Rozhodnutie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2015

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/186/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203514
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310203514.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr.
Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa M. O., U. XXXX/XX, Š., práv.
zast. Mgr. Andrejom Kelemenom, advokátom, Hlavná 39, Šaľa, proti odporcovi DEVELOP GROUP a. s.,
Nobelova 34, Bratislava, IČO: 44 174 764, práv. zast. Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS
s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o zaplatenie 3 697,50 eura s prísl. a o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 19/2010-145 zo dňa 28.5.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 27Cb 19/2010-145 zo dňa
28.5.2014 p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť na náhrad trov odvolacieho konania navrhovateľa sumu 149,13 EUR, k
rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3
697,50 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne takto:
- zo sumy 2 022,50 EUR od 16.5.2009 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 675,- EUR od 30.5.2009 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 485,63 EUR (z čoho trovy právneho zastúpenia navrhovateľa
predstavujú sumu 1 264,13 EUR), a to k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania zo
dňa 24.3.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3 697,50 eura s
úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 2 022,50 EUR od 16. 5.2009 až do zaplatenia,
zo sumy 1 675,- EUR od 30.5.2009 až do zaplatenia a žiadal tiež náhradu trov konania. Tento návrh na
začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že uzavrel s odporcom dňa 20.3.2009 Mandátnu zmluvu, v
zmysle ktorej mal pre odporcu vykonávať murárske, tesárske, demolačné, búracie, výkopové a prípravné
práce pre stavbu ako aj iné činnosti počas realizácie stavebnej časti na dohodnutých stavbách (čl. 2
bod 2.1 zmluvy). S výkonom činností mal začať v mesiaci marec 2009 (článok 5 bod 5.1. zmluvy).
V zmysle čl. 2 bodu 2.2 sa odporca zaviazal zaplatiť za vykonané práce dohodnutú odmenu. Výška
odmeny bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1.1 na 5 eur/1 hodina/1 osoba. V zmysle čl. 7 bod 7.1.2 mala byť
odmena vyplatená na základe faktúr a dokladu o výkone pracovníkov, potvrdeného zástupcom odporcu.
Faktúry sa mali vystavovať mesačne, vždy ku koncu mesiaca, splatnosť faktúr bola dohodnutá na 15 dní.
Navrhovateľ skutočne začal s výkonom dohodnutej činnosti v dohodnutom čase. Množstvo vykonanej
práce potvrdzoval zástupca odporcu na týždenných výkazoch. Na základe tohto potom navrhovateľ
vystavil faktúru č. 2009 003 zo dňa 1. 5.2009, ktorou vyúčtoval výkony za obdobie od 16.3.2009 (štvrtok
v 16. týždni roku 2009) do 30.4.2009 (štvrtok v 18. týždni 2009) za 404,5 hodín v celkovej výške 2 011,50
EUR a faktúru č. 2009 004 zo dňa 15.5.2009, ktorou vyúčtoval výkony za obdobie od 04. 05. 2009
(pondelok v 19. týždni roku 2009) do 15.5.2009 (piatok v 20. týždni 2009) za 335 hodín v celkovej výške

1 675,- EUR. Faktúra č. 2009 003 bola splatná dňa 15.5.2009 a faktúra č. 2009 004 bola splatná dňa
29.5.2009. Odporca tieto faktúry neuhradil a to ani po upomienkach navrhovateľa z dní 25. 01. 2010,
8.2.2010 a 15.2.2010. Zmluvné strany sa dohodli sadzbu úroku z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej
čiastky za každý deň omeškania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 379/10-29 zo dňa 23.4.2010, proti ktorému podal odporca
odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vykonanie prác v administratívno-skladovom
areáli v Šali napriek viacerým telefonickým výzvam a predložil iba čiastočný súpis hodín, ktorý nie je
dostatočný a nekorešponduje s predloženými faktúrami. Originály faktúr č. 2009 003 a č. 2009 0047
boli navrhovateľovi vrátené dňa 1.6.2010. Záväzkovo-právne vzťahy sú synalagmatické, t.j. vzájomne
podmienené, teda právu veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka a právu dlžníka zodpovedá povinnosť
veriteľa. Keďže navrhovateľ si svoju povinnosť nesplnil napriek viacerým výzvam odporcu, nie je
namieste, aby požadoval splnenie povinnosti od odporcu.

Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, štatutárneho zástupcu odporcu, právnych
zástupcov účastníkov konania, svedkov Z. F. a Z. Š., a tiež listinnými dôkazmi, a to: mandátnou
zmluvou zo dňa 20. 03. 2009, tabuľkami odpracovaných hodín pracovníkov za 15. - 20. týždeň,
faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 2009 002, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 2009 003, faktúrou
navrhovateľa odporcovi č. 2009 004, výzvami navrhovateľa odporcovi zo dňa 25.1.2010, dňa 8.2.2010
a dňa 15.2.2010, súpisom vykonaných prác, vrátením faktúr odporcu navrhovateľovi dňa 1.6.2010,
výpisom z účtu navrhovateľa zo dňa 22.4.2009 a 4.5.2009, položkovými rozpočtami, výpisom zo
živnostenského registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj
ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.
Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil najmä podľa ust. §§ 261, 262, 266, 269, 272, 536 a nasl.,
566 a nasl. v spojení s §§ 324, 325, 339, 340, 365 a 369 Obch. zák., to všetko v spojení s § 120 O.s.p..

Na základe uvedeného uviedol, že na právny vzťah navrhovateľa a odporcu sa vzťahujú ustanovenia
Obchodného zákonníka v zmysle ust. § 1, § 2 ods. 2 písm. a/ a b/, § 261 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2
Obchodného zákonníka, pretože v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ako bude uvedené nižšie) boli
obaja účastníci konania podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka (navrhovateľ
bol v čase uzavretia zmluvy živnostník, na čom nič nemení fakt, že dňa 24.4.2014 ukončil podnikateľskú
činnosť) a ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka (odporca bol v čase uzavretia zmluvy akciová
spoločnosť). Nakoľko podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka pri vzniku predmetnej zmluvy ako
záväzkového vzťahu navrhovateľa a odporcu bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka
ich podnikateľskej činnosti, na všetky právne vzťahy, vyplynuvšie z predmetnej zmluvy, sa teda vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka a na náležitosti tohto
záväzkového vzťahu, ktoré nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, sa podporne vzťahuje Občiansky
zákonník podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka a ust. § 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že
navrhovateľ dňa 24.4.2014 ukončil podnikateľskú činnosť, nemá na uvedené konštatovanie vplyv s
odvolaním sa na ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri použití Obchodného
zákonníka podľa § 261 ods. 1 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, pričom
povaha zmluvných strán (teda účastníkov konania) v uvedenom okamihu (pri vzniku záväzkového
vzťahu, teda pri uzavretí zmluvy) bola taká, že navrhovateľ bol živnostník a odporca bol akciová
spoločnosť, teda obaja boli podnikateľmi. Súd z jednotlivých vykonaných dôkazov mal preukázané
nasledovné skutočnosti:
- z výpovede svedka Z. F., brata štatutárneho zástupcu odporcu zistil, že podpisy na prehľadoch
odpracovaných hodín súvisiace s faktúrami, ktoré sú predmetom sporu boli jeho, dávali mu podpísať
evidenciu ľudí, ktorí pracovali pre živnostníkov a údaje ohľadom odpracovaných hodín tam uvedené
neboli, oni si len robili evidenciu ľudí, kto tam bol a kto nie, boli tam len mená,
- z výpovede svedka Z. Š., ktorý pre navrhovateľa vykonával pomocné stavebné práce zistil, že v
mesiacoch apríl a máj 2009 pre navrhovateľa vykonával pomocné stavebné práce, hodiny uvedené v
tabuľke výkonov prác za týždne 15. a 16. svedok odpracoval a podpisy v predloženej tabuľke výkazov
prác pri týždňoch 15. a 16. sú Z. F., do predloženej tabuľky výkazov prác oni dopisovali počet hodín a
podpisoval to Z. F. a navrhovateľ, prácu rozdeľoval ráno šéf Z. F., zo začiatku sa betónovalo na čističke
v Šali, kde betónovali deku a tiež v Tomášikove, kde robili prípravné práce na betonáž,
- z mandátnej zmluvy zo dňa 20.3.2009 bolo preukázané, že jej predmetom bol záväzok navrhovateľa
vykonať na účet a pod menom odporcu murárske práce, tesárske práce, demolačné, búracie, výkopové
a prípravné práce, prestavbu a iné činnosti počas realizácie stavby v rozsahu stavebnej činnosti na

