Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cb/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214157
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Valocká
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117214157.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: TAPOS, Trnavská poľnohospodárska spoločnosť, s.r.o,
IČO: 34 114 696, Zelenečská ulica 28, 917 01 Trnava, právne zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o.,
advokátska kancelária, Štúrova 13, Nitra, proti žalovanému: Mesto Trnava, IČO: 00 313 114, Hlavná 1,
917 71 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku A) a vo výroku B)

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 12.05.2017, doručeným súdu
dňa 31.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v časti petitu A) nenakladať s
poľnohospodárskymi pozemkami vo vlastníctve žalovaného špecifikovaných v návrhu, v časti petitu B)
znášať po 30.09.2017 užívanie predmetných poľnohospodárskych pozemkov, a žiadal, aby súd v časti

petitu C) zrušil, resp. zdržal sa vykonania uznesení mestského zastupiteľstva mesta Trnava č. 625, 626,
627 prijaté dňa 02.05.2017.

2. Žalobca v návrhu uviedol, že na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 28.09.2007, uzavretej medzi
žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, v znení jej dodatkov č. 1 zo dňa
30.01.2008, č. 2 zo dňa 15.10.2010, č. 3 zo dňa 16.11.2011, č. 4 zo dňa 04.03.2013 a č. 5 zo

dňa 30.09.2014 je nájomcom poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcej sa
v okrese V., obci V., katastrálnom území V. (lokalite H. a F.) a Y., a to v celkovej aktuálnej výmere
690,4059 ha. Nájom bol zmluvnými stranami dojednaný na dobu určitú od 01.10.2007 do 30.09.2017.
Predmetom vyššie uvedených dodatkov bola zmena výmery s tým, že posledným dodatkom č. 5 zo
dňa 30.09.2014 bola výmera znížená na aktuálnych 690,4059 ha. Listom zo dňa 14.07.2016 navrhol
žalobca žalovanému úpravu výšky nájomného zo súčasnej hodnoty 72,- EUR/ha/rok na sumu 125,-

EUR/ha/rok s účinnosťou od 01.10.2016, t. j. zvýšenie o viac ako 70 % aktuálnej výšky nájomného,
čo predstavovalo medziročný nárast príjmu žalovaného titulom nájomného z predmetnej nájomnej
zmluvy o viac ako 36.000.- EUR ročne. Zároveň žalovanému navrhol aj opätovné predĺženie nájmu o
ďalších 10 rokov. Na základe listu žalobcu žalovaný prerokoval návrhy žalobcu v poradnom, kontrolnom
resp. iniciatívnom orgáne mestského zastupiteľstva žalovaného - Majetkovej komisii mesta Trnava,
a to na jej zasadnutí dňa 09.08.2016. Majetková komisia neodporúčala mestskému zastupiteľstvu

súhlasiť so zvýšeným nájomného ani predĺžiť dobu nájmu. Žalobca považoval komisiou navrhovaný
postup v rozpore s ustanovením § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len „zákon“), podľa ktorého je v prípade, ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy
nájomcovi dané zákonné právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na dotknuté pozemky,
a to za nájomné v obvyklej výške. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný upozornený na to, že zákonná

povinnosť žalovaného prednostne uzavrieť prenájom s doterajším nájomcom za nájomné v obvyklej
výške vylučuje obchodnú súťaž, resp. ponukové konanie, keď zákonná garancia nájomného v obvyklejvýške zároveň zaručuje ochranu oprávnených majetkových práv žalovaného ako vlastníka, tzn. nemôže
prísť ani k porušeniu akejkoľvek povinnosti pri správe a využívaní mestského majetku, ak žalobca
splní svoju zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z.. Žalobca

konštatoval, že mu svedčí zákonné prednostné právo na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy na
predmetné pozemky aj pre budúce obdobie. Žalobca požiadal o opätovné prerokovanie žiadosti žalobcu
na najbližšom zasadnutí majetkovej komisie a to za účasti zástupcu žalobcu. Žiadosť žalobcu bola
prerokovaná na zasadnutí majetkovej komisie dňa 13.09.2016, pričom komisia zotrvala na svojom
stanovisku zo dňa 09.08.2016 a opätovne neodporúčala prijať ponuku žalobcu. Stanovisko komisie

