Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/399/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710213139
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1710213139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcu: T. D., R.. X. X. XXXX, D. X.
N. A., H. Č.. X, zastúpeného JUDr. Igorom Klamárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Družstevná č.
5, proti žalovanému: C. Q.J., R.. XX. X. XXXX, D. X. N. A., N. Č.. XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 16. februára 2015, č. k. 6C/326/2010-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e.

V časti výroku týkajúceho sa trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že

žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca by mal byť vodičom motorového vozidla tmavej farby na snímke,
že mal strieľať z plynovej pištole a týmto konaním poškodiť vozidlo žalovaného i okno na rodinnom dome
sú nepravdivé, ako aj uloženia povinnosti žalovanému zverejniť ospravedlnenie v periodiku obce X. R.,
tiež náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.333,- €. Neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca hodnoverne a konkrétnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal,
akým spôsobom a v akej miere bola znížená jeho dôstojnosť v spoločnosti, resp. jeho spoločenské
a odborné uplatnenie v súvislosti s namietaným správaním sa žalovaného. Z výpovedí žalobcom
navrhnutých svedkov P. O. R. mal za preukázané, že žalovaný im ukázal fotografie, aby sa na ne
pozreli a identifikovali, čo na nich vidia a pre „machlaniny“ sa nevedeli vyjadriť, čo je na nich zachytené.

Strany sporu sa pritom podľa svedkov navzájom po dedine osočujú, celá dedina ich už pozná a snaží
sa im dohovoriť. V súvislosti s poškodením vozidla i okna žalovaného na výzvu polície, na koho má
podozrenie, vyslovil len podozrenie, že pre zlé príbuzenské vzťahy by mohlo ísť o žalobcu (švagra).
Podozrenie žalovaného však nemožno podľa záverov súdu v súlade s ustanovením § 11 a nasl. OZ
považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Súd poukázal na postup žalovaného,
ktorý prostredníctvom článku v denníku R. Č. požiadal verejnosť o pomoc pri identifikovaní páchateľa
na fotografiách. V časti požadovaného ospravedlnenia petit žaloby súd prvej inštancie považoval za

nevykonateľný, keď žalobca ani v priebehu konania nešpecifikoval jeho presné znenie a požadoval jeho
uverejnenie v obecnom periodiku X. R., ktorého obsah nemôže žalovaný ovplyvniť. V časti
nemajetkovej ujmy nemal za preukázané zníženie dôstojnosti a vážnosti žalobcu v značnej miere v
zmysle § 13 ods. 2 OZ.3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe.
Súdu prvej inštancie predovšetkým vytýkal nesprávne vyhodnotenie výpovedí ním navrhnutých svedkov

P. O. R.. Zastával názor, že výpoveďou svedka R. preukázal, že žalovaný s fotografiami oslovoval
obyvateľov obce s tvrdením, že na fotkách je žalobca. Takéto konanie bolo preukázané tiež výpoveďou
jeho manželky i dcéry a rodinnej priateľky X. R., súd pritom nijako neodôvodnil, prečo považuje tieto
svedecké výpovede za zaujaté. Súdu napokon vytkol, že počas celého konania nevyzval žalobcu, aby
tvrdenia ohľadom vzniku závažnej ujmy preukázal ďalšími dôkazmi.

4. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (§ 470 ods. 1, §
379 a 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že je neopodstatnené.

6. Žalobca v konaní uplatňoval ochranu osobnostných práv domáhajúc sa určenia, že tvrdenia
žalovaného (žalobca je vodičom motorového vozidla zachyteného na fotografii, ktorý mal strieľať z
plynovej pištole a poškodiť vozidlo žalovaného i okno na rodinnom dome) sú nepravdivé. Tiež sa
domáhal písomného ospravedlnenia sa a jeho zverejnenia v obecnom periodiku X. R.. Napokon
považoval za nepostačujúcu morálnu satisfakciu a žiadal zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3.333,-

€.

7. Za právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby možno považovať tiež určovaciu žalobu, v
ktorej sa osoba domáha určenia, že výroky, ktorými sa malo zasiahnuť do osobnostných práv alebo
konanie proti osobnej a mravnej integrite fyzickej osoby je nepravdivé. Občiansky zákonník poskytuje

ochranu osobnosti v prípade porušenia občianskej cti, ktorá predstavuje zásah do osobnosti občana,
pričomtentozásahmusíbyťobjektívnespôsobilýtakútoujmuspôsobiť.Zpojmuobčianskačesťvyplýva,
žezákon chceposkytnúťobčianskoprávnuochranuibavprípadochzávažnejšiehoporušeniactivosfére
občianskoprávnych vzťahov. Tým je dostatočne vyjadrený zámer, že predmetom ochrany cti nemôžu
byť menej závažné alebo verbálne urážky. Povinnosť odstrániť závažný stav musí byť uložená tak, aby

bola presne formulovaná a stanovená aj lehota na plnenie. Rušivé zásahy, dotýkajúce sa osobnosti
občana, je potrebné v žalobe a následne vo výroku rozsudku presne popísať. Nestačí všeobecná
formulácia o zdržaní sa, resp. ospravedlnení sa z nepravdivých výrokov. Vyjadrenie subjektívneho
názoru v rámci uplatňovania procesných práv účastníka konania nemožno označiť za neoprávnený
zásah do osobnosti občana, ak sa stal spôsobom primeraným okolnostiam, za akých malo k zásahu

dôjsť.

