Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 27, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/566/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213679
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4211213679.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
T. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., L. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Jakub Mandelík, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Heydukova 12, proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, správca konkurznej
podstaty Ing. Alena Zaťková - Mäsosort, so sídlom Nitra, Školská 3, za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej: Sociálna poisťovňa a. s., so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, pobočka
Komárno, Petöfiho 7, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 10. februára 2016 č. k. 8C/217/2011-635 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolaotrováchkonaniasivymienilrozhodnúť
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 195 ods. 4
Zákonníka práce, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Z. z.,
§ 153 ods. 1, § 120 ods. 1 veta prvá OSP a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa
pracovala u žalovanej od 09. 04. 2002 v zaradení kuchár, ktorý pracovný pomer bol ukončený dňom 30.
11. 2003 na základe žalobkyne. Dňa 23. 10. 2003 zaslala žalovanej žiadosť o rozviazanie pracovného

pomeru dohodou s poukazom na lekárske potvrdenie vydané pneumológom MUDr. Soósovou dňa
15. 08. 2003 s tým, že prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať nemôže. V Hlásení choroby z
povolania zo dňa 06. 06. 2011 vydaného UNB. Nemocnica ak. L. Dérera (2. oprava) je uvedené, že
dátum priznania je 03. 01. 2011 a dátum prvého zistenia 20. 05. 2003 ako choroba z povolania astma
bronchiále. Taktiež v tento deň bol vydaný aj posudok o odškodnení bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia na počet bodov 1000 ako odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa

pracovala ako kuchárka v rôznych organizáciách až do 31. 01. 2011, kedy odišla do invalidného
dôchodku, dňom 03. 01. 2011 jej bola priznaná a hlásená choroba z povolania. V krátkom čase od
mája 2003 došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré nastalo pri zmene pracovného
prostredia. Opätovné zhoršenie bolo konštatované dňa 08. 09. 2008 po opätovnom nástupe do práce
do kuchyne. Liečba astmy je celoživotná s výrazným obmedzením v bežnom živote. Do úvahy by
pripadala ľahšia administratívna práca, referentka, asistentka, dispečerka, vrátnik, informátor, bez dlhej

cesty do zamestnania a bez cestovania verejnými dopravnými prostriedkami. Zdravotný stav žalobkyne
vyžaduje neustálu prítomnosť inej osoby. Z toho vyplýva výrazné obmedzenie pri domácich prácach,
úplné obmedzenie pri ev. športovom, kultúrnom a turistickom vyžití (túry, bicyklovanie, lyžovanie). Teda
astmatikom sa neodporúča navštevovať kultúrne a športové podujatia pre prítomnosť množstva ľudí
v často uzavretom priestore pre možnosť kontaktu s rôznymi alergénmi, ktoré sa tam vyskytujú vo
väčšom množstve. Astmatik v období mimo záchvatu a dušnosti môže vykonávať primeranú „športovú

a turistickú činnosť“ - vychádzky v prírode, neodporúča sa však navštevovať športové podujatia v
uzavretých halách. Žalobkyňa môže mať bolesti hrudníka pri astmatickom stave s úsilným dýchaním,výraznejšie bolesti však súvisia s poškodením chrbtice, ktorá nesúvisí s chorobou z povolania a ktoré
vyžarujú do záhlavia a horných končatín. Psychické problémy žalobkyne môžu byť následkom choroby
z povolania, tieto stavy môžu mať aj inú príčinu. Depresia nie je priamy dôsledok vykonávanej práce,