bolo doručené dňa 04.10.2016 zástupcovi žalobcu, pričom zástupca žalobcu obratom žalovanému vrátil
zásielku s odôvodnením, že nie je ani jej adresátom, ani kompetentnou osobou na preberanie zásielok,
nakoľko žalobcu nezastupuje. Oznámenie komisie bolo následne doručované aj žalobcovi, pričom z
oznámenia vyplýva, že majetková komisia 23.09.2016 len odporúča oznámiť žalobcovi, že nájom končí
v zmysle uzatvorenej zmluvy dňom 30.09.2017. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 05.10.2016.
Žalobca žalovanému oznámil, že výzva mu bola doručená po lehote predpokladanej a vyžadovanej

ustanovením § 12 ods. 1 zákona a nájomná zmluva sa obnovuje na určitý čas, v zmysle ustanovenia
§ 8 zákona na dobu ďalších 5 rokov, teda do 30.09.2022. Žalovaný na oznámenie žalobcu po jeho
prerokovaní na zasadnutí majetkovej komisie Mestského zastupiteľstva mesta Trnava konaného dňa
22.11.2016 reagoval prípisom zo dňa 13.12.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 30.12.2016, v
ktorom žalobcovi opätovne oznámil, že nájom (predmetných) prenajatých pozemkov končí k termínu

30.09.2017, pričom ďalšie užívanie od 1.10.2017 bude riešené obchodnou verejnou súťažou (ďalej len
„OVS“), nakoľko majetková komisia považuje zákonnú lehotu ohľadom ukončenia nájmu za dodržanú.
Taktiež odmietnutie prevzatia Výzvy pracovníčkou sekretariátu žalobcu v sídle spoločností možno podľa
žalovaného považovať za doručenie zásielky. Žalobca v návrhu poprel, že Výzva zo dňa 14.9.2016
bola žalobcovi riadne a včas doručená. Ako totiž sám žalovaný konštatoval, výzva bola žalobcovi

doručená až 05.10.2016, t. j. po jednoročnej lehote pred skončením nájmu v zmysle ustanovenia
§ 12 zákona. Doručenie podľa žalobcu nenastalo ani fikciou, teda odmietnutím prebratia zásielky
pracovníčkou sekretariátu žalobcu, nakoľko pracovníčka sekretariátu nebola a nie je zamestnanec
žalobcu,apretonemalakompetenciupreberaťzažalobcuakékoľvekzásielky.Rovnakoprávnyzástupca
nebol oprávnený preberať zásielky, najmä nie hmotnoprávneho charakteru s dôsledkom vzniku, zmeny

alebo zániku právneho vzťahu, keď tento uvedenú skutočnosť obratom žalovanému oznámil, pričom
mu doručovanú zásielku obratom aj vrátil. Okrem toho, listina doručená právnemu zástupcovi, ktorý
však žalobcu v tom čase nezastupoval, nebola originálom, tzn. ani týmto spôsobom nemohlo prísť k
platnému a účinnému doručeniu Výzvy na vrátenie a prevzatie pozemkov žalovaného žalobcovi. Na
uvedené právne aj skutkové okolnosti a skutočnosti žalobca žalovaného upozornil opakovane viacerými

prípismi, v ktorých mu oznámil, že Výzva na odovzdanie prebratie pozemkov mu nebola doručená
riadne a včas, tzn. že nájom sa zákonnou fikciou obnovy nájmu podľa ustanovenia § 12 ods. 1 v
spojení s ustanovením § 8 ods. 1 zákona obnoví od 1.10.2017 na obdobie ďalších piatich rokov, t. j.
do 30.9.2022 stým, že žalobca je stále otvorený rokovaniam ohľadom zvýšeniu nájomného. Žalobca
v rámci dôvodnosti vydania neodkladného opatrenia uviedol vo výroku C), že predmetné uznesenia č.

