Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313211764
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4313211764.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou v spore žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s.,

IČO: 35 838 825, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, zastúpený v konaní: advokátska kancelária
HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO: 35 885 459, Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: W.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 507,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku vo výške 10,7 % ročne zo sumy 507,68
eur od 17.05.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.06.2013 bol Okresnému súdu v Leviciach doručený žalobný návrh na
vydanie platobného rozkazu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 507,68 eur, riadny úrok 10,70 %
p.a. z istiny 507,68 eura od 17.5.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % p.a. z istiny 507,68 eura od
17.5.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že právny predchodca
žalobcu so žalovaným dňa 20.06.2006 uzatvoril Zmluvu o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX, na
základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 1.659,70

eur pri úrokovej sadzbe 10,70% p.a. a za podmienok tam dohodnutých. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver splácať s mesačnou splátkou vždy k 10. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola
dohodnutá na 10.07.2006 a konečná splatnosť na 10.06.2011 (čl. 1 - Základné podmienky Zmluvy o
úvere) Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy nesplnil riadne a včas, po postúpení pohľadávky zo
Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010
žalovaný eviduje nárok vo výške istiny 507,68 eur, úroky riadne vo výške 10,70 % p.a. z istiny od
17.05.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. od 17.05.2012 do zaplatenia.

Žalobca si v zmysle ust. Obchodného zákonníka berúc do úvahy ust. 7.4.2 VOP, 7.4.4. VOP a zmluvu
o splátkovom úvere uplatňuje riadne úroky vo výške 10,70 % zo sumy istiny 507,68 eur a úroky z
omeškania vo výške 9 % p.a. od 17.05.2012 až do ich zaplatenia.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 30.05.2014 č. k.

12RO/391/2013-41, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor.

3. Okresný súd Levice na pojednávaní konanom dňa 31.01.2017 rozhodol v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalobcu. Dňa 26.01.2017 zaslal právny zástupca žalobcu súdu vyjadrenie,ospravedlnenie z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že žiada, aby súd rozhodol v zmysle upravenej
žaloby a vyjadrení. Na pojednávanie sa dostavil žalovaný, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že od
žalobcu mu postupne chodili výzvy na zaplatenie s tým, že mu rôzne posielali, aby im uhradil dlžnú sumu

vo výške 507,68 eur s prísl. a dávali mu na to 20, 30 až 50 % zľavu. Myslí si, že je to neseriózne konanie.

4. Súd v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa: žaloba č. l. 1-4, oznámenie o postúpení
pohľadávky č. l. 6, doručenka č. l. 7, zmluva o splátkovom úvere č. l. 8-19, príloha k zmluve č. l. 21-23,
príloha č. 4 č. l. 24-25, príloha č. 1 č. l. 26, uznesenie č. l. 32, odvolanie č. l. 35, uznesenie č. l. 39,

PR č. l. 41, odpor proti PR č. l. 43-47 s prílohou č. l. 48, vyjadrenie k odporu č. l. 55, uznesenie č. l.
59, vyjadrenie - čiastočné späťvzatie č. l. 84-93, VOP č. l. 94-109, zápisnica č. l. 110, vyjadrenie č. l.
113-119, oznámenie o postúpení č. l. 120, vyjadrenie č. l. 122-134, oznámenie č. l. 135, doručenka č.
l. 136, vyjadrenie č. l. 137, oznámenie č. l. 144, poučenie č. l. 145-147, zápisnica č. l. 148, fotokópia
podacích lístkov č. l. 151, výpis z účtu č. l. 152-155, vyjadrenie č. l. 159-161 a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

5. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 20.06.2006 Zmluvu o splátkovom úvere
č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver
vo výške 1.659,70 eur (50.000 Sk) pri úrokovej sadzbe 10,70 % p.a. a za podmienok tam dohodnutých,
výška splátky 37,57 eur (1.132 Sk), splatnosť prvej splátky 10.07.2006, počet splátok 60, vždy k 10. dňu

v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru 10.06.2011, ročná percentuálna miera nákladov 6,61
%(čl.1-Základnépodmienky Zmluvyoúvere).ŽalovanýsvojzáväzokzoZmluvynesplnilriadneavčas,
poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t. j. 10.06.2011. Dňa 21.12.2010
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č 1424/2010/CE predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa,
a.s., postúpila na žalobcu GENERAL FACTORING, a.s., pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu.