stavbe Nájomné bytové domy - 24 b.j. Pri Mlyne Tomášikovo, rodinné domy Pri Mlyne Tomášikovo, Šaľa
- administratívno-skladový areál a polyfunkčná budova Šaľa. Cena za činnosti vykonané navrhovateľom
bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1.1 vo výške 5,- eur/1 hodina/1 osoba a podklad pre zaplatenie ceny bol
dohodnutý v čl. 7 bod 7.1.2 ako faktúra a podpísaný doklad zástupcom odporcu o výkone pracovníkov,
- z tabuliek odpracovaných hodín pracovníkov za 15. - 20. týždeň zistil, že v 16. týždni odpracovali
navrhovateľ, E. X., Z. Š. a Y. K. od štvrtka do piatku každý 17,5 hodiny, v 17. týždni odpracovali
navrhovateľ, E. X. a Z. Š. každý 55,5 hodiny a Y. K. odpracoval 49 hodín, v 18. týždni odpracoval
navrhovateľ 34,5 hodiny, E. X. odpracoval 36,5 hodiny, Z. Š. odpracoval 37,5 hodiny a Y. K. odpracoval
29,5 hodiny, v 19. týždni odpracovali navrhovateľ a Z. Š. každý 50 hodín, E. X. a Y. K. odpracovali každý
49 hodín, v 20. týždni odpracovali navrhovateľ, Z.Š. Š. a Y. K. každý 35,5 hodiny a E. X. odpracoval
30,5 hodiny,
- z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 002 zistil, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie
sumy 2 123,- EUR za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na Obytných
domoch pri Mlyne v Tomášikove a administratívno-skladovom areáli v Šali s dátumom splatnosti dňa
29.4.2009, pričom táto faktúra neobsahuje odtlačok pečiatky odporcu ani podpis jeho štatutárneho
orgánu,
- z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 003 zistil, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie
sumy 2 022,50 EUR za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na
administratívno-skladovom areáli v Šali v rozsahu 404,5 hod. s dátumom splatnosti dňa 15.5.2009,
pričom táto faktúra obsahuje odtlačok pečiatky odporcu aj podpis jeho štatutárneho orgánu,
- z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 004 zistil, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi
zaplatenie sumy 1 675,- EUR za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov
na administratívno-skladovom areáli v Šali v rozsahu 335,- hod. s dátumom splatnosti dňa 29.5.2009,
pričom táto faktúra obsahuje odtlačok pečiatky odporcu aj podpis jeho štatutárneho orgánu,
- z výziev navrhovateľa odporcovi zo dňa 25.1.2010, 8.2.2010 a 15.2.2010, že nimi navrhovateľ vyzýval
odporcu na zaplatenie faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004,
- zo súpisu vykonaných prác zistil, že obsahovali rozpis stavebných prác, ale nakoľko neobsahovali
odtlačok pečiatky navrhovateľa a odporcu ani podpis navrhovateľa a štatutárneho orgánu odporcu,
súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa tento dôkaz nebral do úvahy, nakoľko kvôli uvedeným
faktom nepreukazoval prejav vôle zmluvných strán ani neosvedčoval žiadne skutočnosti, pretože išlo v
podstate iba o vytlačený zoznam akýchsi stavebných prác bez akéhokoľvek osvedčenia, na ktorú stavbu
konkrétne sa vzťahujú,
- z vrátenia faktúr odporcu navrhovateľovi zo dňa 1.6.2010 zistil, že týmto odporca vrátil v uvedený deň
navrhovateľovi faktúry č. 2009 003 a č. 2009 004 z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil odporcovi plnenie
vykonaných prác na administratívno-skladovom areáli v Šali, ale predložil mu iba čiastočný súpis hodín,
ktorý nebol dostatočný a nekorešpondoval s predloženými faktúrami,
- z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 22.4.2009 a 4.5.2009 zistil, že odporca zaplatil navrhovateľovi
faktúru č. 2009 002 na dvakrát, a to dňa 22.4.2009 vo výške 1 123,- EUR a dňa 4.5.2009 vo výške
1 000,- EUR,
- z položkových rozpočtov mal preukázané, že sa vzťahovali na nájomný bytový dom č. 2 Žihárec a
faktúru č. 20130002, takže súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa tento dôkaz nebral do úvahy,
nakoľko sa žiadnym spôsobom nevzťahoval na zmluvný vzťah, vzniknutý z predmetnej mandátnej
zmluvy zo dňa 20.3.2009, a preto pre súdom riešené problémy v tomto konaní nemal žiadnu výpovednú
hodnotu.

