Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2T/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114011844
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114011844.9

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v trestnej veci obžalovanej H. G.,
trestne stíhanej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 psím. b) Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") s použitím
§ 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 23. februára 2017
takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n á : H. G., nar. XX.XX.XXXX v U., t.č. bytom V. san D. XXX, F., H. kráľovstvo,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

hoci jej zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené dieťa, rozsah ktorej jej bol
určený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16Nc/357/97 zo dňa 05.11.1997 s právoplatnosťou
05.12.1997 tak, že je povinná prispievať na výživu svojej nezaopatrenej dcéry U. G., nar. 08.03.1994
sumou vo výške 800,- Sk (26,56 €) mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky H.
G., nar. 16.09.1956, bytom Malá nad Hronom č. 150, okres Nové Zámky, si úmyselne v mieste bydliska,

ani všade inde kde sa zdržuje svoju vyživovaciu povinnosť takmer vôbec neplnila, čím jej za obdobie od
decembra 1997 do júna 2012 vrátane vznikol dlh na výživnom voči starej matke maloletej Veronike G.
vo výške 4.141,76,-€ a voči dcére U. G. vo výške 66,24,-€ pričom za toto obdobie uhradila starej matke
v presne nezistený čas sumu 400,- Eur a dňa XX.XX.XXXX dcére sumu 40,- Eur.

Obvinená hoci bola v uvedenom období aj zamestnaná si svoju vyživovaciu povinnosť neplnila v plnej

výške, o svoju nezaopatrenú dcéru takmer žiadny záujem neprejavila a na jej výživu neprispievala ani
iným spôsobom,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

č í m s p á c h a l a

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného
zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obvinenej určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 50 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona obvinenej ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané (dlžné) výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa11.09.2014podalprokurátorOkresnejprokuratúryTrnavanaOkresnýsúdTrnavanaobvinenúH.G.

obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 psím. b) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2016, dňa 13.12.2016 a dňa 23.02.2017
(dve hlavné pojednávania boli vykonané v neprítomnosti obžalovanej s jej súhlasom) a zistil nasledovné:

Obžalovaná H. G. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku,uviedla,ženevedela,žemápovinnosťplatiťvýživné,alenapriektomuposielalamamepeniaze
každý mesiaci, alebo dva mesiace, ako mohla. Balík poslala raz za 6 mesiacov. O tom nemá dôkazy,
len pár, čo si ponechala. To, že sa nikdy nestarala nie je pravda. Vždy sa pýtala ako sa má, či je zdravá,
posielaladcéretopánky,veci,všetkočomohla.VŠpanielskuväčšinounebolazamestnaná,žijeztohočo

zarobí jej muž. Pracovala dva roky. Má dve malé deti teraz. Je jej ľúto, že dcéru nechala tu, bola mladá
a hlúpa a keď chcela odniesť dcéru do Španielska, mama jej to nedovolila. Posielala matke pravidelne
peniaze, možno každé dva mesiace, ak nemala tak nie, ale na tretí mesiac jej poslala viac. Peniaze
posielala v obálkach, aj cez X., ale o tom nemá doklad. Naposledy posielala sumu 20.07. 2016 a to 40
eur. Od novembra 1997 až doposiaľ poslala asi 2000 eur. Je si vedomá dlhu, ale možno mame aj 4000

eur dala. S mamou si dobre nevychádza už od malička. Pokiaľ ide o posielanie balíkov uviedla, že každý
mesiac nakupovala oblečenie, odložila si to a potom k Vianociam poslala balík. K Vianociam poslala
balík aj po pani, ktorá chodí do Španielska a poslala po nej aj peniaze. Posledné dva roky ju navštevuje
dcéra. S dcérou kontakt udržuje od 14 rokov a to mailom alebo telefonicky. S partnerom žije 19 rokov.