Podľa vyčíslenia pohľadávky právnym predchodcom žalobcu ku dňu 21.12.010 bol celkový zostatok
v sume 2584,75 eur, pričom istiny predstavovala 2252,45 eur a úroky z omeškania 332,30 eur. Po
postúpení predmetnej pohľadávky došlo k čiastočnej úhrade záväzku vzniknutého na základe Zmluvy
vo výške 2699,45 eur a to dňa 17.03.2011 v sume 462,25 eur, dňa 19.04.2011 sumu 462,25 eur, dňa
18.05.2011 sumu 462,25 eur, dňa 15.07.2011 v sume 462,25 eur, dňa 15.07.2011 v sume 462,25 eur,

dňa 25.11.2011 v sume 173,95 eur, dňa 16.03.2012 v sume 92 eur, dňa 19.04.2012 v sume 92 eur a dňa
16.05.2012 v sume 30,25 eur. O platby pripísané na účet žalobcu po postúpení pohľadávky vo výške
2699,45 eur bol znížený nárok žalobcu v časti nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 332,30 eur
vyčíslenej právnym predchodcom žalobcu o sumu 332,30 eur, v časti riadnych úrokov vo výške 10,70
p.a. zo sumy 2252,45 eur od 22.12.2010 do 16.05.2012 o sumu 338,08 eur, v časti úrokov z omeškania

vo výške 9 % p.a. zo sumy

2252,45 eur od 22.12.2010 do 16.05.2012 o sumu 284,36 eur a v časti istiny vo výške 2252,45 eur o
sumu 1744,77 eur. Nárok žalobcu je teda istina vo výške 507,68 eur, riadne úroky vo výške 10,70 %
p.a. z istiny od 17.05.2012 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 9 % p.a. od 17.05.2012 do

zaplatenia. Dňa 12.05.2016 právny zástupca žalobcu doručil vyjadrenie a čiastočné späťvzatie žaloby
a to v časti o zaplatenie úroku vo výške 10,7 % ročne zo sumy 507,68 eur od 17.05.2012 do zaplatenia.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 12.05.2016 uviedol, že predmetná zmluva
nevznikla reálnym odovzdaním druhovej veci (peňazí dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných

strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v
prospech dlžníka finančné plnenie formou úveru a zároveň záväzok dlžníka takto poskytnuté plnenie
navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach. Je nepochybné, že v tomto prípade ide o zmluvu
o úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere patrí podľa ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť

Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na povahu účastníkov. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy
Občiansky zákonník v ust. § 52 ods. 1 uvádzal, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa ust.
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy by teda izolovaným výkladom
nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako
absolútny obchod podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou
nie je. Je potrebné však poukázať na to, že podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. oochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje,

bol verejnoprávnym predpisom pojem spotrebiteľská rozšírený tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca má za to, že spotrebiteľský úver nie je jeden
zmluvný typ, ale osobitný subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou je dočasné poskytnutie finančných

prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu (pôžička, úver, nájom), na úpravu ktorých sa majú použiť pri
kogentnej či dispozitívnej zákonnej úprave jednotlivých zmluvných typov aj ďalšie kogentné právne
normy, ktoré sú vymedzené v Zákone o spotrebiteľských úveroch (lex specialis). Preto má za to, že nejde
o samostatný zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Tvrdenia o tom, že v prípade,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka na daný vzťah
nemajú žiadnu normatívnu oporu a priečia sa pravidlu lex specialis derogat lex generali, pričom v tomto

prípade lex specialis je ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Pri aplikácii rozhodných
právnychnoriemjepotrebnévychádzaťznasledujúcejhierarchieprávnychnoriem:akozákladnýpredpis
pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s ust. § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka; tretia časť Obchodného zákonníka (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní
premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch

kódexoch a pod.). Ust. § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak
dispozitívnych noriem uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva
obsahovala od nich odklon v neprospech spotrebiteľa. Je zrejmé, že ide o dispozitívne ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu Občianskeho zákonníka na
spotrebiteľské zmluvy vo forme absolútnych obchodov inak ako v rozsahu § 52 - § 54, resp. § 60. To,

že ide o dispozitívne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj záver vyplývajúci z predchádzajúcej
vety vyplýva aj z toho, že pre danú vec podstatné ustanovenia o premlčaní nie sú ustanoveniami
dispozitívnymi ale kogentnými, ako aj zo záveru s tým spojeného, že dĺžka premlčacej doby v
občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch nemajúcich formu absolútneho obchodu nemôže byť
predmetom zmluvnej podmienky (ktorá by bola bez ďalšieho, teda aj bez potreby skúmania prijateľnosti

neplatná),pretožejepredmetomkogentnejprávnejnormy.Premlčaniesaajvspotrebiteľskýchzmluvách
majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom a keďže podľa ust.
§ 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky. Predchádzajúci záver o aplikácii Obchodného zákonníka neodporuje ani rozhodnutiu NS
SR sp. zn. 5MCdo/20/2009, ktorý zaujal záver, že pri zmluve o pripojení uzavretej podľa zákona č.

