Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/240/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505203034
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8505203034.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti povinnému: S. S., nar. XX.XX.XXXX, R. XX, XXX
XX Z. H. v konaní o vymoženie 16,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu, Exekútorský úrad
Michalovce so sídlom Okružná 3, 071 01 Michalovce vo výške 7,68 eur a u k l a d á povinnému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený (v tom čase Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach) podal exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 16,60 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného
rozhodnutia KR PZ v Košiciach, č. k. AA 1340400 zo dňa 25.3.2003. Súdny exekútor JUDr. Juraj Koči
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa
16.12.2005 pod číslom 5710 008899.

2. Súdny exekútor dňa 22.4.2014 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný
titul stratil spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu pre uplynutie prekluzívnej lehoty. Súčasne uplatnil
trovy exekučného konania v sume 29,18 eur.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní

rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5.Podľa§88ods.1zákonač.372/1990Zb.opriestupkochúčinnéhodo31.8.2008rozhodnutieouložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.6. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník
nenamietne.

7. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre vedenie
exekúcie jednak pred jej samotným začatím, a jednak kedykoľvek počas jej priebehu. Jednou z takýchto
podmienok, ktoré súd skúma aj bez návrhu, resp. podnetu účastníka konania alebo exekútora, je aj
zánik práva priznaného rozhodnutím, ktorý je exekučným titulom.

8. Vzhľadom na to, že exekučným titulom - vykonateľným rozhodnutím KR PZ v Košiciach, č. k. AA
1340400 zo dňa 25.3.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2003 a stal sa vykonateľným dňa
10.4.2003, svoje právo mohol oprávnený vymôcť do troch rokov od vykonateľnosti rozhodnutia, teda do
10. 4. 2006 (§ 27 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v platnom znení).
V zákonnej trojročnej lehote musel podať nielen návrh na vykonanie súdneho výkonu rozhodnutia alebo
na vykonanie exekúcie, ale svoju pohľadávku musel skutočne vymôcť, teda do 10. 4. 2006, v súlade s

§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom v čase začatia plynutia lehoty, ktorú stanovil pre
možnosť výkonu rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Uplynutím zákonom stanovenej trojročnej
lehoty zaniklo právo vykonať exekučný titul núteným spôsobom v predmetnom exekučnom konaní, čo
je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, na základe
ktorého súd predmetnú exekúciu v celom rozsahu zastavil.

9. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262
ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žiaden
z účastníkov zastavenie konania nezavinil.

10. O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a §§
15 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal
exekútorovi trovy exekúcie vo výške 7,68 eur a v zmysle § 197 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31. 3.
2017, zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov

- poštovné 3,08 eur

3/ 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov 1,28 eur

Trovy exekúcie celkom: 7,68 eur

11. Po oboznámení sa s exekučným spisom č. EX 1551/2005, súd priznal exekútorovi paušálnu

odmenu len vo výške 3,32 EUR, a to za úkon „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“. Za úkon
„doručenie rozhodnutia súdu“ vo výške 3,32 EUR, súd exekútorovi paušálnu odmenu nepriznal, nakoľko
sa v exekučnom spise nenachádzal dôkaz o vykonaní tohto úkonu. Súd tiež nepriznal exekútorom
vyúčtovanú časovú odmenu vo výške 6,64 EUR, pretože exekútor bližšie nešpecifikoval úkon ani čas,
v ktorom tento úkon vykonal.

12. V prípade hotových výdavkov súd vychádzal iba z písomností predložených exekútorom, resp.
nachádzajúcich sa v súdnom spise. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri
odmene aj náhrada hotových výdavkov „účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti.“ Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať

súdny exekútor. Súd preto nevyhnutnosť trov exekúcie, ako aj účelnosť vynaloženia hotových výdavkov,
preskúmal z predložených listín a dospel k záveru, že exekútorovi patrí poštovné vo výške 3,08 € + 20%
DPH a v ostatných prípadoch účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia hotových výdavkov neboli súdnym
exekútorom žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto ich súd nepriznal. V prípade ostanýchdoručovaní sa v exekútorskom spise nenachádzali dôkazy o ich vykonaní prostredníctvom poštovej
prepravy, preto súd ich náhradu nepriznal.

13. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie
uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto
výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak
súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že
oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom

konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu
v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného
konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom

na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).