625, č. 626, č. 627 mestského zastupiteľstva prijal žalovaný napriek vedomosti, že skončenie nájmu
podľa uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 28.09.2007 je neplatné a sporné. Predmetné uznesenia
prijalo mestské zastupiteľstvo na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže a taktiež odporúčania
majetkovej komisie, ktorá je poradným orgánom mestského zastupiteľstva. Na základe 15. zasadnutia
majetkovej komisie Mestského zastupiteľstva mesta Trnava zo dňa 09.08.2016, majetková komisia

neodporúčala mestskému zastupiteľstvu súhlasiť so zvýšením nájomného zo strany žalobcu a taktiež
neodporúčalaanipredĺžiťdobunájmuvyplývajúcehoznájomnéhovzťahumedzižalobcomažalovaným.
Majetková komisia odporučila pripraviť podmienky obchodnej verejnej súťaže po skončení užívania
prenajatej pôdy žalobcom od 01.10.2017. Žalobca uviedol, že majetková komisia nie je orgánom
oprávneným rozhodovať o základných otázkach života obce, najmä o nakladaní s majetkom obce a

schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa obecného majetku, majetková komisia nepochybne nie
je orgánom, ktorý ,,vôľové“ rozhodnutia obce vytvára resp. prijíma. Žalobca v petite neodkladného
opatreniavovýrokuC),žiadalzrušiť,resp.nevykonaťuzneseniaMestskéhozastupiteľstvamestaTrnavy
č. 625, č. 626, č. 627 týkajúcich sa schválenia nájmu poľnohospodárskej pôdy a súťažných podmienok
obchodnej verejnej súťaže o najvhodnejší návrh nájomnej zmluvy prostredníctvom elektronickej aukcie.

3. Žalobca spolu s návrhom predložil plnomocenstvo, výpis z obchodného registra žalobcu, Štatút
mesta Trnava, nájomnú zmluvu, Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve zo dňa 28.09.2007, Dodatok č. 2 k
nájomnej zmluve zo dňa 28.09.2007, Dodatok č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 28.09.2007, Dodatokč. 4 k nájomnej zmluve zo dňa 28.09.2007, Dodatok č. 5 k nájomnej zmluve zo dňa 28.09.2007,
Návrh na úpravu nájmu a nájomného, Zápisnicu z 15. Zasadnutia majetkovej komisie Mestského
zastupiteľstva mesta Trnava konaného dňa 09.08.2016, Odvolanie proti stanovisku majetkovej komisie

Mestského zastupiteľstva mesta Trnava - právne stanovisko k nároku na novú nájomnú zmluvu,
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, rozsudok Krajského súdu v Trnave, Oznámenie Majetkovej
komisie mesta Trnava, Výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov, vrátenie zásielky, Oznámenie žalobcu,
Oznámenie k prenájmu pozemkov, Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom mesta, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Pracovná zmluva, dodatok k pracovnej zmluve, Zápisnica zo

16. Zasadnutia majetkovej komisie Mestského zastupiteľstva mesta Trnava konaného dňa 13.09.2016,
Znaleckýposudokč.168/2016,Zápisnicaz21.ZasadnutiamajetkovejkomisieMestskéhozastupiteľstva
mesta Trnava konaného dňa 04.04.2017, uznesenie mestského zastupiteľstva č. 625, č. 626, č. 627,
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení uviedol

