Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016201107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci
žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát,
Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-BA-
KDI21-104/2015-P zo dňa 03.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd voči žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Dňa 15.03.2015 bola Okresnému riaditeľstvu PZ, Okresný dopravný inšpektorát Dunajská Streda
predložená Správa o výsledku objasňovania priestupku č. ORPZ-DS-OPP4-94/2015. Zo správy vyplýva,
že dňa 21.02.2015 o 14:23 hod. v Šamoríne, Cesta I/63 bolo počas výkonu kontroly zistené, že vodič Z.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXXX/XX, číslo vodičského preukazu H.-XXXXX-XX viedol motorové

vozidlo zn. BA129UX, Land Rover Freelander, N1G, pričom mu bola nameraná rýchlosť 64 km/h, čím
prekročil povolenú rýchlosť jazdy o 14 km/h, preto mu bola uložená bloková pokuta vo výške 40 Eur
(ktorú odmietol zaplatiť) za porušenie ust. § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím naplnil skutkovú
podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Meraním vykonaným prístrojom typu Alcotest Dräger 7410
č. ARFM-006 nebolo u vodiča zistené požitie alkoholického nápoja (nameraná hodnota 0,00 mg/l).

2. Uvedené potvrdzuje i úradný záznam spísaný OOPZ Šamorín pod č. ORPZ-DS-OPP4-94/2015-P zo
dňa 21.02.2015.

3. Súčasťou administratívneho spisu je certifikát o overení č. 2677/312.06/14 vydaný Slovenskou
legálnou metrológiou, n.o. pracovisko Bratislava, laboratórium dĺžky vydaný vo vzťahu k meradlu
„cestný laserový rýchlomer“, typ meradla Ultra Lyte LTI 20-20 100LR vyr. č. 08-056-01, LS: UX021251,

MC001206, VK: MV001215 s platnosťou overenia do 23.10.2015 s tým, že meradlo zodpovedá
schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 31 k vyhl. č. 210/2000 Z. z. pri dodržaní § 15
ods. 6 zákona č. 142/2000 Z. z. v znení zákona č. 431/2004 Z. z. Uvedená rozšírená neistota merania
U= 1,2 km/h je vyjadrená ako štandardná neistota merania vynásobená koeficientom pokrytia k=2, ktorápri normálnom rozdelení zodpovedá konfidenčnej pravdepodobnosti približne 95%. Dovolené chyby
cestných rýchlomerov do 100 km/h +/- 3km/h a nad 100 km/h je najväčšia dovolená chyba merania
rýchlosti +/- 3 %. Súčasťou administratívneho spisu je fotodokumentácia osvedčujúca meranie rýchlosti

dňa 21.02.2015 o 14:23:59 K.. R. na úseku cesty Šamorín, Bratislavská 252.3 m, pri povolenej rýchlosti
50 km/h nameraná rýchlosť 64 km/h PR v štyroch, tiež o 14:24:00, 14:24:01, 14:24:03 a 14:24:04. Z
evidenčnej karty vodiča motorového vozidla vydanej OPZ Šamorín, pracovisko JP Dunajská Streda
dňa 12.03.2015 vyplýva, že zameraný vodič je držiteľom vodičského oprávnenia: AM, A1, A25,
B1, B a u tohto je dňa 27.10.2013 zaznamenaný priestupok na úseku cestnej premávky s uloženou

výškou blokovej pokuty 30 Eur, č. bloku E0695463-65 OOPZ Liptovská Teplá, jednacie číslo: ORPZ-RK-
OPP5-3-082/2013 za prekročenie rýchlosti jazdy. Menovanému bol tiež zadržaný vodičský preukaz (dňa
25.02.2012) OR PZ v Senci pod č.: ORP-P-165/SC-ODI2-2012, PP10042012 vrátený dňa 10.07.2012,
a bola mu uložená sankcia zákazu činnosti od 25.02.2012 na dobu 6 mesiacov v zmysle rozhodnutia
DI Bratislava 4 zo dňa 16.05.2012 s výškou uloženej pokuty 350 Eur. Preskúšanie bolo vykonané na
základe dôvodu preskúšania (§ 91 ods. 6) dňa 20.07.2012 s výsledkom prospel.

