Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 25, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/421/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812209921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812209921.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobkyne: B.

Z., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. H. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne:
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792
752, zastúpeného: JUDr. Ján Havlát, advokát, AK HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo nám. 1, 811 01
Bratislava, o neplatnosť revolvingovej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala určenia, že uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere
č. 8300035968 zo dňa 02.02.2011 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Taktiež
určenia, že rozhodcovská doložka uzavretá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere
je neprijateľná. Žalobkyňa sa domáhala tiež zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia 500 eur
a zaplatenia trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni finančné prostriedky uvedené

v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere vo výške 1500 eur -
vrátane 1500 eur. Zmluva obsahovala množstvo neprijateľných podmienok, na čo ju upozornil vedľajší
účastník až neskôr. Zmluvu podpísala v časovej a finančnej tiesni. Žalobkyňa poukázala na nekalé
obchodné praktiky v podobe použitia drobného písma v súvislosti so zmluvnými dojednaniami. Ďalej
vo svojom návrhu, konkrétne v bode IV. žalobného návrhu upozorňuje na niektoré zmluvné podmienky,
ktoré porušili jej spotrebiteľské práva a ktorých koncepcia spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. S poukázaním na čl. 2 ods. 2.2 zmluvy o revolvingovom

úvere (ďalej len „RÚ“) podľa ktorého RPMN bude dlžníkovi oznámené v oznámení uviedla, že v
súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa §
4. Ak dodávateľ neposkytuje pred uzavretím zmluvy relevantný údaj o RPMN, ktorá sa má týkať daného
spotrebiteľského úveru a súčasne jednostranne tento údaj mení, dopúšťa sa nekalej obchodnej praktiky.
Žalobkyňa vo svojom návrhu ďalej poukazuje na jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré sú podľa jej
názoru neprijateľné. V bode V. svojho žalobného návrhu žalobkyňa poukazuje na neprijateľnú zmluvnú

podmienku v podobe rozhodcovskej doložky. Uvádza, že rozhodcovská doložka koncipovaná tak, ako
je uvedené v zmluve núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolá veriteľ. Týmto
je spotrebiteľ odkázaný v týchto prípadoch riešiť spor len cez rozhodcu. Upozorňuje, že vo väčšine
prípadov, bude spotrebiteľa žalovať dodávateľ a ten si vyberie rozhodcovský súd. Tým je naplnenáhrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si rozhodcovskú
osobitne doložku nevyjednal. Poukazuje tiež na to, že dodávateľ za spotrebiteľa vybral konkrétnych
rozhodcov a rovnako konečné právo výberu svojho rozhodcu bude mať takisto dodávateľ. V spojení s

neplatnosťou rozhodcovskej doložky poukázala na niekoľko rozhodnutí Krajských a Okresných súdov.
Pokiaľ ide o uplatňovanie si primeraného finančného zadosťučinenia zo strany žalobkyni, toto pokladá
za uplatnenie legitímneho nároku v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a považuje práve
tento prípad za ukážkový čo do uplatnenia tohto inštitútu. Ďalej uviedla, že si vytrpela vďaka porušovaniu
jej spotrebiteľských práv veľa, znášala permanentný stav neistoty, obáv o výšku dlhu a jeho neustále

narastanie, trpela stresom, keď žalovaný uplatňoval voči nej jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky.
Žalovaný neurobil žiaden krok k tomu, aby podmienky prehodnotil a nevystavil žalobkyňu konaniu bez
odbornej starostlivosti. Preto žalobkyňa žiada o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur.
V závere svojho žalobného návrhu upriamuje pozornosť na judikatúru Súdneho dvora EÚ, na jednotlivé
jeho rozhodnutia, najmä na rozsudok Súdneho dvora (ES) vi veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských

štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol,
keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Uviedol, že žalobkyňou uplatnený nárok považuje za neopodstatnený,
nakoľko tvrdené skutočnosti a skutkové okolnosti sú nepravdivé, nepresné, respektíve účelovo a

skresľujúco interpretované a súčasne ňou uvádzaná právna argumentácia a právne závery nemajú
oporu v právnej úprave. Uviedol, že žalobkyňa okrem opakovane prezentovaného konštatovania
o značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
neprezentuje ani jedno zdôvodnenie týkajúce sa tohto záveru, a to bez ohľadu na právnu relevanciu
tohto zdôvodnenia, a súčasne žalobkyni chýba naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje na podanie