že ak prenajímateľ prejaví vôľu ukončiť písomnou výzvou na vrátenie a prevzatie pozemkov nájomnú
zmluvu na dobu určitú, tento prejav vôle absolútne konzumuje nárok na prednostné nájomnej zmluvy
nájomcu. Žalovaný svoje právo ukončiť nájomnú zmluvu so žalobcom odvodil od § 12 ods. 1 zákona, a
to prostredníctvom písomnej výzvy na vrátenie a prevzatie predmetných pozemkov najneskôr jeden rok
preduplynutímdohodnutejdobynájmu.Vsúvislostisdoručovanímpredmetnejvýzvyžalobcovižalovaný

zdôraznil, že Mesto Trnava postupovalo pri doručovaní príslušného dokumentu so všetkou opatrnosťou
a dňa 30.09.2016 zabezpečilo doručenie kópie písomnosti aj na adresu advokátskej kancelárie, ktorá
právne zastupovala žalobcu vo veci nájomných vzťahov. Žalovaný zásielku podľa svojho vyjadrenia
doručoval na adresu spoločnosti zapísanú v obchodnom registri dňa 27.09.2016, ktorej doručenie
bolo odmietnuté. Následne žalobca skonštatoval, že v dobe od 26.09.2016 - 04.10.2016 prebiehalo

sťahovanie dokumentácie, agendy, pracovníkov a manažmentu spoločnosti z budovy na B. do nových
priestorov v Y., a to aj napriek tomu, že adresa B. XX, V. je aj naďalej zapísaná v obchodnom registri
ako adresa sídla obchodnej spoločnosti. Žalovaný zároveň podotkol, že po odmietnutí prevzatia výzvy,
ktorú žalobcovi doručovala doručovateľská služba Mesta Trnava dňa 27.09.2016, Mesto Trnava poslalo
žalobcovi výzvu prostredníctvom Slovenskej pošty, ktorá bola neúspešne doručovaná a následne

uložená na pošte dňa 28.09.2016, a to všetko v stanovenej lehote na riadne a včasné vyzvanie
žalobcu na vrátenie a prevzatie pozemkov. Vzhľadom na skutočnosť, že doručovaná zásielka aj napriek
obštrukciám riadne a včas do sféry dispozície žalobcu, ktorý mal možnosť sa s písomnou výzvou
riadne oboznámiť a nakladať s ňou, považoval žalovaný za preukázané, že uloženie zásielky na pošte
vyvolalo právne účinky voči žalobcovi, a to bez ohľadu na to, či sa s ňou žalobca ako adresát oboznámil

alebonie.Sprihliadnutímnauvedenéžalovanýpovažujeopakovanéneprevzatiezásielkyakošikanózny
výkon práva voči Mestu Trnava a úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v tomto
smere považuje návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu za neopodstatnený,
pretože Mesto Trnava splnilo podmienky na ukončenie nájomného vzťahu so žalobcom a z toho dôvodu
má právo na riešenie prenájmu predmetnej poľnohospodárskej pôdy od 01.10.2017 formou verejnej

obchodnej súťaže. Žalovaný spolu s vyjadrením predložil Výzvu na vrátenie a prevzatie pozemkov
zo dňa 14.09.2016, úradný záznam o odmietnutí prevziať písomnosť, doručenku zo dňa 28.09.2016
podpísanú dňa 05.10.2016 splnomocnencom.

5. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania.

12. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

13. Podľa § 4 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), orgánmi
verejnejsprávysanaúčelytohtozákonarozumejúorgányúzemnejsamosprávy,ktorýmisúobce,mestá,
a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje.

14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 9 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne

príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho
skončenia.

16. Podľa § 8 ods. 1 zákona, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je

uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov.

17. Podľa § 12 ods. 1zákona, ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom
dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po
skončenínájmu,zmluvasaobnovujenaurčitýčaspodľa§8;toneplatí,aksúpredmetomzmluvyonájme

pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond (ďalej len „fond“) nakladá podľa osobitného
predpisu.

18. Podľa § 12 ods. 2 zákona ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota

sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak.

19. Podľa § 13 ods. 2 zákona ak nájomca riadne a včas plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na
prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok za nájomné v obvyklej výške; to neplatí,
ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty

prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo
právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je
podľa osobitného predpisu určený na iné ako poľnohospodárske účely.

20. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník prejav vôle pôsobí voči neprítomnej

osobe od okamihu, keď jej dôjde.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „obecný zákon“), obec je
samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú
na jej území trvalý pobyt. 1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom

samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

22. Podľa § 4 ods. 1 obecného zákona, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony
súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosťupravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba
alebo fyzická osoba.

23. Podľa § 8 ods. 6 obecného zákona, majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon,
ktorý je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

24. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) a písm. b) obecného zákona, orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo
a starosta obce.

25. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) obecného zákona, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom
obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a
kontrolovať hospodárenie s ním.

26. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s listinnými dôkazmi, ako i s

obsahom celého spisu. Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 28.09.2007 bola uzatvorená nájomná
zmluva,ktoráboladopĺňanápísomnýmidodatkami.Z15.Zasadnutiamajetkovejkomisiesúduvyplynulo,
že komisia neodporúča mestskému zastupiteľstvu súhlasiť so zvýšením nájomného a predĺžiť dobu
nájmu. Zo 16. Zasadnutia majetkovej komisie súdu vyplynulo opätovné prerokovanie žiadosti žalobcu
vo veci nájmu a nájomného. Súd mal ďalej za preukázané, že výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov

bola žalobcovi doručovaná na adresu sídla žalobcu zapísaného v obchodnom registri, pričom zásielka
bola dňa 27.09.2016 odmietnutá. Opätovné doručovanie vykonávané prostredníctvom Slovenskej pošty
prebiehalo uložením zásielky dňa 28.09.2016, a prevzatím zásielky splnomocnencom dňa 05.10.2017.

27. Z vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. l CSP jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom pre

vydanie neodkladného opatrenia, pri posudzovaní veci i podľa súvisiaceho ustanovenia § 326 ods. l CSP
upravujúce neodkladné opatrenie pred začatím konania, je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením
možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak
ochranu práva nemožno zjednať inak, a to bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej. Ohrozenie

výkonu rozhodnutia spravidla spočíva v správaní dlžníka, ktoré bude mať pravdepodobne za následok
ohrozenie výkonu rozhodnutia. U oboch skupín neodkladných opatrení je potrebné skúmať osvedčenosť
nároku alebo práva.

28. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že

sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že
v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav. Existencia právneho vzťahu
medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie
neodkladnéhoopatreniaaažichohrozeniedovoľujesúduneodkladnéopatrenienariadiť.Totoohrozenie
musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené.

29. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej
pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného porovnávania, a to tak, že na
pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom
predbežného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže

konkrétne predbežné opatrenie poškodiť.

30. Súd pri svojich úvahách, v rámci ktorých súd hodnotil dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia, vychádzal zo skutočnosti bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Aby súd
mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca aspoň osvedčiť základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obavu z
ohrozenia výkonu rozhodnutia.

31. Súd v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a vzhľadom na priebeh

rokovaní medzi žalobcom a žalovaným a následnom doručovaní výzvy na vydanie a prevzatie pozemkov
má za to, že žalovaný postupoval pri doručovaní výzvy s náležitou opatrnosťou tak, aby zabezpečil
doručenie, resp. dodanie predmetnej výzvy do sféry dispozície žalobcu, aby sa mohol žalobca s
doručovanou výzvou riadne oboznámiť. Tvrdenie pracovníčky sekretariátu obchodnej spoločnosti, žefirma bola predaná, neexistuje a nemá ani pečiatku firmy, súd nemôže vziať do úvahy. Súdu z výpisu z
obchodného registra, ani z činnosti súdu nie je známe, že by došlo k akémukoľvek predaju obchodnej
spoločnosti, resp. čo i len k zmene adresy sídla obchodnej spoločnosti v nadväznosti na nutnosť

sťahovania dokumentácie a iných zložiek do obce Y.. Žalovaný súdu predložil doručenku Slovenskej
pošty, podpísanú splnomocnencom. Súd pri posudzovaní údajov vychádzal z ustanovenia § 109 ods.
1 v spojení s § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý ustanovuje, že za
adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená
alebo poverená. Adresát pritom prijatie písomnosti potvrdí na potvrdení o doručení (doručenke); údaje

na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Súd má z predloženej doručenky
preukázané, že zásielka bola na pošte uložená dňa 28.09.2016, teda v sfére dispozície žalobcu bola
dňa 28.09.2016 a adresát mal možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť už v tento deň. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného súd má za to, že výzva na vrátenie a prevzatie pozemkov bola žalobcovi doručená
riadne a včas, a preto sa nájomná zmluva neobnovuje v zmysle § 8 zákona.