táto diagnóza nemá ani samostatnú položku v prílohe č. 1 k zák. č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.
Práca kuchárky - čašníčky po zistení choroby z povolania neprospela žalobkyni, mohla jej zdravotný
stav iba zhoršovať. K prvému psychiatrickému vyšetreniu, a teda zrejme k výraznejšiemu zhoršeniu
psychického stavu došlo až 11. 07. 2011, kedy už astma bronchiale bola plne rozvinutá a žalobkyňa
užívala množstvo liekov. Predmetom tohto konania bolo mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia (SSU) žalobkyne. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že Sociálna poisťovňa
zaplatila žalobkyni náhradu za SSU v sume 1991,64 eura a to v zmysle lekárskeho posudku, ktorý
určil ohodnotenie na 1000 bodov x 60,- Sk za jeden bod. Z výsluchu svedkov, listinných dokladov neboli
preukázané u žalobkyni také obmedzenia v dôsledku choroby z povolania a prekonaných liečebných
procesov, ktoré by úplne zmenili jej život, na aký bola zvyknutá, nebola aktívnym športovcom, podľa
vyjadrenia jej manžela (boli manželmi od roku 2005, poznali sa od roku 2002) chodievali na túry,

do divadla - tieto skutočnosti však žiadnym iným spôsobom nepreukázala. Ich aktivity boli ako u
bežného človeka, neboli extravagantné, bližšie ich však žalobkyňa nepopísala. Bolo preukázané, že už
v roku 2001 mala žalobkyňa zdravotné ťažkosti (dýchavičnosť, záchvaty kašľa) - výpis zo zdravotnej
dokumentácie,výpoveďsvedkýňV.ZepikrízyvystavenejMUDr.A.Soósovou(vzdravotnejdokumentácii
žalobkyne) zo dňa 28. 07. 2003 vyplýva, že pacientka niekoľko rokov trpí na alerg. Rinitis, t.č. ako

pracuje v kuchyni (zmena prac. prostredia, nové stroje) výrazné dyspnoe. Z potvrdenia pneumológa
MUDr. A. Soósovej zo dňa 15. 08. 2003 vyplýva, že žalobkyňa nemôže pracovať v doterajšom prostredí
(s dr exahalátmi, parami), napriek tomu žalobkyňa v zariadeniach, kde to jej zdravotnému stavu
nevyhovovalo, pracovala až do roku 2011, kedy sama mala vedomosť o takomto nevyhovujúcom
prostredí. Nemožno túto jej ľahkovážnosť voči svojmu zdraviu prenášať na jej zamestnávateľov, príp.

lekárov, keď tvrdila, že nebola upozornená na nevhodnosť pracovného prostredia. Súd s poukazom
na tieto skutočnosti mal za to, že zo strany žalobkyne išlo o spoluzodpovednosť na trvalom poškodení
zdravia. Z účtu poistenca (čl. 604 v spise) zo zdravotnej poisťovne Dôvera vyplýva, že už dňa 02.
04. 2002 (ešte pred uzavretím pracovnej zmluvy so žalovanou) bolo poisťovni účtované vystavenie
tlačiva Hlásenie choroby z povolania, hlásenie všeobecné lekárstvo MUDr. Jozef Csipák (čl. 537 v

spise) - išlo o kód akceptovaného produktu. Taktiež tento úkon bol hradený aj dňa 09. 04. 2002 - v
deň uzavretia pracovnej zmluvy žalobkyňou so žalovanou. Zrejme už v tomto čase (nezachovala sa z
tohto obdobia zdravotná dokumentácia žalobkyne - nie je zrejmé prečo) už bol zdravotný stav žalobkyne
riešený aj s poukazom na záznam obvodného lekára z 29. 05. 2001, kde je uvedené: „ udáva dráždivý
suchý kašeľ, trvajúci asi 3 mesiace, v pláne je pneumologické vyšetrenie (čl. 487 v spise) kontrola bola

naplánovaná na 08. 06. 2001“. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo 90/2004 zvýšenie SSU je prípustné
len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do
spoločenského života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené
v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. V prípade žalobkyne, keď jej bo priznaný
nárok na SSU rozhodnutím Soc. poisťovňou č. 11114004737 zo dňa 12. 07. 2011 vo výške 1.991,64

eura,súdmalzato,ževzmysleprávnehoporiadkuSRtátosumapredstavujeodškodneniežalobkyneza
následky, ktoré uvádza v žalobe. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nepodala. Sám právny
zástupca žalobkyne v žalobe na strane 2 uvádza, že žalobkyňa v čase zistenia choroby z povolania
plnohodnotne prežívala svoj život. Uplynulo osem rokov, kým jej bola choroba priznaná a za toto obdobie
žalobkyňa pracovala ako kuchárka, čašníčka či pomocná sila. Sám právny zástupca žalobkyne dňa 19.