195/200 Z.z., resp. zák. č. 610/2006 Z.z. so spotrebiteľom je premlčacia doba 3 roky, nakoľko tento
záver sa týkal zmluvnej podmienky o voľbe práve - Obchodného zákonníka, ktorá bola vyhotovená
ako neprijateľná (a teda bola neprijateľná aj dohoda o použití ustanovení o premlčaní obsiahnutých v
Obchodnom zákonníku), nešlo teda o obligatórne použitie Obch. zákonníka ako je tomu v prejednávanej
veci. Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 9Co/224/2011, zo dňa

27.11.2012 v ktorom tento súd vyslovil nasledujúci právny záver: „Z charakteru zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú síce ako spotrebiteľskú, avšak netreba opomínať, že jej
základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa ust. § 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k zmluve o spotrebnom úvere, prirodzene platí aj
zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý bol platný a účinný

v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi. Tento zákon však nie je možné vykladať tak, že akýkoľvek
úver uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom je výlučne úverom uzavretým podľa tohto zákona s
vylúčením možnosti aplikácie Obchodného zákonníka. Z ust. § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme.

Z takéhoto znenia zákona nemožno dovodiť, že úprava spotrebiteľských úverov osobitným predpisom
nahrádza všeobecnú právnu úpravu úveru v Obchodnom zákonníku. Zákon o spotrebiteľských úveroch
je lex specialis k všeobecnej právnej úprave, ktorá môže byť úprava vyplývajúca z Občianskeho
zákonníka, tak aj úprava vyplývajúca z Obchodného zákonníka. Právna úprava ochrany spotrebiteľa (či
už vyplývajúca z § 54 Občianskeho zákonníka alebo z ďalších ustanovení, napr. aj priamo zo znenia

Obchodného zákonníka v § 266 ods. 5 je úpravou, ktorá má predovšetkým chrániť spotrebiteľa pred
takým zmluvným vzťahom, v ktorom dojednané podmienky sú v neprospech spotrebiteľa. Zmluvnou
podmienkou nemožno rozumieť aj zákonnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku týkajúcu
sa premlčania. Nie je správny výklad § 54 Občianskeho zákonníka s poukazom na pochybnosť oobsahu spotrebiteľskej zmluvy a použití výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší v tom smere,
že za priaznivejšiu právnu situáciu sa bude považovať právna úprava premlčania podľa Občianskeho
zákonníka, kedy by mal byť podľa použitia takejto úpravy nárok dodávateľa premlčaný. Neprináleží súdu

posudzovať, ktorá zákonná úprava je v akom momente vzťahu medzi účastníkmi pre nich výhodnejšia,
pokiaľ zákon výslovne uvádza, že to. čo je potrebné medzi účastníkmi posudzovať, je charakter ich
zmluvných dojednaní, t.j. to, čo si strany medzi sebou zmluvou upravili z pohľadu súladu alebo nesúladu
s kogentnými ustanoveniami príslušného zákona. Súd musí vyriešiť jednoznačne, ktorý právny režim sa
má na určitý vzťah vzťahovať, a po zistení príslušného právneho režimu

precízne aplikovať právnu úpravu v ňom obsiahnutú. Vychádzajúc z charakteru zmluvy medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom, keď jednoznačne ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa ust. §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, je potrebné dôjsť k právnemu záveru, že na takýto zmluvný
vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka aj v časti premlčania jednotlivých nárokov a
bude potrebné postupovať podľa ust. § 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka. Žalobca dal do
pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/162/2012, zo dňa 22.11.2012, ktorého záver

znie: „Keďže súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský, uzavretý na základe Občianskeho zákonníka a následne
podľa Občianskeho zákonníka posudzoval aj všetky práva a povinnosti z neho vyplývajúce, teda i
námietku premlčania, uplatnenú v priebehu konania žalovaným a odvolací súd dospel k záveru, že
takéto právne posúdenie veci súdom prvého stupňa je nesprávne, odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“ Žalobca
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6MCdo/4/2012, zo dňa 27.03.2013, ktorým Najvyšší
súd SR v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušil rozsudok
Krajského súdu Prešov založený na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré spočívalo v posúdení
zmluvy o úvere ako aj vznesenej námietky premlčania podľa ust. Občianskeho zákonníka. V uvedenom

Uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil nasledujúci právny záver: „Generálny prokurátor
v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507
Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu
na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného
zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu

podriadený hlavný záväzok. Vzťahy ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto
spravujúustanoveniamiObchodnéhozákonníka.Generálnyprokurátorsprávneďalejuvádza,žejedným
zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná,
ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach § 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na
záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenie plnenia z úverovej zmluvy, včítane

právnehovzťahumedziručiteľomadlžníkom,sapretopoužijúustanoveniaObchodnéhozákonníkaanie
Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza
do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právne úprava premlčania je
obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ust. § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. ... Hlavným
záväzkovým vzťahom, z ktorého žalobca vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere,

ktorásaspravujeustanoveniamiObchodnéhozákonníka.Ajprávnyvzťahmedzižalobcomakoručiteľom
a žalovaným ako dlžníkom bolo preto potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom uplatneného nároku bolo treba aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak preto krajský súd záväzkový vzťah včítanie otázky premlčania,
posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny právny predpis.“

Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/3337/2010;
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/456/2012 zo dňa 05.02.2014; rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/417/2012 zo dňa 25.03.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 25Co/297/2013 zo dňa 31.01.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
14Co/142/2014 zo dňa 30.01.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

14Co/163/2013 zo dňa 25.02.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
17Co/170/2013 zo dňa 12.02.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/423/2013 zo dňa
31.03.2014; rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013.
Žalobca je teda toho názoru, že súd má na predmetný záväzkový vzťah, a teda aj na premlčanie,
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

7. V ďalšom podaní zo dňa 13.10.2016 žalobca vo vzťahu k určeniu dĺžky trvania premlčacej doby
poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 17C/231/2014 zo dňa 09.06.2015 a
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/69/22015-196 zo dňa 28.07.2015. Ďalej dal do pozornostirozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/191/2010, sp. zn. 2MCdo/7/2009,
nálezy Ústavného súdu SR zo dňa 28.04.2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014, zo dňa 01.04.2015 sp. zn. I. ÚS
640/2014, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 3900/12 zo dňa 28.02.2013.

8. V zmysle bodu 2. čl. II. zmluvy, Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy,
ktorýmisúVOP,Úverovýmipodmienkami,sadzobníkom,súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať.Pre
účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a

kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľov s účinnosťou od
01.02.2006.
9. V zmysle bodu 3. čl. II. zmluvy, Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi, a to v tomto poradí.
10. Podľa bodu 5.2 Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a

povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ( čl. 82 ), ktoré sú súčasťou Zmluvy
o splátkovom úvere, „Pri splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky
dlžníka v tomto poradí: splatné poplatky a náklady banky súvisiace s Úverom v poradí od najskôr
splatného záväzku, úroky z omeškania podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky
z prečerpania podľa poradia od najskôr splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr

splatného úroku a istina úveru. Ak má banka splatné pohľadávky voči dlžníkovi, príp. garantovi aj
na základe iných zmlúv, poradie splatenia pohľadávok je oprávnená určiť banka. “ Uvedené zmluvné
dojednanie bolo Okresným súdom Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 2.6.2014,č.k. 5C/143/2013-105 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.12.2014, č.k.5Co/611/2014-130 vyhlásené
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca má preto povinnosť v zmysle§ 53a OZ zdržať sa jej

používania.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

13. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
14. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

15. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným (ďalej aj OZ ) ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
16. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

19. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 nar. Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k

prvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Vtomčasebolasadzba-Hlavnérefinančnéoperácie
ECB vo výške 1 %, teda výška úrokov z omeškania činí 9 % ročne .
21. Podľa § 52 OZ účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa§55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu

plnenia.Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie,
ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, zodpovednosti d) vylučujú alebo

obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)
umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy
bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľov ito neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej

výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli ,i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu
dohodnutého v zmluve ,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo
dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť
od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 55 ods. 8 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
25. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 879j OZ ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.
januárom2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008
sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

27. Podľa § 566 OZ ( v znení do 31.12.2007 ) veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
28. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa

názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Y. X. Z.C.
B. W. T. V. I. L. B. B. W. Q. V.. B. P. W., Q. R. E. A., V. A.
Z. M. H., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný

súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

29. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.30. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
31. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
32.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

33. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
34. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
35. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
o úvere, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

36. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na
možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru
alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej
služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)

adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu
spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení
môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za

ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.
37. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených
obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník

(žalovaní)nemali možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek
zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom
č. 150/2004Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do
nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej

dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že
vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej
únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho
poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš

právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené
upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na
§ 52 až54 Občianskeho zákonníka ). V čase vzniku zmluvného vzťahu uvedené upravovalo cit.znenie § 23azák. č. 634/1992 Zb. ( spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Odkaz na § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov. )
38. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie
právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej

právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd
použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky
omeškania či započítania vykonaných úhrad žalovaným, či nárok na poplatky za poskytnutie úveru či
vedenie úverového účtu. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ Občianskeho zákonníka ) v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali
spotrebiteľadonevýhodnejšiehopostaveniaakomuzákonpriznávaatospoukazomnaust.§54ods.1a
2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade
s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah

vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia
Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere, či zmluva o bežnom účte považovaná
za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanoveniatýkajúcesaochranyspotrebiteľa(OZ,zákonoochranespotrebiteľa,zák.ospotrebiteľských
úveroch ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto názore

( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka ( teraz § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o
ochrane spotrebiteľa ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať
túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu
spotrebiteľa. Preto nemožno prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný vzťah je vzťahom obchodnoprávnym a

nemožno akceptovať ani dohodu podľa §262 Obch. zák. ( nekalá podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ). Súdy už opakovane o uvedenom rozhodli vo svojich rozhodnutiach.
39. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ s poukazom na
predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho

zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika
už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s
ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť

právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba
vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa

mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov
ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo
ako spotrebiteľské neoznačuje.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Zustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke,
že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred
druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník

v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší
výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom
EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľačl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
40. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa.

41. Súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná podmienka uvedená v bode 5.2 Obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom bola v obdobnej veci vyhlásená za neprijateľnú. Žalobca mal teda povinnosť v
zmysle § 53a OZ zdržať sa jej používania.
42. Rovnako súdy opakovane judikovali ( aj v právnych veciach žalobcu), že spracovateľské poplatky

či poplatky za vedenie úverových účtov a poplatky za upomienky sú neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, keďže tieto nemajú povahu odplaty za konkrétnu službu poskytnutú bankou a preto
nepredstavuje dojednanie ceny úveru, či jeho celkovú odplatu. Vedenie úverového účtu nepredstavuje
samostatnú odplatnú službu banky klientovi, ale slúži výhradne záujmom banky. Poplatok za poskytnutie
úveru neprijateľným dojednaním a neprijateľným zaťažením dlžníka - spotrebiteľa, keď banka má

v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a rovnako nepredstavuje žiadne
protiplnenie poskytované spotrebiteľom (poukaz na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v A. z
21.6.2006, č. 7U 17/06 ). Tieto poplatky naviac určite žalobca v pozícii veriteľa individuálne nedojednával
s dlžníkmi, pričom odkazuje na VOP, ktoré sú vopred dané a ním naformulované a Sadzobník poplatkov
rovnako, ktoré môže veriteľ svojvoľne kedykoľvek meniť a dlžník má nim byť bez ďalšieho viazaný.

43. Vzhľadom k vyššie uvedenému je súd názoru, že žalobcovi nepatria poplatky, ktoré zúčtoval na
započítanie dlhu, keďže takéto poplatky a ich započítanie je neprípustné.
44. Žalobca v časti o zaplatenie úroku vo výške 10,7 % ročne zo sumy 507,68 eur od 17.05.2012 do
zaplatenia vzal späť, preto súd konanie reagujúc na jeho dispozitívny úkon, v tejto časti zastavil.

45. Vzhľadom na vyššie konštatované závery súdu o neprípustnosti započítavania úhrad žalobcom
najprv na poplatky, úroky, úroky z omeškania a až následne na istinu, vo vzťahu k uplatnenej istine úveru
súd dospel k záveru, že táto bola uhradená v celom rozsahu Keďže započítanie vykonané žalobcom
je neprijateľné, celé plnenie žalovaných súd najprv započítal na plnenie istiny. Nárok na zaplatenie
istiny úveru tak súd zamietol pre splnenie dlhu ( § 559 OZ ). Úrok ako príslušenstvo pohľadávky nebol

samostatným predmetom podanej žaloby, preto o ňom ani súd rozhodovať nemohol.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore
úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Leviciach písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.