32. Z návrhu, z priložených dokladov a z vyjadrenia žalovaného súd nemal dostatočne preukázané
tvrdenie a osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy
vyžadujú dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný
stav. Súd nezistil dôvody, pre ktoré žalovaný nechcel pokračovať v nájomnom vzťahu so žalovaným
( napr. to mohlo byť z dôvodu, že návrh zvýšenia nájomného zo strany žalobcu nie je v súlade s obvyklou

výškou nájomného) a z akých dôvodov vydalo mestské zastupiteľstvo uznesenie, ktorým rozhodovalo
o ďalšom prenájme pôdy (súd ani nemá právomoc preskúmať toto uznesenie a zrušenie uznesenia
žalobca môže dosiahnuť inak ako neodkladným opatrením). Existencia právneho vzťahu medzi stranami
sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného
opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť

pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom konania naviac aspoň osvedčené. Keďže súdu
neboli preukázané dôvody žalovaného, pre ktoré nechcel pokračovať v nájme, teda či došlo k porušeniu
práva žalobcu na pokračovanie nájmu, doručenie výzvy žalovaného na vrátenie pozemkov žalobcovi
bolo preukázané, súd tak nemal preukázané konkrétne ohrozenie práv žalobcu a naliehavosť potreby
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, preto

návrh v časti petitu A) a B) zamietol.

33. Súd s ohľadom na časť petitu C) poukazuje na skutočnosť, že predmetné uznesenia č. 625, č. 626,
č. 627 mestského zastupiteľstva, ktoré žiada žalobca v tomto výroku návrhu neodkladného opatrenia
zrušiť, resp. nevykonať sa týkajú rozhodovacej činnosti v správnom súdnictve, kde podľa ustanovenia

§ 6 SSP majú právomoc správne súdy, ktoré preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy t.j. uznesenia obecného resp. mestského zastupiteľstva, ktoré sa považujú za
rozhodnutia týkajúce sa správneho práva. Podľa ustanovenia § 10 SSP na konanie a rozhodovanie v
správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy. Súd s ohľadom na uvedené má za to, že žalobca
mal svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo výroku C) a to zrušenie resp. nevykonanie

uvedených uznesení adresovať vecne príslušnému krajskému súdu, ktorý má v danej veci právomoc
rozhodnúťozrušeníprípadnenezrušenínapadnutýchuznesenímestskéhozastupiteľstvamestaTrnavy.
Na základe uvedeného, súd časť návrhu, v ktorej sa má rozhodnúť o zrušení uznesenia orgánu
verejnej správy, t.j. orgánu územnej samosprávy v danom prípade uznesenia mestského zastupiteľstva
vylúčil na samostatné konanie, keďže žalobca spojil v návrhu veci, ktoré sa na spojenie nehodia

(§ 166 ods. 2 CSP) a postúpil na príslušný krajský súd na základe ustanovenia § 43 ods. 1 CSP,
ktorý má zákonné oprávnenie v danej veci rozhodnúť. Podľa § 3 ods.1 písm. b) Správneho súdneho
poriadku na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo
je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej
priamo dotýka. Podľa § 3 ods.1 písm. b) Správneho súdneho poriadku ak sa v tomto zákone uvádzajú
slová "rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verenej správy", rozumie sa tým
primerane aj uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva
alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja.

34. Vychádzajúc z týchto záverov, tak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku A) a B)
požadujúci zákaz nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu bol podaný nedôvodne a ako
taký ho súd zamietol.Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).