žaloby. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že pri každom namietanom ustanovení vyvodzuje žalobkyňa
jeho neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 OZ, nepredložila žiadne zdôvodnenie týchto tvrdení. Obmedzuje
sa len na konštatovanie, že sa jedná o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom vo všetkých prípadoch absentuje
bližšie zdôvodnenie tvrdenia žalobkyne, resp. čo i len bližšie priblíženie úvahy, ktorá k takejto úvahe

viedla. Žalobkyňa opomenula skutočnosť, že aj napriek tomu, že s neprijateľnými podmienkami spája
právnyporiadok,vzmysleust.§53ods.5OZneplatnosť,anineplatnosťjednejzozmluvnýchpodmienok
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. K jednotlivým zmluvným podmienkam uviedol, že ani jedna z
namietaných zmluvných podmienok, nemá povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
1 OZ. Čo sa týka finančného zadosťučinenia má za to, že tu neboli splnené podmienky pre priznanie

primeraného zadosťučinenia. Na záver žalovaný poukázal na text rozhodnutia Súdneho Dvoara z
15. 03.2012, sp. zn. C 453/10, vo veci Perenič, Pereničová c/a SOS Financ, spol. s.r.o., z ktorého
rozhodnutia okrem iného jednoznačne vyplýva, že nielen právna doktrína a judikatúra slovenských
súdov, ale aj aktuálna judikatúra Súdneho Dvora jednoznačne dôvodila záver, podľa ktorého „... cieľom
sledovaným normotvorcom Únie v rámci smernice 93/13 je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom

sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré
obsahujúnekalépodmienky.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostívúplnomzáveresvojho
vyjadrenia žiada o zamietnutie žaloby.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Žiadosťou

o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300035968, Zmluvnými
dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Obchodnými
podmienkami, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8300035968, priloženými rozhodnutiami iných súdov, písomným vyjadrením žalovaného vo veci,
výsluchom žalobkyne a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaný ako spoločnosť a žalobkyňa ako klient uzavreli dňa 02.02.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8300035968, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru žalobkyni. V zmluve žalobkyňa
žiadala o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka predstavovala sumu 1.500,00 eur, pričom splatnosť
úveru bola nastavená na 48 splátok a na 15-ty deň v mesiaci. Výška jednej mesačnej splátky bola 77,05

eur. RPMN bola dohodnutá vo výške 70,01 % (označená ako predpokladaná) a ročná úroková sadza
vo výške 70,01 %.V zmysle bodu 13. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere riadnym
vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ
s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania.

Dňa 07.02.2011 odporca oznámil navrhovateľke schválenie úveru vo výške 1.500,- eur so splatnosťou
s počtom splátok 48 mesiacov, výškou mesačnej splátky úveru 77,05 eur.

Dňa 02.02.2011 bola medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom uzatvorená

rozhodcovská zmluva č. 8300035968. Podľa bodu 5 tejto zmluvy, sa strany dohodli, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvyorevol.úvere,sporušením,ukončenímčineplatnosťouZmluvybudúriešenécestoupríslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovským súdov
podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.

Z výpovede žalobkyne okrem iného vyplýva, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorila vo finančnej
núdzi.Zmluvupredtýmakojuuviedlavôbecnečítala.Žiadalaoúver1.500,-eur,alebolojejposkytnutých
len 1.100,- eur. Ďalej uviedla, že aj keď úver splácala nepravidelne, splatila celú sumu 1.500,- eur.
Potvrdila, že podpis na zmluve a podpis na rozhodcovskej zmluve je jej aj napriek tomu, že ani zmluvu
o revolvingovom úvere a ani rozhodcovskú zmluvu predtým nečítala. Na otázku právneho zástupcu

žalovaného aby vysvetlila či vie vysvetliť z akého dôvodu si uplatňuje čiastku 500,- eur uviedla, že zarába
len okolo 320,- eur a keď zistila, že aké vysoké úroky sú v tejto zmluve dosť ju to vzalo a bola rozčúlená,
že spoločnosť s ktorou zmluvu uzatvorila, nie je schopná pri podpisovaní vysvetliť všetko potrebné. Na
otázku právneho zástupcu, či utrpela nejakú ujmu v dôsledku toho, že musela splácať zmluvu, že ju
uzatvorila uviedla, že ujma spočívala v tom, že si vzala 1.500,- eur a má vrátiť 3.600,- eur. Na otázku

prečo si uplatňuje práva 500 eur uviedla, že takúto čiastku si uplatňuje po dohode s právnym zástupcom.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (Ďalej len „zákon ZoOS“), každý

spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 5 ZoOS, Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú

len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), návrhom na
začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmäa) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), právny
úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom
období ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa

rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 02.02.2011
uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere. Z vykonaného dokazovania, no najmä z výpovede žalobkyne
je zrejmé, že jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur a tá zaviazala sa platiť
žalovanému splátky v minimálnej výške po 77,05 eur mesačne. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla,

že žalovaný jej poskytol fyzicky len finančné prostriedky vo výške 1.100,- eur.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný

vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,

len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32

tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako jesúd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Súd mal zato, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia

v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu

zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,

ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad
pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj
bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a
dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.

Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, či je v súlade s podmienkami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj smernice Rady
č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„smernica“), ktorú je nevyhnutné používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho

poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorej je v právomoci súdu stanoviť z
úradnej povinnosti, či je podmienka nekalá, čo znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu
spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy,
keď bola zmluva spísaná vopred a spotrebiteľ nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jej
jednotlivých ustanovení.

Pokiaľ sa jedná o sporný článok 1 odsek. 1.1 a 1.2 zmluvy, súd má za to, že tvrdenia žalobkyne, že ide
o prípad ako dodávateľ v praxi na ujmu a v neprospech spotrebiteľa využíva svoju faktickú nadvládu v
zmluvnom vzťahu pri uzatváraní zmluvy, sú nepodložené a v konečnom dôsledku irelevantné. Podľa §
44 zákona č. 40/1964 OZ vzniká zmluva okamihom, kedy prijate návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda

účinnosť,t.j.okamihom,kedynavrhovateľovidôjdevyjadreniesúhlasusobsahomnávrhu.Podľaprávnej
doktríny sú predpokladom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu dva jednostranné úkony,
v tomto prípade žalobkyne a žalovaného. Súhlas bol žalobkyňou preukázaný podpisom na predmetnej
revolvingovej zmluve a jednostranný úkon zo strany žalobkyne smerujúci k uzavretiu zmluvy bolo
samotné podpísanie a predloženie žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Preto nie je možné toto

ustanovenie považovať za neprijateľnú zmluvné podmienku, tak ako to prezentuje žalobkyňa. Súd v
tomto prípade nezaregistroval, aby tu dochádzalo k prevažovaniu práv na stranu žalovaného. Súd má
ďalej za to, že žalobkyňa dostatočne prejavila vôľu predmetnú zmluvu podpísať a byť ňou viazaná.

Žalobkyňa ďalej namietala neprijateľnú zmluvnú podmienku v podobe Zmeny RPMN. RPMN je

obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy. Nie je preto možné dojednanie o tom, že RPMN bude
dlžníkovi oznámené neskôr, ako sa uzatvára Zmluva. Je to ukazovateľ na základe ktorého sa spotrebiteľ
rozhoduje, o tom či do zmluvného vzťahu vstúpi, alebo nie.Podľa ustanovenia § 2, písm. d) zákona č. 278/2002 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, je RPMN sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 zákonom spojených so spotrebiteľským úverom a
výšku spotrebiteľského úveru. Exaktná výška RPMN je súčasťou zmluvných dojednaní a je presne

špecifikovaná v bode 5. Zmluvy pričom priemerná výška RPMN je definovaná aj v oznámení o schválení
úveru. RPMN je v zmluve presne a exaktne definovaná, ako obligatórna záležitosť zmluvy. A preto ani
v tomto prípade nie je možné tvrdiť, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Čo sa týka ďalších jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré žalobkyňa namieta a tvrdí, že sa jedná o

neprijateľné zmluvné podmienky, má súd za to, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko tieto podmienky
nevykazujú znaky neprijateľných zmluvných podmienok. Ako bolo vyššie uvedené, nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.
Zmluvné podmienky, ktoré žalobkyňa označuje ako neprijateľné zmluvné podmienky nie sú v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy. Je potrebné uviesť, že už samotná teória a prax označujú tento vzťah za

fakticky nerovný, nevyvážený. O tom, že je zmluvná podmienka neprijateľná, by nemala existovať
žiadna závažná pochybnosť. Súd po preskúmaní jednotlivých zmluvných podmienok každej zvlášť a po
preskúmaní týchto podmienok ako celku a v súvislosti dospel k názoru, že tieto zmluvné podmienky nie
je možné označiť za neprijateľné, keďže nepredstavujú hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa.

Podľa zmluvy o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou sú zmluvné dojednania spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. je v osobitnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka. V zmysle tejto
rozhodcovskej doložky si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi
zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej
zmluve. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy o RÚ spočíva na žalovanom.