4. Na základe uvedeného Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV dňa 22.04.2015 vydalo rozkaz o uložení
sankcie za priestupok č. ORP-P-293/BAIV-ODI1-2015, ktorým žalobcu uznalo vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch tým, že ako účastník cestnej premávky
porušil ust. § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, pretože dňa 21.02.2015 v čase o 14:23 hod. viedol

motorové vozidlo tov. zn. Land Rover EČ. BA129UX v Šamoríne po ceste č. I/63, kde mu bola za pomoci
cestného a radarového rýchlomeru typu Ultra Lyte LTI 20-20, vyr. č.: 08-056-01 nameraná rýchlosť 64
km/h (vzhľadom na povolenú chybu meradla rýchlosti je rozhodujúca rýchlosť 61 km/h), pričom prekročil
najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci 50 km/h, za čo mu bola uložená sankcia podľa § 13 ods. 2 zákona o
priestupkoch vo výške 70 Eur s povinnosťou túto zaplatiť v lehote do 15 dní.

5. V zákonnej lehote účastník cestnej premávky podal odpor proti rozkazu o uložení sankcie za
priestupok a preto bolo vo veci dňa 17.06.2015 nariadené ústne pojednávanie o priestupku. Zo zápisnice
z ústneho pojednávania č. ORP-P-293/BAIV-ODI1-2015 vyplýva, že tento po oboznámení s obvinením
a po zákonnom poučení a po jeho vyjadrení, že tomuto porozumel uviedol, že zastupovať a obhajovať

sa bude vo veci sám a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo spáchania ktorého bol obvinený uviedol: „Nie som
si vedomý spáchania priestupku. To je všetko, čo chcem k veci uviesť.“ Konajúci správny orgán potom
vyhlásil rozhodnutie o priestupku, ktorým zhodne so skoršie vydaným rozkazom uznal obvineného
vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch na skutkovom základe

porušenia ust. § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke tak, ako bolo klasifikované v rozkaze a za čo mu
bola podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 70 Eur. Zároveň bolo
obvinenému uložené zaplatiť paušálnu sumu trov konania o priestupkov vo výške 16 Eur, všetko v lehote
do15dníodprávoplatnostirozhodnutia.Povyhlásenírozhodnutiaapoučeníopráveodvolaniaobvinený
sa opravného prostriedku nevzdal. Rozhodnutie o priestupku zo dňa 17.06.2015 č. ORP-P-293/BAIV-

ODI1-2015 bolo obvinenému doručené dňa 17.06.2015 a tento ho v zákonnej lehote napadol odvolaním,
v ktorom namietal, že po dodatočnom dôslednejšom preštudovaní fotodokumentácie zistil, že zámerný
kríž, určujúci, ktorá časť automobilu bola zameraná a meraná radarovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI
20-20 mieri mimo vozidla, t. j. pod vozidlo a teda nie je zrejmé, čo meria. Preto navrhol, aby tento
dôkaz bol z konania ako nedôvodný vylúčený. Žiadal zároveň o doplnenie spisu o všetky dostupné

údaje o priestupku, na ktoré sa rozhodnutie odvoláva. Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave o odvolaní
obvineného rozhodlo dňa 03.08.2015 rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-104/2015-P tak, že odvolanie
zamietlo a napadnuté rozhodnutie o priestupku č. ORP-P-293/BAIV-ODI1-2015 zo dňa 17.06.2015 ako
vecne správne potvrdilo, celkom sa stotožňujúc s výsledkami dokazovania, spôsobom získania dôkazov,
právnym názorom, argumentáciou a správnou úvahou, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie.

