Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313220751
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kostolanská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313220751.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLevice,sudkyňouJUDr.LenkouKostolanskou,vsporežalobcu:Československáobchodná

banka, a.s., so sídlom Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Štefanovičova 12, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: N. J., R.. XX. XX. XXXX, D.
Q., K.. W.. Š.R. XXX/XX, o zaplatenie 667,72 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 479,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50
% ročne zo sumy 350 eur od 01. 02. 2012 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 11. 10. 2013 a opravenou dňa 11. 11. 2013, dňa 04. 08. 2014 a dňa
17. 04. 2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu istiny vo výške
667,72 eura s príslušenstvom. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili Zmluvu
o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA, na základe ktorej žalobca zriadil a
vedie bežný účet. Zároveň bola uzavretá Zmluva o povolenom prečerpaní k bežnému účtu/ Zmluva
o kontokorentnom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky formou

povoleného prečerpania bežného účtu, resp. kontokorentného úveru. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver
nesplácal a bol v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, listom - oznámenie o zosplatnení úveru žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku
za splatnú k dátumu 31. 01. 2012. Na základe Oznámenia a Obchodných podmienok pre povolené
prečerpanie bežného účtu bola stanovená úroková sadzba povoleného prečerpania vo výške 18,90%
ročne a úrok z omeškania si žalobca uplatnil vo výške 8,50% ročne a to nielen z istiny, ale aj úroku z
úveru a poplatkov. Istina vyčíslená ku dňu 17. 09. 2013 pozostávala z istiny 350 eur, riadneho úroku v

sume 122,61 eura, úrokov z omeškania v sume 80,11 eura a poplatkov v sume 115 eur.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 07. 03. 2016 č.k. 16C/12/2014-58, ktorý
sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením zo dňa 12. 08. 2016 č.k.
16C/12/2014-68 zrušený a žalovanému bolo podanie žaloby oznámené postupom podľa § 116 ods. 2
CSP, ako aj žaloba s prílohami doručená na adresu trvalého pobytu.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ako ani skutkové tvrdenia nepoprel, preto súd vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že v danom prípade ide o
spotrebiteľský spor, v rámci ktorého sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkovétvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a rozsudok
verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 3 CSP dňa 12. 12. 2016.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový a právny stav:

5. Dňa 19. 08. 2011 strany sporu uzavreli zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB
POHODA, predmetom ktorej bol záväzok na vedenie bežného účtu, vykonávanie platobných služieb a

úpravu vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu pri vykonávaní obchodov. Banka sa tiež
zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania
účtu. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Všeobecné obchodné podmienky. V rovnaký deň, t.j. 19. 08.
2011 žalobca so žalovaným podpísal oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.
č. 004425179R, v rámci ktorého výška úverového limitu bola dohodnutá na sumu 350 eur. Čerpanie
úveru bolo dohodnuté odo dňa 19. 08. 2011 a úroková sadzba vo výške 16,90% ročne a sadzba úroku

z omeškania vo výške 9,25% ročne s tým, že úroková sadzba je platná do doby, pokiaľ zmluvné strany
nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa článku III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu. Okrem toho súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného
účtu.

6. Podaním zo dňa 01. 02. 2012 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru a to ku dňu 31. 01.
2012. Zásielka sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.

7. Rovnako tak zo strany žalovaného došlo k vzniku záväzku voči žalobcovi aj v dôsledku nepovoleného
debetu a taktiež Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere, ktoré však boli do spisu založené nedopatrením

zo strany žalobcu a s predmetom sporu nesúvisia, preto sa s nimi súd nezaoberal.

8. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

9. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

10.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvnédojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o

povolenom prečerpaní (ďalej citovaný zákon), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. e) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie povoleným prečerpaním

forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žaloba žalobcu je čiastočne
dôvodná.Vprvomradebolopotrebnékonštatovať,žepredmetomdanéhosporujepovolenéprečerpanie

na účte k žiadosti reg. č. 004425179R, podpísané stranami sporu dňa 19. 08. 2011 a od tohto dátumu
boli žalovanému uvoľnené aj finančné prostriedky vo výške 350 eur. Okrem toho medzi stranami sporu
nebolo sporu o tom, že pri povolenom prečerpaní ide o druh spotrebiteľského úveru formou povoleného
prečerpania účtu a to v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené bolo obsiahnuté aj v oznámení o
poskytnutí povoleného prečerpania. Rovnako tak niet sporu o tom, že ide zároveň aj o spotrebiteľskú

zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho zmluvné podmienky podliehajú
súdnej kontrole.