Súd teda po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa
20.3.2009 písomnú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie dohodnutej činnosti navrhovateľa pre
odporcu a povinnosť odporcu zaplatiť v uvedenej zmluve dohodnutú cenu. Zmluvné strany uvedenú
písomnú zmluvu nazvali ako mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak
súd zo samotného znenia predmetnej zmluvy, jej predmetu a zmluvných povinností zmluvných strán
mal za to, že v tomto prípade nejde o mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka,
ale o zmluvu o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože zmluvnou povinnosťou
navrhovateľa bolo poskytnúť odporcovi pracovnú činnosť ako hmotne zachytený výsledok inej činnosti
v zmysle ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvnou povinnosťou odporcu bolo za
takúto činnosť zaplatiť dohodnutú cenu v zmysle ust. § 536 ods. 1 a ust. § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Bez ohľadu na posúdenie typu predmetnej písomnej zmluvy súd vychádzal zo zmluvnej
povinnosti dohodnutej v tejto zmluve, pričom akékoľvek zmeny, alebo doplnky tejto zmluvy mohli byť
urobené iba písomne na základe dohody zmluvných strán v čl. 10 bod 10.1 tejto zmluvy s odkazom

na ust. § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko žiadnym písomným zmenám a doplnkom tejto
zmluvy neprišlo, súd považoval predmetnú písomnú zmluvu za platnú ku dňu jej uzavretia dňa 20.3.2009.

Spornou skutočnosťou na základe tvrdení účastníkov bola otázka nároku navrhovateľa na dohodnutú
cenu, pretože odporca spochybňoval nárok navrhovateľa na vystavenie faktúr č. 2009 003 a č. 2009
004 s odôvodnením, že si navrhovateľ nesplnil zmluvnú povinnosť predložiť špecifikáciu vykonaných
prác a úkonov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané (a odporca túto skutočnosť ani
nespochybňoval, takže si ju súd v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil), že návrh predmetnej zmluvy
predkladal navrhovateľovi odporca, takže v zmysle ust. § 266 ods. 1, 3 a 4 Obchodného zákonníka
sa všetky zmluvné povinnosti a ostatné gramatické formulácie v predmetnej písomnej zmluve vykladajú
podľa úmyslu odporcu a na jeho ťarchu ako strany, ktorá návrh zmluvy predložila, a teda výrazy v tejto
zmluve prvá použila. Ide konkrétne o čl. 7 bod 7.1.2 tejto zmluvy, ktorý výslovne uvádza „podkladom
na zaplatenie ceny diela je faktúra a podpísaný doklad zástupcom mandanta (odporcu) o výkone
pracovníkov...“ z čoho je zrejmé, že navrhovateľ okrem faktúry bol povinný predložiť odporcovi tzv.
podpísaný doklad zástupcom odporcu o výkone pracovníkov (čím sa rozumelo pracovníkov, ktorých
navrhovateľ na realizáciu svojej zmluvnej povinnosti zhotoviť dielo pre odporcu použil).