03. 2014 uviedol, že každý jednotlivec má právo na slobodnú voľbu povolania bez ohľadu na zdravotný
stav, pričom vylúčenie jeho vykonávania môže byť v materiálnom právnom štáte dôvodné iba na základe
relevantnej právnej úpravy, resp. na základe zákazu uloženého lekárom pri vstupnej prehliadke do
zamestnania,kčomunedošlo.Obranažalobkyne,žežalobkyňapociťovalaneustáleproblémyprivýkone
svojho povolania, v danom čase nemala vedomosť o tom, že v jej prípade sa jedná o profesionálne

poškodenie zdravia a až od momentu priznania choroby z povolania, t.j. 06. 06. 2011 by bolo možné jej
pričítaťspoluzodpovednosťzavedomépoškodzovaniesvojhozdravia,jeúčelová.Pretožeuž minimálne
od 15. 08. 2003 mala vedomosť o tom, že pre chronické ochorenie priedušiek nemôže pracovať v
doterajšom prac. prostredí (s dr. exahalátmi, parami) - potvrdenie MUDr. Soósovej, pneumológ. Súd mal
za to, že žalobkyňa nepreukázala svoj nárok bez akýchkoľvek pochybností, pretože sama tvrdila, že do

zistenia choroby z povolania plnohodnotne prežívala svoj život, hoci od 15. 08. 2003 mala vedomosť o
tom,žeprechronickéochoreniepriedušieknemôžepracovaťvdoterajšomprac.prostredí,avšaknaďalej
pracovala v takom prostredí. Znalec taktiež uviedol, že bronchiálna astma je jedným z najbežnejších
chronických ochorení na svete a predstavuje závažný problém nielen z hľadiska medicíny, ale aj problémsociálny. Tento trend sa nevyhol ani Slovenskej republike. Nie je známe, prečo sa u niektorých osôb
vyvinie astma a u niektorých nie. Je to chronické zápalové ochorenie dolných dýchacích ciest následkom
alergických reakcií s prieduškovou hyperreaktivitou na veľké množstvo exogénnych a endogénnych

stimulov. Až záznam obvodného lekára z 29. 05. 2001 udáva dráždivý suchý kašeľ, trvajúci asi 3
mesiace, v pláne je pneumologické vyšetrenie (čl. 487 v spise) kontrola bola naplánovaná na 08. 06.
2001. Potom záznamy v zdravotnej dokumentácii sú až z roku 2003. Na základe vyššie uvedeného súd
dospel k záveru, že zákonné predpoklady vzniku nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. neboli
preukázané, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia

§ 151 ods. 3 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd považoval
za preukázané, že žalobkyňa už v roku 2001 pociťovala zdravotné ťažkosti a podľa epikrízy

pneumologičky MUDr. Soósovej zo dňa 28. 07. 2003 trpela niekoľkoročnou alergiou rinitis. Súd uviedol,
že zrejme už v tom čase bol zdravotný stav riešený aj s poukazom na záznam obvodného lekára z
29. 05. 2001, kde udáva dráždivý suchý kašeľ, trvajúci viac ako tri mesiace. Sporné skutkové tvrdenia
súdu odporujú záverom znaleckého posudku Mgr. MUDr. Petra Jankecha, ktorý k eventuálnemu vývoju
bronchiálnej astmy v mladosti žalobkyne uviedol, že zdravotná dokumentácia žalobkyne z mladosti sa

nezachovala, prvé záznamy začínajú až 10. 05. 1994, avšak až do roku 2003 v nich nenachádza ani
zmienku i o prípadnom alergickom alebo pľúcnom ochorení. Súd hodnotil odbornú medicínsku otázku,
hoci predmetná lekárska správa bola taktiež predmetom znaleckého skúmania a znalec nepotvrdil
alergické alebo pľúcne ochorenie. Skutočnosť, že sa nezachovala kompletná zdravotná dokumentácia
žalobkyne nemôže byť na jej ťarchu. Akokoľvek zdravotné problémy u žalobkyne v období rokov