6. Rozhodnutie o odvolaní nadobudlo právoplatnosť dňa 14.08.2015.

II.
Žaloba

7. Včas podanou žalobou doručenou pôvodne na Okresný súd Bratislava IV dňa 28.08.2015 a
tunajšiemu súdu postúpenou dňa 24.06.2016, sa žalobca domáhal v čase podania žaloby postupom
podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia o odvolaní č. KRPZ-BA-KDI21-104/2015-P zo dňa 17.06.2015 a zároveň jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného
riaditeľstva PZ Bratislava IV. Žalobou namietal nedostatočne zistený skutkový stav z dôvodu, že mu
zo spisu nie je zrejmé, aký program bol použitý na spracovanie obrazových výstupov z meracieho

zariadenia a preto nie je možné priamo overiť toto tvrdenie. Zároveň poukázal, že akýkoľvek voľne
dostupný manuál porovnateľných meracích zariadení a im príslušného programového vybavenia toho
istého výrobcu nehovorí nič o neohraničených bielych škvrnách, ale všetky spomínajú pre daný účel
zámerný kríž, resp. kruh ohraničujúci dopadajúci lúč. Namietal ďalej, že biela škvrna, ktorá podľa
žalovaného označuje na vozidle miesto dopadu meracieho lúča, nemôže toto miesto označovať, a

žalovaný vo svojom rozhodnutí je v spore sám zo sebou. Tiež dôvodom pochybnosti žalobcu o vecnej
správnostivykonaniameraniarýchlostijeisekvenciafotografií,ktorádokazuje,žesmeracímzariadením
sa počas merania hýbalo, z čoho vyvodzuje, že zariadenie nielenže nezobrazí v takomto prípade chybu
merania, ale výsledky sú veľmi nepresné. V tejto súvislosti hovorí o tzv. „slipping effect“ a odkazuje
napr. na http://www.safespeed.org.uk/lti2020.html a tú na http://www.bbc.co.uk/pressoffice/pressrelea
ses/stories/2005/09september/12/inside.shtml, čím vyjadruje dôvodnú pochybnosť o argumentácii

žalovaného aj o výpovednej hodnote fotodokumentácie ako celku a trvá na jej vyradení z dôkazného
materiálu. Zároveň žalobou namieta žalobca, že nebolo vyhovené ani jeho ďalšej odvolacej námietke a
to doplnenia dôkazného materiálu o dokumentácii k priestupku, na ktorý sa odvoláva žalovaný vo svojom
rozhodnutí. Tým, že žalovaný nevyhovel odvolacej požiadavke, sám spochybňuje svoju nestrannosť a
preto žalobca vyjadril pochybnosť, či správny orgán vôbec postupoval v súlade so zákonom a nezaujato.

8. Záverom žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel a nepresným petitom žaloby sa domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní a uloženia iných povinností, ako
napr. zrušenie povinnosti úhrady správneho poplatku za minulé a budúce správne konanie, ktoré
boli alebo budú v tejto veci vedené, uložiť žalovanému povinnosť opätovne rozhodnúť vo veci s

prihliadnutím na rozhodnutie súdu a podobne. Na výzvu súdu uznesením č.k. 1S 137/2016-25 zo dňa
04.10.2016 tento podaním doručeným súdu dňa 28.10.2016 na žalobe zotrval a v zásade zotrval na
petite o zrušení rozhodnutia žalovaného v rámci jeho autoremedúry a opäť nie celkom presným petitom
žaloby sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného s odôvodnením, že tento skutok sa nestal a tiež
uložiť povinnosť poskytnúť žalobcovi bližšie informácie o skoršom priestupku, na ktorý sa žalovaný a

prvostupňový správny orgán odvolávajú.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.12.2016 žalobu neuznal dôvodnou a tvrdí,
že rozhodnutie o odvolaní vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého
spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV č.
ORP-P-293/BAIV-ODI-2015. Z tohto vyplýva, že žalobca porušil ust. § 16 ods. 4 zákona o cestnej

premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku tak ako je definované v rozhodnutiach, a to podľa
ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, nakoľko dňa
21.02.2015 v čase o 14:23 hod. viedol motorové vozidlo tov. zn. Land Rover, ev.č.: BA129UX v Šamoríne
po ceste č. I/63, kde mu bola za pomoci cestného laserového rýchlomeru typu Ultra Lyte LTI 20/20,
vyr. č. 08-056-01 nameraná rýchlosť 64 km/h. Vzhľadom na možnú maximálnu dovolenú chybu meradla

rýchlosti je rýchlosť rozhodujúca pre uloženie sankcie 61 km/h.