Podľa názoru súdu dojednanie rozhodcovskej doložky popri spotrebiteľskej zmluve je samo o sebe
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 3,4 OZ neplatná. O neprijateľnú

podmienkuideajvtedy,aksícespotrebiteľpodľanejmámožnosťvybraťsimedzirozhodcovskýmsúdom
a štátnym súdom, ale ak podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak
by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd ma zato, že spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom
sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,

a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Spotrebiteľ - žalobkyňa nemala možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere odkazuje na
zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy. Z toho vyplýva, že povaha zmluvy je adhézna a
žalobkyňa ju mohla prijať buď ako celok, alebo ju odmietnuť a teda obsah rozhodcovskej doložky bol

vopred daný žalovaným - dodávateľom. Je však potrebné uviesť, že podľa § 41 Občianskeho zákonníka,
ak zmluva obsahuje jednu alebo viacero neprijateľných podmienok, nie je nutné, aby celá takáto zmluva
bola vyhlásená za neplatnú. Taktiež zo smernice Rady 93/13/EHS konkrétne článku 6 vyplýva, že
členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby neprijateľná zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve nebola
pre spotrebiteľa záväzná a tiež sú povinné zabezpečiť, aby bola zmluva podľa týchto podmienok naďalej

záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná aj bez nekalých podmienok. Žalobkyňa vo svojom
žalobnom návrhu žiadala vyhlásiť celú zmluvu za neplatnú.

Súd je však toho názoru, že v tomto prípade pokiaľ ide o vyhlásenie rozhodcovskej doložky za
neprijateľnú neexistuje právny záujem žalobkyne. Tento by existoval jedine v tom prípade, ak by bol

podaný návrh na rozhodcovský súd, prípade by bolo rozhodcovským súdom vo veci už rozhodnuté, teda
došlo by k výraznému zhoršeniu postavenia žalobkyne. V danej právnej veci však chýba spomínaný
právny záujem na strane žalobkyne. Nič zoho preukázané nebolo. Taktiež sa voči žalovanej nevedie
žiadnesúdnekonanie,ktorýmbysažalobcadomáhalvočižalovanejzaplateniaeštenejakejdlžnejsumy.
Žalovaná uhradila žalobcovi istinu, nezaplatila mu žiadne úroky ani iné poplatky, nič z tohto v konaní

nepreukázala. Súd dospel k tomuto názoru na základe skutočnosti, že úver z revolvingovej zmluvy je
celý splatený a hlavne, že proti žalobkyni sa nikdy neviedlo a súčasne ani nevedie žiadne rozhodcovské
konanie, ktoré by odôvodňovalo právny záujem v spojitosti s rozhodcovskou doložkou. Preto mal súd
za to, že návrh žalobkyne vyhlásiť rozhodcovskú doložku za neprijateľnú je neopodstatnený.Základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol
domáhať voči dodávateľovi toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Žalobkyňa také

podmienky, ktoré by jej v skutočnosti bránili ako spotrebiteľovi v uplatňovaní a realizácii takýchto práv.
Súd má ďalej za to, že súd nemôže vyhlásiť celú predmetnú zmluvu za neplatnú a navyše má za to,
že žalobkyni chýba právny záujem. Žalobkyňa v žiadnom prípade reálne nepreukázala, že jej niektorá
z označených zmluvných podmienok bránila v uskutočnení jej práv. Súd tiež poukazuje na to, že sama
žalobkyňa nežiada vyhlásiť len niektoré zmluvné podmienky za neprijateľné, ale žiada, aby bola za

neplatnú vyhlásená celá revolvingová zmluva. Súd preto nemôže konať ultra petit, teda ísť nad rámec
žalobného návrhu a vyhlásiť za neprijateľnú len niektorú zmluvnú podmienku. Na základe uvedeného
súd žalobný návrh v tejto časti zamietol.

Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu tiež žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur. Podľa názoru súdu účelom inštitútu finančného

zadosťučinenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu
spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom finančného zadosťučinenia je teda samotný vznik takejto
ujmy. V tomto prípade žalobkyňa dostatočne nepreukázala, že jej nejaká finančná či psychická ujma
vôbec vznikla. Ako uviedla vo svojej výpovedi, bol jej poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.500,-
eur a fyzicky dostala sumu 1.100,-eur, pričom na dotaz súdu akú finančnú sumu doteraz splatila

uviedla sumu 1.500,- eur. Nič však žalobkyni nebráni domáhať sa od žalobcu v tomto smere vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa ani na pojednávaní dňa 04.11.2013 nevedela súdu presne
ozrejmiť, na základe čoho si finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur uplatňuje, akú ujmu utrpela.
Uviedla len, že k tejto sume dospela po dohode s jej právnym zástupcom. Preto je zrejmé, že žalobkyňa
v konaní nepreukázal neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno. Neutrpela žiadnu ujmu tým, že

napríklad zaplatila mnohonásobne viac finančných prostriedkov ako jej bolo poskytnuté. Žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno a dostatočne nepreukázala vznik akejkoľvek ujmy, ktorá jej touto situáciou
mala vzniknúť. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur zamietol.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách
konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom
účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a preto rozhodol o trovách v
zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.