1994 - 1997 vylučuje nepriamo tiež ošetrujúci lekár MUDr. Milan Valkučák, ktorý vydal žalobkyni
dňa 19. 07. 1999 zdravotný preukaz na spôsobilosť pre prácu v potravinárstve. K zodpovednosti
žalobkyne za vedomé poškodenie zdravia, údajne vyplývajúce zo správy MUDr. Soósovej uviedla, že
v uvedenej lekárskej správe MUDr. Soósová žiadnym spôsobom neobmedzila pro futuro pracovnú
činnosť žalobkyne ako kuchárky, resp. pomocnej sily v kuchyni. Uviedla, že nesúhlasí s tým, že

MUDr. Csipák mal dňa 02. 04. 2002 a 09. 04. 2002 vystaviť tlačivo Hlásenie choroby z povolania.
Išlo len o zdravotný výkon, potvrdenie o návšteve lekára s diagnózou J03. Ani z tretieho dokladu sa
nepreukázalo, že by žalobkyňa mala vedomosť o profesionálnom poškodení zdravia, ktoré jej bolo
zistenéspätnek20.05.2003.Hocižalobkyňapociťovalaneustáleproblémyprivýkonesvojhopovolania,
v danom čase nemala vedomosť o tom, že v jej prípade sa jedná o profesionálne poškodenie zdravia.

Žalobkyni bola priznaná choroba z povolania až v januári 2011. Až od uvedeného momentu by bolo
možné pričítať žalobkyni spoluzodpovednosť za vedomé poškodzovanie svojho zdravia, ak by ďalej
pokračovala vo výkone práce kuchárky, k čomu nedošlo. Uviedla tiež, že súd z vykonaného dokazovania
abstrahoval nesprávne skutkové závery. Záver súdu, že žalobkyňa nepreukázala bez akýchkoľvek
pochybností skutkové tvrdenia, považuje za nesprávne. Súd opomenul zohľadniť výsledok objektívneho

znaleckého dokazovania, z ktorých vyplýva pravdivosť tvrdení žalobkyne a dôvodnosť uplatneného
nároku na náhradu škody. Poukázala na to, že úvahy súdu o skutkových, ale aj právnych záveroch
musia byť riadne a zrozumiteľne odôvodnené tak, aby nevznikali pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia,
avšak súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne nezhodnotil. Namietala tiež to, akým spôsobom
sa súd vyporiadal s otázkou posúdenia závažnosti negatívnych zmien v kvalite jej života v dôsledku

choroby z povolania. Súd nesprávne posúdil vplyv trvalých následkov poškodenie zdravia žalobkyne
na jej každodenný život. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že choroba z povolania vážnym
spôsobom zasiahla do spôsobu života žalobkyne. V detstve nemala žalobkyňa prakticky žiadne závažné
ochorenia a ani v mladosti nepociťovala príznaky indikujúce vznik bronchiálnej astmy. Žalobkyňa mala
v čase zistenia choroby z povolania iba 28 rokov a plnohodnotne prežívala svoj život. Z dobrej matky

a manželky sa stala invalidná osoba odkázaná a závislá na pomoc iných. Následkom poškodenia
zdravia sa zo žalobkyne stala nesamostatná osoba, ktorá nie je schopná byť riadnym členom tejto
spoločnosti, pričom choroba z povolania ju bude doživotne negatívne ovplyvňovať v každej oblasti
života. V prípade poškodenia zdravia žalobkyne ide nesporne o prípad hodný osobitného zreteľa,
keďže sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku choroby z povolania je charakteristické

zmenou jej pracovného, rodinného, športového i spoločenského života, narušením jej fyzickej a
duševnej integrity a z toho vyplývajúcej nemožnosti plnohodnotnej realizácie osobnosti žalobkyne
vo všetkých sférach uplatnenia sa. Závažnosť zdravotného stavu bola verifikovaná tiež znaleckým
dokazovaním. Ako vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, na SSU žalobkyne sa plne podieľalaiba choroba z povolania, ktorá nepriaznivo ovplyvnila aj jej psychický stav. Znalec vylúčil akékoľvek
pracovnéuplatneniežalobkyne,resp.môževykonávaťibaľahkéadministratívnepráce,podpodmienkou
krátkej dochádzky do zamestnania a bez možnosti využívania verejných dopravných prostriedkov.