Predmetná písomná zmluva vyššie uvedený doklad žiadnym spôsobom nešpecifikovala ani neuvádzala,
čo presne musí obsahovať a čo presne v ňom má byť uvedené. Navrhovateľ predložil tabuľky
odpracovaných hodín jednotlivých pracovníkov (navrhovateľa, E. X., Z. Š. R. Y. K.) v týždňoch 16. -
20., za činnosť ktorých si uplatnil predmetnými faktúrami nárok na zaplatenie ceny za ich odpracované
hodiny v uvedenom období. Keďže zmluva nešpecifikovala obsah „predmetného dokladu o výkone
pracovníkov“, súd mal zo znenia navrhovateľom predložených tabuliek za to, že nimi navrhovateľ si
dostál svoje zmluvné povinnosti vyhotoviť v čl. 7 bod 7.1.2 predmetnej zmluvy dohodnutý „doklad o
výkone pracovníkov“ riadne, navyše keď tieto tabuľky podpísal Tomáš Sýkora ako pracovník odporcu.
Uvedené skutočnosti navyše osvedčil vo svojej svedeckej výpovedi aj jeden z uvedených pracovníkov,
a to Z. Š., ktorý uviedol, že na stavbách v Tomášikove a Šali pracoval v uvedenom období a že
prácu im zadeľoval Z. F., ktorý aj tabuľky odpracovaných hodín aj podpisoval. Z. F. síce uviedol, že
uvedené tabuľky podpísal, ale neboli v nich napísané odpracované hodiny, čo však súd nepovažoval
za vierohodné, nakoľko ak by aj táto okolnosť bola pravdivá, neznamenalo by to neodsúhlasenie
počtu odpracovaných hodín uvedenými pracovníkmi, pričom súd k tomuto záveru viedla okolnosť
odpracovaných hodín navrhovateľom, ktoré si navrhovateľ fakturoval faktúrou č. 2009 002 a ktorú mu
odporca, i keď oneskorene, uhradil. Uvedená faktúra sa týkala činností pracovníkov poskytnutých
navrhovateľom na rovnakých stavbách, ako boli stavby, ktoré sa týkali faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004.
Na základe uvedeného mal súd za to, že zmluvné strany mali medzi sebou zavedenú prax, že Tomáš
Sýkora podpisoval tabuľky, v ktorých boli uvedené mená pracovníkov a množstvo nimi odpracovaných
hodín, navrhovateľ na základe týchto tabuliek vypracoval príslušnú faktúru, ktorou si uplatňoval
zaplatenie dohodnutej ceny a odporca mal túto faktúru zaplatiť, pričom pri faktúre č. 2009 002 všetky
tieto okolnosti nastali a pri faktúra č. 2009 003 a č. 2009 004 neprišlo k zaplateniu vystavených faktúr
odporcom. Skutočnosť, že Tomáš Sýkora bol ohľadom potvrdenia odpracovaných hodín pracovníkov
navrhovateľa oprávnenou osobou vyplývala jednak zo svedeckej výpovede samotného Z. F. a jednak z
ust. § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom dobromyseľnosť navrhovateľa ohľadom toho, že táto
osoba je oprávnená potvrdzovať počty odpracovaných hodín pracovníkov poskytnutých navrhovateľom,
vyplývala zároveň z ust. § 15 ods. 2 a § 16 Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade by sa za
prevádzkareň odporcu považovali predmetné stavby, na ktorých boli poskytnuté činnosti pracovníkov
poskytnutých navrhovateľom. Na základe uvedeného súd preto považoval navrhovateľom predložené
tabuľky počtu odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov, ktoré podpísal pracovník odporcu Z.
F. za dostatočne spĺňajúce náležitosti „dokladu o výkone pracovníkov podpísaných zástupcom odporcu“,
dohodnutom čl. 7 bod 7.1.2 predmetnej zmluvy. V predmetnej písomnej zmluve zároveň ohľadom ceny
diela si zmluvné strany nedohodli kvalitu a odbornosť vykonaných prác, ale iba poskytnutie prác a cenou
za toto poskytnutie bola cena 5,- EUR za jedného pracovníka za ním odpracovanú jednu hodinu, bez
ohľadu na kvalitu tejto práce, takže navrhovateľovi vzniklo právo na uplatnenie si dohodnutej ceny za
odpracovanie každej hodiny ním poskytnutého pracovníka a odporcovi týmto vznikla povinnosť túto cenu
zaplatiť, preto neobstojí tvrdenie odporcu, že navrhovateľ nepreukázal kvalitu prác ním poskytnutých
pracovníkov, nakoľko takáto zmluvná povinnosť navrhovateľa nebola v predmetnej zmluve dohodnutá.
Uvedené závery súdu podporuje aj realita zmluvného vzťahu, ktorou bol fakt, že predmetné faktúry
č. 2009 003 a č. 2009 004 boli vystavené a zároveň splatné v máji 2009 a odporca vrátil tieto faktúry
navrhovateľovi listom zo dňa 1.6.2010, čo bolo jednak viac ako rok po ich vyhotovení a splatnosti a jednak

1 rok a 10 dní po tom, čo odporca prevzal predmetný platobný rozkaz, vydaný súdom v tomto konaní.
Na základe uvedeného argument odporcu, že navrhovateľovi vrátil faktúry ako nedôvodne vystavené,
súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a správanie sa odporcu, ktorý viac ako rok
nesignalizoval navrhovateľovi eventuálnu nesprávnosť vystavenie týchto faktúr ako zjavne účelové s
cieľom vyhnúť sa plateniu predmetných faktúr.

