Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113240579
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4113240579.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský pozemkový fond so
sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: K.. H. F., bydlisko U. Z., A. Q. XXX,
o zaplatenie 296,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 09. mája 2016 pod č.k. 17C/654/2015-100 a uzneseniu zo dňa 29. januára 2016 pod č.k. 17C
654/2015-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
296,10 eura a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne počnúc od 21.8.2013 až do zaplatenia, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. O trovách konania rozhodol tak, že o
nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobca sa písomne podanou žalobou domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 296,10 eura, pretože ho žalovaný požiadal
žiadosťou zo dňa 10.7.2013 o sprístupnenie informácii podľa zákona č.211/2000 Z .z. o slobodnom

prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov ,o zaslanie fotokópií všetkých kúpnopredajných
zmlúv medzi žalobcom a Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s ,rozhodnutí. Správ katastra k týmto
zmluvám, rátane procesných rozhodnutí. Listom zo dňa 1.8.2013mu sprístupnil požadované fotokópie
v súlade so žiadosťou a zároveň mu zaslal formulár s vyčíslením nákladov spojených so sprístupnením
informácie. Náklady boli vyčíslené na základe Sadzobníka úhrad Slovenského pozemkového fondu za
sprístupnenie informácií, ktorý bol vypracovaný v súlade s ustanovením § 21 zákona č.211/2000 Z.z.
v znení neskorších predpisov. Žalovanému bola zásielka s požadovanými informáciami doručená dňa

5.8.2013.

1.2.Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný prípisom zo dňa 10. 7. 2013
požiadal žalobcu podľa zákona číslo 211/2000 Z.z. o sprístupnenie všetkých kúpnopredajných zmlúv,
ktoré uzatvoril Slovenský pozemkový fond s Národnou diaľničnou spoločnosťou a.s., žiadal sprístupniť
všetky rozhodnutia , verejné listiny Správ katastra, ktorými Správa katastra povolila vklad vlastníckeho
práva vo vkladovom konaní na základe predložených kúpnopredajných zmlúv.

Podľa formulára predloženého žalobcom boli žalovanému vyhotovené fotokópie vo formáte A4, v počte
kusov 2.881, požadoval za jeden kus sumu vo výške 0,10 ,spolu288,10eura. Za úhradu nákladov, ktoré
mu vznikli v súvislosti s odoslaním informácie poštou, pričom sa jednalo o 2 kusy balíkov žiadal 8,- eur .Žalobca si vyčíslil celkové výdaje, ktoré mu vznikli za sprístupnenie informácií podľa zákona v celkovej
výške 296,10 eura .

1.3.Ďalej citoval usmernenie číslo 3/2011 riaditeľa právneho odboru Slovenského pozemkového fondu,
článok 8 , bod 8.1, bod 8.3. bod 8.4 , § 21, ods. 1, 2,3 ,ods.2 zák. č. 211/2000 Z.z., o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), § 1,vyhlášky
č. 481/2000 Z.z. ,§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vzhľadom uplatnené náklady
žalobcom ktoré mu vznikli v súvislosti sprístupnením informácií na základe žiadosti žalovaného a to

fotokópie v počte 2881 kusov, pričom si uplatňoval cenu za jeden kus vo výške 0,10 centov , ako aj
nákladyspojenésodoslaníminformáciípoštouatobalíkomvovýške8,-eur, priznalžalobcoviuplatnenú
istinu. Mal za to, že výška nákladov je primeraná a v súlade s vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej
republiky. Žalobca nepožadoval náklady za samotné sprístupnenie informácií, alebo za správu, ktoré
sú v zmysle § 21 ods.1,2 zákona č. 211/200 Z.z. bezplatné, ale žiadateľ musí zaplatiť náklady s tým
spojené.

O úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1,2 prvá veta Občianskeho zákonníka.Požadované
informácie boli žalovanému doručené dňa 5.8.2013 spolu s formulárom vyčíslenia nákladov, ktoré mal
uhradiťdo15dníoddoručeniaposkytnutýchinformácií,čoneurobil.Týmsadostaldoomeškaniaapreto
ho zaviazal zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 OSP s poukazom na vykonávací

predpis § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995Z.z.
O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
2.Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie. Uviedol, že rozsudok je nezákonný, boli ním porušené
jeho práva a súd konal rozpore s Ústavou SR a Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach. Citoval články ústavy a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, na základe
ktorých dospel k záveru, že nemožno od neho požadovať platenie uplatnenia jeho práva aj z dôvodu,
že nedisponuje žiadnym majetkom a nemá žiaden príjem. V ustanovení § 21 zákona č. 211/2000 Z.z.
je ustanovená iba právomoc povinnej osoby žiadať úhradu materiálnych nákladov na sprístupnenie
informácií a je výsostným právom žiadateľa, či takejto povinnej osobe vyhovie alebo nie. Citoval § 3

vyhlášky č. 481/2000 Z.z., v ktorej je termín môže. Ďalej uviedol, že neexistuje žiaden zákon na základe
ktorého by bol povinný zaplatiť za sprístupnené informácie. Rozhodnutie súdu je nepresvedčivé. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
3.Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených

v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963
Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol

účinnosť zákon číslo 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany

6.Ztohovyplýva,ženováprávnaúpravasapoužijenavšetkykonaniazačatéajpredúčinnosťouzákona.
V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 09.05.2016,preto všetky procesné úkony účastníkovkonania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom
súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.

7.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore s jeho so závermi ,môže ho iba dopĺňať v tom
zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia jeho odôvodnenie. Odvolací súd musí odpovedať na
podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie

dôvody.
9.Odvolací súd predtým, ako skúmal napadnuté rozhodnutie, podrobil preskúmaniu žalovaným
napádané porušenie práv a zásah na spravodlivý súdny proces spočívajúcu vo formalistickom postupe
súdu.
Vzmyslečl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(ďalej„dohovor“),každýmá

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani
právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa cit. čl. 6 ods. 1
dohovorunepatríaniprávostranyvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutýchdôkazovsúdom,
prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby
súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

strana.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany ,ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods.
2 OSP.), pričom strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce
závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo strany a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu
(rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce
garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci J.
C. proti U. z XX. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak,
že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností
každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti
Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I).
10.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoj

rozsudok, spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP.),
je v ňom vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a aj ako vec - zistený skutkový
stav - právne posúdil.11.Ďalšia námietka žalovaného v odvolaní smerovala k jeho nemajetnosti, nezamestnanosti, pre ktoré
nie je povinný žalovanú sumu zaplatiť. Tento odvolací dôvod súd považoval za irelevantný, pretože
majetkové pomery žalovaného a jeho stály stav bez príjmu nie súd dôvodom na neplanie povinností

vyplývajúcich mu zo zákona.
12.Ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, pretože vykonal riadne dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne použil ustanovenia
zákonov a ich správne na daný skutkový stav aplikoval. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd len
dodáva, že žalovaný zrejme doposiaľ nepochopil, ako to vyplýva z dôvodov odvolania, že žalobca od

neho nepožaduje zaplatenie poskytnutia informácií, ale zaplatenie nákladov, ktoré mu v súvislosti s tým
vznikli.
13.Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.01.2016 pod č.k. 17C 654/2015-80 zaviazal žalovaného
zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný podal proti uzneseniu odvolanie
a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. V spise sa nachádza úpravu sudcu na
vypracovanie konceptu o návrhu žalovaného na oslobodenie od súdnych poplatkov a úprava o

vyžiadaní rozhodnutia od žalovaného o jeho hmotnej núdzi. Ďalej súd prvej inštancie o návrhu
žalovaného nekonal, v spise sa nenachádza žiadne rozhodnutie a spis nebol odvolaciemu súdu
predložený na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu na zaplatenie súdneho poplatku, ale o odvolaní
proti rozsudku. Preto ak súd prvej inštancie chcel žalovanému priznať oslobodenie od súdnych
poplatkov, mohol ( a môže) v rámci autoremedúry rozhodnúť o odvolaní žalovaného o poplatkovej

povinnosti.

14.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262
ods. 1 CSP, úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).