanému v čase podania žaloby, mal zročnú pohľadávku, ktorá nachádza právnu oporu v ust. § 420
ods. 1 Obč. zák. a v ust. § 444 Obč. zák..
22. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.
23. Podľa § 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
24. Žalobca mal voči žalovanému pohľadávku, ktorá bola vo forme náhrady škody na zdraví, ktorej
výška bola nesporná pokiaľ ide o ohodnotenie bolestného a, ktorá škoda bola žalobcovi spôsobená
trestným činom žalovaného. Žalovaný sa bránil, že má voči žalobcovi zročnú pohľadávku rovnakého
typu na základe ublíženia na zdraví, ktoré mu spôsobil žalobca. Súd však zistil, že trestné stíhanie voči
žalobcovi bolo zastavené, pretože skutok nebol trestným činom, vzhľadom na skutočnosť, že skutok
žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ktorým žalovanému vznikla škoda na zdraví v podobe zlomeniny ruky,
nie je trestným činom, pretože žalobca konal v nutnej obrane.
25. Po vykonanom dokazovaní, ktoré súd vykonal aj čítaním obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu,
súd dospel k rovnakým záverom ako vyšetrovateľ.
26. Na prípady nutnej obrany a krajnej núdze pamätá ustanovenie § 418 Obč. zák..
27. Podľa § 418 ods. 1 Obč. zák., kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo,
ktoré sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností bolo
možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo ešte závažnejší
ako ten, ktorý hrozil (krajná núdza).
28. Podľa § 418 ods. 2 Obč. zák., takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti
hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná povahe a
nebezpečnosti útoku.
29. Žalovaná strana sa bránila najmä tou skutočnosťou, že následok, ktorý spôsobil pri potýčke dňa
26. 12. 2014 žalobca žalovanému je závažnejší než ten, ktorý žalovaný spôsobil žalobcovi a, že nutná
obrana žalobcu bola neprimeraná povahe útoku žalovaného. Súd sa s takouto obranou nestotožnil.
Predovšetkýmzdokazovania,ktorébolouskutočnenévtrestnomkonaní,ktorésaviedloprotižalobcoviv
pozícii obvineného ale následne aj v tom, ktoré sa viedlo v konaní proti žalovanému v pozícii obvinenéhoa následne aj obžalovaného, bolo preukázané, že to bol práve žalovaný, ktorý odzadu zaútočil proti
žalobcovi tým, že ho päsťou udrel odzadu do tváre, že to bol žalobca, ktorý sa útoku, keď ako uviedol
mal zakrvavené oko a nevidel, bránil tým, že nejakým spôsobom chytil a posotil žalovaného, aby odvrátil
jeho ďalší útok. Je nutné konštatovať, že tvrdenia žalovaného o tom, že útok, resp. obrana žalobcu voči
jeho útoku trvala dlhšie a popri tom mu boli spôsobené nie len poranenie ruky ale aj poranenia v oblasti
tváre, preukázané neboli. Nenasvedčuje tomu nič zo zdravotnej dokumentácie, ktorá bola pripojená vo
vyšetrovacom spise, pokiaľ ide o opis zranení žalovaného.
30. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol odvracal útok žalovaného za použitia zbrane.
Súd vnímal obe strany v pojednávacej miestnosti a skonštatoval, že tak žalobca ako aj žalovaný sú
približne rovnakej fyzickej konštitúcie a rovnako vysokí. U nutnej obrany už to znenia ustanovenia §
418 ods. 2 Obč. zák. vyplýva, že proporcionalita ako pri krajnej núdzi zachovaná nemusí byť, pretože
hroziaci alebo trvajúci útok je nutné často odvrátiť použitím rovnakých alebo aj silnejších obranných
prostriedkov, avšak nesmie ísť o zjavne neprimerané prostriedky alebo o zjavne neprimeraný spôsob
obrany, inak hroziaci alebo trvajúci útok nie je možné odvrátiť a od poškodeného nemožno za každých
okolností vyžadovať, aby sa trvajúcemu útoku bránil výlučne útekom. Takže pokiaľ žalobca sa bránil
použitím hmatov, za pomoci holých rúk, útoku žalovaného, ktorý zaútočil voči časti tela žalobcu, kde
sa nachádza životne dôležitý orgán, teda voči hlave, podľa presvedčenia súdu nekonal neprimerane
voči povahe nebezpečnosti útoku žalovaného, konal v nutnej obrane a takéto konanie posúdil súd z
pohľadu občianskoprávnych predpisov rovnako ako vyšetrovateľ z pohľadu trestnoprávnych predpisov
upravujúcich trestnoprávnu zodpovednosť žalovaného. Teda ako konanie v nutnej obrane v dôsledku
čoho žalobca za zranenie, ktoré pri jeho obrane žalovanému vzniklo, nemôže zodpovedať. Ak žalobca
za ublíženie na zdraví ako škodu na zdraví žalovanému nezodpovedá, nemôže mu vzniknúť povinnosť
túto škodu nahradiť. V takom prípade potom nemôže existovať, pri neexistujúcej povinnosti žalobcu,
recipročné právo žalovaného na náhradu škody, teda pohľadávka na náhradu škody.
31. Vzhľadom k neexistencii pohľadávky žalovaného nemohlo dôjsť k platnému započítaniu jeho
pohľadávky proti pohľadávke žalobcu a pohľadávka žalobcu, ktorú žalobca uplatnil žalobou proti
žalovanému, nemohla takýmto jednostranným zápočtom zaniknúť.
32. V zmysle § 580 Obč. zák., ktorý upravuje započítanie, môže totiž pohľadávka zaniknúť len vtedy
ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, v tomto prípade však o vzájomné pohľadávky nešlo,
pohľadávku má len žalobca voči žalovanému, nie žalovaný voči žalobcovi.
33. Súd preto obranu žalovaného voči žalobe nepovažoval za dôvodnú, naopak za dôvodný považoval
nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 605 € a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C. s. p.. Žalobca by v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.
s. p. mal proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalobca proti žalovanému náhradu trov konania nepožadoval, súd rozhodol tak, s prihliadnutím na túto
skutočnosť, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.