Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112232285
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7112232285.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu I. B., L. X.X.XXXX, J. J. XX, Č., M. T.-
M., proti žalovanému T & T Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, t.č. Jenisejská 1430/27,
Košice-Nad Jazerom, zastúpenému PUCHALLA, SLÁVIK & partners, s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom v Košiciach, Kmeťova 24, o vylúčenie nehnuteľností z exekúcie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. decembra 2014, č.k. 36C 328/2012-80, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 1.12.2014, č.k. 36C
328/2012-80 vylúčil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Č., M. Č., parcelu č. 207/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2 a parcelu č. 207/5 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 112 m2, z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, Exekútorsky
úrad Rožňava, Čučmianska dlhá 26, Rožňava na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného
Okresným súdom Košice I zo dňa 17.7.2012 (správne 13.7.2012 - poznámka odvolacieho súdu) sp. zn.
20Er/2983/2011. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania v sume 99,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 31.10.2012
povereným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom bola vydaná vyhláška o dražbe nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Č., obec Čečejovce, zapísaných na LV č. XXX - parcela č.
207/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2, parcela č. 207/5 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 112 m2, rodinný dom súpisné č. 127, postavený na parcele č. 207/5. Exekučné konanie sa vedie
pod sp.zn. EX 240/2012 na Exekútorskom úrade Rožňava na základe poverenia vydaného Okresným
súdom Košice I zo dňa 13.7.2012 pod sp.zn. 20 Er 2983/2011. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemkov parcelného čísla 207/2 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 572 m2 a parcelného č. 207/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 nie
je povinný Ján Lacko, narodený 12.10.1978, ale žalobca, ktorý predmetné nehnuteľnosti nadobudol na
základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3.9.2014, sp.zn. 7C 348/2012.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2014, a týmto dňom sa žalobca stal výlučným vlastníkom
predmetných nehnuteľností podľa § 132 ods. 2 OZ, podľa ktorého, ak sa vlastníctvo nadobúda
rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak nie je určený, dňom
právoplatnosti rozhodnutia. Zo zisteného skutkového stavu súd vzal za preukázané, že žalobca akoaktívne legitimovaná osoba preukázal, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Povinný
z exekúcie I. B., narodený XX.XX.XXXX nie je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parcelného č. 207/2
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 571 m2, ani pozemku parcelného č. 207/2 - zastavané plochy a

nádvoria o výmere 112 m2, kat. úz. Čečejovce, zapísaných na LV č. XXX, a preto súd vylúčil predmetné
nehnuteľnostizvýkonuexekúcieExekútorskéhoúraduJUDr.RóbertaTutka,sosídlomČučmianskadlhá
26,Rožňava,podsp.zn.Ex240/2012podľa§55ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorocha
exekučnej činnosti (ďalej len („Exekučný poriadok“). Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenie
§ 55 Exekučného poriadku.

3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o súdnom poplatku podľa §
2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len
„zákon č. 71/1992 Zb.“) a § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 13 sadzobníka súdnych poplatkov.

4.Protitomutorozsudkupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanie.Navrholzrušiťnapadnutýrozsudok

a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu
zamietnuť.Odvolaniepodalzdôvodovpodľa§205ods.2písm.a/O.s.p.vspojenís§221ods.1písm.h/
O.s.p., lebo v konaní došlo k vadám, pretože súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že súd nesprávne posúdil otázku záväznosti (či viazanosti) iným rozsudkom Okresného
súdu Košice-okolie. Pri určovacích žalobách súd ani žalovaný (v tomto konaní) nie je subjektom, na
ktorý by bola zákonom rozšírená subjektívna hranica záväznosti rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie zo dňa 3.9.2014 sp.zn. 7C 348/2012. Vyslovil názor, že výrok uvedeného rozsudku pre súd v

tomto konaní (nepochybne) záväzný nie je a nebol. Žalovaný nemal možnosť žiadnym spôsobom brániť
svoje práva v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie, v ktorom ako vyplýva z pripojeného
spisu, nebola žiadnym spôsobom skúmaná účelovosť konania účastníkov sledujúca ukrátenie veriteľov
Jána Lacko mladšieho. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu vychádza výlučne zo súhlasných
výpovedí žalobcu Jána Lacka staršieho a jeho syna Jána Lacka mladšieho, ktorí sa zhodne vzdali aj

