Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114232870
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114232870.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr.SoneZmekovejaJUDr.SidónieSládečkovej,vprávnejvecižalobcu:1/V..F.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, N. - Q., 2/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, A. a 3/ P. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, N., všetci zastúpení JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Fr.
Mojtu 43, Nitra, proti žalovanému: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova

36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. septembra 2015 č.k. 10C/254/2014-122 v
spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 17. decembra 2015 č.k. 10C/254/2014-145, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania v spojení s
uznesením z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 21. septembra 2015 č.k. 10C/254/2014-122
rozhodol tak, že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na
Okresnom úrade Nitra, Katastrálnom odbore, v katastrálnom území M. Q., všetko ako parc. registra "E",
evidované na mape určeného operátu na LV č. XXXX ako parc. č. 532/31 orná pôda o výmere 9268m2,
na LV č. XXXX ako parc. č. 532/311 orná pôda o výmere 9231m2, na LV č. XXXX ako parc. č. 532/312
orná pôda o výmere 31m2, na LV č. XXXX ako parc. č. 1530/115 orná pôda o výmere 6103m2, na LV

č. XXXX ako parc.č. 1530/116 orná pôda o výmere 6450m2, na LV č. XXXX ako parc. č. 526/29 orná
pôda o výmere 10000m2 a na LV č. XXXX ako parc. č. 1530/117 orná pôda o výmere 7005m2, sú
žalobkyňa v 1. rade v podiele 55/60-tín k celku, žalobca v 2. rade v podiele 2/60 tiny k celku a žalobca
v 3. rade v podiele 3/60 tiny k celku a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.
rade náhradu trov konania vo výške 3.137,45 eur, žalobcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške
556,05 eur a žalobcovi v 3. rade náhradu trov konania vo výške 755,25 eur, spolu vo výške 4.448,75 eur

právnej zástupkyni žalobcov JUDr. Márii Jakubíkovej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/, § 142 ods. 1, § 150 ods. 1 OSP, § 1 ods. 2 nariadenia
č. 104/1946 Sb. n. SNR, § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 10 ods. 1, 5, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/,
e/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“). Súd prvej inštancie dospel
záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože pokiaľ jej súd vyhovie,
bude možné zapísať spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam do evidencie nehnuteľností.

Podľa žalovaného majú žalobcovia naliehavý právny záujem len voči podielu 1/5-tiny, ktorá je na
jednotlivých listoch vlastníctva evidovaná ako spoluvlastnícky podiel Slovenskej republiky. Súd sa s
týmto tvrdením nestotožnil, lebo z listov vlastníctva je zrejmé, že Slovenský pozemkový fond vykonáva
správu voči sporným parcelám vo vzťahu k vlastníkom W. a T. W., rod. P., t.j. právnym predchodcom
žalobcov. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že kataster nezapísal vlastníctvo žalobcov na
základe predložených dedičských rozhodnutí z dôvodu, že k zápisu aj týchto spoluvlastníckych podielov

je potrebné doložiť dohodu s vlastníkmi alebo podať žalobu na súd. Preto mal za to, že žalobcovia
mali naliehavý právny záujem na podaní žaloby na všetky svoje spoluvlastnícke podiely, ktoré v súčtepredstavujú celok. Konštatoval, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, nakoľko ich
právni predchodcovia v čase smrti boli spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti a v dedičských konaniach
po nich prešlo dedením spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalobcov v podieloch uvedených

vo výroku rozsudku. Právni predchodcovia žalobcov nemohli prísť o svoje spoluvlastnícke podiely
rozhodnutím ONV Nitra z dôvodu, že tieto boli pridelené do JRD M. Q. a Štátnych majetkov, n.p. Nitra.
Takéto rozhodnutia nemali sledované právne účinky z dôvodu, že ONV v Nitre konali nad rámec svojej
právomoci. V konaní nebolo preukázané, že došlo k zániku vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov
a vec bola štátom alebo právnickou osobou prevzatá len fakticky, do užívania štátneho majetku. V

