Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Z38Cb/1793/1992

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1092898406
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1092898406.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Baníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske
družstvo Bíňovce, teraz Poľnohospodársko výrobno-obchodné družstvo Bíňovce, Bíňovce 258, 919 07
Bíňovce, IČO: 00 597 007, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Boleráz, 919 08 Boleráz, IČO:
00 207 586, o zaplatenie sumy 65.717,26 Eur s príslušenstvom (1.979.798,33 Sk s príslušenstvom), o

trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Štát má nárok na trovy konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy
1.979.798,33 Sk z titulu neoprávneného majetkového prospechu rozsudkom z 28. júna 1999, č. k.:
Z-2-38Cb/1793/92-294 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.840.000,- Sk istiny,

79.192,- Sk súdneho poplatku a náklady právneho zastúpenia v sume 52.130,- Sk, v časti zaplatenia
139.798,- Sk žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu sumu 20.195,- Sk.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací rozsudkom z 31. októbra 2000, č. k.: 5 Obo 340/99-267 tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie v časti, ktorou bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 1.840.000,-

Sk, súdny poplatok 79.192,- Sk, trovy právneho zastúpenia 52.130,- Sk a 20.195,- Sk na účet štátu
zmenil tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Žalobca podaním doručeným na súde dňa
31.01.2014 vzal dovolanie späť a požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Uznesením č.k. 1Obdo V
2/2014-377 zo dňa 29.09.2016 Najvyšší súd SR ako súd dovolací, zastavil dovolacie konanie a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že uznesením č.k. Z-2-38Cb/1793/92-181 zo dňa 24.06.1997
bolo znalcovi Ing. Miroslavovi Šefčíkovi priznané znalečné vo výške 9.520,- Sk, ktoré bolo znalcovi v
plnej výške vyplatené zo štátnych rozpočtových prostriedkov. Uznesením č.k. Z-2-38Cb/1793/92-324
zo dňa 24.02.2009 bolo znalcovi Slovenská poľnohospodárska Univerzita v Nitre priznané znalečné vo

výške 566,13 Sk, pričom časť vo výške 165,97 eur bola vyplatená z preddavku zloženého na účte Z. XXa
pod položkou X/XX, časť vo výške 165,97 eur bola vyplatená z preddavku zloženého na účte Z. XXa
pod položkou X/XX a zvyšok vo výške 234,19 eur bol vyplatený zo štátnych finančných prostriedkov.

5. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej "CSP"), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.6. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vecčodoobsahuaúčelunajbližšiuposudzovanejprávnejveci.Aktakéhoustanovenianiet,súdprejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom

bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný a štátu vznikli trovy konania spojené s
vykonávaním dôkazov, súd rozhodol, že štát má právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému

žalobcovi v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu pričom
nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej
veci). Povinnosťou krajského súdu preto bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Krajský súd tak aplikujúc
základné princípy čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne
ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktorá mu garantovala nárok na

ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie
si skôr vzniknutých trov. Krajský súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp
uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku
štátu si súd prvej inštancie volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude

rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na
náhraduvynaloženýchtrovkonania.VzhľadomnaabsenciuúpravytrovkonaniaštátuvCSP,krajskýsúd
aplikoval ust. § 262 ods. 1 a § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním.
11. Krajský súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol o nároku na náhradu trov štátu

voči žalobcovi, tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

12. O výške trov konania štátu v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne po právoplatnosti tohto
uznesenia.

13. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorému rozhodnutie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.