Súd na základe vyššie uvedeného považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie špecifikovaného počtu
hodín, odpracovaných ním poskytnutými pracovníkmi za dôvodný, pričom posudzoval jednotlivé faktúry
č. 2009 003 a č. 2009 004, ktorými si uplatnil tento nárok takto:
- vo faktúre č. 2009 003 si navrhovateľ uplatnil za práce na administratívno-skladovom areáli v Šali v
množstve 404,5 hodiny x 5 hodín v celkovej cene 2 022,50 eura, pričom súd z tabuliek odpracovaných
hodín zo 16.- 18. týždňa zistil, že v týchto tabuľkách uvedení pracovníci spolu odpracovali navrhovateľom
uvedených 404,5 hodiny v príslušnom období od štvrtka 16. týždňa do štvrtka 18. týždňa. Nakoľko v
predmetnej zmluve bola dohodnutá cena 5,- EUR za jedného pracovníka za jednu odpracovanú hodinu,
v tejto faktúre uplatnená výsledná suma 2 022,50 EUR navrhovateľom predstavuje správne uplatnený
súčin množstva odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov v uvedenom období (404,5 hodiny)
a ceny za jednu hodinu odpracovanú jedným pracovníkom (5,- EUR),
- vo faktúre č. 2009 004 si navrhovateľ uplatnil za práce na administratívno-skladovom areáli v Šali v
množstve 335 hodiny x 5 hodín v celkovej cene 1 675,- EUR, pričom súd z tabuliek odpracovaných
hodín z 19.- 20. týždňa zistil, že v týchto tabuľkách uvedení pracovníci spolu odpracovali navrhovateľom
uvedených 335 hodiny v príslušnom období od pondelka 19. týždňa do piatku 20. týždňa. Nakoľko v
predmetnej zmluve bola dohodnutá cena 5,- EUR za jedného pracovníka za jednu odpracovanú hodinu,
v tejto faktúre uplatnená výsledná suma 1 675,- EUR navrhovateľom predstavuje správne uplatnený
súčin množstva odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov v uvedenom období (335 hodiny)
a ceny za jednu hodinu odpracovanú jedným pracovníkom (5,- EUR).

Na základe uvedeného teda súd považoval navrhovateľom uplatnenú cenu diela predmetnými faktúrami
č. 2009 003 a č. 2009 004 za uplatnenú v súlade s predmetnou zmluvou a ust. § 563 ods. 1 a §
548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Nakoľko navrhovateľ a odporca mali úrok z omeškania pre prípad
omeškania odporcu s platením kúpnej ceny dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením
súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, platného v období od 15.1.2009 do 1.2.2013, nakoľko k uzavretiu predmetnej zmluvy medzi
účastníkmi konania prišlo v tomto období. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu
prišlo po 15.1.2009 a k uzavretiu zmluvného vzťahu účastníkov konania prišlo pred 1.2.2013, súd
stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase
od 15.1.2009 do 1.2.2013, teda priznal úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške podľa ust. §
369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka s odvolaním sa na vzájomnú dohodu zmluvných strán
podľa čl. 7.1.4 predmetnej zmluvy. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z súm zo
jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm
odporcom navrhovateľovi. Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu,
konanom dňa 7.5.2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (právny zástupca navrhovateľa netrval
na výsluchu ním pôvodne navrhnutého svedka E. X.), preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil
uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu
vyhlásenia rozhodnutia na termín 28.5.2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo
veci samej vyhlásil na tomto ďalšom pojednávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa ako dôvodne
podanému vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne a odporcovi prizná náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil, tým že napadnutý rozsudok považuje
za nesprávny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom zdôraznil, že už v podanom
odpore proti platobnému rozkazu namietal, že odporca pre neho nevykonal práce, ktoré boli predmetom
faktúr tvoriacich predmet sporu a zdôraznil, že pokiaľ navrhovateľ nevykonal podľa mandátnej zmluvy
činnosť, ktorú vykonať mal, nemohol mu ani voči odporcovi vzniknúť nárok na zaplatenie odmeny. Je toho
názoru, že na navrhovateľovi bolo dôkazné bremeno o preukázanie jeho tvrdení, ktoré však neuniesol
a napriek tomu súd jeho návrhu vyhovel. Súd nesprávne oprel svoje rozhodnutie o existenciu tabuliek