ZvýšenieodškodneniaSSUsamusíposudzovaťindividuálne,vovzťahukukonkrétnemupoškodenému.
Uviedol, že choroba z povolania sa stala nežiaducou súčasťou života žalobkyne, vyžaduje si neustále
medikamentóznu liečbu, časté vyšetrenia u odborných lekárov a hospitalizácie, zvýšenými výdavkami
na nákup liečiv, ktoré žalobkyni aspoň čiastočne uľahčujú dýchanie, potláčajú alergické reakcie, tlmia
nepríjemné bolesti a zlepšujú jej psychický stav. Zvýšenie odškodnenia SSU v rozsahu požadovanom

žalobou je preto opodstatnené. V odvolaní poukázala na rozhodnutia NS SR a uviedla, že keďže
odškodnenie je jednorazové, musí byť primerané vzniknutým následkom, a aby bolo v rámci reálnych
možností a spôsobilé bezo zvyšku naplniť satisfakčnú funkciu. Z uvedených dôvodov navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobkyni priznal náhradu
trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

3. Vedľajší účastník k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa napriek tomu, že bola oboznámená
s obsahom lekárskeho potvrdenia zo dňa 15. augusta 2003, vydaného MUDr. Agnešou Soósovou, v
ktorom uvedená lekárka konštatovala objektívny nález u žalobkyne: menovaná pre chron. ochorenie
priedušiek nemôže pracovať v doterajšom pracovnom prostredí u žalovanej, nakoľko žalobkyňa už
niekoľko rokov trpela na alergiu Rinitis, ako pracuje v kuchyni, výrazné dyspnoe a na základe uvedeného

nálezu požiadala žalovanú o rozviazanie pracovného pomeru k 30. novembru 2003 a sama uvádzala, že
v pracovnom zaradení kuchárka - čašníčka mala ťažkosti pri dýchaní, hlavne pri námahe, vadili je rôzne
výpary a para v kuchyni, dráždenie z výparov dezinfekčných a čistiacich prostriedkov, ale nepochybne z
dôvodu uvedeného v jej stanovisku, adresovaného súdu zo dňa 19. marca 2014, že nemožnosť výkonu
povolania kuchárky by jej spôsobilo vážne existenčné a materiálne problémy - naďalej pokračovala v

práci kuchárky, resp. pomocná sila v kuchyni. Uvedenú skutočnosť konštatoval aj znalec Mgr. MUDr.
Peter Jankech v znaleckom posudku. Vedľajší účastník priznal žalobkyni rozhodnutím náhradu v sume
1.991,64 eura. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, keď žalobkyňa voči nemu
odvolanie nepodala. Žalobkyni bola následne priznaná úrazová renta od 1. februára 2011 v sume 124,40
eura mesačne. Od 3. februára 2010 je jej priznaný invalidný dôchodok v sume 226,20 eura mesačne.

Dávky sociálneho poistenia, úrazová renta a invalidný dôchodok, ktorým je žalobkyňa poberateľom
podliehajú ročnej valorizácii v zmysle platných prácnych predpisov. Žalobkyňa nepreukázala, že v jej
prípade sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, tak ako to má na mysli § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965
Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Vedľajší
účastník má za to, že žalobkyňa bola odškodnená s náhradou za stratu spoločenského uplatnenia a

odškodňuje sa neustále - aj v budúcnosti, mesačnými rentami dôchodkového poistenia - invalidného
dôchodku a úrazového poistenia - úrazovou rentou v súlade s platnou legislatívou, primerane a v
rozsahu, v akom sú obmedzené jej možnosti v dôsledku choroby z povolania, na vzniku ktorej sa sama
podieľala a ktoré nie sú také, ktoré by úplne zmenili jej život. Nemožno prehliadať, že už samotné
zákonné bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodená je vplyvom následkov choroby z