Svedkyňa H. G. uviedla, že rok čakala kým sa skončí súd a bude jej vnučka zverené do starostlivosti.
Obžalovaná od roku 1996 odišla a neplnila si vôbec povinnosti, len mali párkrát telefonáty raz za dva,
tri roky. Sľúbila jej, že bude posielať peniaze do obálky. Ale hovorila jej, že tie pesoty jej môže niekto
zobrať, tak nech to neposiela. Potom poslala pesoty na výmenu. Poslala jej asi dvakrát peniaze, 400 Sk
spolu. Potom po pani D. poslala dvakrát po 50 eur a potom jej druh poslal 250 eur. Potom a medzitým

neposielala nič. Poslala ešte tri balíky, v ktorých boli tričká, papučky a šaty. Aj jej hovorila, že pôjde na
políciu, aby jej posielala výživné, ale napriek tomu žiadne výživné neposielala. Celkovo jej poslala asi
400 eur. Párkrát sa zhovárali aj telefonicky. Na Slovensko na sviatky neprišla a mohla prísť. Celkový
dlh na výživnom vo vzťahu k nej je 4.540 eur. Poprela, žeby jej obžalovaná posielala mesačne peniaze,
prípadne každý tretí mesiac 60 eur. Tiež poprela, žeby jej poslala 1500 peso, čo sa uvádza v liste zo

dňa 13.08.2001 s tým, že to nie je jej písmo pokiaľ ide o sumu napísanú na prvom riadku.

Svedkyňa U. G. uviedla, že školu navštevovala do roku 2012, skončila ju výučným listom a potom od
septembra 2012 nastúpila na večerné štúdium. Obžalovaná jej občas poslala peniaze s tým, že nejde o
výživné. Vie, že poslala po pani D. peniaze jej babke a poslala aj nejaký balík. Keď sa presťahovali do

G. nad T. tak poslala nejakých 250 eur. Už v roku 2012 chodila pracovať do reštaurácie brigádne. Na
leto v tom roku už mala brigádu. Minulý rok bola v H., vtedy jej matka poslala 100 eur, dohodli sa, že jej
pošle niečo na cestu a potom jej dala 180 eur, nebolo to ale výživné. Keď sa vrátila domov poslala jej 50
eur, ale to je obdobie, kedy sa už sama živila. Predtým jej výživné neposielala, matka ju nekontaktovala.
Nevie v ktorom roku to bolo, ale keď ju našla na internete, tak s ňou komunikovala. Zaplatila jej 40 eur

ako dlh na výživnom, ostatné peniaze boli dar.

Z listinných dôkazov súd oboznámil:

- tabuľky z čl. 154 - 156

- rodný list z čl. 159- pripojený spis 16 Nc160 /97
- potvrdenie o návštevy školy z čl. 166
- listiny z čl. 170, 173, 175, 178 a 182

- oznámenie z čl. 325 - 326
- listiny z čl. 352 - 361
- odpoveď z čl. 376
- listiny z čl. 377- 381.

Z tabuliek o neplnení vyživovacej povinnosti (č.l. 154-156) vyplýva, že od októbra 1997 do augusta 2012
má obžalovaná dlh na výživnom voči H. G. X.XXX,XX eur a voči U. G. 132,80 eur.

Z rodného listu U. G., nar. 08.03.1994 vyplýva, že obžalovaná je jej matkou.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16Nc/357/1997 vyplýva, že rozsudkom bola mal. U. G.

zverená do výchovy a opatery starej matky a súd zaviazal matku (obžalovanú), aby prispievala na výživu
dieťaťa čiastkou 800 Sk (26,56 eur) mesačne vždy do pätnásteho dňa v mesiaci vopred k rukám starej
matky počnúc dňom od 01.10.1997.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 06.09.2011 vyplýva, že U. G. bola v školskom roku 2011/2012

žiačkou 3. triedy E. odbornej školy v U. Q..

Z odpovede Sociálnej poisťovni zo dňa 15.01.2013 súd zistil, že obžalovaná nepodala žiadosť
o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaná ako poberateľka nemocenských dávok,
dôchodkovej dávky, úrazových dávok a dávok garančného poistenia.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 06.09.2011 vyplýva, že obžalovaná
nie je v evidencii uchádzačov a zamestnanie. Z oznámenia zo dňa 17.01.2013 vyplýva, že obžalovaná
nie je v evidencii poberateľov dávok v hmotnej núdzi a ani v minulom období jej dávky v hmotnej núdzi
poukázané neboli. H. G. bolo poukazované mesačne náhradné výživné za povinnú H. G. vo výške 26,55

eur od 01.05.2005 do 31.10.2008.