konečnom dôsledku ani žalovaný nemal výhrady voči žalobe ako takej, namietal len naliehavý právny
záujemnaurčeníspoluvlastníckychpodielovvovzťahukjednotlivýmžalobcom,lebomalzato,žezápisu
bráni len spoluvlastnícky podiel štátu o veľkosti 1/5-tiny a vo vzťahu k ostatnému zápisu by nemalo
nič brániť, lebo Slovenský pozemkový fond vykonáva správu len vo vzťahu k neznámym vlastníkom,
pričom v tomto konaní sú vlastníci známi. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §
142 ods. 1 OSP a v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania, pričom do úvahy vzal

hodnotu sporných nehnuteľností k 1/5-tine, ku ktorej bol žalovaný zapísaný ako spoluvlastník sporných
nehnuteľností. Pri výpočte hodnoty nehnuteľností v intraviláne obce N., kat. územie M. Q. súd vychádzal
z hodnoty 40,40 eur za 1m2 podľa predloženého znaleckého posudku Ing. Hanzlíka, pričom v intraviláne
sa nachádzajú nehnuteľnosti na LV č. XXXX a LV č. XXXX, spolu vo výmere 9.262m2 x 40,40 eur =
374.184,80 eur, v extraviláne sú ostatné nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a

XXXX, spolu vo výške 38.826m2 x 0,7488 eur / podľa vyhl. č. 582/2004 Z.z., v znení zák. č. 465/2008
Z.z./ = 29.073 eur. Spolu je hodnota sporných nehnuteľností 374.184,80 + 29.073 = 403.257,80 eur. Súd
priznal žalobcom náhradu trov konania z hodnoty 1/5 nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej bol evidovaný
žalovaný a vlastník sporných nehnuteľností a to napriek tomu, že súd rozhodol o vlastníctve k celej
nehnuteľnosti. Vo vzťahu k 4/5 súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP, lebo mal za to, že ide

o prípad hodný osobitného zreteľa. Súd po preskúmaní všetkých okolností prejednávanej veci dospel k
záveru, že je potrebné aplikovať ust. § 150 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V posudzovanej veci
pri svojom rozhodnutí vzal súd prvej inštancie do úvahy skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov
nemali zapísané vlastnícke právo na základe vydaného výmeru o vlastníctve pôdy z 23.03.1948 a

preto došlo pri ROEP-e v kat. území M. Q. k ich zápisu ako neznámych vlastníkov. Podľa názoru súdu
nemožno priznať náhradu trov konania z celej nehnuteľnosti, ak žalovaný bol zapísaný ako vlastník len
vo vzťahu k 1/5 tine, pričom vo vzťahu k ostatným podielom bol zapísaný ako správca v dôsledku ROEP-
u. Súd prvej inštancie zastal názor, že nemožno dôsledky tohto stavu, ktorý vznikol po ROEP-e pripísať
na vrub žalovaného, lebo túto skutočnosť nezapríčinil a ani nenesie zodpovednosť za to, že Správa

katastra Nitra nezapísala podiely žalobcov na základe predloženého dedičského rozhodnutia, preto by
podľa názoru súdu nezodpovedalo spravodlivému rozhodnutiu o náhrade trov konania, ak by tieto mal
znášať žalovaný. Rozhodnutie o trovách konania tak nebude viesť k neprimeranej tvrdosti u žalovaného.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

v časti trov konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie v súvislosti s aplikovaním § 150 OSP z dôvodu, že v súlade s
judikatúrou Ústavného súdu SR III. ÚS 187/04 je potrebné dôvody hodné osobitného zreteľa vidieť aj v
okolnostiach dvojitého vlastníctva k nehnuteľnostiam a nesprávnej evidencii na príslušných úradoch. V
tejto nadväznosti však súd prvej inštancie nemal žalovaného zaviazať k žiadnej náhrade trov konania.