10. K námietke žalobcu o vyradení fotodokumentácie z dôkazných prostriedkov s odvolaním sa na
tvrdenie žalobcu, že zámerný kríž mieri mimo vozidlo vo všetkých prípadoch, na ktoré sa žalovaný
odvoláva a v tejto súvislosti odkazuje žalobca na internetovú stránku www.lasertech.com žalovanýpripomenul,žePZSRzariadením,naktoréhomanuálžalobcapoukazuje,
nedisponuje a toto zariadenie „sa ani zďaleka nepribližuje meraču rýchlosti, ktorý bol vo veci použitý“.
Z užívateľského manuálu Systému Micro DigiCam k Ultra Lyte LTI 20/20 100LR vyplýva, že meranie
rýchlosti sa vykonalo pomocou zámerného červeného bodu, ktorým sa zameriava požadovaný cieľ.
Zapnutie lasera sa vykonáva jednoducho stlačením spúšte. Najskôr sa rozsvietia všetky segmenty

displeja, pokiaľ je laser pripravený k meraniu, objaví sa na LCD displeji lasera symbol km/h, SPEED a
m. Hľadáčik je zatiaľ v režime bez červeného zámerného bodu. Pri ďalšom stlačení spúšte sa objaví
v hľadáčiku červený zámerný bod. V tomto stave je schopný merať pohybujúce aj nepohybujúce
sa objekty, teda aj objekty s rýchlosťou 0 km/h. Podľa úseku, kde sa vykonalo meranie, sa určujeminimálna meraná rýchlosť, čo bola v danom prípade 50 km/h. Minimálna rýchlosť merania je vždy na
fotodokumentácii zobrazená v ľavom dolnom rohu. Podľa manuálu k Ultra Lyte LTI 20/20 100 LR sa
meranie vykonáva len pomocou zámerného červeného bodu, nie pomocou kríža ako uvádza žalobca.

Červený bod v hľadáčiku sa na fotografii objavuje vo forme bieleho bodu. Kríž je na fotografiách statický,
pričom zámerný bod sa na fotografiách nachádza na rozličných miestach meraného objektu, podľa
miesta kam policajt pri vykonávaní merania mieril. Ak by bol zámerný bod stred kríža na ceste, meranie
by nebolo zrealizované, nakoľko by bola rýchlosť 0 km/h, čo by bolo pod určeným minimálnym limitom
merania 50 km/h. V programe, ktorý je dodávaný s technickým zariadením sú možnosti úpravy snímku,

pričom je možné približovanie, tzv. zoomovanie, čo by jednoducho spôsobilo, že by sa statický kríž
objavilnameranomvozidle,pričombielybodmeraniabyzostalvždynarovnakejčastimeranéhovozidla,
preto kríž nemôže žalobca považovať za meraný bod. Z uvedeného vyplýva, že zámerný bod merania
nekorešponduje so stredom kríža. V neposlednom rade je v programe funkcia, kde je možné upravovať
kríž, taktiež je ho možné vypnúť, teda úplne odstrániť zo snímky. V manuáli je kríž označovaný ako
nitkový, čo neznamená zámerný kríž, ako uvádza žalobca. Podľa manuálu sa určuje cieľ pomocou

zámerného bodu.

11. Princíp merania rýchlosti motorových vozidiel laserovými meračmi spočíva v meraní času, za aký
dopadne svetelný lúč na meraný objekt a vráti sa späť. Pre výpočet rýchlosti je tento svetelný lúč
pulzný s presnou časovou medzerou. Zariadenie pri meraní vysiela set meracích údajov, ktoré po odraze

odmeraného objektu meracie zariadenie príjme späť a vyhodnotí. Výsledkom vyhodnotenia je rýchlosť
pohybu meraného objektu a smer jeho pohybu- príjazd alebo odjazd. Laserový merač Ultra Lyte LTI
20/20 pri meraní využíva laserový lúč, pričom prístroj sa namieri napr. na prednú masku motorového
vozidla alebo evidenčné číslo a stlačí sa spúšť. Rýchlosť vozidla je zaznamenaná až vtedy, keď sa tento
lúč odrazí od meraného vozidla naspäť do prístroja a do sekundy sa na displeji objaví rýchlosť vozidla.