práva podať odvolanie. Súd sa v tomto konaní nevyporiadal so skutočnosťami uvádzanými žalovaným
vo vyjadrení zo dňa 31.12.2012, a to existenciou viacerých úkonov žalobcu a jeho syna smerujúcich k
oddiaľovaniu prebiehajúceho exekučného konania. Vyslovil názor, že povinnosťou súdu bolo preveriť
v tomto konaní skutočnosti uvádzané žalobcom , t.j. dôvody na vrátenie daru, ich skutočnú existenciu,
otázky doručovania žiadosti o vrátenie daru, v ktorej sa dokonca vyskytli rozpory medzi žalobcom a

žalovaným Jánom Lackom mladším a podobne. Vyčítal súdu, že žalobcu, ani jeho syna v predmetnom
konaní nevypočul a výlučne alibisticky a formalisticky sa uspokojil s (preň)nezáväzným a nedostatočným
rozsudkom Okresného súdu Košice -okolie zo dňa 3.9.2014, sp.zn. 7C 348/2012. Predmetný rozsudok
Okresného súdu Košice-okolie o určení vlastníckeho práva má podľa žalovaného len deklaratórne
účinky, a v žiadnom prípade nie je skutočnosťou, ktorá by zakladala nadobudnutie vlastníckeho práva

podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe
akej právnej skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázanú existenciu vlastníckeho práva žalobcu k
predmetným nehnuteľnostiam, a na základe ktorej právnej skutočnosti sú tieto následne z exekúcie
vylúčené. Vyčítal súdu, že súd vylúčil z exekúcie nehnuteľnosti bez identifikácie „okresu“ v ktorom sa
nehnuteľnosti nachádzajú, bez uvedenia, či sa jedná o pozemky registra „C“, či registra „E“ katastra

nehnuteľností. Zároveň poukázal aj na to, že nebolo preukázané, aby súdny exekútor vykonával
exekúciu na základe poverenia zo dňa 17.7.2012, sp.zn. 20 Er 2983/2011 (aj keď v návrhu na začatie
konania je uvedený dátum 13.7.2012, sp.zn. 20Er 2983/2011). Vytýkal súdu aj vadu, že na všetkých
stranách rozsudku okrem strany č. 1 sa v pravom hornom rohu uvádza sp.zn. 36C 431/2009 a
žalovanému nie je známy obsah tohto konania, t.j. konania vedeného pod sp.zn. 36C 431/2009, ani jeho

súvis s týmto konaním vedeným pod sp.zn. 36C 328/2012. V „záhlaví“ rozsudku je nesprávne uvedené
obchodné meno žalovaného. Naviac poznamenal, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo odopreté
nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice-okolie.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Žiadal uložiť žalovanému

povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Poznamenal, že v konaní vedenom na Okresnom
súde Košice-okolie pod sp.zn. 7C 348/2012 sa domáhal vrátenia daru, ktoré uskutočnil doručením
písomnej žiadosti o vrátenie daru zo dňa 9.6.2011. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Košice-
okolie č.k. 7C 338/2012-44 vyplýva, že vzťah z darovacej zmluvy zanikol jednostranným právnymúkonom darcu zo dňa 9.6.2011, a preto zo strany žalobcu nedošlo k zámernému oddiaľovaniu
exekučného konania. Poukázal na to, že žalovaný sa snaží špekulatívnym spôsobom vysvetliť
rozhodnutie Okresného súdu Košice-okolie vo veci sp.zn. 7C 348/2012 a spochybniť právoplatný

rozsudok. V časti odvolania žalovaný poukazuje aj na iné vady rozsudku a postupu súdu. Podľa žalobcu
v tejto časti odvolanie žalovaného znevažuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a poukazuje na
administratívne chyby a nesprávne uvedenie sp.zn. 36C 328/2012-80 na ďalších stranách rozsudku,
ktoré ale nemajú rozhodujúci vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poznamenal, že sám žalovaný
uvádzal, že poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané dňa 17.7.2012.

6. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 31.10.2016.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.11.2016 o 12.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 16.11.2016 podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie dňa 7.1.2015, t.j. za účinnosti

Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015
CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.7.2016.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Keďže odvolanie žalovaného bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho

stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p. Dôvodom
pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti
skoršej právnej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného

i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

14. Odvolací súd dodáva, že ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. PL ÚS 36/1995).

15. Žalovaný v odvolaní označil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/, lebo súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súd prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalovaným je namietaná vada podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., t.j. že súd vec

nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Žalovaný bližšie tento odvolací dôvod nešpecifikoval, len poukazoval na tú skutočnosť,
že súd nie je viazaný právoplatným rozhodnutím súdu o určenie vlastníckeho práva, t.j. že žalovaný vdanom prípade nebol účastníkom konania, a takýto rozsudok sa naň nevzťahuje, podobne ako aj na
súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd.

17. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

18. Ďalší dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal

použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

19. V predmetnej veci odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až §
135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

21. Treba zdôrazniť, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a riadne zistil skutkový
stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol
na všetky skutočnosti, ktoré počas konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad

uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných
súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci.

22. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej,

s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

23. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci.

24. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a osobitne k odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd uvádza toto :

25. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

26. Toto ustanovenie Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania,
podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného. Totiž nemožno vylúčiť,
že úkony exekútora postihujú aj veci, ktoré nepatria povinnému, alebo svedčí im právo tretej osoby,
voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to k hnuteľnej alebo nehnuteľnej.

Spravidla ide o vlastnícke právo, alebo spoluvlastnícke právo tretej osoby.

27. Ochrana sa poskytuje prostredníctvom procesných žalôb v sporovom konaní. Na vylučovaciu
(excindačnú) žalobu je aktívne procesne legitimovaná tretia osoba a pasívna legitimácia prislúcha
oprávnenému. Odvolací súd len poznamenáva, že tieto procesné „legitimácie“ prechádzajú aj na

právnych nástupcov tretích osôb a oprávneného. Povinný nie je účastníkom konania o vylúčenie veci z
exekúcie, lebo spravidla nemá žiaden právny záujem na výsledku sporu o vylúčenie veci z exekúcie.28. V predmetnom konaní nebol spor o tom, že žalobca je treťou osobou a že je vlastníkom už vyššie
spomínaných predmetných nehnuteľností.

29. Súd prvej inštancie (Okresný súd Košice-okolie) ustálil, že žalobca sa opätovne stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností potom, čo vyzval obdarovaného na vrátenie daru. Súd prvej inštancie v
tomto konaní (sp.zn. 36C 328/2012) konštatoval, že žalobca opätovne nadobudol vlastnícke právo až
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3.9.2014, č.k. 7C 348/2012-44, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2014.

30.Súdprvejinštancievtomtokonanísaodchýlilodprávnehonázoru,ktorývyslovilOkresnýsúdKošice-
okolie v konaní vedenom pod sp.zn. 7C 348/2012, že vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stal
žalobca okamihom, keď výzva na vrátenie daru bola doručená obdarovanému.

31.Odvolacísúdnadrámecprieskumukonštatuje,žesprávnyjezáverOkresnéhosúduKošice-okoliepri

riešení uvedenej otázky, lebo Občiansky zákonník (v § 630 Občianskeho zákonníka) upravuje osobitný
spôsob zániku právneho vzťahu z darovania. Právna teória i súdna prax sú vo vzácnej zhode v tom,
že k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči
obdarovanému,ktorýhruboporušildobrémravysvojímsprávanímvočidarcovialebočlenomjehorodiny.
V súdenom prípade bolo v konaní o vrátenie daru vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn.

7C348/2012zistenénielennevhodnéverbálnesprávaniesaobdarovanéhoI.B.mladšieho,narodeného
XX.XX.XXXX voči darcovi (I. B. staršiemu), ale aj voči svojej matke, manželke žalobcu. O tom vypovedali
účastníci konania, a obdarovaný poukázal aj na dôvody, ktoré ho viedli k tomu, že sa takto správal. V
predmetnom prípade došlo k zániku darovacieho vzťahu doručením jednostranného právneho úkonu,
t.j. žiadosti o vrátenie daru zo dňa 9.6.2011, obdarovanému.

32. Záver súdu prvej inštancie o tom, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol
žalobca až právoplatnosťou rozsudku o určení vlastníckeho práva (Okresného súdu Košice-okolie zo
dňa 3.9.2014, č.k. 7C 348/2012-44), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.10.2014, nie je správny.