odpracovaných hodín, podpísaných svedkom Z.D. F. a tým navrhovateľ preukázal plnenie zmluvných
povinností podľa čl. VII bod 7.1.2 predmetnej zmluvy, čo považuje za nesprávne, pretože navrhovateľ
vôbec nepreukázal splnenie svojho hlavného záväzku zo zmluvy špecifikované v čl. II bod 2.1. zmluvy.
Taktiež za nesprávne považuje posúdenie vzťahu založeného účastníkmi konania mandátnou zmluvou
súdom za vzťah zo zmluvy o dielo, pretože navrhovateľ ani podľa takéhoto posúdenia nepreukázal, že
pre odporcu vykonal dielo a toto i odporcovi odovzdal v súlade s ust. § 554 Obch. zák..

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vyjadril názor, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie a podľa §
132 O.s.p. správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec i správne právne posúdil. Za nesprávne považuje
tvrdenie odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože medzi účastníkmi konania bol
zmluvou založený synalagmatický právny vzťah, na základe ktorého vykonal navrhovateľ pre odporcu
ako objednávateľa činnosť s hmotným výsledkom a tento mal navrhovateľovi zaplatiť odmenu. Vzhľadom
na druhový charakter činnosti (napr. svedkom Š. spomínaná betonáž základov na čističke v Šali) je
výsledkom činnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa hmotný objekt základom stavby, teda objekt, ktorý
možno popísať tvarom, objemom, hmotnosťou a zložením. Žiadna z týchto vlastností ale neumožňuje
priamo a jednoznačne atribuovať tento objekt k osobe zhotoviteľa ako k osobe, ktorá svojou zmluvne
určenou povinnosťou prispela k jeho existencii. Kým pri rukopise je zvyčajne možné autorstvo určiť
grafologickým posudkom na základe jedinečných znakov písomného prejavu danej osoby, betonáž
alebo prípravné práce na stavbe takéto určenie neumožňujú. Problém budúcej dôkaznej núdze a
súvisiaceho veriteľského rizika rieši v takomto prípade inštitút potvrdenia. Potvrdenie je dôkazným
prostriedkom navrhovateľa, ktorému dodáva hodnovernosť autorizácia (podpis) odporcu. V predmetnom
konaní navrhovateľ predložil takéto potvrdenie a odporcovi sa tento dôkaz nepodarilo vyvrátiť v dôsledku
čoho mohol súd urobiť úsudok o tom, že zo strany navrhovateľa fakticky došlo k zmluvnému plneniu a
teda musí existovať i synalagmatický nárok. Súd prvého stupňa správne skonštatoval zmluvnú voľnosť
podnikateľov podľa Obchodného zákonníka v dôsledku čoho podkladom na zaplatenie ceny diela je
faktúra a podpísaný doklad o výkone pracovníkov, tak ako to bolo zmluvne dohodnuté.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie nie
je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie. K odvolaniu odporcu odvolací súd dopĺňa, že práve on neuniesol dôkazné bremeno a
nevyvrátil žiadnymi dôkazmi tvrdenia navrhovateľa, ktoré boli podporené i dôkaznými prostriedkami,
ktorými preukázal svoj nárok vyplývajúci zo zmluvy, ktorú účastníci konania uzavreli. Odvolací súd
považuje napadnutý rozsudok za správne a podrobne odôvodnení v súlade s ust. § 158 O.s.p. a nemá
k nemu už žiadne doplnenie.

Preto Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní vznikli trovy len na nákladoch právneho zastúpenia za
1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) v sume 141,09 EUR, režijný paušál v sume 8,04
EUR teda celkovo v sume 149,13 EUR, ktoré súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 15, 2018. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.