Zo správy Daňového úradu Trnava zo dňa 21.01.2013 vyplýva, že obžalovaná ako daňový subjekt nie
je evidovaná v registri N. úradu F..

Z oznámenia o začatí splácania dlhu oznamovateľky U. G. vyplýva, že dňa 21.07.2016 zaplatila
obžalovaná prostredníctvom pošty svojej dcére dlh vo výške 40 eur.

Z listín, ktoré obžalovaná predložila vyplýva, že medzi ňou a matkou sporadicky prebiehala písomná
komunikácia, v ktorej jej matka ďakuje za poslané peniaze a upozorňuje ju, aby peniaze neposielala

v obálke.

Z potvrdenia banky (č.l. 358,359) vyplýva, že obžalovaná zaplatila dcére dňa 15.03.2016 50 eur, dňa
07.07.2015 100 eur, dňa 21.06.2016 20 eur.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovanej H. G. za preukázanú jednoznačne a nepochybne.
Vychádzal pritom i z obsahu výpovede obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ktorá v podstate uviedla,
že výživné platila sporadicky a je si vedomá dlhu na výživnom (dlh na výživnom ale určila bezpredloženia dôkazov v inej sume) a tiež uviedla aj, že je jej ľúto, že dcéru opustila, ale bola
mladá. S dcérou komunikuje od jej 14 rokov. Vina obžalovanej je podporená obsahom výpovede
svedkyne H. G. a svedkyne U. G., ako aj vykonaných listinných dôkazov. Obžalovaná si je vedomá

vyživovacejzodpovednosti,pričomakodôvodnavylúčeniesvojejtrestnejzodpovednostizajejneplnenie
prezentovala, že nejaké výživné platila a v H. pracovala len chvíľu. Tieto skutočnosti nepovažoval súd
so zreteľom na osobné pomery obžalovanej za dostatočné. Obžalovaná sama uviedla, že aj pracovala
a býva s druhom a žije z jeho príjmu. Nie je zrejmé, prečo obžalovaná dlhú dobu nepracovala, nebolo
preukázané, žeby mala nejaké zdravotné alebo iné problémy s výnimkou posledného obdobia, keď má

maloleté deti, avšak treba uviesť, že vyživovacia povinnosť voči dcére, ktorú opustila tak, že odišla do
cudziny trvala do júna 2012 vrátane. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
matka v čase jej trvania vyživovacej povinnosti bola schopná pracovať. Preto súd nemal za preukázané,
že obžalovaná vôbec nemala z čoho výživné platiť. Tu treba zdôrazniť, že obžalovaná mala povinnosť
plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, určenú jej rozsudkom vo výške, ktoré je úplne na
hranici zákonom ustanoveného minimálneho výživného. Súd tiež neuveril obrane obžalovanej, že táto

sporadicky keď mohla výživné platila. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že párkrát poslala matke
peniaze, ktorá ustálila, že išlo o 400 eur, ktoré jej možno započítať ako výživné. Pokiaľ ide o balíky,
ktoré mala poslať treba uviesť, že toto nie je možné brať ako plnenie vyživovacej povinnosti, keď párkrát
poslala nejaké oblečenie dcére na Vianoce, z čoho súd usúdil, že išlo o dar k Vianociam. Tiež pokiaľ
obžalovaná tvrdila, že niečo poslala dcére v roku 2015, 2016 treba uviesť, že obžalovanej vyživovacia

povinnosť trvala do júna 2012 vrátane, kedy U. G. skončila štúdium a podľa názoru súdu od júla 2012
bola schopná sa sama živiť. Sama dcéra obžalovanej potvrdila, že matka jej zaplatila len 40 eur ako
dlh na výživnom, pričom ostatné sumy, ktoré jej vyplatila v roku 2015, 2016 boli sumy ako dar, keď
ju mala ísť navštíviť do H.. Aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovanej povinnosť vyživovať dcéru
skončila už v roku 2012 súd tieto sumy vyplatené U. G. nebral ako zaplatenie dlhu na výživnom ale