Ak by došlo k chybe merania, na displeji by sa objavilo chybové hlásenie a snímka by sa neuložila.
Žalobca taktiež uvádza, že mriežka prednej masky vozidla nie je kolmá, ale v určitom uhle k vozovke,
preto by bol odraz laserového lúča smeroval nahor a meranie by nebolo možné a zároveň poukazuje na
skutočnosť, že sa zariadením počas merania hýbalo. Žalovaný k odrazu lúča konštatuje, že ak by bolo
uvedené pravda, nebolo by možné zmerať takmer žiadny pohybujúci sa objekt, nakoľko žiadne vozidlo

nemá prednú časť v uhle 90° kolmo k vozovke. Žalobca v žalobe poukazuje aj na skutočnosť, že sa
s meracím zariadením počas merania hýbalo. Žalovaný túto skutočnosť potvrdzuje, nakoľko meračom
Ultra Lyte LTI 20/20 je možné pohybovať, je dodávaná s opierkou na rameno a je technicky konštruovaný
tak, aby ho bolo možné použiť aj v ruke bez statívu, čo je logické, keďže merané objekty sa pohybujú
a policajt pohybuje meracím zariadením po trase jazdy vozidla. Vyslanie laserového lúča, jeho vrátenie

a následné vyhodnotenie rýchlosti je zrealizované do jednej sekundy, preto je možné zariadením medzi
meraniami pohybovať. Len pri veľkom pohybe a odklonení by nebol objekt nameraný a objavila by sa
chybová hláška.

12. K námietke vyradenia jeho dokumentácie z dôkazných prostriedkov žalovaný uviedol, že ak by

fotodokumentácia nemohla byť použitá ako dôkazný prostriedok, bolo by pre Policajný zbor nemožné
preukázať priestupok prekročenia rýchlosti akémukoľvek vodičovi.

13. Pokiaľ v druhej časti žaloby žalobca žiada doplnenie dôkazného materiálu z priestupku, ktorý sa
stal 27.10.2013, pričom sa má jednať o priestupok, ktorý realizovala hliadka OO PZ Liptovská Teplá,

žalovaný poukázal, že sa jedná o priestupok zaevidovaný v evidenčnej karte a tento bol riešený na
mieste v blokovom konaní a podľa § 84 zákona o priestupkoch nemá nič spoločné s týmto konaním,
keďže sa netýka merita veci.

14. Záverom preto žalovaný uvádza, že žalobca sa mal možnosť vyjadriť na ústnom pojednávaní ku

všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, aj k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a
dôkazy na svoju obhajobu, pričom tento len jednou vetou uviedol, že si nie je vedomý spáchania
priestupku. Pripomenul žalovaný, že v zmysle § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok
stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Zároveň žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán si obstaral všetky podklady potrebné pre

rozhodnutie vo veci, presne zistil skutkový stav veci v súlade s ust. § 32 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb.
(ďalejlen„Správnyporiadok“),prvostupňovýsprávnyorgánvyhodnotildôkazyjednotlivoavšetkydôkazy
v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 34 ods. 5 Správneho poriadku a z tohto vyvodil vecne správny
právny záver. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný s námietkami uvádzanými žalobcom nestotožnil a pretonavrhol,abysúdžalobuakonedôvodnúvcelomrozsahuzamietol.Zároveňkvyjadreniužalovanýpripojil
manuál užívateľa Micro DigiCam.

IV.