povolania obmedzená vo svojich možnostiach a žalobkyňa nepreukázala, že sa u nej jedná o prípad
hodný osobitného zreteľa, ako to má na mysli § 7 ods. 3 vyhlášky o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedla, že vedľajší účastník sa
snaží súd presvedčiť o tom, že hoci žalobkyňa mala vedomosť o nepriaznivosti svojho zdravotného
stavu, naďalej pracovala ako kuchárka, resp. pomocná sila v kuchyni, čím si neustále poškodzovala
svoje zdravie. V lekárskej správe MUDr. Soósová žiadnym spôsobom neobmedzila pro futuro pracovnú
činnosť žalobkyne ako kuchárky, resp. pomocnej sily v kuchyni, žalobkyňa nebola upozornená na to, že

v jej prípade sa jedná o profesionálne poškodenie zdravia. Po získaní informácie, že sa jej neodporúča
vykonávať zamestnanie v prevádzkových priestoroch žalovanej, žalobkyňa požiadala žalovanú z
dôvodu nevhodnosti vykonávania práce v doterajšom zamestnaní o rozviazanie pracovného pomeru
k 27. 10. 2003. Uviedla, že vedľajší účastník závery znaleckého posudku účelovo interpretuje. Práve
znaleckým dokazovaním bola verifikovaná dôvodnosť argumentácie žalobkyne, vrátane posúdenia

závažnosti jej zdravotného stavu. K hláseniam choroby z povolania zo dňa 02. 04. 2002 a 09. 04. 2002
uviedla, že dokazovaním sa preukázalo, že išlo len o zdravotný výkon 71. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že choroba z povolania vážnym spôsobom zasiahla do jej spôsobu života a dodnes
je pre ňu veľmi ťažké vyrovnať sa s jej invalidizujúcimi následkami. Choroba z povolania budedoživotne negatívne ovplyvňovať žalobkyňu v každej oblasti života. Na SSU žalobkyne sa podieľala
iba choroba z povolania, ktorá nepriaznivo ovplyvnila aj jej psychický stav. Znalec vylúčil akékoľvek
pracovné uplatnenie žalobkyne, okrem ľahkej administratívnej práce. Poškodenie zdravia žalobkyne

je mimoriadne závažné, doživotné a reálne deformujúce život poškodenej v mnohých oblastiach.
Vedľajšíúčastníkvkonaníneuniesoldôkaznébremenospochybňujúceargumentáciu žalobkyne.Keďže
žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že v jej prípade sa jedná o profesionálne poškodenie zdravia, nie
je možné ťarchu zodpovednosti preniesť na žalobkyňu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania,
ktoré mu predchádzalo, bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia sumu 99.582 eura, teda 50-násobok základného bodového ohodnotenia.
Žalobu odôvodnila tým, že dňa 06. 06. 2011 jej bolo zdravotníckym zariadením Univerzitnou nemocnicou
v Bratislave - Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie oznámené hlásenie choroby z
povolania. Pred zistením choroby z povolania mala žalobkyňa so žalovanou platne uzavretú pracovnú
zmluvu s dohodnutým pracovným zaradením ako kuchárka a v čase zistenia choroby z povolania bola

jej zamestnávateľom žalovaná. Sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej SSU) bolo ohodnotené v
posudku na 1000 bodov a takto výška odškodnenia činila 1.991,64 eura (1000 bodov x 60,-Sk), bola
jej určená profesionálna astma bronchiale. Nárok na zvýšenie SSU odôvodnila tým, že trpí záchvatmi
dýchavičnosti, dušnosti, postihuje ju chronický suchý kašeľ. Je unavená, podráždená, viac nervózna,
trpí nespavosťou, sužujú ju depresie. Nemôže sa realizovať v bežnom živote. Vyučila sa v odbore

kuchár-čašník a pre zistenú chorobu v tejto oblasti jej uplatnenie je vylúčené. Navštevuje imunologickú,
pneumologickú,akoajpsychiatrickúambulanciuvdôsledkuchorobyzpovolania.Jejpoškodeniezdravia
má preukázateľné dôsledky pre jej životné úkony, pre uspokojovanie jej životných a spoločenských
potrieb a preto sa domáha zvýšenia odškodnenia SSU.