33. Správny je záver súdu prvej inštancie, že rozsudok okresného súdu zo dňa 3.9.2014, č.k. 7C
348/2012-44 má iba deklaratórny charakter, lebo deklaroval stav, ktorý žalobca v predmetnom konaní
sa znovu stal vlastníkom predmetných nehnuteľností „reštitúciou“ dňa 9.6.2011.

34. Tvrdenia odvolateľa, že výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa

3.9.2014, č.k. 7C 348/2012-44 nie je záväzný pre žalovaného, ani pre súd v tomto konaní, sú málo
presvedčivé.

35. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány. V citovanom ustanovení je uvedená materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia,

ktorá spočíva v jeho záväznosti nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky orgány, teda aj pre súdy.

36. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie, ktorým bol žalobca určený za vlastníka
nehnuteľností z titulu vrátenia daru, je záväzný nielen pre účastníkov konania vo veci 7C 348/2012, ale
aj pre všetky orgány, teda aj pre odvolací súd.

37. Názory odvolateľa o tom, že v tomto konaní je súd oprávnený riešiť otázku vlastníctva žalobcu ako
prejudiciálnu, sú čisto v hypotetickej rovine.

38. Súdna judikatúra sa vzácne zjednotila v názore, že pokiaľ už bola v občianskom právnom konaní

právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom
mátúistúotázkuposúdiťakoprejudiciálnu,viazanýjejskoršímrozhodnutím.Vtomtosmereodvolacísúd
dáva do pozornosti odvolateľa uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 44/2010,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod R 40/2013.

39. Námietky odvolateľa, že súd prvej inštancie mal v tomto konaní vypočuť žalobcu a jeho syna, k
otázkam (ohľadom) vrátenia daru, sú v danom prípade právne irelevantné.40. Neopodstatnené sú aj námietky odvolateľa, že mu nebolo dovolené nahliadnuť do spisového
elaborátu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 7C 348/2012 pred 1.12.2014, lebo v spisovom
elaboráte sa takáto žiadosť o nahliadnutie do spisu nenachádza. V spisovom elaboráte na č.l. 84 sa

nachádza podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 3.12.2014 (doručené súdu prvej inštancie
4.12.2014), v ktorom žiada o nahliadnutie do spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 7C 348/2012
z dôvodu náležitej prípravy odvolania. V spisovom elaboráte nie je založená žiadosť právneho zástupcu
žalovaného na nazretie do spisu 36C 328/2012 pred 1.12.2014. Okresnému súdu Košice I bol dňa
27.11.2014 o 14.30 hod. doručený spis Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 7C 348/2012, o čom svedčí

záznam na č.l. 76a spisu.

41.Napojednávanídňa1.12.2014bolprávnyzástupcažalovanéhopodrobneoboznámenýspripojeným
spisom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 7C 348/2012, ako aj s právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3.9.2014 sp.zn. 7C 348/2012. Svedčí o tom zápisnica o
pojednávaní zo dňa 1.12.2014. Z tejto zápisnice vyplýva aj tá skutočnosť, že účastníci, resp. právni

zástupcovia nemali návrhy na ďalšie dokazovanie.

42. Výčitka odvolateľa, že písomné vyhotovenie rozsudku obsahuje spisovú značku len na prvej strane
36C 328/2012 a na ďalších stranách je iná spisová značka (36C 431/2009) je opodstatnená. Táto
výčitka svedčí o nedôslednom prístupe súdu pri vyhotovovaní (rovnopisov) súdneho rozhodnutia.

Toto pochybenie (ktoré možno označiť ako pochybenie administratívneho charakteru), ale nemalo za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Podobne aj námietky odvolateľa ohľadom špecifikácie
„okresu“ na liste vlastníctva, ako aj námietky, že poverenie nebolo vydané 17.7.2012, ale 13.7.2012;
uvedené pochybenia taktiež nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

43. Ostatné odvolacie námietky žalovaného o účelovosti konania povinného, resp. žalobcu v konaní
vedenom na Okresnom súde Košice-okolie, zostali len v rovine dohadov a hypotéz.

44. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v podstatnej časti stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

45. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a žiadal priznať náhradu

trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania voči žalovanému.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).