Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 28, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201469
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711201469.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Moniky Koščovej a JUDr. Jozefa Maruščáka v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, vedenej
u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX

1010/11, o vymoženie 904,13 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Michalovce zo dňa 30.3.2016, č.k. 21Er/48/2011-16

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“ uznesením označeným v záhlaví
zastavil exekúciu. Vyslovil, že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej
pohľadávky voči povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 29.9.2010 sp.zn. SR 08586/10. Dňa 21.1.2016 oprávnený doručil

súdnemu exekútorovi doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol že rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v
časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade
ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa
tak stali známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený uviedol, že dôkazy
osvedčujúce skutočnosti v zmysle § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a
boli už v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo
k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

3. Nakoľko oprávnený sa vo svojom vyjadrení, čo sa vlastného vzťahu s povinným týka, odvoláva
iba na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, súd prvej inštancie opätovne preskúmal zmluvu o

úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným
a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Na uvedenom nemení nič ani to, že v predloženej
úverovej zmluve dlžník zaškrtol políčko, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon „povolania“,
nakoľko toto tvrdenie oprávnený nepreukázal, a súd má z vlastnej činnosti poznatky, že účelom takéhoto
postupu oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv je snaha vyhnúť sa aplikácii zákonov slúžiacich na
ochranu spotrebiteľa. Zároveň, nakoľko ide o formulárovú zmluvu, ktorú oprávnený používal štandardne,

a ktorá bola podkladom pre rozhodovanie v iných exekučných veciach, tento záver potvrdzuje aj
konštantná judikatúra. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 23.9.2009 a rovnakého dňa došlo aj kvystaveniu vlastnej zmenky znejúcej na sumu 904,13 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne od 8.3.2010. Uviedol, že v posudzovanom prípade súd nemôže akceptovať ani samotný
exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc konať a rozhodnúť,

vzhľadomnakontinuálneoznačovanierozhodcovskejzmluvy,ktorúoprávnenýuzatváralspovinnými,za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, o čom svedčí konštantná judikatúra všeobecných súdov. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu

nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

4. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že sú naplnené všetky podmienky stanovené v § 57 ods. 1 písm.
m/ Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie

alebo neprípustnosť použitia zmenky, a zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd
v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V odvolaní namietal posúdenie povinného ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinným dňa
23.9.2009 uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania,
preto predmetnú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú. Povinný vstúpil do právneho vzťahu
s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania

a nie na svoju súkromnú potrebu. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah medzi
oprávneným a povinným za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol
súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia
zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku (ako

je to od 23.12.2015), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože
sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba

zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi,
ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol
na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo
zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť

musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by

znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za
to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu
predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario

a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

8. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.9. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským

súdom, zriadeným zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. dňa 29.9.2010, sp.zn. SR 08586/10.
Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 16.2.2011.

12. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok v znení
účinnom do 31.3.2017) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v

ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na
vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z..

13. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vzniká povinnosť preskúmať,
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Súd
prvej inštancie zistil, že v rozhodcovskom konaní sa uplatňoval nárok zo zmenky, ktorý vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, a preto skúmal (ne)existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

14. Keďže rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú nebolo
prihliadnuté v rozhodcovskom konaní (inak by totiž toto rozhodcovské konanie neprebehlo a nebol
by vydaný exekučný titul), dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná a exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) vydaný na základe neplatnej zmluvy je vydaný v rozpore so zákonom. Za
takejto situácie správne vzal za preukázané splnenie podmienok stanovených v hypotéze ustanovenia

§ 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a správne preto exekúciu zastavil.

15. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015

Z.z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

16. K odvolacej námietke ohľadne posúdenia povinného ako spotrebiteľa odvolací súd uvádza, že v
súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V preskúmavanej veci sa nepochybne
jedná o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník totiž spotrebiteľa definuje tak, že spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ je tým účastníkom konania, ktorý musí preukazovať, na aký účel

poskytol povinnému úver. Toto oprávnený ako veriteľ v konaní nepreukázal. Len tá skutočnosť, že v
zmluve je uvedený ako účel poskytnutia úveru povinnému - povolanie (uvedením krížika v príslušnej
kolónke) bez ďalšieho ešte neznamená, že úver bol povinnému poskytnutý na účely obchodnej činnosti
či podnikateľskej činnosti. Tým viac, keď zo zmluvy nevyplývajú ďalšie údaje, ktoré by povinného
identifikovali ako podnikateľa, resp. živnostníka (IČO) a pod..

17. Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že v posudzovanom prípade ide o alternatívnu
rozhodcovskú doložku, ktorá bola/je právne prípustná, pretože o rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje,
aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto

doložky (zmluvy) začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská
doložka (zmluva) nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci,akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Rozhodcovská doložka (zmluva), ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte

predspotrebiteľompodalžalobunarozhodcovskomsúde.Rozhodcovskúdoložku(zmluvu)sispotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.
Mohol len zmluvu s doložkou ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.

18. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 totiž
nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch,
ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa stotožňuje
s posúdením rozhodcovskej doložky (zmluvy) ako neplatnej, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky (zmluvy) je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je
fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá

žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve, a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

19. K výhradám oprávneného, že dodatočná povinnosť súdu prihliadnuť na neprípustnosť použitia

zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku,
je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej
zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere, odvolací súd uvádza, že procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch za situácie,
keď zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim. Novela Exekučného poriadku vykonaná

zákonom č. 438/2015 Z.z. sa vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015pretovzťahujeajnakonaniazačaténasúdepredúčinnosťounovelyzákonač.438/2015Z.z.

20. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa

§ 387 ods. 1 CSP.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania

nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).