22. Vychádzajúc z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania súd mal za preukázané, že
oznámenie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Naviac, nebolo pochybnosti o tom, že

žalovaný úverový limit 350 eur vyčerpal, avšak dlžnú sumu neuhradil, preto súd rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť istinu vo výške 350 eur a to aj s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 350 eur od 01. 02. 2012 do zaplatenia. Pri stanovení výšky a splatnosti úroku z omeškania súd
vychádzal z toho, že k zosplatneniu úveru došlo dňa 31. 01. 2012, a teda úroky z omeškania patria z
istiny vo výške 8,50 % ročne (požadovanej žalobcom, nakoľko neprevýšila zákonom stanovenú výšku

z omeškania) zo sumy 350 eur za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení, t.j. odo dňa 01. 02.
2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti kapitalizované úroky z omeškania súd zamietol. Okrem toho mal
za to, že keďže k zosplatneniu úveru došlo dňa 31. 01. 2012, úroky vo výške 18,90 % v kapitalizovanej
forme patria len do 31. 01. 2012 a to v sume 14,96 eura, ktorá predstavuje rozdiel požadovaných úrokov
vo výške 122,61 eura a zamietnutých vo výške 107,65 eura. Vo zvyšnej časti kapitalizovaných úrokov

(od 01. 02. 2012 do 16. 09. 2013 v sume 107,65 eura) žalobu žalobcu zamietol, ako aj zamietol v časti
úroku 18,9% ročne zo sumy 350 eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia. Rovnako tak zamietol v časti úroku
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 122,61 eura od 17. 09. 2013 do zaplatenia, nakoľko istina v
sume 122,61 eura predstavovala kapitalizované úroky a tie sú súčasťou príslušenstva. Vychádzal pritom
z toho, že v danom prípade síce ide o obchodno-právny záväzok, absolútny obchod, avšak uvedené

nevylučuje, že ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah. Preskúmavajúc zmluvný vzťah medzi
stranami sporu, s poukazom na to, že na strane dodávateľa bola banka a na strane odberateľa je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti, súd bol toho názoru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, a preto dospel knázoru, že žalobcovi patrí úrok do zosplatenia úveru a po zosplatnení úveru mu patrí úrok z omeškania.
V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ku ktorej sa žalovaný nemohol

vyjadriť, teda nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
účastníkmi konania. Súd pri zastaní tohto názoru vychádzal z uznesenia IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012,
v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého
veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný
platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných

úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru
nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú
nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Ústavný súd SR v citovanom ustanovení nekonštatuje, že
by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp. že
by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

23. Poslednou položkou istiny boli poplatky vo výške 115 eur a z týchto poplatkov žalobca rovnako
žiadal aj úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 115 eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia. Súd
preskúmavajúc uvedenú položku dospel k záveru, že žalobcovi patria síce poplatky vo výške 115 eur,
nakoľko ich nárok vyplýva zo zmluvy a obchodných podmienok, avšak bez úrokov z omeškania. Mal

pritom za to, že v súlade s ustanovením § 121 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, a preto z poplatkov,
ako aj vyššie uvedených kapitalizovaných úrokov, nemožno požadovať úroky z omeškania. Uvedené je
v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 1995, sp. zn. 6ObdO 4/1994, podľa ktorého
nie je možné požadovať úroky z omeškania z príslušenstva, nakoľko toto nie je súčasťou pohľadávky.

24. Súd zhrnúc vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 479,96 eura, pozostávajúcu z istiny 350 eur, kapitalizovaných úrokov 14,96 eura a poplatkov 115
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 350 eur od 01. 02. 2012 do zaplatenia.
Vozvyšnejčasti,t.j.kapitalizovanýúrokod01.02.2012do16.09.2013,kapitalizovanýúrokzomeškania

do 31. 01. 2012, úrok vo výške 18,90 % ročne zo sumy 350 eur od 17. 09. 2013 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 237,61 eura od 17. 09. 2013 do zaplatenia, súd žalobu
žalobcu zamietol.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu

44%atozdôvodu,žejehoúspechpredstavoval72%,neúspech28%,tedacelkovýúspechbolvrozsahu
44% (72-28). K rozsahu úspechu súd dospel porovnaním predmetu sporu v časti istiny a vyhovujúcej
časti žaloby v istine, nakoľko tieto sumy sú podkladom pre výpočet trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.