V prípade nestotožnenia sa s týmito dôvodmi namietal výšku jednotlivých právnych úkonoch z pohľadu
účelnosti vynaložených trov. S poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 29.04.2014, sp.zn. 7MCdo
1/2014 uviedol, že trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa nemôžu
posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo
každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Konkrétne namietal účelnosť úkonov právnej pomoci,

a to právny rozbor veci s výzvou protistrane 20.08.2014 z dôvodu, že bol vykonaný advokátom pred
podaním žalobného návrhu, a písomné vyjadrenie protistrane 06.03.2015 z dôvodu, že si nie je vedomí
toho, akým spôsobom smerovalo k obrane účastníkových práv a taktiež nemá vykázané jeho doručenie.
Ďalej namietal hotové výdavky za znalecký posudok, ktorý je potrebné posudzovať ako listinný dôkaz
predložený žalobcom. Pokiaľ súd považoval jeho vyhotovenie za potrebné k posudzovaniu hodnoty

predmety sporu, mal nariadiť jeho vypracovanie, iba v tom prípade by mohol cenu za jeho vyhotovenie
zahrnúť do trov konania. Dodal, že vzhľadom k tomu, že advokát zastupoval v súdnom konaní troch
žalobcov, súd prvej inštancie mal pri výpočte trov právneho zastúpenia aplikovať § 13 ods. 2 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrili a navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť,
alternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejedanie a rozhodnutie veci. Uviedli, že

Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 187/04 nie je možné v predmetnej veci bez ďalšieho aplikovať,
nakoľko žalobcovia nezapríčinili existenciu dvojitého vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, nesprávnu
evidenciu na príslušných orgánoch a teda nezadali ani príčinu na začatie súdneho sporu o určenie
vlastníckeho práva. So žalovaným sa snažili 4 roky uzavrieť mimosúdnu dohodu, tento však nebol
ochotný, pričom až po podaní žaloby s nimi začal komunikovať a žiadať si podklady na preukázanie

dôvodnosti ich nároku. Za tým účelom si dali vyhotoviť aj znalecký posudok. Keďže žalovaný zavinil,
že vec museli riešiť súdnou cestou, ako aj neprimeranú dĺžku mimosúdneho jednania, majú za to, že
by mal znášať aj povinnosť nahradiť účelne vynaložené trovy konania, vrátane hotových výdavkov i na
vypracovaný znalecký posudok. Mali za to, že všetky úkony boli poskytnuté účelne, s cieľom vyriešiť
vec mimosúdne a predísť tak zdĺhavému konaniu. Podľa nich nepriznať im celkom trovy konania ako
žiada žalovaný by bolo porušením ich ústavného práva vlastniť majetok a práva na právnu pomoc. Boli

toho názoru, že ak žalovaný po podaní žaloby, bez dokazovania uznal ich nárok, je zrejmé, že zavinil
začatie súdneho konania a mal by znášať aj vzniknuté trovy. Ďalšie námietky ohľadne účelnosti úkonov
právnej služby považovali za nedôvodné. Ak by žalovaného nevyzvali na mimosúdne riešenie veci, súd
by s veľkou pravdepodobnosťou aplikoval ust. § 143 OSP, keďže žalovaný by sa iste dovolával na fakt,
že nedal príčinu na začatie konania. Oba úkony právnej služby boli podľa nich poskytnuté v priamej

súvislosti s konaním a postojom žalovaného v rámci mimosúdnych jednaní a v súlade s vyhláškou. Mal
za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď im nepriznal 20% DPH. Zároveň si uplatnili i náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Súd prvej inštancie na základe žiadosti žalobcov o opravu napadnutého rozsudku zo dňa 11.11.2015,

uznesením zo dňa 17.12.2015, č.k. 10C/254/2014-145 opravil výrok č. II napadnutého rozsudku tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 3.718,24 eur, žalobcovi
v 2. rade náhradu trov konania vo výške 667,26 eur a žalobcovi v 3. rade náhradu trov konania vo výške
906,30 eur, spolu vo výške 5.291,80 eur právnej zástupkyni žalobcov JUDr. Márii Jakubíkovej do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Uznesenie odôvodnil s poukazom na ust. § 164 OSP a uviedol, že pri