8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
existenciu zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného v intenzite, ktorá by
odôvodňovala vyhovenie žalobe. Poukázal na v obci známe sporné vzťahy medzi stranami (svedok P.

O. R.) i na zaujatosť výpovede svedkýň - manželky a dcéry žalobcu a X. R., priateľky manželky.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie neprávne
vyhodnotil výpoveď svedkov P. O. R.. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti a vyvodil z nich i zodpovedajúce skutkové závery.

10. Z výpovedí vyššie uvedených svedkov je zrejmý záver súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi
stranami sporu sú problematické, navzájom sa po dedine osočujú. Žalovaný predložil fotografie -
záznam z kamery, na ktorých sa nachádzal záber okoloidúceho vozidla. Žalovaný ich požiadal, aby
sa vyjadrili k osobe vodiča. Obaja zhodne uvádzali, resp. z ich výpovedí je zrejmé, že záznam na

fotografii nepovažovali za spôsobilý na žalovaným zisťovanú identitu osoby vodiča (svedok P. sa po
predložení záberov smial, keďže dlhé roky predtým fotil a z predloženej fotografie mu bolo zrejmé, že je
nepoužiteľná). Podobne svedok R. fotografiu nepovažoval za spôsobilú na identifikáciu osoby vodiča,
podľa neho žalovaný viac-menej zisťoval, či sa domnieva, že je na fotografii žalobca. Podľa tohto svedka
žalovanýchodilpodedineaukazovalfotkyľuďom,aleibavtedy(rok2010).Žiadnyzosvedkovnepotvrdil,

že žalovaný im uviedol, že vozidlo poškodil práve žalobca. Vyjadrovali sa k priebehu trestného stíhania.
Je všeobecne známe, že polícia u poškodeného zisťuje okruh osôb, ktoré by mohli mať nejaký motív
pre takýto čin. Označenie podozrivej osoby však nemožno považovať za zásah do osobnostných práv,
ako správne uzavrel i súd prvej inštancie.11. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa žalovaný po vyhotovení nezreteľných fotografií
(kamerových záznamov) pokúšal v obci zisťovať, či niektorý z obyvateľov vie osobu na snímke

identifikovať, nedopustil sa konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažnejšie porušenie
cti žalobcu vo sfére občianskoprávnych vzťahov, a to prihliadnuc tiež na okolnosti tohto prípadu, t. j.
blízke príbuzenské vzťahy strán (švagrovia), vzájomné obviňovanie protistrany v obci z nevhodného
správania a napokon i na uverejnenie článku v denníku R. Č.. Za týchto okolností, ak by aj žalovaný
pred niektorými obyvateľmi prezentoval svoj názor, že na snímkach je zachytený žalobca, závažnosť

porušenia žalobcovej cti je podstatným spôsobom znížená práve publikovaním výzvy v denníku R.Ý. Č.,
z ktorej i obyvateľom obce muselo byť zrejmé, že žalovaný si osobou páchateľa na snímkach nie je istý.
Ak je niekomu v krátkom čase poškodzovaný majetok, možno pochopiť, že okrem podania trestného
oznámenia vyvíja i sám iniciatívu spôsobom, ako to robil žalovaný, t. j. dopytovaním sa susedov,
či nespoznávajú osobu na objektívne nezreteľnej snímke, v snahe zamedziť ďalšiemu pokračovaniu
protiprávnemu správaniu sa škodcu.

12.Súdprvejinštanciedospeltiežksprávnymzáverom,žepožadovanéospravedlnenietrebavyhodnotiť
ako nevykonateľné z dôvodov ustálených súdom prvej inštancie. V prvom rade žalobca do petitu žaloby
neuviedol presné znenie požadovaného ospravedlnenia a pochybil tiež v tom, keď žiadal uloženie
povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie v periodiku obecných novín. Ako správne uviedol i súd

prvej inštancie, žalovaný nemá právnu možnosť určiť obsah tohto periodika.

13. Správny je tiež záver súdu o nedôvodnosti žaloby v časti nemajetkovej ujmy, keď predovšetkým
nedošlo k objektívne spôsobilému zásahu do cti žalobcu, a teda ani preukázaniu zníženia dôstojnosti a
vážnosti v značnej miere, ako predpokladu pre priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 13 ods. 2 OZ.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

15. Vo výroku o trovách konania napadnutý rozsudok zmenil a v konaní úspešnému žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní pred súdom prvej inštancie nevznikli a ich náhradu
ani neuplatnil (§ 388 CSP).

16. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému opätovne nebola priznaná náhrada trov konania,
keďže žalovanému ani v tomto konaní trovy nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).