Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216516
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4214216516.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Sone Zmekovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného verita, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875, proti povinnému: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., B. XXX/
XX, o vymoženie pohľadávky v sume 1.083,21 eura s príslušenstvom, o späťvzatí návrhu na vykonanie

exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 25. septembra 2014 č.k. 10Er/1165/2014-13 zrušuje a exekučné konanie zastavuje.
Žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána

Gaspera, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, zo dňa 02.09.2014, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/1165/2014, EX 1447/14. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok"), § 35, § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ( v znení účinnom do 31.12.2014) , § 39
Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 188/2006 Z. z., § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, konštatujúc, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenienavykonanieexekúcieneboladôvodnepodaná. Uviedol,žeexekučnýmtitulomvdanejvecije
rozhodcovský rozsudok vydaný pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. PV-A/0112/0046 zo dňa 28.02.2014. Súd prvej inštancie
preskúmaním úverovej zmluvy č. 9603987506 zo dňa 23.05.2006 ako aj obchodných podmienok pre
úver, kde v článku 9 v bode 9.2. zistil, že zmluvné strany si dohodli rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a Obchodných podmienok,
budú riešené dohodou s tým, že v prípade nedosiahnutia dohody, klient prijíma návrh banky na riešenie
vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so Zmluvou o úvere a Obchodnými

podmienkami, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882 ( RAM) podľa jeho vnútorných
predpisov, pričom strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia a toto rozhodnutie bude pre
nich konečné a záväzné. Podľa názoru súdu prvého stupňa v danom prípade nie je možné formuláciu
rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku.
Zdôraznil, že takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia
prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Poukázal na to, že rozhodcovskú doložkusi spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami,mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale

na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol
zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy
súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podľa jeho názoru, podpis na úverovej zmluve nemožno

považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípade nebol dodržaný. Dôvodil tým, že povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal
vopred svojich práv čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc
z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal

právomoc vo veci konať a rozhodovať a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd
v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere.
V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,

kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Mal
za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu , podľa § 159 OSP. Súd preto nemôže znova skúmať skutkový stav a vykonávať

dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.NavyšeoprávnenýakoprávnynástupcaPoštovejbanky,a.s.bolpovinnýpostupovaťvsúlade
s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s ust. §
93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s

tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To že ju
neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie
skutkového stavu, k čomu sa nemal možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže

bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe
jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom dodal, že exekučný súd
mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v
zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Následne bolo súdu prvej inštancie dňa 29. 12. 2014 doručené písomné podanie oprávneného
označené ako „Návrh na zastavenie exekučného konania, Žiadosť o vrátenie exekučného titulu“, v rámci
ktorého navrhol exekúciu zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok.

4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 25.09.2014 , t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho
procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
hodnotiac podanie oprávneného ako späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie a vzhľadom na to,že späťvzatie návrhu na bolo podané potom ako súd prvej inštancie rozhodol, ale jeho rozhodnutie
nenadobudlo právoplatnosť, má za to, že je potrebné späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pripustiť,
uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 25. septembra 2014 č. k. 10Er/1165/2014-13 zrušiť a exekučné

konanie zastaviť.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

9. Keďže oprávnený po rozhodnutí súdu prvej inštancie do času, kým rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosť, písomným podaním zo dňa 21. 12. 2014 (č. l. 26 spisu) vzal svoj návrh na vykonanie
exekúcie v celom rozsahu späť a žiadal exekučné konanie zastaviť a súhlas povinného potrebný nebol,

odvolací súd dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky stanovené v § 370 CSP. Pre uvedené
dôvody odvolací súd späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie pripustil, uznesenie súdu prvej inštancie
zo dňa 25. septembra 2014 č. k. 10Er/1165/2014-13 zrušil a exekučné konanie zastavil.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu

trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nevznikol nárok na náhradu
trov konania, pretože oprávnený zavinil zastavenie konania, avšak povinnému v konaní žiadne trovy
nevznikli.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).