vyhotovovaní rozsudku došlo k chybe vo výroku č. II. v dôsledku zrejmej nesprávnosti.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Vo svojom odvolaní uviedol tie isté dôvody ako v prípade
odvolania proti rozsudku.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania v spojení s uznesením súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP),
ktorývšakboldňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutým
rozsudkom rozhodol dňa 21.09.2015 a napadnutým uznesením rozhodol dňa 17.12.2015, t. j. ešte za
účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd

rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14.11.2014

domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudli titulom dedenia po svojich
právnych predchodcoch. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.09.2015 č.k. 10C/254/2014-122 určil,
že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vo vymedzených podieloch
a zároveň II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania. Následne
súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie zo dňa 17.12.2015, č.k. 10C/254/2014-145, ktorým opravil

výrok II. rozsudku. Proti výroku II. rozsudku - výroku o trovách, ako aj proti opravnému uzneseniu podal
žalovaný odvolanie.9. Podľa § 142 odsek 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. Podľa § 255 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku týkajúcom
sa náhrady trov konania nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Rozhodnutie je v napadnutom výroku
v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, pretože neobsahuje podstatné náležitosti kladené týmto zákonným

ustanovením na súdne rozhodnutia, a to najmä z pohľadu absencie skúmania účelnosti vynaložených
trov. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je totiž povinný skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore, v tomto prípade žalobcov 1/, 2/ a
3/. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné
rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu

pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na
účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne (viď NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009).

12. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých
procesných úkonov počas konania. Plnia dve základné funkcie - preventívnu a sankčnú. Nevyhnutný
vznik trov konania takmer v každom súdnom konaní pôsobí preventívne pred zbytočným alebo
svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Sankčná povinnosť trov sa prejavuje v povinnosti osôb,
ktoré zapríčinili, že trovy vznikli, uhradiť účastníkovi trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Za trovy

konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp.,
ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania, ktoré vyčíslila
právna zástupkyňa žalobcov pochybil, keď neskúmal účelnosť vynaložených trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť zaplatených trov konania bola upravená v ust. § 142 ods.
1 OSP, v prípade ktorého ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že právo na náhradu trov je úzko späté
s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Nezaoberal sa tým, že úkon
právnej služby, ktorý žiadali žalobcovia priznať a to právny rozbor veci spolu s výzvou protistrane zo
dňa 20.08.2014 bol vykonaný ešte pred podaním žaloby na súde prvej inštancie, t.j. pred 14.11.2014. Aj

priznanie ďalšieho právneho úkonu - prejednanie veci s navrhovateľmi a písomné vyjadrenie protistrane
zo dňa 06.03.2015 (č.l. 75 spisu) súd prvej inštancie nevyhodnotil z hľadiska jeho účelnosti. Taktiež aj
uplatnené hotové výdavky je potrebné v zmysle § 15 písm. a) vyhlášky preukázať, keďže advokát má
popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených
v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. V tejto súvislosti odvolací súd považuje z potrebné

poznamenať, že v spise sa zatiaľ nenachádza žiaden doklad preukazujúci zaplatenie správneho
poplatku za výpis z LV a Pkn. vl. Záverom odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že z rozhodnutia
súdu prvej inštancie nie je možné zistiť či a ako sa súd vysporiadal s ust. § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004
Z.z., keďže v predmetnej veci išlo o spoločné úkony pri zastupovaní troch žalobcov, kedy sa sadzba
tarifnej odmeny znižuje o 50 %.

14. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov bez toho, aby sa zaoberal splnením
jedného z predpokladov pre priznanie práva na náhradu trov konania, ktorým je účelnosť vynaložených
trov konania (jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré právny zástupca žalobcom poskytol), odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcom náhradu trov konania, právnej zástupkyni žalobcov v spojení s opravným uznesením zrušil
a vec mu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie predovšetkým zohľadní aj vyššie uvedené skutočnosti,
svoje rozhodnutie riadne odôvodní a vysporiada sa s argumentmi žalovaného uvedené v písomnom
odvolaní. V novom rozhodnutí zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho

konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).