7. V priebehu odvolacieho konania Mgr. Ladislav Barát, správca konkurznej podstaty dlžníka Ing. Alena
Zaťková oznámil súdu, že konanie je podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov prerušené. V písomnom podaní zo dňa 25. 11. 2016 Mgr.
Ladislav Barát, správca konkurznej podstaty dlžníka Ing. Alena Zaťková súdu oznámil, že na základe
súdom dourčeného vyjadrenia vedľajšieho účastníka vyjadruje písomný súhlas s pokračovaním tohto

konania. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd vec prejednal.

8. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad určené najvyššie výmery
odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je prípustné len v celkom výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr.

kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené
alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 90/2004).

9. Posúdenie, či u konkrétneho poškodeného ide o prípad hodný osobitného zreteľa, je výlučne úlohou

súdu, pričom právna úprava nijakým, ani demonštratívnym spôsobom neuvádza, aké poškodenia
zdravia, respektíve aké následky takéhoto poškodenia zakladajú nárok na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd vychádza jednak z lekárskeho
posudku, základného bodovania poškodení, ale tiež musí prihliadať na to, aké zmeny poškodenie
zdravia vyvolalo v živote dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením.

10. Okolnosti hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho
poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého
spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky, alebo viedol tzv. bežný život.
Uprednostňovanie určitých spoločensky preferovaných povolaní a voľnočasových aktivít nazeraných

ako vysoko kultúrne pred iným zamestnaním a bežnými rodinnými aktivitami (záhrada, vnúčence) je
nekorektné nielen z hľadiska etiky, ale, a to najmä, je v konečnom dôsledku porušením zásady rovnosti
účastníkov občianskeho konania a ochrany slabšieho prítomnej osobitne vo veciach pracovných,
rodinných a najnovšie vo veciach ochrany spotrebiteľa (uznesenie NS SR 2 Cdo 170/2008).11. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov
stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené

poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky
pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či
a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre

správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť,
aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody
a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom
vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo stratené možnosti uplatnenia sa
v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate
predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného,

pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh.
Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti
poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote,
jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľbu životného partnera,
prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Vo výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho

zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.) môže súd sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad
stanovené najvyššie sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia. K uvedenému je potrebné
dodať, že aj judikatúra NS SR sa v otázke posúdenia prípadov hodných osobitného zreteľa postupne
vyvíjala, a pokiaľ najskôr bolo prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho
zreteľa, kedy poškodený musel byť osobou výrazne zapojenou do spoločenského (napr. kultúrneho,

športového, politického) života a v dôsledku poškodenia zdravia bolo toto zapojenie do spoločenského
života veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred
vznikom škody, neskôr sa judikatúra priklonila k tomu, že každý prípad je potrebné posudzovať s
ohľadom na individuálneho poškodeného, bez ohľadu na to, či jeho spôsob života pred poškodením
vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania v oblastiach umenia, vedy, športu či politiky

aleboviedoltzv.bežnýživot.Rozhodujúcejeposúdenie,akézmenyvyvolalopoškodeniezdraviavživote
dotknutej osoby vo vzťahu k stavu pred poškodením.

12.Odvolacísúd popreskúmanívecidospelkzáveru,že súdprvejinštancie vykonalvovecidostatočné
dokazovanie, z ktorého vychádzal pri zistení skutkového stavu veci, na vec aplikoval správne právne

predpisy, avšak svoj záver vyplývajúci zo zisteného skutkového stavu nedostatočne odôvodnil, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).

14. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž
vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
v sebe zahŕňajú aj právo na odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06); právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
15. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade
a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu
právanaspravodlivýproces.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojejjudikatúreopakovanezdôraznil,

že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl.6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m.
I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo

uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiežnajehocelkovúpresvedčivosť,teda,inýmislovami,nato,abypremisyzvolenévrozhodnutí,rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III.
ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c.

Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo
upravená v § 220 ods. 2 CSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP).

16. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie mal z lekárskej
správy MUDr. Soósovej zo dňa 15. 08. 2003 preukázané len to, že terajšie pracovisko je pre žalobkyňu

nevhodné, pneum nález už bol stabilizovaný, pričom po nástupe do zamestnania v prítomnosti dr
exhalátov, pár - zhoršenie. Z tejto správy teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa už v tomto čase
vedela, že vôbec nemôže vykonávať svoje doterajšie zamestnanie - prácu kuchárky, prípadne pomocnej
sily v kuchyni a už vôbec nemohla mať vedomosť o tom, že je problémy súvisia s profesionálnym
poškodením zdravia, keď choroba z povolania jej bola priznaná až dňa 06. 06. 2011, a to spätne k 20.

05. 2003. Čo sa týka Hlásení choroby z povolania zo dňa 02. 04. 2002 a 09. 04. 2002, k tomu odvolací
súd dodáva, že z vykonaného dokazovania má za preukázané, že aj keď v záznamoch zdravotnej
poisťovne Dôvera sa v týchto dňoch nachádzajú záznamy o hlásení choroby z povolania, z potvrdenia
Dôvery zo dňa 06. 05. 2015 (č. l. 556) vyplýva, že malo ísť o výkon 71 (hlásenie choroby z povolania,
hlásenie profesionálnej otravy, iného poškodenia zdravia pri práci) s dg J03, pričom z pripojenej tabuľky

vyplýva, že malo ísť o diagnózu akútny zápal mandlí, čo je v rozpore s tým, že by malo ísť o hlásenie
profesionálnej choroby z povolania. Odvolací súd mal preto z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie preukázané, že prvýkrát došlo k hláseniu choroby z povolania až dňa 06. 06. 2011, a to
spätne k 20. 05. 2003 a pred rokom 2003 choroba z povolania hlásená nebola. Súd prvej inštancie
pribral do konania znalca Mgr. MUDr. Petra Jankecha, MPH, ktorý sa v znaleckom posudku vyporiadal

so všetkými otázkami, zadanými súdom a zo znaleckého posudku vyplývajú obmedzenia žalobkyne v
živote, prognóza jej ochorenia a ďalšie skutočnosti, ktoré súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
síce uviedol, avšak nevyvodil z nich žiaden záver. Súd tiež svoj záver o tom, že žalobkyňa nepreukázala
bez akýchkoľvek pochybností svoj nárok, vzhľadom na závery znaleckého posudku riadne neodôvodnil,
preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného

súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa po diagnostikovaní astmy nevedela o tom, že
má chorobu z povolania, jej zamestnávatelia pochybili, keď pri nástupe do práce od nej nevyžadovali
zdravotný preukaz, a teda, ak aj žalobkyňa po ukončení pracovného pomeru u žalovanej ešte pracovala
akokuchárkaaneskôrpomocnásila,nemožnoztohovyvodiť,žejespoluzodpovednázapoškodzovanie
jej zdravia. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne v danej veci

je daný a súd prvej inštancie je povinný v ďalšom konaní sa zaoberať výškou nároku žalobkyne,
pričomsvojerozhodnutiejepovinnýriadneodôvodniťtak,abyzodpovedaloprávunaspravodlivýproces.
Pri výške nároku žalobkyne je potrebné, aby súd prihliadol na dôsledky, aké malo a má poškodenie
zdravia žalobkyne na jej životné úkony a akým spôsobom a v akom rozsahu sú možnosti žalobkyne
pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcim rozsahom a

kvalitou spoločenského a iného života, pričom je potrebné vychádzať zo znaleckého posudku, ako aj
ďalších v konaní vykonaných dôkazov tak, aby bolo zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerané. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§
391 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).