15. V replike na vyjadrenie žalovaného doručenej súdu dňa 14.02.2017 žalobca zotrval na svojej

požiadavke o vyradení fotodokumentácie a nespoľahlivosti použitého zariadenia z dôkazných
prostriedkov a pripomína, že zariadenie a manuál prístroja Ultra Lyte LTI 20/20 100LR (ďalej len
„rýchlomer“) nie je verejne dostupný a s vyjadreniami žalovaného nemôže polemizovať, iba im neveriť.
Hypoteticky odkázal na iné manuály s vyjadrením, že sa jedná podľa jeho názoru o presnejšie
merače rýchlosti. V ďalšom potom žalobca rozoberá a polemizuje nad manuálom použitého meracieho
zariadenia. Žalobca uviedol, že rýchlomerom počas doby merania nie je možné hýbať, čo v danom

prípade dodržané nebolo a žalovaný to sám priznáva a ako novú skutočnosť namieta, že použitie
pohybujúceho sa rýchlomera je podľa prílohy č. 31 možné iba v prípade mobilného rýchlomera
definovaného v bode 1.114 prílohy č. 31, ktorý je na niečo také určený a certifikovaný. Rýchlomer v
tomto prípade certifikovaný na meranie počas pohybu nebol a na jeho použitie, ktoré nebolo overené
Úradom pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo SR sa vzťahujú príslušné pokyny výrobcu, ktoré

boli v tomto prípade pri výkone merania porušené. Spochybňuje zároveň ako zavádzajúcu a úplne
ignorujúcu argumentáciu žalovaného k námietke žalobcu vo vzťahu k inému priestupku a k nevyužitiu
fotodokumentácie ako dôkazného prostriedku. Síce žalobca nenamieta použitie fotodokumentácie ako
takej, len tvrdí, že proces, ktorý získaniu fotodokumentácie predchádzal a ktorého je fotodokumentácia
výstupom, mal vždy prebiehať podľa, pre daný prípad záväzného postupu a tento nesmie byť

spochybniteľný. Tvrdí, že v konkrétnom prípade došlo k postupu merania pochybným spôsobom, čo
má osvedčovať samotná fotodokumentácia (bez bližšej konkretizácie) a táto je pre prípad rozhodovania
nepoužiteľná ako dôkaz. Ako novú skutočnosť uvádza čo má obsahovať záznam o meraní, ktoré v
zákonnej lehote a v žalobe nenamietal.

16. Pokiaľ sa jedná o skôr spáchaný priestupok zadokumentovaný ODI ORP P-293/BAIV-ODI1-2015,
žalobca priznáva, že uvedenú blokovú pokutu platil v roku 2013, ale nie v obci Liptovská Teplá, ale v obci
Ružomberok. Iný priestupok nespáchal. Preto aj záverom repliky navrhol, aby súd rozhodol v súlade s
uplatnenou žalobou a napadnuté rozhodnutie zrušil.

V.
Právne posúdenie veci

16. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o priestupkoch“), priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí

ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

17. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno
uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov.

18. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z., vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km h-1, a
ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km h-1.

19. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na

závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

20. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku,

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli

svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

21. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

24. Úlohou Krajského súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušného správneho súdu bolo
posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že
ako účastník cestnej premávky porušil ust. § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke na tom skutkovom

základe, že dňa 21.02.2015 v čase o 14:23 hod. viedol motorové vozidlo tov. zn. Land Rove ev. č.
BA129UX v Šamoríne po ceste č. I/63, kde mu bola za pomoci cestného laserového rýchlomeru typu
Ultra Lyte LTI 20/20 vyr. č. 08-056-01 nameraná rýchlosť rozhodujúca pre určenie priestupku 61 km/
h a teda prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/h, a preto mu bola za predmetný
skutok uložená podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch sankcia - pokuta vo výške 70,- Eur a

uložené nahradiť štandardné trovy konania vo výške 16,- Eur, a to v spojení s rozhodnutím Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave o priestupku zo dňa 17.06.2015. V kontexte námietok žaloby tak ako tieto
boli uplatnené v zákonnej lehote s poukazom na koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej na námietky
uplatnené po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia konečného rozhodnutia vo veci súd nemôže
prihliadať, preto sa súd meritne bude zaoberať v ďalšom len námietkami, ktoré boli uplatnené v žalobe