ako dar. Podľa názoru súdu v čase keď vyživovacia povinnosť trvala, obžalovaná ako matka svojej
maloletej dcéry nevynaložila úsilie, aké v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti možno od bežného
starostlivého rodiča očakávať. Celá ťarcha výchovy, zabezpečenia základných potrieb dieťaťa bola len
na starej matke, nakoľko otec maloletej nie je v rodnom liste zapísaný.

Súdu sa teda vykonaným dokazovaním javilo ako nepochybné, že obžalovaná naplnila svojím konaním,
resp. v tomto prípade nekonaním, na ktoré bola zo zákona povinná, znaky skutkovej podstaty prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona. Výšku dlhu
obžalovanej na výživnom súd stanovil k júnu 2012 vrátane, pretože vyživovacia povinnosť voči dcére
U. G. zanikla, nakoľko bolo preukázané, že od júla 2012 bola schopná sa sama živiť. Výšku dlhu na

výživnom voči H. G. podľa názoru súdu činí sumu 4.141,76 eur (súd počítal dlh od decembra 1997 do
februára 2012 vrátane, pretože už 08.03.2012 bola U. G. plnoletá, t.j. 171 mesiacov krát 26,56 eur, t.j.
suma 4.541,76 eur a z tejto sumy súd odpočítal sumu 400 eur, nakoľko obžalovaná počas tejto dlhej
doby zaplatila tak ako bolo preukázané výživné v tejto sume) a výška dlhu na výživnom voči U. G.
činí sumu 66,24 eur (súd počítal dlh od marca 2012 do júna 2012 vrátane, t.j. 4 mesiace krát 26,56

eur, t.j. suma 106,24 eur, a z toho súd odpočítal 40 eur, nakoľko túto sumu obžalovaná svojej dcére
počas súdneho konania zaplatila). Obžalovaná teda, ako matka maloletej dcéry, najmenej tri mesiace v
období dvoch rokov neplnila svoju vyživovaciu povinnosť, toto činila závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas. Obžalovaná sa skutku dopustila ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za
preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovanej za tento skutok. U obžalovanej ide o konanie

úmyselné, pretože vedela, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bola s takýmto následkom
uzrozumená. Zákonom chráneným záujmom v tejto trestnej veci je riadne plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči svojím deťom.

Z lustrácie v registri priestupkov súd zistil, že obžalovaná tu nemá žiaden záznam.

Z odpisu z registra trestov obžalovanej vyplýva, že doposiaľ nebola súdne trestaná.

ZosprávyMestskéhoúraduvTrnavezodňa21.12.2016vyplýva,žeobžalovanániejebližšiehodnotená.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu obžalovanou, na
následok tohto činu, na zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a dospel súd k záveru, že na obžalovanú je možné

v záujme efektívneho dosiahnutia účelu trestu (ochrana spoločnosti a náprava páchateľa) pôsobiť aj
trestomvýchovným.Uobžalovanejsúdidentifikovaljednupoľahčujúcuokolnosťato,žepredspáchaním
trestného činu viedla riadny život, pričom u nej neidentifikoval žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri ukladaní
trestu v tomto prípade dochádzalo k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu vzhľadom
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Výmeru trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov (pri

dolnej hranici upravenej trestnej sadzby 1 roka až 3 roky 8 mesiacov) vzhľadom na osobu obžalovanej
a s poukazom na požiadavku individuálnej a generálnej prevencie považoval súd za zákonnú, dôvodnú,
primeranú a spravodlivú, pričom jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona
výkon tohto trestu podmienečne odložil a určil jej primeranú skúšobnú dobu. Obžalovanej zároveň uložil
povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné. Takto uložený trest považuje súd za

zákonný, dôvodný a primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle Trestného zákona,
požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.