zo dňa 28.08.2015 ako včas podanej v rámci tejto zákonnej lehoty v tom čase podľa § 250b O.s.p.
To znamená, že touto žalobou bolo spochybnené iba nedostatočne zistený skutkový stav v zmysle, že
žalobca žiada o ozrejmenie, aký program bol použitý na spracovanie obrazových výstupov z meracieho
zariadenia a námietka, že s meracím zariadením sa počas merania hýbalo. Zároveň preto žiadal o
jej vyradenie z dôkazného materiálu. Tiež žalobca namietal, že iného priestupku sa na úseku cestnej

premávky nie je si vedomý, že by sa dopustil a preto toto tvrdenie uvádzané žalovaným v jeho rozhodnutí
považuje za zavádzajúce a tým spochybňujúce objektivitu konania orgánov rozhodujúcich o priestupku.

25. Na tomto mieste súd považuje za potrebné pripomenúť, že priestupkové konanie je špecifickým
druhom správneho konania, v ktorom správne orgány rozhodujú o vine a sankcii za priestupok, ktorú

ustanovujú normy priestupkového práva. Vzhľadom na to, že v zmysle Európskeho Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávazákladnýchslobôdmožnorovnakoakotrestaniezatrestnéčinyajtrestaniezapriestupky
podradiť pod pojem rozhodovanie o oprávnenosti trestného obvinenia „od rozhodovania po obvinenia
vrátane“ uvedených v čl. 6 ods. 1 tohto Dohovoru. I viaceré zásady správneho trestania sa opierajú
priamo o uvedený dohovor bez toho, aby sa vyžadovalo ešte ich normatívne vyjadrenie v zákone

členského štátu Rady Európy.

26. Popri zásade legality znamenajúcej povinnosť správneho orgánu konať o každom priestupku,
o ktorom sa dozvie, ak zákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,neustanovujú inak, a to len v súlade so zákonom a na základe zákona, osobitný vplyv na priestupkové
konanie má tiež zásada prezumpcie neviny, z ktorej vyplýva ďalšia zásada „v pochybnostiach v prospech
obvineného z priestupku“ (in dubio pro reo) a ďalej zásada, podľa ktorej dôkazné bremeno nesie štát,

pričom na postih sa vyžaduje dokázanie viny obvineného z priestupku v priestupkovom konaní. Inak
povedané, na obvineného z priestupku sa hľadí ako na nevinného, kým sa právoplatným rozhodnutím o
priestupku nevysloví jeho vina. Zároveň v priestupkovom konaní platí zásada stíhania len zo zákonných
dôvodov, ktorá znamená, že nikto nesmie byť stíhaný za priestupok inak, než zo zákonných dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon; sankcie (tresty), či ochranné opatrenia, možno uložiť len v konaní

upravenom v zákone.

27. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte včas uplatnených námietok žalobcu ako sú
vyššieuvádzané,musíkonštatovať,ževovecikonajúcitaksprávnyorgánprvéhostupňaakoajžalovaný
sa zásadami priestupkového konania a tiež zásadami správneho konania ako vyplývajú z jednotlivých
ustanovení § 3 Správneho poriadku riadili dostatočne a riadne.

28. Vychádzajúc zo zistení súdu, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu, súd
tiež konštatuje, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z riadne a dostatočne zisteného skutkového
stavu v ponímaní plnosti a presnosti zistení a ani postup správneho orgánu prvého stupňa vydaniu
rozhodnutia predchádzajúci nie je zaťažený žiadnou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia. Prenesené na danú preskúmavanú vec žalobca v danom prípade včas
podanou žalobou namieta len nedostatočne alebo nesprávne zistený skutkový stav a nenamietal napr.
procesné pochybenia ako je prípadné nepreskúmateľnosť rozhodnutia a pod. Súd v danom prípade ani
nevzhliadol žiadnu vadu v postupe, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia a bola dôvodom pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia z úradnej povinnosti ex offo.

29. Primárna námietka žalobcu smerovala k fotodokumentácii založenej v administratívnom spise a
na ktorej je založené preukázanie spáchania samotného priestupku žalobcom dňa 21.02.2015 v čase
o 14:23 hod. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Predovšetkým súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca nijako túto fotodokumentáciu a ani spôsob získania dôkazov

na mieste samom, ani v rámci základného konania nespochybňoval, len stručne uviedol, že nie je si
vedomý spáchania priestupku. Až následne po vydaní rozhodnutia o priestupku dňa 17.06.2015 žiadal
o doručenie kópie spisu a až následne, a to ani v čase ústneho nariadenia prejednania priestupku,
spochybňuje spôsob merania a tvrdí, že zámerný kríž určujúci, ktorá časť automobilu bola zameraná a
meraná pred daným radarovým rýchlomerom Ultra Lyte LTI 20/20, že zistil, že táto mieri mimo vozidla

a potom podľa jeho názoru ani nie je zrejmé, čo meria. Preto navrhol tento dôkaz ako nedôveryhodný z
konania vylúčiť. Zároveň tu spochybňuje aj tvrdenie správneho orgánu, že sa mal dopustiť skoršie iného
priestupku, na ktorý sa správny orgán odvoláva a v napadnutom rozhodnutí ho uvádza.

30. K námietke použitia merača rýchlosti a nesprávneho spôsobu použitia a tiež k zameriavaciemu

krížu na fotografiách súd sa plne stotožňuje v tomto smere s argumentáciou a s odôvodnením, ktoré
vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý sa celkom dostatočným spôsobom a súladne s
požiadavkami preskúmateľnosti vo svojom rozhodnutí na č.l. 3 ods. 2 a 3 k námietke chybnosti merania
vyjadril. Celkom presným spôsobom tu žalovaný uvádza a súd súhlasí s jeho tvrdením, že vzhľadom
aj na časový horizont jej uplatnenia po vydaní rozhodnutia sa jedná o účelovú námietku žalobcu v

snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. Súd tak dospel k záveru i po oboznámení
sa s manuálom použitého rýchlomera, ktorý bol doručený súdu a je súčasťou administratívneho spisu.
Jedná sa pritom o prístroj s platným certifikátom o overení cestného laserového rýchlomeru Ultra Lyte
LTI 20/20 100LR podľa § 15 zákona č. 142/2000 Z. z. a výsledkom overenia tak, ako je osvedčené
v administratívnom spise, pritom súd nezistil z administratívneho spisu žiadne pochybnosti, ktoré by

spochybnili správnosť použitia tohto meracieho zariadenia. Daný rýchlomer v čase merania rýchlosti
jazdyvozidlazodpovedalschválenémutypuaspĺňaltýmmetrologicképožiadavkyaoverenieboloplatné
do 23.10.2015 (skutok sa stal 21.02.2015). Preto rovnako s názorom žalovaného i súd vyhodnotil túto
námietku žalobcu ako účelovú námietku v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok,
pretože je celkom nelogické, že žalobca vychádza s týmito námietkami vo vzťahu k použitému

rýchlomeru až v čase po vydaní rozhodnutia o priestupku a v čase súdneho konania, pričom následne po
spáchaní priestupku tento bol plne pasívny. Z administratívneho spisu zároveň nevyplýva a nie je ničím
preukázané spochybnenie žalobcu, že by závery, ktoré sú uvádzané v už samotnej správe o zistení
priestupku, boli nepravdivé alebo nezodpovedali stavu veci.31. Zároveň súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu ohľadne tvrdeného iného priestupku žalobcom.
Evidenčná karta žalobcu založená v administratívnom spise (č.l. 7) vydaná OO PZ Šamorín dňa

12.03.2015o11:25hod.preukazuje,žežalobcadňa27.10.2013sadopustilobdobnéhopriestupkupodľa
§ 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke (rýchlosť jazdy) a tým porušil ust. § 22 ods. 1 písm. l) zákona
o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta na mieste blokom 30,- Eur (číslo bloku E0695463/65)
OO PZ Liptovská Teplá (nie Ružomberok ako to tvrdí a ničím neosvedčil žalobca). Ostatné priestupky
evidované v evidenčnej karte žalobcu nie sú, je uvádzané len zadržanie vodičského preukazu a zákaz

činnosti. Vzhľadom na uvedené súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a vzhľadom na vecný neúspech súd
žalobcovi náhradu voči žalovanému nepriznal.

33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd SR (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.